Rodina je základným stavebným kameňom spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji jednotlivca. V priebehu stáročí sa rodiny vyvíjali a menili, pričom nadobúdali rôzne formy, štruktúry a funkcie. Súčasne sa menili aj problémy, ktorým rodičia čelia v modernej spoločnosti. Článok sa zaoberá rôznymi aspektmi rodičovstva, výchovy detí, aktivít v škôlke, a to všetko s ohľadom na súčasné trendy a výzvy.
Vývoj rodiny a rodičovstva v postmodernej spoločnosti
Modernizácia a industrializácia priniesli rozsiahle ekonomické, politické a sociálne zmeny, ktoré ovplyvnili nielen jednotlivcov, ale aj samotné rodiny. Problémy, ktorým čelia dnešní rodičia, sa diametrálne líšia od tých, ktoré riešili generácie pred nimi. Nástup industrializácie spôsobil, že z rodičovských starostí zmizla napríklad potreba pomoci detí pri prácach na poli či pri starostlivosti o hospodárske zvieratá. S rastúcim počtom ľudí zamestnaných v továrňach sa vidiecky život postupne vytrácal a menil. Po presťahovaní do miest sa začali meniť aj osobné a rodičovské problémy, ktoré sa s modernou dobou stali úplne odlišnými od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou.
Rodina ako základné sociálne spoločenstvo
Každý človek je súčasťou určitého sociálneho spoločenstva, ktorým je tradične rodina. Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od narodenia až po smrť. Ide o inštitúciu, ktorá má nenahraditeľný význam pre vývoj a život človeka. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie potrebné na spoločenskú sebarealizáciu a je zdrojom skúseností a vzorov správania pre budúci život. Rodina, ktorá je základnou sociálnou skupinou spoločnosti, pozostáva najmenej z dvoch členov, zvyčajne rodičov a detí. Do rodiny zaraďujeme aj ďalších rodinných príslušníkov, ako sú starí rodičia, bratranci, sesternice, strýkovia, tety a iní. Členovia rodiny sa riadia vzormi správania a každý člen plní určitú sociálnu úlohu.
Reprodukcia a podpora rodinnej politiky
Na založenie rodiny je potrebná ľudská reprodukcia, ktorej základom sú biosociálne cykly. Prvou fázou je rodenie novej generácie, pričom už tieto biologické procesy sú zložito regulované sociálnymi podmienkami života. Tie ovplyvňujú početnosť a kvalitatívne vlastnosti novej generácie, predovšetkým jej schopnosti pre úspešný telesný, duševný a sociálny vývin. Druhou fázou je výchova, ktorá tieto schopnosti rozvíja. Spôsob, intenzita a miera rozvíjania sú dané primárne sociálno-ekonomickým rámcom spoločnosti a jej politickým zameraním. Podľa niektorých odborníkov veľmi vplýva na reprodukciu ľudí aj na samotné partnerské vzťahy ekonomická situácia v krajine. Neustále opakujúce sa hospodárske krízy, zvyšujúca sa inflácia, záťaž hypotékou či úverom, nevedomosť nájsť si prácu po ukončení školy alebo dokonca klesajúci počet produktívnych ľudí je zlou perspektívou na to, aby si mladí ľudia chceli zakladať rodiny či dokonca chceli ešte deti alebo chceli mať viac ako jedno dieťa. Ak mladí ľudia, ktorí sú schopní reprodukcie však vo svojej krajine nevidia podporu vlády mladých rodín, nie sú veľmi motivovaní k tomu aby si zakladali rodiny.
Problémy a príležitosti v oblasti rodičovstva
Mladí ľudia často odkladajú rodičovstvo kvôli problémom s nájdením si práce po ukončení štúdia. Ak mladí ľudia zažívajú takýto problém, prežívajú sami v sebe negatívne pocity ako sklamanie, hnev, frustráciu či beznádej a myslia len na to, ako prežiť v tejto spoločnosti a vedieť sa sám uživiť. Väčšina mladých ľudí si chce zabezpečiť základné potreby ako je už spomínaná strava, bývanie a finančný príjem a až potom uvažuje o svojich potomkoch. Zároveň majú mladí ľudia v súčasnosti mnoho príležitostí vyskúšať si rôzne životné dráhy, ako sú partnerské vzťahy, spoznávanie rôznych krajín, pracovné príležitosti či skúšanie rôznych koníčkov, kým ešte nemajú deti.
Prečítajte si tiež: Vplyv materstva a rodičovstva na deti
Rôzne formy rodín
V súčasnosti už manželstvo nie je zárukou ani podmienkou vzniku rodiny. Predmetom mnohých diskusií je diverzifikácia a pluralizácia foriem rodinného spolužitia. Realita súčasnosti zahŕňa adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi atď. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby vyrastalo v rodine, pokiaľ sa dá tak v biologickej, kde sú rodičia s dieťaťom v pokrvnom vzťahu. Ak to možné nie je z určitých príčin aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine je pre neho dobré aby vyrastalo v sociálnej, ale za to harmonickej rodine. Môžu to byť napríklad už spomínané adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny s homosexuálnymi rodičmi alebo aj rodiny s profesionálnymi rodičmi. Čo sa týka homosexuálnych rodín, mnoho ľudí aj v 21. storočí takéto páry či rodiny dokáže odsudzovať a to na základe nejakých svojich domienok. No nič nepoukazuje na to, že by tieto páry nevedeli alebo nemohli vychovávať deti rovnako správne a s láskou ako heterosexuálne založené rodiny. Dokonca výskum o homosexuálnych a lesbických rodinách nám priniesol zistenie, že tieto páry sú rovnako schopné vychovávať deti ako heterosexuálni rodičia pri adopcii.
Rola profesionálneho rodiča a adopcia
Rola profesionálneho rodiča je zložitá. Ide o spojenie roly rodiča a roly profesionála - vychovávateľa. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva v nepretržitej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine, pretože jeho rodičia mu nemôžu, nechcú, alebo nevedia zabezpečiť starostlivosť. Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť jednu zo základných potrieb dieťaťa, a to potrebu blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah. Tento vzťah má byť vzájomný, nie jednostranný. Adopcia detí je bežná aj na Slovensku. Je to osvojenie si dieťaťa z detského domova alebo inej inštitúcie. Čo sa týka výskumov v meta-analýze o adoptovaných deťoch sa ukázalo iba malé zvýšenie problémov adoptovaných detí oproti bežným deťom, avšak výrazne viac adoptovaných detí bolo zastúpených medzi klientmi odborníkov na duševné zdravie. Meta-analýzy porovnávajúce adoptované a neadoptované deti odhalili, že deti v adoptívnych rodinách majú vyššie IQ a lepšie výkony v škole ako deti, ktoré zostali buď v nefunkčnej rodine alebo inštitúcii. V porovnaní s bežnou populáciou skórovali v IQ testoch rovnako, avšak trochu zaostávali v školských výkonoch a jazykových schopnostiach a viac adoptovaných detí malo problémy v učení. Adopcia ako možnosť pre deti bez rodičov alebo vyrastajúce v nevhodných podmienkach, má pozitívnejší ako negatívnejší vplyv na vývoj detí. Vždy je pre samotné dieťa lepšie keď vyrastá v biologickej alebo aj sociálnej rodine v harmónii, s láskou, pohladením, dôverou a v bezpečí ako samé v detskom domove alebo v biologickej či sociálnej rodine ale bez bezpečia, lásky a harmónie.
Význam rodiny v postmodernom svete
Význam rodiny v postmodernom svete rastie priamo úmerne s tým, ako si ľudstvo nevie poradiť s celosvetovými problémami. Zatiaľ čo v minulosti bola rodina hospodársky sebestačnou bunkou, rodičia pracovali doma a deti ich bezprostredne pozorovali, teda výchova sa realizovala spontánne. Tak získavali potrebné vedomosti pre život, ktoré boli dopĺňané objasňovaním či vysvetľovaním mravných zásad a noriem. V priebehu historického vývoja spoločnosti sa menila spontánna rodinná výchova na zámernú, ktorá bola dopĺňaná predovšetkým školskou výchovou a vplyvmi prostredia. Mnohé tradičné hodnoty sa zmenili, spochybnili, ale hodnota rodiny sa spochybňuje len zriedkakedy. Ľudská spoločnosť je však zasahovaná rôznymi civilizačnými problémami, ktoré neobchádzajú ani rodinu. Preto jedna z naliehavých úloh, ktorú sa odborníci usilujú riešiť je posilnenie úlohy rodiny. Od nej totiž očakávajú následnú zmenu mnohých problémov, keď nie pre prítomnosť, tak aspoň blízku budúcnosť. Človek, aby dokázal čeliť nárokom života a s…
Pozitívne aspekty materstva a rodičovstva
Materstvo a rodičovstvo prinášajú do života mnoho pozitívnych zmien. Učia trpezlivosti, triedeniu času a systematickosti, ale aj pôžitku a tolerancii istej miery chaosu. Matky si viac užívajú kľud a ničnerobenie, a niektoré aktivity považované za samozrejmé sú im teraz vzácne. Deti učia intenzívnejšie vnímať čas a spomaliť tempo, vďaka čomu rodičia prežívajú jednotlivé okamihy intenzívnejšie. Okrem toho sa matky učia lepšie prejavovať nehu, poznať svoje hranice a vedieť ich zadávať. Materstvo prináša aj viac sebavedomia v práci a nadhľad.
Riešenie jednotvárnosti na materskej dovolenke
Jednotvárnosť dní na materskej či rodičovskej dovolenke je pre mnohé matky niečo, s čím občas musia zápasiť. Veľkou inšpiráciou im vždy boli ich kamarátky, ktoré sú tiež matkami. Niektoré matky si vymýšľajú rapy a básničky o svojich frustráciách a zdieľajú ich pre pobavenie ostatných aj na Instagrame. Iným pomáhajú prechádzky v prírode alebo nové koníčky, ako napríklad štrikovanie. Dôležité je mať program s kamoškami na materskej dovolenke, chodiť veľa vonku, veci plánovať dopredu a skúšať nové miesta a aktivity. Niektoré matky si zasa niečo zaujímavé prečítajú alebo zoberú svoje dieťa do nosiča a idú sa aj s jej psom prejsť trochu inou trasou ako zvyčajne. Iné zasa rozveselí nakupovanie oblečenia so svojou štvorročnou dcérou v second handoch.
Prečítajte si tiež: Asistovaná reprodukcia: Postupy a informácie
Viera vo vlastnú intuíciu a sebavedomie
Materstvo učí veriť svojej intuícii a prináša viac sebavedomia v práci a nadhľad. Prvé mesiace môžu byť náročné, ale postupne sa to usadí a matky prestanú pochybovať o každej jednej veci, či rozhodnutí, ktoré ako matky robia. Mnohé matky si po niekoľkoročnej starostlivosti o ich deti v mnohých veciach po čase prestávajú veriť. Poniektoré sa začnú vnímať ako menej príťažlivé. Iné matky môžu mať pocit, že zabudli množstvo predtým pre ne dôležitých zručností či koníčkov. V oblastiach života, v ktorých boli ako ryba vo vode, sa zrazu začínajú cítiť neprirodzene, alebo majú pocit, že sa nevedia primerane zapojiť do niektorých tém, s ktorými kedysi nemali žiadny problém.
Nové kamarátstva, koníčky a inšpirácia
Materstvo prináša nové kamarátstva a množstvo nových inšpiratívnych tém. Niektoré matky zažívajú počas materskej menšiu explóziu tvorivosti, ktorá pretrváva dodnes, takže šijú, háčkujú, pletú, vyrábajú rôzne pohľadnice, DIY kozmetiku. Iné začnú pracovať, aj keď sú ich deti malé, a v práci musia podávať iný druh výkonu a tým pádom majú viac tvorivej energie, ktorú môžu venovať deťom. Ďalšie sa po tehotenstve konečne naučia správne cvičiť alebo začnú piecť.
Zmena života po materstve
Materstvo mení životy žien a prináša im pocit, že ich existencia má zmysel. Matky sa cítia slobodnejšie a otvorenejšie ako predtým a aj úprimnejšie samé k sebe. Majú teraz extrémne dôležitý dôvod žiť a snažiť sa, lebo ich deti si zaslúžia len to najlepšie a to ich motivuje.
Výchova detí a kontaktné rodičovstvo
Snažíme sa deti vychovávať najlepšie, ako vieme. Buď si necháme poradiť alebo sa riadime vlastným sedliackym rozumom. Do toho všetkého ale ešte vstupuje naše vlastné detstvo. Každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa, túži byť tým najlepším. Je prirodzenou súčasťou rodičovstva, mať so svojím dieťaťom harmonický a vyrovnaný vzťah. Študujeme rôzne návody, čítame vzdelávacie články, pravidelne sa zúčastňujeme montessori herní, navštevujeme podporné skupiny dojčenia alebo nosenia, stretávame sa s podobne naladenými ľuďmi, vychovávajúcimi deti nám blízkym štýlom, alebo práve naopak hrdo bojkotujeme všetky seansy a vychovávame dieťa sedliackym rozumom. Akýmkoľvek smerom vedieme výchovu nášho dieťaťa, robíme tak v presvedčení, že to robíme najlepšie, ako vieme. Kontaktné rodičovstvo je o dokonalej súhre. Kontaktné rodičovstvo je nespočetne veľakrát skloňované v modernej literatúre, a to i napriek tomu, že jeho pôvod je rodičovstvo samé. Je to spôsob, akým matka i otec dokážu byť napojení na vlastné dieťa a citlivo vnímať všetky jeho signály - mimiku, gestikuláciu a hlasové prejavy.
Vyrovnaný rodič a bezpečná vzťahová väzba
Dieťa je biologicky naprogramované milovať svojho rodiča závislou láskou, keďže nie je schopné bez neho prežiť. Rodič mu zabezpečuje potravu, teplo, bezpečie a starostlivosť. Dieťa však od rodiča očakáva viac. Predpokladá, že mu rodič rozumie, keď plače, kričí, hýbe sa, uhýba pohľadom. Dieťa nie je schopné rozprávať rečou, ktorou hovoria dospelí, to však nevylučuje fakt, že jej je schopné do určitej miery rozumieť. Čo však v prvom rade potrebuje je, aby rodič rozumel jemu a reagoval na jeho potreby. Hocijaký spôsob výchovy zvolíme, neurobí to z nás dobrých rodičov, pokiaľ sa nimi sami nerozhodneme stať. Ak chceme docieliť, aby nás naše dieťa milovalo nie len preto, že je tak naprogramované, ale vedome si nás vždy zvolilo, otvorene s nami komunikovalo, vážilo si náš názor viac ako názor spoločnosti a bolo voči nám úprimné, chce to z našej strany trochu viac úsilia. Potrebujeme sa zamerať na sebapoznanie a zmierenie sa so svojou minulosťou a svojím vlastným detstvom. Neoplatí sa minulosť popierať, bojovať s ňou, ani ju ospravedlňovať, dôležité je začať byť úprimný voči sebe samému. Zmier nastane vtedy, keď sa dokážeme otvorene a bez prikrášľovania pozrieť na to, akými sme boli deťmi a akých sme mali rodičov a dokážeme to prijať. Rodič, ktorý je vyrovnaný so svojou minulosťou, je schopný na sebe pracovať a vyvíjať sa.
Prečítajte si tiež: NPR: Zodpovedný prístup
Vyrovnanie sa s vlastnou minulosťou
Nech už zvolíme akýkoľvek druh výchovy, nastanú vypäté situácie, kedy pod tlakom, stresom alebo od únavy, zabudneme na všetky poučky a budeme jednať pudovo a pamäťovo. Teda tak, ako s nami jednali naši rodičia alebo opatrovatelia. Aby sme sa vyhli takýmto skratom, potrebujeme si uvedomiť, ktoré výchovné praktiky našich rodičov naozaj nechceme opakovať, a ktoré sú aj v našej výchove akceptovateľné. Ak si uvedomíte, aké ste mali detstvo, dovolíte si prežiť súvisiace emócie a pozriete sa na to, čo sa vtedy odohralo, s pochopením a súcitom, z pohľadu dospelého človeka, rozvinie sa predná časť vášho mozgu, tzv. orbitofrontálny kortex - a vy budete lepšie schopní reagovať na potreby svojho dieťaťa a vytvoriť s ním zdravý a pevný vzťah. To, ako sme ako rodičia schopní vyrovnať sa s vlastnou minulosťou týkajúcou sa blízkeho vzťahu s rodičmi, je po pravde oveľa spoľahlivejším ukazovateľom toho, akú bezpečnú väzbu dokážeme vytvárať so svojími deťmi, než akýkoľvek iný faktor. Dokonca spoľahlivejší než iné rodičovské praktiky, ako je napríklad spoločné spanie alebo množstvo času stráveného s deťmi. Znovu prežívať potlačenú krivdu je náročné, ale ak budeme natoľko silní, že sa s tým dokážeme vyrovnať, odmenou nám bude nielen uzdravenie vlastného ja, ale aj schopnosť nadviazať bližší vzťah s vlastným dieťaťom. Ak sa nám nepodarilo spracovať svoju minulosť doteraz, práve tehotenstvo a materstvo môžu byť vynikajúcou príležitosťou, ako sa vo svojom vnútornom živote a myslení posunúť vyššie.
Transformácia a nový začiatok
Pôrodom sa narodí nielen dieťa, ale aj matka. Matka je odrazu iný človek, ktorý doposiaľ neexistoval. Ak má žena možnosť mať dieťa, môže to prijať ako proces vlastnej transformácie sa na človeka, ktorým si praje byť. Zrekapitulovať si vlastné detstvo a znovu ho emočne prežiť. Prijať veci také, ako sa udiali. Vtedy sú matka, ale aj otec, schopní vnímať signály, ktoré dieťa vysiela a reagovať na ne. Tým, že rodič uspokojuje potreby dieťaťa, to si upevňuje dôveru v okolitý svet, ako aj v rodičov samotných. Dieťa je ochotné spolupracovať s rodičmi, zaujíma ho ich názor a sú preň symbolom blízkosti, bezpečia a bezpodmienečnej lásky. Vzťah, ktorý si medzi sebou vybudujú, nie je len biologicky podmienený, ale aj vedome zvolený a udržiavaný. Takýto rodič má v budúcnosti vačšiu možnosť dieťa usmerňovať, prípadne ho odkloniť od nebezpečných ľudí a situácií. Byť rodičom je najťažším i najkrajším poslaním človeka. Byť rodičom, ktorý má hlboký vyrovnaný vzťah so svojím dieťaťom je ešte o niečo ťažšie, pretože to vyžaduje obrovskú dávku sebareflexie, nepríjemného skúmania samého seba a schopnosť vyrovnania sa so svojím vlastným detstvom.
Férové rodičovstvo a rešpektujúci prístup
S deťmi máme jednať ako s partnermi, čiže férovo - neklamať, nemanipulovať, netrestať. Dôveru si s dieťatkom vybudujeme, keď mu neklameme a keď ho nesklameme. Rešpektovať nás bude ak s ním budeme jednať férovo. Ak máme v práci šéfa, ktorý po nás celý deň kričí, tak áno, budeme ho počúvať, lebo sa ho bojíme, ale hneď, ako odíde z kancelárie, si urobíme po svojom a ponadávame si na neho. A ak raz naberieme odvahu, na stôl mu položíme výpoveď. Ak sa ku mne šéf správa ľudsky a férovo, bude môj rešpekt naozajstný, nielen hraný kým je v miestnosti.
Empatia a tolerancia
Dôležité je byť empatický a tolerantný k druhým, a medzi tými “druhými” je v prvom rade zaradené aj dieťa. Ak nedokážeme prejaviť empatiu dieťaťu, ktoré napríklad plače preto, že si nemôže kúpiť v obchode hračku, ako môžeme očakávať, že ono prejaví empatiu ďalej? A pozor! Tú hračku mu kúpiť nemusíme, stačí len uznať jeho emócie - teda prejaviť empatiu.
Rozmanitosť a odloženie displejov
Kľúčom k rozmanitosti je v odložení displejov a určení si priorít. Prioritou by mal byť kvalitne strávený čas s deťmi. Osveta, profil, web, podcast, ebooky, kurzy a všetko ostatné je len hobby. Celý profil je o tom, ako sa venovať deťom, ako byť s nimi a nie len vedľa nich, preto to najprv musíme sami prežiť, aby sme o tom neskôr mohli písať.
Technológie a ich vplyv
Snažme sa čo najviac oddialiť kontakt detí s displejom. V rámci férového prístupu sa snažme aj sebe optimalizovať čas strávený na mobile, keď ho nedovolíme ani deťom. Ak nechceme, aby oni trávili viac času s technológiami, musíme s tými technológiami tráviť menej času my - to je TO fér. Displeje kazia oči, vzťahy, sústredenosť, motiváciu aj spánok. Na druhej strane vďaka nim sa žena, matka na materskej, izolovaná vo svojom byte a vo svojej hlave, nemusí cítiť až taká sama. Vytvorili sme si tú často spomínanú dedinu. Aspoň na zdieľanie názorov, nadšenia, radostí, ale aj pádov a neistôt. Technológie nás rozdeľujú, ale aj spájajú. Je to zvláštny svet.
Sebaláska a rešpektovanie fyzických hraníc
Začať musíme sami od seba. Ak dieťa vidí, ako sa každé ráno postavíme pred zrkadlo a znechutene si povzdychneme, ako sa vážime a nadávame, že sme zase pribrali, ako dovolíme ľuďom, aby sa ku nám chovali neúctivo, s najväčšou pravdepodobnosťou od nás všetky tieto vzorce preberie. Druhý mimoriadne dôležitý bod je rešpektovať fyzické hranice dieťaťa. Nenúťme nikoho bozkávať, obíjmať, dotýkať sa. A nakoniec prestať s kritickými poznámkami zameranými na vzhľad (takzvaný bodyshaming). Niekedy aj nevinné “Čo tomu chlapcovi nedávate jesť?” alebo naopak “Tebe už druhý koláč nedáme, pozri aké máš bruško” môžu byť pre dieťa veľmi bolestivé komentáre.
Nekritizovať a nepodporovať porovnávanie
Nikdy by sme nemali ponižovať dieťa, urážať ho, nadávať mu. Mali by sme sa vyhnúť akémukoľvek bodyshamingu (kritické komentáre zamerané na vzhľad). Vyhodiť zo svojich slovníkov vety typu “Pozri sa ako vyzeráš” alebo “Buď už prosím ťa ticho” Veľmi ťažko sa mi počúvajú aj vety “Ide mi už z teba prasknúť hlava” Mali by sme prestať deti nálepkovať. To je niečo, z čoho sa mnohí z nás nevedia zbaviť do dnešného dňa. Pravidelne by sme deťom mali hovoriť (ale najmä to tak cítiť), že ich milujeme také aké sú, že neexistuje nič čo by zničilo našu lásku k nim, že sú dokonalé a nemusia sa kvôli nám nikdy meniť. Podporovať ich v tom, aby ostali sami sebou a robiť všetko pre to, aby sme sa ich nesnažili natesnať do našich predstáv, škatuliek, tabuliek a noriem.
Láska a nežnosť vo výchove
Keď sa povie "výchova", vo väčšine ľudí toto slovo evokuje prísnosť. Je to preto, že prísnosť a dôslednosť je pri výchove veľmi dôležitá. To je fakt. Lenže rovnako dôležitá pri výchove je aj láska a nežnosť! Tak prečo sa nám tieto slová nevynárajú v mysli ako prvé?
Výchova ako neustály proces
Či už stojíte na prahu rodičovstva, alebo už ste rodičmi na plný úväzok, neváhajte vziať do rúk knihy o výchove a nechajte si poradiť odborníkmi alebo ľuďmi s vlastnými prežitými skúsenosťami. Každé dieťa je úžasný originál a tak k nemu treba pristupovať aj vo výchove. Čo platilo na Katku, nemusí platiť na Janku! A preto je výchova dieťaťa nesmierne náročná.
Kontaktné rodičovstvo
Kontaktné rodičovstvo je v súčasnosti častým predmetom diskusií. Podľa zástancov vedie tento prístup rodičovstva k posilneniu a upevneniu väzieb medzi matkou (otcom) a dieťaťom. Okrem iného kladie dôraz na prirodzené potreby a želania dieťaťa. Ide teda o tzv. nájdenie akejsi harmónie, kde netreba do bodky dodržiavať odborné rady, ale ponecháva sa tu dostatočný priestor na intuíciu, rozum a tiež na emócie. Práve za týchto podmienok môže vzťah oboch rodičov a ich potomka ašpirovať na ten šťastný a plnohodnotný. Za myšlienkou kontaktného rodičovstva stojí pediater amerického pôvodu Wiliam Sears, ktorý spoločne so svojou manželkou zostavil základné princípy charakterizujúce kontaktný prístup k deťom. Sú to vlastne ich nadobudnuté skúsenosti z praxe, teda z obdobia, keď sa sami stali rodičmi, mohli tak načúvať nielen potrebám svojich detí, ale vnímať zároveň aj ich individualitu.
Príprava na príchod dieťaťa
Ak čakáte prvé alebo druhé bábätko, je pomerne zásadné venovať tejto zmene pozornosť. Matky prvorodičky by sa mali usilovať o to, aby sa čo najmenej stresovali, a to napríklad tým, že budú čerpať informácie, zájdu na predpôrodný kurz alebo budú svoje obavy zdieľať a rozoberať podrobnejšie s pôrodnou asistentkou. Ak vás valcujú obavy, neváhajte vyhľadať terapeuta, ktorý vaše pošramotené nervy upokojí a spoločnými silami sa oveľa lepšie pripravíte na pôrod. Okrem zariaďovania detskej izbičky je dôležitá aj komunikácia s partnerom na tému materstva so všetkým, čo táto téma prináša a znamená. Ak však doma už jedno dieťa máte, myslite i naň a na príchod súrodenca ho citlivo pripravujte. Keď sa bude tešiť na malého bračeka alebo sestričku, oveľa lepšie zvládne ustáť zmeny v podobe zvýšenej pozornosti o novorodeniatko.
Prvý kontakt a dojčenie
Prvé momenty matky s dieťaťom bezprostredne po pôrode patria k tým najintenzívnejším vôbec. Priebeh a komplikácie počas pôrodu, bohužiaľ, ovplyvniť nemožno. No ak rodíte prirodzenou cestou a nič nebráni bezprostrednému kontaktu rodičky s dieťaťom, môžete sa spoľahnúť na to, že ste si pre spoločný začiatok nemohli želať viac. Z početných výskumov vyplýva, že dojčené deti sú nielen odolnejšie proti chorobám, ale aj prežívané ochorenia nemajú až taký závažný priebeh. Dojčenie prináša tiež benefity pre samotnú matku, v tejto súvislosti sa často hovorí o prevencii rakoviny prsníka. Kontaktné rodičovstvo však v dojčení vidí aj iné emocionálne výhody. Kľúčovú rolu hrá predovšetkým blízkosť matky s dojčaťom. Hovorí tiež o tom, že matky, ktoré svoje dieťa dojčili, oveľa lepšie a senzitívnejšie reagujú na potreby dieťaťa. Ďalej sa odporúča dieťa dojčiť skôr podľa jeho aktuálnych potrieb, a teda netrápiť sa tým, že je tzv. čas na dojčenie, aj keď dieťa prsník viditeľne odmieta a s vaším rozhodnutím nesúhlasí. Veľký priestor sa tu ponecháva aj na dĺžku samotného dojčenia. Vy sama však iste budete najlepšie vedieť, kedy je vhodné načasovať finálne odstavenie.
Nosenie dieťaťa a spoločný spánok
Kontaktné rodičovstvo podporuje a priamo nabáda na nosenie dieťaťa v šatkách a iných na to určených nosidlách. Ak skôr inklinujete k šatke, vždy dbajte na správne a bezpečné uviazanie, v opačnom prípade by ste mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho zdravý vývoj. Nosené deti sú oveľa pokojnejšie a za všetkým stojí fakt, že počujú tlkot matkinho srdca, menej často plačú a tiež dochádza k budovaniu intimity. Okrem iných vám odpadnú starosti spojené s tým, ako sa dostanete do mesta, pretože teperiť sa s kočiarikom tam a zas naspäť je niekedy poriadna otrava. Pocit blízkej prítomnosti rodičov pomáha dieťatku oveľa ľahšie zaspať, hlavným dôvodom je predovšetkým znásobenie pocitu bezpečia. Odpadá aj nevyhnutnosť vstávania k dieťaťu, keď začne plakať. Výhody zdieľanej postele s dieťaťom si pochvaľujú aj veľmi zaneprázdnení rodičia, ktorí z dôvodu pracovného nasadenia nemôžu s ratolesťami tráviť toľko času, koľko by si predstavovali. Nevýhoda však je, že sa váš spánok stane príliš kontrolovaným a zo strachu o bábätko si až tak neodpočiniete. Nehovoriac o tom, že neskôr preučiť dieťa, aby spalo vo svojej posteli, bude o to zložitejšie.
Reagovanie na plač dieťaťa
Nemali by sme nechať dieťa vyplakať. Dieťa používa plač ako spoľahlivý nástroj komunikácie. Oznamuje tým svojmu okoliu, že je hladné, smädné, potrebuje vymeniť plienku, že pociťuje bolesť, strach alebo sa cíti osamotené. Nevypočutie detského plači tak môže viesť k narušeniu dôvery. Dieťa vám teda chce prostredníctvom plaču niečo povedať, nie vami manipulovať. U starších potomkov sa, samozrejme, tieto manipulatívne a vynucujúce slzičky môžu objaviť.