Vývinová psychológia človeka, a zvlášť dieťaťa, predstavuje rozsiahlu a kľúčovú oblasť, ktorá si zaslúži patričnú pozornosť. Skúma, čo dieťa cíti a prečo v konkrétnych situáciách, a aký vplyv má rodinné prostredie na jeho vývoj. Tento článok sa zameriava na vývinovú psychológiu batoľaťa, obdobie plné zmien, objavovania a osamostatňovania sa.
Vplyv prostredia a vzťahov na vývoj dieťaťa
Faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravý psychický vývoj dieťaťa, je nespočetné množstvo. Začína to už vplyvom na budúcu matku počas tehotenstva, pričom celkové prostredie, v ktorom matka žije, hrá významnú rolu. Rôzne sociálne faktory, najmä vzťahy matky s blízkymi ľuďmi a ich postoj k tehotenstvu, majú priamy vplyv na vývoj plodu. Negatívne vplyvy vyvolávajú u matky stresové reakcie, ktoré zaťažujú vývoj dieťaťa. Schopnosť spracovať tieto negatívne reakcie závisí od osobnostných vlastností matky.
Potreba istoty a bezpečia
Dieťa potrebuje od raného veku uspokojiť potrebu istoty a bezpečia, ktorá mu umožní úspešný rozvoj. Raný vývoj je senzitivnou fázou psychického vývoja, ktorá predurčuje ďalší rozvoj dieťaťa. V ranom veku je dôležité, ako sa k dieťaťu správa matka a ako reaguje na prejavy dieťaťa. V neskoršom veku je dôležité, ako dieťa vníma konflikty medzi rodičmi a ako si ich vysvetľuje. Detské emócie nie sú zpočiatku príliš diferencované, ide len o pocity libosti alebo nelibosti. Postupne sa deti naučia emočné prejavy lepšie rozlišovať.
Emočný vývoj a rola matky
Schopnosť vnímať vlastné pocity sa rozvíja postupne, v interakcii s matkou, ktorá reaguje na prejavy pohody či nepohody dieťaťa a snaží sa ho upokojiť. Tento prístup dieťaťu pomáha porozumieť rôznym emóciám a regulovať ich. Emočné prežívanie závisí od celkovej pohody dieťaťa a od občasných nepríjemností, ktoré by mu mala matka pomôcť zvládať. Vývoj dieťaťa závisí od skúseností, ktoré získa, a od spôsobu, ako dokáže za pomoci matky dosiahnuť opätovnú pohodu. Počáteční vývoj lze chápat jako fázi potvrzení jistoty a bezpečí, pro niž je důležité, že nakonec všechno dobře dopadne. K získání pocitu jistoty a bezpečí pomáhá i zachovávání určitého stereotypu, kdy dítě ví, co se bude dít a jaký je význam určitých signálů. Príliš veľké zmeny v dennom režime dieťaťa nie sú v tomto veku vhodné a menšie zmeny by mali byť spojené s nejakým uspokojením.
Vplyv stability prostredia
V prvom roku života má na detskú psychiku nepriaznivý vplyv akákoľvek nestabilita, ktorá by dieťaťu znemožnila získať pocit istoty o tom, ako svet funguje. Časté striedanie osôb, ktoré sa o dieťa starajú, nie je v prvom roku života vhodné. Dieťa by tak nemohlo získať potrebný pocit istoty a bezpečia, ktorý je závislý aj na vytvorení pevnej väzby na matku, resp. osobu, ktorá sa o dieťa stará. Trvalosť a stabilita tejto osoby je v tomto veku dôležitá. Dítě získává důležité zkušenost s mezilidskými vztahy v první fázi svého života a ty jsou základem pro vytváření vztahů s dalšími lidmi jak v dětství, tak v dospělosti. Model rodinných vztahů si dítě přenáší do svého dalšího života a chová se obdobným způsobem jako členové jeho původní rodiny.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť psychické problémy na materskej
Emočný vývoj a milníky
Dôležité míľniky v emočnom vývoji dieťaťa závisia od správania matky a od možnosti získať potrebné skúsenosti. Prvým míľnikom je schopnosť rozlišovať emočné výrazy ľudského obličeje, ktorá vychádza zo skúseností s matkou. Půlroční dítě běžně dovede rozlišit výraz pohody od projevu zlosti. Dôležitým mezníkem emočního vývoje je v batolecím věku schopnost vcítit se do jiného člověka, i když zpočátku dítě příliš nerozlišuje mezi vlastními pocity a pocity někoho jiného. V tomto věku děti běžně reagují vztekem, který souvisí se zatím nedostatečně rozvinutou emoční regulací. Batolata reagují i projevy studu, které signalizují uvědomění nějakého provinění. V předškolním věku se rozvíjí schopnost regulovat vlastní emoční prožitky i z nich vyplývající chování.
Empatia a sebahodnotenie
Empatia, t.j. schopnosť vcítiť sa do pocitov iného človeka, závisí na tom, ako sa k dieťaťu chovajú jeho najbližší ľudia, predovšetkým matka. K rozvoju empatie slouží zrcadlové neurony v mozku dítěte, které mu pomáhají zrcadlit pocity jiných lidí. Podobně je i pozitivní sebehodnocení závislé na chování matky k dítěti, které mu ukazuje, jak jej máma hodnotí a jaký má pro ni význam. Důležitá je i pochvala, nejenom kritika, protože posílí sebevědomí dítěte a potvrdí mu, co se od něho očekává. V batolecím a předškolním věku je potřeba pozitivního hodnocení důležitým motivem k respektování požadovaných pravidel.
Pohybový a poznávací vývoj
Chôdza umožňuje dieťaťu lokomociu, samostatné premiestňovanie v priestore. Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania a prispieva k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa. Charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti. Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca ¾ hmotnosti mozgu dospelého. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu. Zvýšené pohybové možnosti spôsobujú bohatšie kontakty dieťaťa s predmetmi a javmi skutočnosti. Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov.
Vnímanie a pamäť
Vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní podmieňuje rozvoj reči i základov hudobných schopností. Zaznamenáva v útlom veku významný pokrok. Jej jednotlivé zložky - vštepovanie, podržanie a vybavovanie - sa posilňujú, sú výkonnejšie, presnejšie, väčší rozsah zapamätaného. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam. Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách.
Myslenie a reč
Za prvé prejavy myslenia možno považovať už náznaky účelného použitia vecí. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Dieťa sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to“ a domáha sa pomenúvania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Narastajúca skúsenosť dieťaťa a bohatšie možnosti samostatne konať spôsobujú výrazný pokrok v rozvoji reči. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Citový vývoj a sociálne interakcie
City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Vývinovým potrebám dieťaťa útleho veku zodpovedá silná citová väzba na blízke osoby, najmä matku, členov rodiny. Materiálnym základom rozvoja citov je dozrievanie špecifických častí nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou. Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchle rozvíjajú. Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne podnety zvukové, pohybové, resp. zrakové. Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty. Sociálny svet sa v útlom veku intenzívne rozrastá, čo sa odráža aj v rozvoji jeho vzťahov k vrstovníkom.
Sebauvedomovanie a negativizmus
Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Začína si formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“! ,,nechcem“! ,,nebudem“! Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa.
Hra a sociálna skúsenosť
Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Sa manipulačná činnosť uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Rodina je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin.
Predškolské zariadenie a jeho vplyv
Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa.
Potreby dieťaťa v útlom veku
Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania, posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Možno zhruba rozdeliť na biologické a psychické. Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie. Životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru. Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať hračky pre batola?
Frustračná tolerancia a adaptácia
Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, resp. záťažová odolnosť. Vstupom do predškolského zariadenia je pre dieťa dôležitou zmenou, ktorá hlboko zasahuje do jeho psychiky a kladie značné nároky na jeho správanie. Priveľká citová závislosť od osôb z rodinného prostredia, najmä od matky, sťahuje adaptáciu. Adaptáciu sťažuje napríklad aj príliš úzkostlivá, prehnane starostlivá rodinná výchova, obmedzujúca aktivitu dieťaťa. Znakom prispôsobenosti je nadobudnutie pozitívneho vzťahu k novej situácii, stotožnenie sa s ňou. V celkovom procese adaptácie pripadá rozhodujúca úloha najbližším dospelým, rodičom a pedagógom predškolského zariadenia.
Teória vzťahovej väzby
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. John Bowlby koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií.
Vznik vzťahovej väzby a vplyv prostredia
Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia. Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič.
Bezpečná vzťahová väzba a jej funkcie
Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania. Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Vplyv bezpečnej väzby na vývin
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Birsch uvádza, že deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si.
Neistá vzťahová väzba a jej typy
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Dezorganizovaná väzba je charakterizovaná ,,rozpadom,, organizovaného správania.
Vývin v období batoľaťa (1-3 roky)
Toto obdobie sa začína od 1-2 mesiacov až po 1 rok. Dieťa začne rásť, priberať. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznáva osoby, objavuje sa farebné vnímanie. V 1.roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám, používať známe prostriedky za nových okolností. Dojča je predvetové obdobie. Toto obdobie trvá od 1 roku až po 3 rok. Dieťa už chodí samostatne, ale tá chôdza je ešte neistá. Dieťa vie, že každá vec má svoje meno a preto sa pýta „čo je to“. slová spájať. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. 3.rok = používa 1.osobu /ja/, ale vývin reči je individuálny.
Citová stránka a obdobie vzdoru
Citová stránka - dieťa je silná závislosť od matky. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky. Ku koncu 3.roka nastáva obdobie vzdoru - uvedomovanie si samostatnosti. Keď je dlhé odlúčenie od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu. Receptom býva hra, činnosť. Prevládajú rolové hry.
Batoľa: Osamostatňovanie a poznávanie sveta
Batoľa (vek 1 -3 roky) - obdobie charakteristické osamostatňovaním sa a spoznávania širšieho sveta prináša veľa nových úloh na životnej ceste. Dieťa sa naučí "presúvať" po svete - chodiť a spolu s rozvojom kognitívnych funkcií tak prichádza k tzv. akcelerácii učenia. Rozvíjajú sa dva významne druhy pohybu - retencia a eliminácia. Porucha motoriky v tomto období môže mať vážne následky, obmedzuje schopnosť osamostatniť sa a mení sa subjektívne prežívanie svojho tela. Dieťa potrebuje činnosť a tá je sprevádzaná potrebou stimulácie. Dieťa potrebuje poznávať svet a orientovať sa v ňom. Rodičia, dospelí určujú pravidlá a hranice. V tejto fáze nastáva rozvoj tzv. symbolického myslenia. Pre rozvoj osobnosti je veľmi významné hľadanie rovnováhy medzi potrebou osamostatniť sa a potrebou stability, istoty a bezpečia. V popisovanom období získava základnú dôveru v seba a svoje schopnosti.
Sebauvedomovanie a sociálny vývin
Strach v tomto období je spojený s neistotou, keď sa dieťa púšťa do samostatných výprav, odpútava sa od matky. Dieťa presne ani nevie prečo vlastne niečo chce. Potrebuje si vymedziť svoju pozíciu vo svete. Trvanie na "svojom", pokusy o vlastnú samostatnosť a negativizmus ako experimentovanie s vlastnou vôľou mu pomáhajú túto pozíciu nachádzať. Dieťa začína chápať seba ako samostatnú bytosť a má skúsenosť s premenlivosťou vlastnej existencie. Opakovaním pozorovaného prejavu dospelých. Dieťa chce byť ako niekto pre neho významný.
Detský mozog v období batoľaťa
Po dovŕšení prvého roku života je dieťa motoricky schopnejšie, jazykovo zručnejšie a emocionálne vnímavejšie. Obdobie batoľaťa je kritické pre formovanie základných osobnostných čŕt a sociálnych zručností. Dieťa sa v tomto období učí chodiť, rozprávať, a predovšetkým, objavuje svet okolo seba prostredníctvom aktívneho skúmania. Batoľa začína používať jednoduché slová a frázy a postupne rozširuje svoju slovnú zásobu. Batoľa sa učí hrať s ostatnými deťmi, zdieľať hračky a prejavovať empatiu. Taktiež sa začína formovať jeho chápanie pravidiel a hraníc.
Teoretické prístupy k vývinu batoľaťa
Obdobie batoľaťa je intenzívne skúmané v rôznych psychologických smeroch. Psychoanalytická teória Sigmunda Freuda napríklad opisuje toto obdobie ako análnu fázu vývinu, v ktorej sa dieťa učí kontrolovať svoje telesné funkcie a tým získava pocit kontroly a autonómie. Psychosociálna teória Erika Eriksona hovorí o štádiu autonómie vs. hanba a pochybnosti. Vývinová psychológia Jeana Piageta sa zameriava na kognitívny vývin batoľaťa. Podľa Piageta sa batoľa nachádza v senzomotorickom štádiu vývinu, v ktorom sa učí prostredníctvom zmyslov a motorických aktivít. Sociokultúrna teória Leva Vygotského zdôrazňuje dôležitosť sociálnej interakcie a kultúrneho kontextu pre vývin dieťaťa.
tags: #vyvinova #psychologia #batola