Úspech v živote dieťaťa nie je determinovaný len tvrdou prácou a plánovaním, ale aj faktormi, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad nepodstatné. Medzi tieto faktory patrí aj meno, ktoré dieťa dostane pri narodení. Štúdie naznačujú, že meno môže ovplyvniť vnímanie dieťaťa v spoločnosti, jeho kariérny postup a dokonca aj jeho osobnosť. Tento článok sa zaoberá vplyvom mena na dieťa, pričom zohľadňuje rôzne štúdie a faktory, ktoré vstupujú do tohto procesu.
Faktory ovplyvňujúce úspech
Úspech nie je vždy len výsledkom plánovania a tvrdej práce. Pri sebarealizácii často hrá významnú rolu ešte jeden kľúčový faktor, a tým je šťastie. Identifikovali sme sedem kritérií, ktoré dokážu pomôcť osudu nakloniť sa na vašu stranu. No aj keď vám hviezdy nie sú práve naklonené, nezúfajte. História je plná príbehov, kde silná vnútorná motivácia si našla cestu za životom podľa vlastných predstáv.
Miesto narodenia
Lotéria života začína tým, kedy a kde sa narodíme. Podľa Indexu kvality života majú deti narodené vo Švajčiarsku najväčšiu šancu na zdravý, bezpečný a úspešný život. Nezaostáva ani Dánsko a Holandsko. Na štvrtom mieste je Fínsko a prvú päťku uzatvára Austrália. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 31. priečke. Z našich susedov nás predbehlo Rakúsko (8. miesto) a Česká republika (19. miesto). Poľsko a Maďarsko skončili za nami, konkrétne na 38. a 39. mieste. Spokojnému životu však môže napomôcť aj optimizmus.
Vplyv narodenín na kariéru
Štatistiky hovoria, že čím skôr sa v roku narodíte, tým je váš život úspešnejší. Dôvodom podľa štúdie OECD je fakt, že deti, ktoré sú staršie a vyspelejšie často dostávajú od učiteľov viac podpory a pozornosti. Napríklad v USA relatívne najstaršie deti v triede majú o 11 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú študovať na univerzite. Tento relatívny vekový efekt funguje aj v športe. Deti, ktoré sa narodia začiatkom roka sú spravidla lepšie atleticky vyvinuté ako ich mladší rovesníci a získavajú od trénerov viac povzbudenia a podpory. Asi najsilnejší príklad: Približne 40 percent severoamerických hokejových profesionálov sa narodilo medzi januárom a marcom.
Úloha súrodencov
Starší súrodenci sú úspešnejší ako tí mladší. Často zastavajú vyššie manažérske pozície a zarábajú podstatne viac. Navyše, viac ako polovica všetkých laureátov Nobelovej ceny a amerických prezidentov je najstarším dieťaťom v rodine. Základným predpokladom je, že prvorodené deti žijú svoje prvé roky ako jedináčikovia, takže dostávajú do rodičov viac pozornosti a podpory. Túto tézu podporuje aj fakt, že deti, ktoré nemajú súrodencov sú v práci najúspešnejšie. Jedináčikovia však majú v osobnom živote menej šťastia, ťažšie si budujú dlhodobé vzťahy, častejšie sa rozvádzajú. Je to pravdepodobne preto, že súrodenci sú v detstve dôležitými sociálnymi partnermi. Platí, že čím viac súrodencov máte, tým lepšie. Viac súrodencov znamená horšie mentálne zdravie u tínedžerov, ukázala nová štúdia a hoci záleží na viacerých faktoroch a premenných, dáta z analýz hovoria jasne. Decká v puberte, ktoré pochádzajú z veľkých rodín, vykazovali horšie mentálne zdravie, než deti z rodín s menším počtom súrodencov, prípadne jedným alebo žiadnym. Ako to je u vás? Štúdia vychádzala z veľkej analýzy detí v USA a Číne, konkrétne sa kládli otázky žiakom a žiačkam s priemerným vekom 14 rokov otázky o duševnom zdraví. Analýza sa týka viac než 9 100 amerických ôsmakov a ôsmačiek z Early Childhood Longitudinal Study (Kindergarten Cohort of 1988) a viac než 9 400 žiakov a žiačok ôsmeho ročníka ZŠ z čínskej štúdie Educational Panel Study. Výsledky boli uverejnené nedávno v časopise Journal of Family Issues. Ako informoval vedúci autor analýzy a zároveň profesor sociológie Doug Downey (zo Štátnej unierzity v Ohio), keďže existujú štúdie, ktoré naopak hovoria o určitých pozitívnych účinkoch väčšieho počtu súrodencov, „výsledky analýzy neboli samozrejmosťou“. Nielen vlastní, ale aj nevlastní súrodenci Podľa analýzy priemerný mladý človek v Číne má takmer o 0,7 súrodencov menej ako priemerný mladý človek v Amerike (0,89 oproti 1,6). Vzhľadom na čínsku politiku jedného dieťaťa je približne tretina čínskych detí (34%) jedináčikmi - v porovnaní s 12,6 % amerických detí. Najlepšie duševné zdravie v Číne vykazovali práve tínedžeri a tínedžerky bez súrodencov, v USA na tom boli podobne deti bez súrodenca alebo s jedným súrodencom. Výsledky v USA tiež ukázali, že horšie duševné zdravie sa netýkalo len detí s viacero pokrvnými súrodencami, ale aj v prípade spojenia rodiny, nevlastných súrodencov, teda druhý rodič priniesol do rodiny vlastné deti. Čo vekový rozostup medzi deťmi? Najhoršie u detí narodených do roka za sebou Skúmali sa napríklad aj také faktory ako vek detí a vekový rozdiel medzi súrodencami. Najhorší vplyv na duševné zdravie a duševnú pohodu z tohto hľadiska malo mať súrodencov v tesnom vekovom odstupe medzi sebou (najnegatívnejšie sa to ukazovalo medzi deťmi, ktoré sú narodené do jedného roka za sebou) a tiež mať starších súrodencov. Prečo to je tak? Analýza vysvetľuje - pre „prerozdeľovanie zdrojov“. Alebo KOLÁČ. Podľa vedúceho analýzy môže byť dôvodom zhoršeného mentálneho zdravia v prípade viacerých súrodencov jednoduchý - teória prerozdelenia zdrojov. Možno ste už o nej počuli - pre veľmi zjednodušené vysvetlenie si predstavte koláč. Ak v rodine existuje len jedno dieťa, má celý koláč - rodičovskú pozornosť, zdroje rodičov vrátane energie, finančnej podpory, výletov, krúžkov, možností, času - len pre seba. S každým súrodencom naviac sa koláč prerozdeľuje na menšie a menšie diely. „Každé dieťa tak dostane od rodičov menej pozornosti aj menej zdrojov, čo môže mať vplyv na duševné zdravie… Pritom deti, ktoré sú približne v rovnakom, podobnom veku - bližšie narodené pri sebe - budú súťažiť o rovnaké typy rodičovských zdrojov,“ upozornil Downey. No v štúdii nevylúčili ani ďalšie vysvetlenie - teóriu selektívnosti. Teda sociálno-ekonomické postavenie a výhody spojené s rodinami s menším počtom súrodencov. V oboch krajinách sa práve lepšie duševné zdravie detí spájalo s najväčšími týmito výhodami - v Číne samozrejme deti z jednodetných rodín, v USA deti s jedným či žiadnym súrodencom. No táto teória osamotene by nemohla vysvetliť, čo sa v skutočnosti deje. „Po všetkých stránkach, keď sme zhromaždili údaje, vyšlo nám, že vplyv súrodencov na duševné zdravie je skôr negatívny než pozitívny.“ Mínusy analýzy - teda nehádžme flintu do žita Aj samotný vedúci analýzy poznamenal na záver, že údaje nezohľadňujú niektoré premenné, napríklad kvalitu súrodeneckých vzťahov. Pretože kvalitnejšie súrodenecké vzťahy budú pre deti znamenať určite viac a budú mať pozitívnejší vplyv na zdravie aj pohodu ako fyzickú, tak duševnú. Do úvahy sa tiež nebrala kvalita vzťahov s rodičmi, kedy môžu práve súrodenci suplovať úlohu rodičov a pomáhať mladším súrodencom alebo si navzájom. Neprihliadalo sa ani na iné zručnosti a kvality, ktoré deti vyrastaním so súrodencami nadobúdajú a v živote im môžu pomôcť. Napríklad niektoré výskumy dokazujú, že viac súrodencov znamená lepšie sociálne zručnosti už u detí v materských škôlkach. Alebo aj nižšia pravdepodobnosť rozvodu rodičov (čo ale nie vždy znamená hneď pozitívnu alebo výlučne negatívnu vec). Vo Švédsku zase iná štúdia ukázala, že ak deti vyrastali vo veľkých rodinách, neznamenalo to žiadny škodlivý vplyv na ich fyzické alebo psychické zdravie v dospelom živote. Aj samotný vedúci analýzy Downey priznáva: „O vplyve súrodencov na naše zdravie sa ešte musíme veľa čo naučiť… Je to obzvlášť dôležité v súčasnej dobe, kedy USA aj ďalšie krajiny vykazujú zníženú pôrodnosť.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Výška a úspech
Existuje takzvaný Napoleonský komplex (syndróm nízkeho muža), ktorý je charakteristický tým, že nízki muži si kompenzujú svoju výšku obzvlášť asertívnym správaním. Vyšší ľudia bývajú v práci úspešnejší a majú v priemere vyššie spoločenské postavenie. Nadpriemerne vysokí sú napríklad americkí prezidenti, senátori, generálni riaditelia. Navyše, vyšší ľudia majú aj vyššie príjmy. O jeden centimeter viac predstavuje približne 250 eur plus v hrubej ročnej mzde v Nemecku či vo Veľkej Británii. Platí to pre ženy aj mužov. Podľa psychológov fungujú archaické vzorce - výšku si podvedome spájame s kompetenciou, silou a asertivitou.
Vplyv mena na kariéru
Vaše meno má až prekvapivo veľký vplyv na vašu kariéru. Mená, ktoré sa ľahko vyslovujú, sú hodnotené pozitívnejšie, ako tie, ktoré sa vyslovujú ťažko. A čím kratšie krstné meno máte, tým lepšie. Muži s jednoslabičným alebo dvojslabičným krstným menom zastávajú podľa štúdií vyššie hierarchické postavenie v zamestnaní, ako muži s dlhšími menami. Americkí generálni riaditelia majú vo svojich krstných menách často iba štyri písmená. V Nemecku zarábajú ľudia s dvojslabičným krstným menom v priemere o 8 percent menej ako ľudia, ktorí majú iba jednu slabiku v krstnom mene. Tí s trojslabičným menom zarábajú až o 18 percent menej. Psychológovia vysvetľujú „efekt výslovnosti mien“ ako ľudskú potrebu jednoduchosti.
Prvé písmeno priezviska
V profesionálnej kariére človeka hrá rolu nielen krstné meno, ale aj prvé písmeno priezviska. Vedci zistili, že ľudia, ktorých priezviská začínajú písmenom z konca abecedy, nemajú v priemere také dobré výsledky v škole ani na trhu práce. Existuje podozrenie, že je to preto, že tí, ktorých sa to týka dostavajú menej príležitostí a to kvôli abecednému zoraďovaniu mien. Iná štúdia dokazuje, že je jednoduchšie získať trvalé miesto na univerzite, ak sa vaše priezvisko začína písmenom, ktoré je zaradené v prvej časti abecedy.
Fenomén nástupcu
Samozrejme, váš život závisí vo veľkej miere aj od toho, ako sa rozhodujú a konajú iní ľudia. Špeciálnym prvkom náhody je takzvaný „fenomén nástupcu“. Taká Julia Roberts by sa nikdy nestala „Pretty Woman“ a teda svetovou hviezdou, ak by jej kolegyňa Sandra Bullock neodmietla túto rolu. Kariéra 25-ročného Leonarda Bernsteina by mohla byť celkom iná, keby nezaskočil za dirigenta, ktorý ochorel. Zrazu sa stal svetoznámym vďaka nenacvičenému koncertu s New York Philharmonic Orchestra. Fenomén nástupcu sa však nevyskytuje len v šoubiznise, ale aj v každodennom živote, napríklad pri miestach na univerzite, kde sú dlhé čakacie listiny.
Vplyv mena na vnímanie a kariéru
Meno je často prvým údajom, ktorý potenciálny zamestnávateľ vidí v životopise. Výskumy naznačujú, že určité mená môžu ovplyvniť rozhodnutie zamestnávateľov už v tomto prvom kroku. Mená, ktoré sú ľahko vysloviteľné a známe, majú tendenciu byť uprednostňované, pretože evokujú pozitívne prvé dojmy a sú menej náchylné na predsudky. Napríklad mená ako Anna alebo Peter sú často vnímané pozitívne v mnohých kultúrach.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Kultúrne a etnické predsudky
Bohužiaľ, predsudky založené na menách sa objavujú aj v pracovnom prostredí. Etnicky znejúce mená vedú k vystavovaniu diskriminácii alebo predsudkom, čo môže ovplyvniť šance kandidáta na získanie pracovného miesta.
Percepcia a profesionálny imidž
Meno má vplyv aj na to, ako nás vnímajú v pracovnom kolektíve. Štúdie ukazujú, že niektoré mená evokujú určitú úroveň vzdelania, spoločenského statusu alebo dokonca kompetencie. Meno môže vytvoriť určitý obraz, ktorý ovplyvňuje, ako pracovníkov vnímajú kolegovia a nadriadení. Napríklad, klasické a tradičné mená evokujú serióznosť a dôveryhodnosť.
Jedinečnosť vs. konvenčnosť
Jedinečné mená majú zmiešané účinky na kariérny postup. Na jednej strane môžu pomôcť jednotlivcom vyniknúť a byť zapamätateľnými. Na druhej strane však vedia byť zdrojom predsudkov alebo negatívneho vnímania, najmä ak majú nálepku nezvyčajné alebo excentrické. Zamestnanci s jedinečnými menami môžu čeliť väčšiemu tlaku, aby preukázali svoje schopnosti a kompetencie.
Rodové predsudky a mená
Rodové stereotypy hrajú úlohu pri vnímaní mien v pracovnom prostredí. Niektoré mená silno asociujú s určitou rodovou rolou, čo môže ovplyvniť očakávania týkajúce sa schopností a správania.
Výber mena a jeho vplyv na život
Moderné alebo skôr tradičné? Nápadité alebo radšej bežné? Pri takomto množstve mien, z ktorých je možné si vybrať, nie je ľahké rozhodnúť sa, ktoré meno pre dieťa je to správne. Na rozdiel od minulosti, kedy k menu dieťaťa mala čo povedať celá rodina, je dnes výber mena pre dieťatko vecou vkusu rodičov. A zároveň je to zodpovedná úloha: Pretože meno má na náš život väčší vplyv, než by sa mohlo zdať.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
Prvý dojem a sociálne vplyvy
Všetci to poznáme: Keď počujeme meno, bezpodmienečne si k nemu okamžite vytvoríme obraz o danej osobe. Čo za tým však stojí? Možno už máme určité pozitívne alebo negatívne skúsenosti s ľuďmi, ktoré to či ono meno už nosia. Existujú však aj kultúrne a sociálne vplyvy, ktoré spôsobujú, že mená sa nám spájajú s určitými vlastnosťami. Práve tento efekt môžu využiť rodičia pri výbere krstného mena dieťaťa. Podľa štúdie TU Chemnitz naznačujú moderné krstné mená mladší vek. A čím mladšie, tým aj atraktívnejšie a inteligentnejšie, podľa opýtaných. Napriek tomu psychológovia odporúčajú: Najlepšou voľbou sú nadčasové krstné mená. Z krstného mena dieťaťa možno vyvodiť aj vzdelanostnú úroveň rodiny, z ktorej dieťa pochádza. Rodičia zo vzdelaných vrstiev majú tendenciu dávať svojim deťom iné mená ako rodičia z tých menej vzdelaných. Tento aspekt bol predmetom skúmania v jednej dlhodobej holandskej štúdii: Rodičia s nižšími príjmami mali tendenciu vyberať svojim deťom anglické, talianske, španielske a medzinárodné mená. Rodičia s vyšším príjmom zasa uprednostňovali tradičné holandské, frízske, nordické a hebrejské mená. Teda tí, ktorí chceli ukázať, akí sú vzdelaní alebo bohatí (alebo ako by chceli byť), častejšie vyberajú dieťaťu meno, ktoré je spojené s vysokým sociálno-ekonomickým statusom.
Obľúbenosť mien a ich vplyv
Rok čo rok sa uverejňujú a mnoho budúcich rodičov sa ich rok čo rok nemôže dočkať: rebríčky s najobľúbenejšími krstnými menami pre deti. Spôsob, akým rodičia vyberajú mená svojim deťom, sa však líši: Niektorí považujú rebríčky mien za nápomocné a radi sa nimi inšpirujú. Iní si zasa zámerne zvolia meno, ktoré je v rebríčku ďaleko, aby svoje dieťa do budúcnosti v škôlke či v škole ušetrili od kopy menovcov. Ktorý prístup k veci je teda rozumnejší? Výskum mien má na to nasledovný pohľad: Podľa jednej štúdie z Oldenburgu môžu mať príliš nezvyčajné mená negatívny vplyv na obľúbenosť dieťaťa a následne na jeho úspech v škole. Zriedkavé mená treba totiž častejšie hláskovať. Mimochodom: Ak chcete dať svojmu dieťaťu nezvyčajné meno, o takýchto menách sa možno informovať priamo na matričnom úrade. Nie všetky mená sú totiž na Slovensku povolené zákonom: Označenia či názvy, ktoré sa bežne nepoužívajú ako mená alebo sú na škodu blahobytu dieťaťa, sa ako mená používať nesmú.
Efekt "name letter"
Výskum mien skúmal aj ďalší zaujímavý efekt a síce „name letter“ efekt. Tkvie v tom, že väčšina ľudí má podľa neho pozitívny vzťah k sebe samým - a tento vzťah sa prenáša aj na veci a ľudí, o ktorých majú pocit, že k nim patria. Z tohto dôvodu sa nám menovci zvyčajne zdajú sympatickí. Účinok efektu dokonca presahuje tento rámec: americký sociálny psychológ Brett Pelham prešiel nespočetné množstvo mien, zoznamov povolaní a matrík a dospel k záveru, že meno často určuje aj smer dôležitých životných rozhodnutí. Napríklad ak sa muž volá George alebo Geoffrey, s najväčšou pravdepodobnosťou sa stanú geológmi.
Rozhodovanie o mene
Ak sú rodičia zosobášení, o mene rozhodujú spoločne. V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť, matrika informuje opatrovnícky súd. Ak rodičia nie sú zosobášení, matka má zvyčajne právo vybrať dieťaťu krstné meno. Kedy najneskôr musí byť dieťaťu vybraté meno? Zvyčajne sa meno uvádza pri oznámení narodenia na príslušnom matričnom úrade. Je to podmienka na vydanie rodného listu. Ak rodičia potrebujú na rozhodnutie viac času, majú na to maximálne 40 dní odo dňa narodenia.
Zmena krstného mena
Je to možné? V zásade je to možné (tiež je možné zmeniť aj priezvisko), avšak vyžaduje si to vynaložiť určité úsilie. Okrem toho musia byť splnené určité podmienky. „Nám rodičom sa meno jednoducho nepáči“, to nie je dostatočný dôvod. Osoby staršie ako 14 rokov musia o zmenu mena požiadať osobne.
Postavenie v súrodeneckej línii a osobnosť
Podľa štúdie má súrodenecká pozícia vplyv na rozvoj našej osobnosti. Pri diskusii o súrodencoch často počujeme výrazy ako "najstarší-najmúdrejší", "sendvičové (prostredné) dieťa" alebo najmladší "sladký maznáčik", ktorému všetko prejde. Sú tieto tvrdenia ale pravdivé a opodstatnené? Kanadskí psychológovia Michael Ashton a Kibeom Lee skúmali túto otázku v medzinárodnej štúdii, ktorej sa zúčastnilo viac ako 700 000 ľudí. V dotazníku účastníci poskytli informácie o osobnostných vlastnostiach, ako je čestnosť, alebo otvorenosť novým skúsenostiam. Psychológovia tieto informácie porovnali s počtom súrodencov a poradím narodenia respondentov. Svoje výsledky nedávno uverejnili v renomovanom vedeckom časopise PNAS.
Zaujímavé zistenia
Z prostredných detí sa vyvinuli najviac spolupracujúci dospelí. Počet súrodencov tiež ovplyvňuje osobnosť dieťaťa. Čím mali deti viac súrodencov, tým výraznejšie boli u nich úprimnosť. Okrem toho sú jedináčikovia najotvorenejší novým skúsenostiam, ale zároveň najintrovertnejší v porovnaní s deťmi s viacerými súrodencami.
Samotné poradie súrodencov nestačí
Psychológa Jürga Fricka (68) táto štúdia záujala, pretože ako emeritný profesor na Univerzite aplikovaných vied v Zürichu sa už desaťročia zaoberá súrodeneckými vzťahmi. Hovorí však, že namiesto izolovaného pohľadu na poradie, v ktorom sa dieťa narodí, sa odporúča komplexný pohľad. Kľúčovú úlohu zohráva vekový rozdiel medzi súrodencami - či je to desať rokov alebo len jeden, pretože je to obrovský rozdiel. Rozhodujúca je aj rodová konštelácia (postavenie) a kultúrne faktory. Rozhodujúci vplyv na vývoj má aj rodinná situácia. Koľko času a peňazí majú rodičia? Majú len 18 alebo už 35 rokov? Bolo dieťa plánované? Kto sa o nich stará? ( starí rodičia, priatelia alebo učitelia, ktorí majú často väčší vplyv ako samotná súrodenecká konštelácia). Štúdia zistila, že ľudia z veľkých rodín majú vyššiu úroveň kompatibility. „Vo veľkých rodinách sa nevyhnutne naučíte spolu vychádzať," hovorí Frick. Rozhodujúcim faktorom je však to, ako rodičia riešia situáciu. Podporujú súdržnosť? Ako rozdeľujú svoju pozornosť? Dôvody väčšej schopnosti ľudí s mnohými súrodencami spolupracovať, ktoré sa zistili v medzinárodnej štúdii, sú teda mnohostranné.
Výskum jednotlivých prípadov
Jürg Frick je preto za diferencovanejší výskumný prístup a hovorí: „Musíme vykonať oveľa viac kvalitatívnych štúdií, v ktorých sa podrobne preskúmajú jednotlivé prípady." Len tak možno skutočne pochopiť zložité vzájomné vzťahy. Či už ide o sendvičové, najmladšie alebo najstaršie dieťa - samotná pozícia nevypovedá o vývoji osobnosti.
Meno ako "proroctvo"
Už sa ti niekedy stalo, že niekto sa volal presne tak, ako vyzeral? Alebo možno sa ti stalo niečo opačné, po predstavení ti meno nesedelo k osobe, s ktorou si sa rozprával. Cieľom novej štúdie bolo zistiť, či rodičia vyberajú svojim deťom meno na základe toho, čo sa im zdá vhodné pre výzor dieťaťa. Následne zisťovali, či starší ľudia zvyknú meniť svoj vzhľad na základe toho, aký stereotyp sa môže s týmto menom spájať. V rámci výskumu autori zistili, že deti a dospelí dokázali správne priradiť meno dospelému človeku, s výrazne vyšším percentom úspešnosti, než by sa dalo priložiť dielu náhody. Zároveň sa ukázalo, že ak bolo na fotografii dieťa, potom ľudia nedokázali správne meno odhadnúť. V ďalšom kroku výskumníci poskytli umelej inteligencii obrovské množstvo fotografií rôznych ľudí. AI zistila, že tváre dospelých s rovnakými menami sú podobnejšie ako tváre ľudí s odlišnými menami. Aj tu sa potvrdilo, že pri deťoch to neplatí. Autori štúdie konštatujú, že meno človeka je ako “proroctvo”, ktoré sa jedného dňa naplní. Dôkazy ukazujú, že naprieč dlhým časovým obdobím človek upravuje svoj zovňajšok tak, aby viac “sadol” do svojho mena. To, ako stereotypy ohľadom mien vznikajú, vedci neskúmali, no vysvetľujú, že môže ísť napríklad o známu postavu z filmu, biblických príbehov, celebritu alebo inak známu osobu. “Náš výskum ukazuje ako vedia byť spoločenské stereotypy silné. Demonštrujeme, že sociálne konštrukty skutočne existujú, čo sa doteraz nedokázalo dokázať empiricky,” tvrdí jeden z autorov štúdie, doktor Yonat Zwebner. Tieto sociálne konštrukty sú tak silné, že môžu ovplyvniť vzhľad človeka. Autori štúdie zároveň naznačujú, že ak meno človeka má takúto moc, potom existujú aj iné osobné faktory, ktoré život jedinca ovplyvňujú vo väčšej miere. Môže ísť napríklad o pohlavie alebo etnikum. Tieto faktory dokopy tvarujú charakter človeka.
Vplyv hodnotenia v škole na identitu dieťaťa
Vonkajšie vplyvy, ako je hodnotenie v škole, z dlhodobého hľadiska spôsobujú úplnú degradáciu identity dieťaťa. Žiaci by namiesto známok od učiteľa mohli pristupovať k samohodnoteniu, aby sami zistili, kde urobili chybu a v čom sa majú zlepšiť.
Známky nie sú všetko
Celá vývinová psychológia je postavená na tom, že práve vo veku šesť rokov je dieťa vo vývinovom štádiu usilovnosti, deti sú veľmi snaživé, chcú pracovať a zároveň je to obdobie budovania identity dieťaťa. Čiže rozvíja sa uňho sebauvedomenie. Deti sú obraz, ktorý ešte nie je vytvorený, je veľmi krehký a vytvára sa podľa hodnotenia, ktoré k nim ide zvonka. Hodnotenie je podľa mňa jedna z najnebezpečnejších metód, ktoré sme zaviedli. Takéto podmieňovanie pri zvieratách funguje, ale u ľudí je to veľmi nebezpečné. Podmieňovanie sa totiž spája so sebaobrazom, dieťa je presvedčené, že je akceptované a hodné lásky len vtedy, keď robí to, čo v danej chvíli dospelý považuje za správne. Lenže týmto sa potom vytvára sebaobraz, to „ja“, „self“ dieťaťa, ktoré je závislé od toho, ako naňho reagujú dospelí. Z toho sa vyvíjajú všetky sociálno-patologické javy, od porúch s príjmom potravy až po sebapoškodzovanie. Keď dieťa nemá vnútorný vzťah samo k sebe, keď nie je vnútorne motivované, nevie si vytvoriť to svoje ja. Nejde len o známky, ale o všetky komentáre dospelých, ktoré nie sú dostatočne zamerané na vnútorný rozvoj dieťaťa, ale sú zacielené na hodnotenie, kritiku a pochvalu - spôsobujú, že dieťa prispôsobuje svoju osobnosť tomu, čo práve v danej chvíli prichádza zvonka. Lenže my vieme, že dieťa sa v živote nestretáva len s láskavým prístupom a s ľuďmi, ktorí majú hodnoty nastavené správne, ale s množstvom iných podnetov. Ak nefixujeme jeho vnútorný svet, ale učíme ho, že má čakať na to, čo príde zvonka, tak tu Albert Bandura hovorí o sociálnom učení sa, ktoré môže byť veľmi pozitívne, ale aj veľmi negatívne. Všetky vedecké teórie aj novšie poznatky a štúdie poukazujú na to, že táto cesta je zlá, napriek tomu to školský systém desaťročia nereflektuje. Keď je dieťa závislé od pozitívneho hodnotenia zvonka, môže toto pozitívne hodnotenie očakávať aj od nesprávnych ľudí a dostať sa tak na zlé chodníčky? Áno, presne, aj tu vidíte, aké nebezpečné je hodnotenie ako také, nie iba negatívne hodnotenie. Keď som závislý od pozitívneho hodnotenia, vlastne chcem, aby mi niekto iný povedal, akú mám hodnotu. Samozrejme, všetci chceme vnímať svoju hodnotu pozitívne, ale to sa nebuduje pozitívnym hodnotením.
#