Úvod
Rozvod je v súčasnosti čoraz bežnejším riešením problémov v rodine. Hoci rozvod ovplyvňuje všetkých zúčastnených, najviac zasiahnuté býva dieťa, bez ohľadu na vek, v ktorom si týmto obdobím musí prejsť. Manželstvo a rodina prechádzajú v súčasnosti krízou, čo sa odráža aj v stúpajúcom počte rozvodov.
Manželstvo a Rodina v Kríze
Rozvod bol donedávna pre väčšiu časť spoločnosti niečím ojedinelým. Avšak, v súčasnosti, kedy sú rozvody častým javom, ani spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Manželia sa v súčasnosti rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin. Pravdepodobne najviac zasiahnuté touto skutočnosťou bývajú práve ich potomkovia, deti. Rodičia si málokedy uvedomujú ako sa správajú, ako to ich dieťa vníma, a aké následky to môže zanechať na ich živote. Nie je totiž neobvyklé, že rodičia v týchto situáciách, plných konfliktov, nadávok a hádok obhajujú svoje vlastné záujmy. Dieťa sa tak ocitá v rôznych situáciách, keď sa ho rodičia snažia za každú cenu získať (až kúpiť) na svoju stranu, resp. manipulujú ho. Takéto správanie negatívne ovplyvní jeho detské prežívanie. Rodičia sú v období rozvodu obvykle menej vnímaví k detským potrebám. Riešia akútne problémy ich vzťahu a na iné im už nezostáva síl.
Definícia Manželstva a Rodiny
Fenomén manželstvo, lat. matrimonium sa prekladá ako manželstvo. uvedený termín sa skladá z dvoch slov: „mater“ (matka) a „munia“, resp. „munus“ (úloha, poslanie). Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým: majetkové, právne. Uzavrieť manželstvo pred občianskou autoritou môžu slobodní snúbenci, ovdovení, rozvedení (v uzatváraní manželstva pred cirkevnou autoritou je tento bod neprípustný), ako aj maloletí (od 16 -18 rokov) po predložení právoplatného rozhodnutia súdu o povolení uzavrieť manželstvo.
Manželstvo predpokladá rodinu. Rodina je charakterizovaná príchodom dieťaťa, a to biologickým alebo adoptívnym spôsobom. Ak chýba dieťa, nemožno hovoriť o rodine. Ak chýba rodič, možno hovoriť o neúplnej rodine. Zakladanie rodín podľa kresťanských tradícií je možné len v manželských zväzkoch. V profánnom svete si však rodina nenárokuje na právny vzťah manželstva, preto sa aj na Slovensku čoraz častejšie objavuje kohabitácia, starší názov konkubinát (concubine - prostitútka, spoločníčka), alebo ľudovo nazývané „žitie nadivoko.“ Práve z týchto vzťahov často vznikajú tzv.“ single, mingle, či patchwork rodiny“ (Tománek, 2012a, s. 44), nevylučujúc homosexuálne rodiny bez legislatívneho rámca.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Manželstvo je vzťahom medzi dvomi osobami rozdielneho pohlavia, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Manželstvo a rodinu zaraďujeme medzi základné inštitúcie spoločenského života. Rodina bola vždy prvým a základným výrazom sociálnej prirodzenosti človeka. Manželstvo je jedinečný vzťah. Je to sociálne uznávaný a formálne uzatvorený zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou. V súčasnej dobe sa mu však už nepripisuje taká dôležitosť ako v minulosti. Dnešní mladí ľudia v manželstve nevidia návod na šťastie, a tak nemajú potrebu „spečatiť“ svoj partnerský vzťah. „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“ (Čl. 41, ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Manželstvo je tak chránené ako inštitúcia spoločnosti so svojimi úlohami, ktorá zabezpečuje základné sociálne funkcie nevyhnutné pre fungovanie štátu. „Manželstvo je vzťah, ktorý nie je daný nastálo - stále sa vyvíja, podlieha neustálemu vývinu“ (Tuma, 2013a). A práve pre to, aby bol kvalitný a plnil svoj účel, by mali manželia svoj vzťah stále pestovať a rozvíjať. Z takto vytvoreného manželského vzťahu môže vzniknúť rodina vhodná pre výchovu detí.
Fázy Manželstva
Manželstvo od jeho začiatku prechádza niekoľkými dôležitými fázami. Sú to (Tománek, 2012b, .s. 1. obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne opačnému pohlaviu. Začínajú chápať súvislosti okolo rodinných príslušníkov. Často prichádza k prvému tehotenstvu, k prvým spontánnym abortom, riešeniu prvých konfliktov. Ak nie je doposiaľ vyriešená otázka bývania, začínajú manželia nad ňou intenzívne premýšľať. Vytvárajú sa základy vzájomnej dôvery. S prichádzajúcim dieťaťom prichádzajú aj iné starosti a radosti. Manžel sa musí starať nielen o manželku v tehotenstve, ale musí si uvedomiť, že svet sa bude točiť teraz nie okolo neho, ale okolo dieťaťa. 2. obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú. Sú opatrní na svoje dieťa a dávajú veľmi pozor, kto, čo povie o ich dieťati. S príchodom druhého dieťaťa citlivosť klesá. To, čo neprehliadli pri prvom dieťati, to rozhodne budú prehliadať pri ďalšom. Nie že by mladšie dieťa dostávalo menej lásky a opatery, ale rodičia sú už skúsenejší a zrelší a nevyvedie ich z miery akékoľvek zakopnutie ich ratolesti. Ak manželia žili s rodičmi doteraz, vo väčšine prípadov zvažujú odchod do vlastného bývania. Rodičia kladú prvé základy etiky. 3. obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať. Rodinné vzťahy so širšou rodinou sa buď upevňujú alebo degradujú. Na druhej strane je to najkrajšie obdobie pre rodičov, pretože dieťa vidia od útleho veku rásť, zažívajú s ním prvé pády, prvé slová, prvé otázky, či zaľúbenia v materskej škole. V rodine často prichádza medzi súrodencami k hádkam, komu tá-ktorá vec patrí a pod. Otázka bývania je často už vyriešená. Manželia najčastejšie splácajú hypotekárny úver. 4. obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie. Otvára sa možnosť mať ďalšie dieťa, deti. Rodičia poznajú všetky školské povinnosti svojich detí. Je to obdobie rastu osobnosti nielen detí, ale aj manželstva. Rodičia sa začínajú stretávať v škole so svojimi spolužiakmi, taktiež rodičmi, a vymieňajú si skúsenosti a zážitky. Sú relatívne šťastní a ohľaduplní k sebe navzájom. 5. obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí. Manželia objavujú čaro svojich rokov, budujú si kariéru. V tomto období málokedy prichádza na svet ďalšie dieťa. Manželia navštevujú rôzne stretávky a radi sa chodia zabaviť s tým, že o ich deti sa stará príbuzná rodina. 6. obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: je obdobie veľkých turbulencií. Často prichádza k nevere, alkoholizmu, strate zamestnania, pocitom menejcennosti. Manželia pripravujú deti na ich budúci život. Keď dieťa odíde, zažívajú syndróm opusteného hniezda. Ak zomrie jeden z manželov, ten druhý často stráca iskru do života. Je to obdobie svadieb svojich detí, úspešného ukončenia štúdia, prvých vnúčat. Je to obdobie dovoleniek, oddychu. Rodičia dávajú svojim deťom múdrosti života. Je to obdobie krásneho spomínania. Je to obdobie múdrosti, rozvážnosti, optimizmu i kritiky, čo sú vlastne známky dokonale rozvinutej a citovo vyzretej osobnosti.
Rodina ako Sociálna Skupina
„Rodina je sociálnou skupinou“ (Tománek, 2012b. s. 11-12), ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Možno ju charakterizovať aj ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku (Tamášová, 2007, s. 12), ktorá je často „považovaná za kolísku ľudstva a výchovy.“ Rodina (Prevendárová, 1998, s. 11) sa charakterizuje aj ako malá spoločenská skupina, založená z dvoch dospelých členov opačného pohlavia a ich potomkov. Je to prvé sociálne prostredie, ako i výchovná inštitúcia prvoradého významu, v ktorej sa jedinec ocitá. Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom. Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny. „Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje“ (Kostrub, 2007, s. 15). Dospelí, najmä rodičia sú preň vzorom v akomkoľvek konaní. Rodina je prirodzenou sociálnou skupinou, základnou bunkou spoločnosti. Združuje ľudí v intímnej jednote na podklade pokrvnej príbuznosti. Všade tam, kde muž a žena žijú spolu, bývajú pod jednou strechou, spoločne hospodária a vychovávajú deti, hovoríme o rodine. V nej si dieťa vytvára vlastnú identitu a typickú kultúru prezentovanú vlastnými tradíciami, hodnotami a konvenciami. Pokrvná príbuznosť, rodinné ekonomické záujmy ako aj výchova detí nevystihujú však ešte dostatočne podstatu rodiny. Rodina totiž nie je schopná existovať izolovane od spoločnosti, vždy je súčasťou širšej sociálnej jednotky, ktorej normy, kultúra, tradície a náhľady zasahujú aj rodinu. „Rodina je preto prvým článkom reťazca, ktorý spája jedinca so spoločnosťou. Rodina je prvým skúšobným prostredím.“ (Tamášová, 2007, s.
Krízové Situácie v Manželstve
„Krízové situácie v manželstve a partnerstve patria bezpochyby nielen medzi najčastejšie, ale tiež medzi najintenzívnejšie prežívané krízové udalosti vôbec. Zasahujú človeka väčšinou nepripraveného a bez predchádzajúcich varovných signálov. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.“ (Vodáčková, 2010, s. 286). Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom. Za krízou a rozpadom rodiny vidíme viacero faktorov. Kríza rodiny súvisí s dnešnou dobou. Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme: výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti); neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti; otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu; fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev: otázka suicídia ľudí, ktorí sa cítia byť homosexuálmi a otázka suicídia tých, ktorí sa hanbia sa homosexuálne deti (rodičia, širšia rodina a pod.); absenciu finančných zdrojov; impotenciu; depriváciu; atomizáciu rodín: a následne vznik tzv. Fenomén „kríza“ je často definovaný z viacerých uhľov pohľadu. Vyskytuje sa už v starých kultúrach. Človek bol vždy postavený pred skutočnosť, fakt, realitu, ktorá bolo preňho kritická. M. Planck (In Klimpl, 1991, s. 72) hovorí, že „kríza je v krátkom čase vyhrocujúca sa situácia, v ktorej postihnutý už nie je schopný prekonať a pomocou vlastnej stratégie zvládnuť vonkajšiu alebo vnútornú záťaž.“ Fenomén kríza znamená však oveľa viac. Kríza spočíva v afektovom a v konfliktnom vyhrotenom prežívaní a správaní sa človeka v jeho záťažových životných situáciách. Kríza predstavuje často zlom v osobnom, pracovnom i rodinnom živote a spolunažívaní. Ak krízy neriešime, začnú oni riešiť pôvodcu, človeka. Každá ľudská bytosť je riadená určitými regulatívnymi mechanizmami (biologickými, psychickými, či sociálnymi). Ak sú tieto regulatívne mechanizmy narušené, človek sa dostáva do vonkaj…
Psychologické Účinky Rozvodu na Deti
Bolesť po rozchode partnerov sprevádza nielen dospelých, ale aj deti. V súvislosti s rozvodom rodičia musia riešiť veľké množstvo situácií a tiež problémov. Takmer všetci však uvádzajú, že najviac premýšľajú a trápia sa nad tým, akým spôsobom ovplyvní rozvod život ich detí. Aké sú teda psychologické účinky rozvodu na deti? Vždy to záleží hlavne od toho, do akej miery bol pre nich rozvod rodičov stresujúci.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Časové Hľadisko
Psychológovia, našťastie, majú pre rodičov aj dobrú správu. Prvý rok po rozvode je najťažšíVedci zistili, že deti najťažšie situáciu zvládajú počas prvého alebo dvoch rokov po rozvode. Deti v tomto období bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Ako čas plynie, väčšina detí si postupne zvyká na zmeny a prispôsobuje sa novým rodinným zvykom. Existuje však aj skupina detí, ktorá sa nikdy nevráti do normálu.
Detské Úvahy po Rozvode
Rozvod vyvoláva emočné napätie v celej rodine, ale pre deti môže byť táto situácia mimoriadne frustrujúca. Malé deti často nerozumejú tomu, prečo musia žiť v dvoch domovoch. Najčastejšie sa boja, že ich rodičia môžu prestať milovať. Staršie deti sa môžu obávať, že kvôli nim došlo k rozvodu. Myslia si, že sa správali zle alebo urobili niečo zlé, a preto sa rodičia rozviedli. Aj tínedžerov môže poriadne nahnevať rozvod a zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Môžu viniť jedného z rodičov za rozbitie manželstva alebo sa môžu hnevať na jedného alebo oboch rodičov v súvislosti s rozpadom rodiny. Každá situácia je, samozrejme, jedinečná. Za extrémnych okolností môže mať dieťa po rozvode pocit úľavy.
Stres Spojený s Rozvodom
Rozvod zvyčajne znamená, že deti strácajú každodenný kontakt s jedným rodičom, najčastejšie s otcom. Znížený kontakt ovplyvňuje väzby medzi rodičmi a deťmi a vedci zistili, že veľa detí po rozvode cíti slabšie puto k svojmu otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti a s ktorým má teda silnejšiu väzbu. Najčastejšie je to matka. Primárni opatrovatelia často hlásia vyššiu hladinu stresu spojenú s tým, že sa sami vo zvýšenej miere musia starať o deti. Štúdia zverejnená v roku 2013 naznačila, že matky sú po rozvode často menej podporujúce a menej láskavé. Pre niektoré deti nie je rozchod rodičov najťažšou časťou tejto zmeny. Sú deti, pre ktoré oveľa väčšiu záťaž predstavujú sprievodné javy súvisiace s rozvodom. Môže to byť zmena školy, presťahovanie sa do nového domova a život s osamelým rodičom, ktorý sa cíti často nešťastný a podobne. Problémom môžu byť aj financie a materiálne podmienky.
Zmeny Súvisiace s Novými Členmi Domácnosti
Často sa stáva, že po rozvode do rodiny prichádza nový člen domácnosti. A niekedy aj viac. Nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci, staré mamy a podobne. To znamená, že veľa detí prežíva neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Dnes už odborníci dobre vedia, že miera zlyhania pri druhých manželstvách je ešte vyššia ako pri prvých manželstvách. A tak veľa detí zažíva v priebehu rokov viacnásobné rozchody a rozvody.
Problémy v Oblasti Duševného Zdravia
Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich. Bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúru majú deti rozvedených rodičov zvýšené psychické problémy. Rozvod môže u detí vyvolať poruchu prispôsobenia sa novej realite, ktorá sa často upraví až v priebehu niekoľkých mesiacov.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
Problémy so Správaním
Deti z rozvedených rodín môžu mať viac problémov aj v oblasti správania. Môžu to byť jednak bežné poruchy správania, ale môže sa u nich prejaviť aj kriminalita. Môžu mať tiež viac konfliktov so svojimi rovesníkmi.
Problémy s Učením
V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím. Reakciou na túto záťaž môžu byť okrem rôznych výchovných problémov aj zhoršené známky.
Ako Zjemniť Negatívny Dopad Rozvodu na Dieťa?
Uviedli sme niekoľko faktorov, ktoré vplývajú po rozvode na dieťa. Ako však ich dopad zjemniť? Ako deťom pomôcť?
- Snažte sa minimalizovať napätie v rodine: Ukázalo sa, že intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí. Zjavné nepriateľstvo rodičov, ako je napríklad krik, hádky, bitky a vzájomné vyhrážanie, sa spájalo s problémami správania u detí. Niekedy však už aj mierne napätie môže zvýšiť utrpenie dieťaťa.
- Nenúťte deti, aby si vyberali, koho z rodičov majú radšej: Požiadať deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej alebo s ktorým rodičom by chceli bývať, nie je vhodné.
- Udržiavajte prijateľné vzťahy v priebehu rozvodu aj po rozvode: Pozitívna komunikácia, láskavosť rodičov a nízka úroveň konfliktov môžu deťom pomôcť lepšie zvládnuť rozvodové konanie svojich rodičov.
- Používajte dôslednú disciplínu: Ešte pred rozvodom si stanovte jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
- Dospievajúcim deťom venujte zvýšenú pozornosť: Často sa stáva, že starším deťom rodičia nevenujú až takú pozornosť ako mladším. Po rozvode by to však nemalo platiť. Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
- Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami: Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Ideálne je, keď to učíme aj deti. Výskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom.
- Uistite dieťa, že všetko sa po čase dostane do lepších koľají: Naučte svoje dieťa, že hoci je riešenie rozvodu ťažké, má silu na to, aby to zvládlo.
- Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne: Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.
- Spolupracujte s odborníkmi: Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znižovať dopad rozvodu na deti. Môže vám pomôcť množstvo odborníkov. Rodičov učia rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode. Môžete navštevovať terapie, ktoré vám pomôžu prispôsobiť sa zmenám vo vašej rodine. Nielen rodičia môžu spolupracovať s odborníkmi. Ak dieťa zvláda rozvod mimoriadne ťažko, vyhľadajte odbornú pomoc. Začnite rozhovorom s pediatrom vášho dieťaťa. Diskutujte o svojich obavách a informujte sa, či vaše dieťa nepotrebuje odbornú pomoc. Individuálna terapia môže pomôcť vášmu dieťaťu vyriešiť jeho emócie.
Ťažké chvíle neprežívajú len rodičia, ale aj deti. Deti vnímajú napätú atmosféru v rodine, počúvajú intenzívne hádky. Tieto deti znášajú rozvod oveľa ľahšie, ako deti, ktorých rodičia sa pred nimi nehádali. Tie druhé totiž nemali žiadne signály o tom, že niečo nie je v poriadku. Väčšina detí, samozrejme, nechce, aby sa ich rodičia rozviedli. Mnoho ľudí preto chce zotrvať v manželstve len kvôli deťom. Práve naopak - veľké hádky, pravidelné konflikty, verbálna a fyzická agresivita, to všetko vyvoláva u detí úzkosť, strach a neistotu. Bojová atmosféra môže podporiť aj ich vlastnú agresivitu, ktorú obrátia voči slabším vrstovníkom alebo zvieratám. Na mnohé deti má rozvod iba krátkodobé negatívne účinky. Úzkosť, hnev, šok, nedôvera a ďalšie pocity a reakcie, sa zmenšujú alebo zmiznú do konca 2. roka po rozvode. Odborníci pravidelne potvrdzujú, že ak rodičia mali vysokú konfliktnosť počas rozvodu a po ňom, ich deti sa prispôsobovali zmenám ťažšie. Problémové správanie a emocionálne ťažkosti vtedy pretrvávali, alebo sa prehĺbili. Deti sa cítia byť vinné za to, že nedokázali rozvodu svojich rodičov zabrániť, alebo že práve ony sú dôvodom rozvodu. V zásade platí, že rozvod zvyšuje závislosť malých detí od rodičov. Malé deti dlhšie túžia po tom, aby sa ich rodičia dali znovu dokopy. Veria, že sa tak stane. Vzhľadom na prirodzený egocentrizmus, ktorý sme spomínali v inom článku, dieťa si naivne myslí, že dokáže ovplyvniť čokoľvek vo svojom živote, a že všetko sa deje pre neho a kvôli nemu. Podobne si môže myslieť, že keď odišiel otec, môže odísť aj mama, a ono tak zostane úplne samo. Obava, že sa oň nebude mať kto postarať, narastá. Môžu sa vyskytnúť rozdiely v tom, ako budú reagovať chlapci a ako dievčatá. Chlapci sú všeobecne hlučnejší a pohybovo aktívnejší. Vzhľadom na vytváranie identity, prebiehajúce hormonálne, telesné a psychologické zmeny, reakcie u dospievajúcich detí môžu byť výraznejšie a vážnejšie, než u menších detí. Dospievajúce dieťa môže byť agresívne, aby potrestalo rodičov za rozvod. Môže sa emocionálne vzdialiť od rodičov, prejavovať sa nezávislo, rebelantsky. Podľa najnovších štúdií, u veľkej väčšiny detí sa nerozvinú vážne problémy v prežívaní a správaní. Zaujímavé však je, že v dospelom veku aj tieto deti hovoria o prežívanej bolesti a negatívnych spomienkach. To, ako budú deti prežívať rozvod, aj ako rýchlo sa prispôsobia novej situácii, závisí od rozvádzajúcich sa rodičov - teda akým spôsobom sa budú rozvádzať. Lepšie sú na tom deti, ktorých rodičia dokázali obmedziť konflikty spojené s rozvodom a nevystavovali ich hádkam. Ak rodičia chcú zmierniť negatívny dopad rozvodu na psychické zdravie svojich detí, bude si to vyžadovať veľkú námahu, prácu na sebe, trpezlivosť aj citlivosť. Dieťa potrebuje jednoznačné a pravdivé odpovede na svoje otázky: Prečo sa to stalo? Kde budem bývať? Kedy sa stretnem s druhým rodičom? Kde budem chodiť do školy? Ako to bude ďalej? Dieťa potrebuje zažiť férové jednanie svojich rodičov, napr. Dieťa potrebuje poznať nové pravidlá, no bude trvať aj na niektorých vlastných. Dieťa potrebuje vedieť, že rozvod je rozhodnutím rodičov. Stretnutia s druhým rodičom sa majú odohrávať podľa pravidelného harmonogramu, najlepšie v neutrálnom prostredí. Hrať sa na ideálnu rodinku, chodiť spolu na výlety, tváriť sa, že všetko je v poriadku, je pre deti zbytočne mätúce. Ideálne je, keď sa riadime rovnakými, alebo aspoň podobnými pravidlami v oboch domácnostiach. Pred deťmi nehovoríme „škaredé veci“ na toho druhého, nepoužívame deti ako poslíčkov, nebojujeme o ich priazeň, nepýtame sa ich, koho majú radšej. Deti takisto nezaťažujeme osobnými starosťami, tie rozoberáme výlučne s priateľmi alebo odborníkmi. Pokiaľ na ťažkosti s prežívaním a správaním našich detí upozorňujú napr. učitelia, resp. Dlhodobý stres môže spôsobiť, že kvalita rodičovstva utrpí. Rozvod často prispieva k depresii, úzkosti, ale aj zneužívaniu návykových látok. Z toho plynú ťažkosti pri vykonávaní práce a výchove detí. Robert E. Emery vypracoval Listinu práv detí rozvádzajúcich sa rodičov. Listina vychádza z toho, že rodičia sú povinní postarať sa o svoje deti aj počas tohto náročného obdobia. Má právo na to, aby sa včas dozvedelo o všetkých dôležitých zmenách, ktoré postihnú jeho život.
ACE (Adverse Childhood Experiences) a Ich Vplyv
Čo sú to ACE a v čom spočíva ich sila? Sila ACE spočíva v tom, že spôsobujú toxický stres. Majú vplyv na vývoj mozgu, zapisujú sa do pamäte a môžu tak ovplyvniť celý náš ďalší život. Štúdia ACE ukázala, že pravdepodobnosť týchto ťažkostí sa zvyšuje v závislosti od toho, akú „dávku“ adverzných skúseností človek zažil. užívanie drog či alkoholu blízkou osobou, príp. V máji bude o deťoch s náročnými skúsenosťami v detstve a narušeným vývojom attachmentových vzťahov rozprávať naša psychologička Soňa Očkášová a psychologička Lucia Žiaková na odbornej psychoterapeutickej Gestalt konferencii. Vzťahy s rodičmi sú v procese riešenia následkov dlhodobej a opakovanej traumy u detí kľúčové. Pomôcť však môže každý z nás. Vidím Ťa. Skúsme byť voči deťom vnímaví. Aj málo vašej pozornosti, môže pre dieťa znamenať veľa. Zaujíma ma, ako sa máš a čo prežívaš.Prejavme im, že nás zaujímajú ich pocity a prežívanie. To ako veci vnímaš je dôležité. Tvoj názor je dôležitý. Ty si dôležitý.V situáciách a rozhodnutiach citlivo zohľadňujme príbeh dieťaťa.