Kreslenie je pre deti prirodzený spôsob, ako vyjadriť svoje myšlienky, pocity a fantázie. Podporuje kreativitu, jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka. Mnohí rodičia sa pýtajú, kedy je ten správny čas začať učiť svoje dieťa kresliť a ako to robiť správne. Tento článok poskytuje užitočné tipy a rady pre rodičov, ktorí chcú podporiť rozvoj výtvarných zručností svojich detí.
Príprava prostredia a pomôcok
Motivovať dieťa ku kresleniu vyžaduje dobrú prípravu. Už okolo prvého roku je vhodný čas pripraviť dieťaťu farbičky a papiere na kreslenie. Jemná motorika dieťaťa je už solídne pripravená uchopiť a použiť písací nástroj.
Čo pripraviť:
- Zabezpečte hrubé, krátke, drevené alebo voskové netoxické farbičky, s hrotom, ktorý nebude doostra zastrúhaný. Vyberajte farbičky s vysokou pigmentáciou.
- Na začiatok netreba zariaďovať ateliér. Stačí rolka baliaceho papiera, krabička hrubých voskoviek alebo farbičiek, prípadne prstové farby.
- Plochou na kreslenie môže byť veľký plagát nalepený na dverách, väčšia okenná tabuľa s hrubými farbičkami na sklo alebo čierna tabuľa s hrubými kriedami.
- Podnietiť dieťa kresliť vodorovné čiary znamená pripraviť minimálne výkres A3. Výkres v tejto veľkosti je dostatočne pevný a neroztrhne sa pri prvých kresliarskych pokusoch. Pomôže ak ho odspodu prilepíme o podložku. Ideálne je ak ho pripevníme na stolík, ktorý má mierne zvýšené okraje, aby farbičky zo stola nepadali. Dieťa sedí na stabilnej stoličke.
- Prstové farby umožňujú deťom experimentovať s farbami a textúrami.
- Nálepky sú skvelou pomôckou pri rozvoji grafomotoriky. Môžete zvoliť tematické nálepky, morské víly, princezné, autá, dinosaury… Dieťa si ich nalepí na väčší formát papieru a potom spoločne môžete dokreslovať. Dieťa si prejde rôznymi grafomotorickými prvkami: kruh, ovál, rovné a šikmé čiary, vlnovky… . Môže sa naučiť kresliť malé rybičky či hviezdy.
Čomu sa vyhnúť:
- Vyhýbame sa ponúkaniu malých, mäkkých papierov alebo už niekým popísaných a nevhodných tenkých, ľahko zlomiteľných farbičiek s ostrými hrotmi, ktoré dieťa od prvých pokusov kresliť odradia.
- Fixky síce zanechávajú hrubú stopu, ale nie sú veľmi vhodné pretože nepodnecujú precvičovanie vôľového ovládania sily prítlaku na podložku. Fixky a tenké farbičky sú pre malé deti nešikovné a vyžadujú silnejší tlak.
- Omaľovánky a pracovné zošity sú pre najmenšie deti obmedzujúce.
- Nie je vhodné nechávať dieťa pokresliť obe strany výkresu - stratili by sme v nich prehľad.
- Ak dieťa dokreslí, výkres odložíme a pripravíme nový, čistý. Pokreslená plocha dieťa ku kresleniu nepodnecuje. Ak sa rozhodneme kresby dieťaťa odkladať, je dôležité označiť každú menom dieťaťa, presným dátumom a možno i malým popisom. Poznámky sa týkajú okolností, ktoré kreslenie sprevádzalo (napr. ako dlho sa dieťa pri kreslení sústredilo, ako sa dieťa pri tom správalo a neskôr, čo bolo obsahom kresby).
Prvé kroky a objavovanie kreslenia
Detské kresby začínajú už okolo 18. mesiaca, keď dieťa dokáže udržať pastelku v ruke. V tomto veku ide skôr o experimentovanie a motorickú hru než o konkrétne kreslenie. Dôležité je, aby mali deti k dispozícii bezpečné materiály, ktoré môžu aj ochutnať.
Pri prvých pokusoch s kreslením dieťa objaví, že zanecháva na ploche čiary. Dieťa zistí, ako nasmerovať hrot farbičky k podložke tak, aby niečo nakreslilo. Prítlak farbičky o podložku bude zo začiatku buď veľmi silný alebo naopak príliš slabý. Pôjde o nekoordinované, náhodné skôr švihové línie vychádzajúce z pohybu celej paže, pretože zápästie ešte nie je dostatočne uvoľnené. Dieťa spočiatku kreslí bez určitého špecifického významu - ešte nekreslí niečo konkrétne, len zanecháva stopu. Hneď od začiatku je dobré stanoviť dieťaťu hranice ohľadom vyhradeného miesta na kreslenie: „S farbičkami kreslíme na papier."
Dôležitosť prítomnosti a motivácie dospelého
V období prvých pokusov s kreslením je dôležitá prítomnosť a motivácia zo strany dospelého. Dieťa ho samé vyzýva, vkladajúc mu do rúk farbičku: „Teraz ty mama! Ukáž mi to!". A tu už kreslenie prechádza do interakčnej hry. Táto vzájomná recipročná aktivita a záujem dospelého o to, čo dieťa tvorí, patria medzi významné vývinové stimuly. Nenápadne predlžujeme čas, ktorý sa kresleniu spoločne, sústredene venujeme. Dieťa dospelého pri kreslení pozoruje a napodobňuje.
Prečítajte si tiež: Tipy na motiváciu detí pomocou počítača
Niekedy sa kreslenie zmieša aj s manipulačnou alebo symbolickou hrou. Dieťa začne farbičky prenášať, ukladať vedľa seba, prekladať z nádoby do nádoby, vkladať. Neskôr po druhom roku sa s nimi i symbolicky hrá (napr. s nimi jazdí na papieri po nakreslenej ceste). Pri týchto aktivitách sa kreslenie spontánne „pretaví" do hry. Dieťa si precvičuje jemnú motoriku pri množstve hier a aktivít. Rozvíjajú sa jeho kognitívne funkcie a spolu s dostatočným množstvom príležitostí kresliť, bude očividne kvalita kresebného prejavu rásť. V jednotlivých kresbách dieťaťa pribúdajú stále nové prvky svedčiace o jeho vývinovom pokroku.
Vývoj detskej kresby a jeho fázy
Detská kresba prechádza niekoľkými fázami:
- Štádium čmárania (2-4 roky): Dieťa robí kostrbaté čiary a kreslenie je preň motorickou hrou. Môže sa objaviť náhodný realizmus, keď v čmáraniciach možno pozorovať konkrétne tvary.
- Predschematické štádium (4-7 rokov): Začína sa spolupráca oka a ruky, čiary sa spájajú a vytvárajú uzavreté tvary. Dieťa sa snaží zachytiť svet okolo seba, kreslí slniečka, tváre, postavy, autá a domy, ale bez realistických detailov. Otvorený lineárny tvar sa vďaku uvoľňovaniu zápästia začne zaobľovať, až postupne zatáčať do špirál. Špirály sa zmenšujú, jedna od druhej izolujú, objavujú sa línie v podobe telefónneho drôtu. Objavujú sa ostré izolované cik-cak tvary. Zvyšuje sa farebná pestrosť a pevnosť línií. Objavujú sa prvé súvislejšie zafarbené plochy vďaka silnejúcemu prítlaku pastelky na podložku. Línie sa uzatvárajú do súvislých kruhov predpokladom čoho je narastajúca koordinácia a presnosť pohybov ruky. V uzavretých kruhoch nachádzame nakreslené celkom malé detailné tvary. Detaily nachádzame postupne aj v iných náročnejších uzatvorených tvaroch.
- Schematické štádium (okolo 7 rokov): Pribúdajú realistické detaily. Kresba začína mať symbolický zástupný význam - dieťa začína kreslením znázorňovať predmety, ktoré ho obklopujú a ktoré pozná (kolesá, auto na ceste, dym…). Vrcholom tohto obdobia je objavenie hlavonožca. Ide o prvé postavy ľudí alebo zvierat, ktoré dieťa nakreslí. Sú zložené z kruhu znázorňujúceho hlavu, z ktorej hneď vychádzajú končatiny.
Tipy a triky pre podporu kreslenia
- Vymedzte plochu, ktorá môže byť pokreslená.
- Neanalyzujte kresby zbytočne: Detské kresby môžu čo-to napovedať o osobnosti dieťaťa, ale netreba ich preceňovať.
- Všímajte si farby: Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb prevažuje nad ich reálnym významom.
- Dbajte na správny úchop: Správny úchop pastelky má vplyv na kvalitu kresby, rýchlosť a úhľadnosť písma a sústredenie. Pomôžu ergonomicky tvarované pastelky.
- Pýtajte sa dieťaťa na jeho kresby: Zaujímajte sa o to, čo nakreslilo a prečo.
- Podporujte kreativitu: Nechajte dieťa kresliť to, čo ho baví a zaujíma. Spontánne kreslenie je oveľa dôležitejšie ako klasické vymaľovánky, rozvíja fantáziu.
- Vytvorte príjemné prostredie: Uistite sa, že dieťa má dostatok priestoru a času na kreslenie.
- Buďte trpezliví: Každé dieťa sa učí kresliť vlastným tempom.
- Inšpirujte sa: Navštívte s dieťaťom múzeum, galériu alebo výstavu detských kresieb.
- Čítajte si: Čítanie rozprávok rozvíja predstavivosť a inšpiruje k tvoreniu. Pri rozvoji grafomotoriky je dôležitá aj verbálna podpora v podobe čítania rozprávok a príbehov.
- Hrajte sa: Hra je dôležitá pre rozvoj kreativity a fantázie.
- Používajte atlasy a encyklopédie: Rozširujú vedomosti o svete a inšpirujú k tvoreniu.
- Počúvajte básničky: Rým a rytmus rozvíjajú jazyk a predstavivosť.
- Využívajte aj knihy: Kombinácia obrázkovej knihy a literatúry faktu. Ponúknite knihu s návodmi na kreslenie. V knihe je pekne naznačené, že ak chcete nakresliť napríklad úsmev, musíte začať najprv kruhom. Potom pridáte oči a nakoniec nos a ústa.
- Cestujte: Cestovanie rozširuje obzory a inšpiruje k tvoreniu.
- Je dôležité sa vyhýbať hodnoteniu a zamerať sa na proces, nie na výsledok. Niekto múdry povedal, že každé dieťa vie kresliť, pokiaľ mu niekto nepovie opak. Vždy zdôrazňujem, že dieťa musí mať hlavne dostatok príležitostí kresliť a nesmieme mu brať spontánnosť pri kreslení, tým, že ho budeme stále len úkolovať zadaniami. Výsledkom je potom často otrávenosť dieťaťa a kreslenie sa stáva len nutnou povinnosťou.
- Ak máte doma ľaváka, nezabudnite zaobstarať nožnice pre ľavákov. A keď na to príde čas, tak aj pero.Grafomotorika ľavorukého dieťaťa sa vyvíja rovnako ako pravorukého. Treba len myslieť na správny sed a sklon písanky.
Kreslenie a vývoj dieťaťa
Kreslenie je dôležité pre celkový vývoj dieťaťa.
- Rozvoj reči: Pri kreslení a rozprávaní o svojich kresbách si dieťa rozširuje slovnú zásobu a učí sa vyjadrovať svoje myšlienky.
- Rozvoj myslenia: Kreslenie pomáha deťom vizualizovať si svoje myšlienky a riešiť problémy.
- Rozvoj emócií: Kreslenie je pre deti spôsob, ako vyjadriť svoje pocity a emócie. Výtvarné vyjadrovanie malého dieťaťa môžeme obohatiť ponukou prstových farieb. Umožňujú zanechanie hrubej stopy, hmatový kontakt s výtvarným materiálom a slobodu zašpiniť sa, uvoľniť a tým odbúrať zábrany voľne experimentovať. Zaujímavou technikou je rozpíjať na výkrese stopy po niektorých farbičkách tak, že po nich prejdeme štetcom namočeným vo vode.
- Rozvoj sociálnych zručností: Kreslenie s inými deťmi podporuje spoluprácu a komunikáciu.
Aktivity a hry na podporu kreslenia
- Kreslenie podľa predlohy: Nechajte dieťa kresliť obrázky z kníh, časopisov alebo fotografií.
- Kreslenie podľa fantázie: Podporte dieťa, aby kreslilo to, čo si predstavuje.
- Kreslenie príbehov: Vymýšľajte si s dieťaťom príbehy a nechajte ho ich nakresliť.
- Kreslenie vonku: Vezmite dieťa do prírody a nechajte ho kresliť to, čo vidí.
- Maľovanie prstami: Nechajte dieťa experimentovať s farbami a textúrami.
- Vytváranie koláží: Používajte rôzne materiály, ako papier, látku, gombíky a nechajte dieťa vytvárať koláže.
- Modelovanie z plastelíny: Modelovanie rozvíja jemnú motoriku a predstavivosť.
- Origami: Skladanie papiera rozvíja priestorovú predstavivosť a trpezlivosť.
Ako reagovať na záchvaty hnevu pri kreslení
Ak sa dieťa pri kreslení nahnevá alebo frustruje, je dôležité reagovať pokojne a trpezlivo.
- Pomenujte emócie: "Vidím, že si nahnevaný, pretože sa ti to nedarí."
- Ponúknite pomoc: "Chceš, aby som ti pomohol?"
- Uistite dieťa: "Je to v poriadku, ak sa ti to nedarí hneď.
Keď dieťa kreslenie odmieta
Kreslenie je prirodzenou súčasťou detstva, nie je to niečo, k čomu by sme mali deti nejako extra motivovať. Napriek tomu, sú deti, ktoré kreslenie nevyhľadávajú, ba priam ho odmietajú. Mnohé z tých detí majú na to objektívne dôvody, ale kreslenie je dôležité pre všetky deti.
Prečítajte si tiež: Tipy pre motiváciu detí
Ak vaše dieťa kreslenie zásadne odmieta, môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, hovorí sa tomu aj oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť), teda čiastkové funkcie potrebné pre schopnosť kresliť, pričom iné čiastkové funkcie môžu byť rozvinuté primerane. Miera, intenzita, vonkajší prejav odchýlky od normálneho vývinu detskej kresby sú u každého dieťaťa úplne iné a veľmi individuálne. U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá sa radí s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou k špecifickým vývinovým poruchám učenia. U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením (t. j. súvisí s problémami v hrubomotorickom vývine). Je vhodné využiť napríklad trojuholníkové bloky, zapúšťať farby do vody, neskôr do mokrého podkladu a pozvoľna vkladať dieťaťu do ruky štetec. Postupne môžete začať kresliť s pastelkami. Toto je najdôležitejšie obdobie, ktoré nám takpovediac nesmie ujsť, pretože ak si dieťa v období okolo štyroch až piatich rokov zafixuje nesprávny úchop, nepomôže už nič iné ako cvičenie s pomocou špeciálnej pedagogičky. Hrana pastelky by pritom mala mať 8 až 9 mm. Pri výbere pasteliek treba venovať pozornosť aj tuhe, ktorá by mala mať kvalitné pigmenty a žiarivé farby, aby na ne dieťa nemuselo pri kreslení tlačiť.
Mýty o detskej kresbe
Detská kresba je jedným z najrannejších prejavov detskej tvorivosti a grafomotoriky. Napriek tomu, že je dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa, obklopuje ju niekoľko mýtov, ktoré môžu následne ovplyvniť našu interpretáciu.
Rodičia majú často obavu, že sa s ich dieťaťom niečo deje, keď používa pri maľovaní iba tmavé farby. Dôvod, prečo to dieťa robí, je skôr ten, že tmavé pastelky zanechávajú výraznú stopu a to sa im páči. Niektoré pastelky majú veľmi slabé svetlé farby a dieťa s nimi musí tlačiť, preto sa mu omnoho lepšie farbí s tými tmavými. Prechod od nezámerného kreslenia, kedy dieťa len zisťuje, že pastelka zanecháva stopu, k zámernému kresleniu býva často práve cez čmáranice. Všimnete si to tak, že vy tam stále síce vidíte iba čmáranicu, ale dieťa pomenuje, čo nakreslilo. A ono to tam zvykne naozaj vidieť. Skúste si na detskú kresbu napísať, čo to je a spýtajte sa dieťaťa o pár dní, či si to bude pamätať. Nie každé dieťa, ktoré nemá vzťah ku kresleniu, má automaticky niečo oslabené. Ak však dieťa zvláda aktivity zamerané na jemnú motoriku, sebaobsluhu, vie nakresliť veku primerané grafomotorické prvky, napríklad predškolák zvládne hornú slučku a neevidujeme u neho iné ťažkosti, môže naozaj ísť iba o nezáujem.
Prečítajte si tiež: Ako podporiť dieťa v telesnej výchove