Klasická hudba, často považovaná za kultúrny poklad, má preukázateľný vplyv na vývoj dieťaťa. Od prenatálneho obdobia až po dospievanie, hudba formuje mozog, rozvíja kognitívne schopnosti, podporuje emocionálnu inteligenciu a prispieva k celkovému zdraviu a pohode. Tento článok preskúma, ako klasická hudba ovplyvňuje rôzne aspekty vývoja dieťaťa, od pamäti a koncentrácie až po kreativitu a sociálne zručnosti.
Počúvanie hudby v prenatálnom období
Sluchový systém dieťaťa sa začína vyvíjať približne od 16. týždňa tehotenstva a okolo 26. týždňa už plod dokáže rozpoznať zvuky z vonkajšieho prostredia. Plod je obklopený plodovou vodou, ktorá síce zvuky tlmí, no napriek tomu prenikajú do jeho sveta. Najsilnejším a najkonštantnejším zvukom je matkin hlas a tlkot jej srdca, no postupne si dieťatko začína všímať aj hlasy ostatných ľudí a zvuky hudby. Hudba, ktorá je rytmická a harmonická, dokáže dieťa upokojiť a stimulovať jeho sluchový vývoj. Výskumy naznačujú, že hudba môže mať priaznivé účinky na vývoj mozgu a nervovej sústavy plodu. Pravidelné počúvanie jemných melódií môže podporiť tvorbu neurónových spojení, ktoré sú základom pre budúce kognitívne schopnosti. Hudba dokáže ovplyvniť aj srdcovú frekvenciu plodu - pokojná, harmonická hudba ju spomaľuje a navodzuje pocit bezpečia, zatiaľ čo príliš hlasná alebo chaotická hudba môže spôsobiť stresovú reakciu. Matkin hlas pri speve je pre plod obzvlášť dôležitý. Dieťa si naň zvyká a už po narodení dokáže rozpoznať jeho rytmus a intonáciu. Spev matky má upokojujúci účinok, pretože vytvára pocit blízkosti a bezpečia.
Nie každá hudba má na plod rovnaký účinok. Najvhodnejšia je klasická hudba, najmä skladby s pomalým tempom a harmonickou melódiou, ako sú diela Mozarta, Bacha či Vivaldiho. Tieto skladby majú prirodzený rytmus, ktorý podporuje relaxáciu a pozitívne ovplyvňuje mozgovú aktivitu dieťaťa. Okrem klasickej hudby sú vhodné aj jemné akustické skladby, zvuky prírody alebo tradičné uspávanky. Naopak, hlasná, chaotická alebo agresívna hudba môže plod vystaviť stresu. Hlasné basové tóny a prudké zmeny rytmu môžu vyvolať zvýšenú pohybovú aktivitu plodu, čo môže naznačovať jeho nepohodlie. Preto je dôležité voliť hudbu, ktorá je príjemná a nenásilná.
Aby bol vplyv hudby na plod čo najpriaznivejší, zaveďte do vášho do denného režimu pravidelné rituály počúvania hudby. Nižšie nájdete konkrétne tipy:
- Vyhraďte si čas na pokojné počúvanie hudby - nájdite si každý deň chvíľu, kedy sa môžete úplne uvoľniť, ideálne v čase, keď sa cítite v pokoji. Je dôležité, aby ste sa mohli sústrediť na hudbu bez rušivých vplyvov.
- Vychutnajte si príjemné melódie - vyberte hudbu, ktorá vás upokojuje a prináša vám radosť. Môže to byť klasická hudba, zvuky prírody, jemná akustická hudba alebo dokonca meditatívne skladby.
- Zavrite oči a sústreďte sa - doprajte si chvíľu pre seba, počas ktorej sa budete úplne sústrediť na zvuky okolo vás. Zavrite oči a nechajte hudbu obklopiť vás. Tento rituál vás prepojí s dieťaťom a umožní vám zamerať sa na pozitívne pocity, ktoré vám hudba poskytuje.
- Spievajte bábätku - mamičky môžu počas počúvania hudby tiež spievať. Môže ísť o jednoduché melódie, ktoré poznáte, alebo môžete tvoriť vlastné upokojujúce texty. Spievanie zlepšuje váš vzťah s dieťaťom a umožňuje vám vytvoriť si silnejšie emocionálne puto. Bábätko vníma váš hlas, čo môže byť preňho veľmi upokojujúce.
- Užite si hudbu a relax - spojte hudbu s hlbokým dýchaním alebo krátkou meditáciou, zbavíte sa stresu a budete sa vedieť lepšie sústrediť na prítomný okamih. Tieto techniky sú prospešné pre vás aj pre vaše dieťatko.
- Vyberte si harmonické prostredie - uistite sa, že pri počúvaní hudby je okolie pokojné a tiché. Zbytočný hluk môže rušiť pozitívny účinok hudby.
Hudba, ktorú dieťa počúvalo v maternici, môže byť neskôr veľmi užitočná. Po narodení si bábätko často pamätá melódie a rytmus, preto ho budete vedieť oveľa ľahšie uspať či upokojiť.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Vplyv klasickej hudby na dojčatá a batoľatá
Deti - batoľatá, bábätká, a dokonca už aj tie u mamičky v brušku - majú z počúvania klasickej hudby prospech. Počúvaním vážnej hudby vznikajú v mozgu nové spojenia medzi neurónmi. Mozog dieťaťa je tak stimulovaný a rozvíja sa. Pre bábätká do 12 mesiacov zvoľte pravidelné púšťanie jemných upokojujúcich melódií. Vhodné sú uspávanky alebo jemná klasická hudba. U starších dojčiat, ktoré už dokážu sedieť alebo stáť, môžete postupne pristúpiť k aktívnejšiemu vnímaniu hudby. Pri hudbe nabádajte dieťatko, aby do hudby tlieskalo, dupkalo, alebo začalo s prvými tanečnými pohybmi. Pomôže mu to postupne vnímať rytmus a melódiu. Keď dieťatko začne hovoriť, začnite ho viesť k opakovaniu počutých slov jednoduchých detských pesničiek.
Vplyv klasickej hudby na predškolákov
Obsah hudobnej výchovy u detí predškolského veku sa uskutočňuje prostredníctvom hudobných činností, ktorými sú spevácke, hudobno-pohybové a inštrumentálne činnosti i počúvanie hudby. V predškolskom veku má dieťa vyvinutý viac cit pre rytmusako cit pre melódiu a harmóniu. Metodika hudobnej výchovy preto uvádza rozvoj rytmického cítenia medzi prvé úlohy, ktoré by mala hudobná výchova splniť. Rytmizácia riekaniek, krátkych textov, slovných spojení, hra na telo a tiež experimentovanie s rytmom a hlasom má tvoriť zoznámenie sa dieťaťa s hudbou. Hlasová výchova je zaradená hneď ako ďalšia v poradí. Z hľadiska vnímania hudby je dôležitým cieľom orientácia v hudobno-vyjadrovacích prostriedkoch hudby pre deti. Deti by sa mali naučiť rozlišovať kontrasty v hudbe typické napríklad pre uspávanku, pochod, tanec alebo slávnostnú hudbu. Toto smeruje od vnímania krátkych tónových celkov k citovému prežívaniu a estetickému zážitku z diela. Cieľom počúvania vážnej hudby je rozvoj sluchového vnímania, hudobnej sluchovej predstavivosti a osvojovanie si základných výrazových prostriedkov hudobnej reči. Utvárajú sa hudobné predstavy, rozvíja sa aj hudobná pamäť. Začína vznikať aj vkusová orientácia detí.
Vplyv klasickej hudby na školákov
Benefity vážnej hudby pre deti sa nezastavujú u bábätiek a predškolákov, z prínosov môžu ťažiť aj školáci. Počúvanie klasickej hudby posilňuje koncentráciu a disciplínu. Ak hovoríme o podporení záujmu o hudbu, musíme spomenúť, že zvukové knižky s klasickou hudbou vedú k chuti zapojiť sa a „muzicírovanie“ si vyskúšať - teda k hre na hudobný nástroj. Pri čítaní a počúvaní podporujte tlieskanie, spievanie a ďalšie prejavy dieťaťa. Zvukové knižky s hudobnými ukážkami sú ideálnym spôsobom, ako mladším aj starším deťom predstaviť klasickú hudbu. Ich prepojenie s ilustráciami ešte výraznejšie zapája a aktivizuje pri čítaní pamäť.
Desiatky dôvodov, prečo púšťať deťom klasickú hudbu
- Deti, ktoré pravidelne počúvajú vážnu hudbu, si zlepšujú pamäťové schopnosti. Vhodná je na to hudba so silným rytmom alebo melódiou, ktoré si dieťa osvojí. Pri ďalšom počúvaní ich rozozná a zopakuje. Dobré je, keď skladbe dominuje jeden nástroj, nositeľ hlavnej melódie.
- Vyberte svojmu dieťaťu na počúvanie vážnu hudbu, ktorá je upokojujúca.
- Pokojné dieťa je šťastné dieťa a šťastné dieťa je zdravé dieťa!
- Upokojenie u detí podporuje lepší spánok - pravidelné spacie vzorce majú pozitívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie dieťaťa. A koniec koncov aj rodičov. Pokojnejšie tóny nájdete vo zvukových leporelách zameraných na uspávanky alebo v knihách s klavírnymi majstrami, ako bol Chopin.
- K zdraviu prispieva nielen upokojenie a kvalitný spánok, ale aj produkovanie „šťastných“ hormónov, ktoré počúvanie klasickej hudby tiež prináša.
- Klasická hudba podnecuje motoriku! Veď hudba nás priamo nabáda k tancu. Tanec je ľudská prirodzenosť. Klasická hudba, ktorá zaručene vykúzli úsmev na tvári, pochádza z pera Wolfganga Amadea Mozarta, o ktorom vraj kedysi Antonín Dvořák vyhlásil: „Mozart, to je slniečko.“ Spoznajte aj ďalších hudobných velikánov a podporte u svojich detí
- Klasická hudba posilňuje koncentráciu a disciplínu.
- Zvukové knižky s klasickou hudbou vedú k chuti zapojiť sa a „muzicírovanie“ si vyskúšať - teda k hre na hudobný nástroj.
- Klasická hudba má dušu. Skladatelia do nej odtlačili kus seba, a rovnako tak interpreti, ktorí preukázali neskutočné schopnosti, keď nám ju dokázali prehrať. Klasická hudba nie je prázdna. Pri jej počúvaní sa cítime živí, prebúdza sa to lepšie v nás. Schopnosť oceniť klasickú hudbu je zručnosť, ktorá sa v živote nestratí.
Hudobné hračky Baby Einstein
Detičky veľmi obľubujú činnosti, pri ktorých môžu samy vytvárať zvuky. Už malinké bábätka zbožňujú hrkálky, šuštiace hračky, či búchanie predmetmi. Kvalitné hudobné hračky Baby Einstein sú viac ako len obyčajné púšťanie si melódií. Kreatívne hudobné hračky poskytnú dieťatku možnosť rozvíjať si viaceré, pre život veľmi dôležité schopnosti a zručnosti. Design hudobných hračiek Baby Einstein nerozvíja len zvukové vnímanie detí, ale stimuluje aj ich zrak a hmat. Pozornosť detí pútajú veselé farebné postavičky, príjemné zvuky a svetlá. Hračky Baby Einstein sú zvyčajne vybavené interaktívnymi tlačidlami, páčkami a textúrovanými povrchmi, čím dieťatko motivujú k cibreniu jemnej motoriky a rozvíjaniu koordinácie ruka-oko. Na začiatku musí používanie hračky ukázať dieťaťu rodič formou spoločnej hry, ale hračka vďaka rôznym interaktívnym prvkov neskôr nabáda dieťa k samostatnej hre a objavovaniu. Dojčatá i batoľatá rýchlo zistia, že stláčaním a otáčaním ľahko vykúzlia ich obľúbené známe zvuky, čo ich vedie k ďalšiemu skúšaniu a objavovaniu. Hudobné hračky Baby Einstein sú skvelým nástrojom, ako dieťa v ranom veku naučiť princípu príčina - následok. Hračky Baby Einstein sú vyrobené z kvalitných materiálov a sú odolné. Baby Einstein prináša radu veľmi kvalitných hudobných hračiek, ktoré vaše dieťa určite ocení. Vašou odmenou bude vidieť ho objavovať nové zvuky s úprimnou detskou radosťou.
- Hudobný gramofón Baby Einstein umožní dieťatku zahrať sa na skutočného DJ! Na gramofóne môže púšťať až 50 melódií a zvukov, pozastaviť a prehrať vopred nahrané melódie, zmiešať ich alebo roztočiť platňu na zrýchlenie tempa. Hračka využíva technológiu Magic Touch, ktorá reaguje na jemný dotyk dieťaťa.
- BABY EINSTEIN Hračka drevená multihudobná Cal's Smart Sounds Symphony poskytuje 3 režimy hry, ktoré dieťaťu predstavia zvuky nástrojov, režim farieb a zvierat a voľnú tvorbu hudby na podporu tvorivosti. Dieťatko má k dispozícii až 120 melódií a zvukov.
- Máte vaše dieťatko rado bubnovanie? Umožnite mu túto činnosť a zároveň rozvíjajte jeho tvorivosť pomocou Hudobných bubnov BABY EINSTEIN. Hračka poskytuje dva režimy: buď si môže púšťať melódie klasickej hudby alebo samo tvoriť.
- Aktívny hudobný stolík Baby Einstein je výbornou voľbou ak hľadáte hračku, ktorá vo vašej rodine vydrží roky. Pre menšie deti sa používa vo forme podlahovej hračky bez nôh. Stolík disponuje špeciálnym systémom Magic Touch, kedy na drevenej hernej doske nie sú prítomné tlačidlá, ale dieťaťu stačí klepnúť na konkrétne miesto na drevenom povrchu. Hračka obsahuje 3 režimy hry a až 22 možností nástroja. Nastaviť ho môžete do troch rôznych jazykov: anglického, španielskeho a francúzskeho.
- Pokiaľ chcete dieťatku umožniť bubnovanie na ešte vyššej úrovni, skúste tento set bubnov. Disponuje až 4 režimami, vrátane možnosti bezpečného bezdrôtového prepojenia s inými nástrojmi Baby Einstein, klavírom a gitarou. Podnecuje tak spoločné hranie so súrodencami či prvými kamarátmi.
- Klavírny svet predstavíte dieťatku pomocou tohto dreveného hudobného klavíra. Nenájdete na ňom klasické klávesy, ale špeciálny povrch Magic Touch, ktorý vykúzli tóny vďaka teplu malých prštekov. Dieťatko si môže vybrať, či si bude prehrávať melódie klasickej hudby, alebo začne tvoriť hudbu samo. Hračka obsahuje aj 3 listy, na ktorých sú znázornené piesne farebnými poznámkami. Vďaka tomu si precvičí farby, pretože farbu na liste musí spárovať s farbou na klávese.
- Na tejto gitary nie sú potrebné tlačidlá ani struny, pretože gitara reaguje na brnkavé pohyby dieťaťa po drevenej ploche. Nástroj vydáva skutočné zvuky akordov a dieťatko zaujmú aj svetelné efekty pri dotykoch.
Mozartov efekt: Pravda alebo mýtus?
Mozartov efekt prvý raz pomenoval ušno - nosno - krčný lekár Alfred A. Tomatis, ktorý veril tomu, že pravidelné počúvanie vážnej hudby, predovšetkým špecifickej, akú skladal napríklad Wolfgang Amadeus Mozart, napomáha inteligencii dieťaťa. Predovšetkým pri detskom mozgu do dvoch rokov, keď sa jednotlivé spoje ešte len vyvíjajú a vznikajú nové synapsie, dokážeme ovplyvniť a stimulovať nervové spojenia aj prostredníctvom starostlivého výberu hudby. Naozaj stačí tak málo - štvrťhodinka Mozarta denne, aby sme doma vychovali malých géniov?
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Tomatis veril, že niektoré typy hudobných skladieb, medzi inými aj tie Mozartove, ale aj gregoriánsky chorál či matkin hlas, sú pre ucho stimulujúce a napomáhajú v podporovaní činnosti mozgu. Zaradil sem napríklad aj hlasy niektorých hercov a spevákov, ktoré boli príjemné a harmonické, a teda dokázali pre sluch pôsobiť podnetne. Tomatis sa prostredníctvom stimulácie sluchu pokúšal o podporenie mozgovej činnosti u detí z poruchami učenia a pozornosti, schizofrenickými a autistickými deťmi, ale aj u dospelých. Niektoré súhry tónov podľa neho dokážu rozvíjať predstavivosť, podporujú učenie cudzích jazykov, zbavujú melanchólie a zvyšujú výkonnosť.
Mozartov efekt, ktorý Tomatis rozpracoval vo svojom práci ako jeden zo spôsobov liečby, však nespopularizoval on sám. To, že o ňom už počula tamer každá mamička, má na svedomí spisovateľ a hudobný skladateľ Don Campbell. Campbell, ktorý bol sám hudobník, vydal populárnu knihu Mozartov efekt, kde tvrdil, že pravidelné počúvanie hudby predovšetkým v útlom veku zvyšuje IQ dieťaťa. Campbell tvrdil, že za týmto výsledkom sú špecifické odtiene Mozartovej hudby, ktorá je nielen radostná, ale má vo svojom spracovaní také odlišnosti a prechody, ktoré stimulujú mozog. Cambell na túto tému napísal viacero ďalších kníh, kde predostrel štúdie, v ktorých dokazoval, že deti odchované na klasickej hudbe, predovšetkým Mozartovi, boli tvorivejšie, šťastnejšie a mali kvalitnejší spánok.
Veľa štúdií naznačuje, že počúvanie klasickej hudby, napríklad Mozartových symfónií, prospieva predčasne narodeným deťom. Tým sa darilo v inkubátoroch rýchlejšie priberať a skôr sa dostali k mamám. Ďalšie výskumy však tieto výsledky vyvracajú. Predovšetkým testy na dospelých neukazujú, že by Mozartova hudba dokázala mať vplyv na nervové dráhy v mozgu. Rovnako dopadlo aj počúvanie klasickej hudby pred narodením. Hoci mamičky tvrdili, že sa cítia lepšie a pokojnejšie, výskumy naznačujú, že bábätká pred narodením neprejavili pri klasickej hudbe žiadnu mimoriadnu aktivitu.
Štúdium Mozartovho efektu patrí medzi tie kontroverzné témy, ktoré si získavajú veľa prizanivcov aj odporcov. Aká je pravda? Nuž taká, že každé dieťa je iné. Kým deti s predispozíciou na hudbu a hudobné vzdelanie sa pri klasickej hudbe naozaj zapoja celým telom a mozog sa spustí na plné obrátky, sú deti, ktoré to majú nastavené inak. V prípade, že predispozícia chýba, sa môže stať, že mozog nijaký zvláštny vzruch neprejaví.
Počúvaním Mozarta teda nič nepokazíte. Do tejto skupiny skladateľov - “vzdelávateľov”, okrem známeho rodáka zo Salzburgu patrí napríklad aj Bach či Vivaldi. Mozartov efekt patrí medzi doplnkové spôsoby výchovy, ktoré sa prejavia najmä vtedy, ak pri nich nazabúdame ani na ďalšie všestranné spôsoby rozvoja osobnosti. V takom prípade sa efektu rozhľadeného a určite aj múdreho dieťaťa určite dočkáte.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
Montessori pedagogika a hudba
Veľká časť Montessori pedagogiky sa venuje prehlbovaniu lásky k hudbe a k umeniu ako takému. Mária Montessori predpokladala, že hudba je integrálnou súčasťou našej ľudskosti. Podobne ako napríklad matematická myseľ. Zastávala názor, že s hudbou sa rodíme, a veda dnes túto jej tézu potvrdzuje. Hudba sa našla dokonca už v ľudských génoch. Už vtedy je náš sluch dostatočne vyvinutý na to, aby sme rozoznávali melódiu hlasov a vnímali hudbu. Mária Montessori to považovala za samozrejmosť, a preto nám na rozvoj hudby u detí odovzdala potrebné nástroje. Sama sa však v tejto oblasti necítila dostatočne kompetentná, aj preto oslovila svoju kolegyňu, klaviristku Annu Máriu Maccheroni, aby jej pomohla túto ideu ďalej rozpracovať. V dnešnej dobe sme k hudbe stratili vzťah. Ešte relatívne nedávno bola pritom neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. V slovách ľudových piesní môžeme napríklad vidieť, že hudba ľudí sprevádzala počas celého roka a udávala takt ich pracovnej činnosti. Deti vnímajú celý okolitý svet a všetko, čo sa okolo nich deje, prostredníctvom pohybu a zmyslov. Preto je hudobný koncept v tomto veku založený na pohybe, počúvaní a hraní hudby.
Mária Montessori hovorí, že klasická hudba je pre deti vhodnejšia, pretože sa oveľa ľahšie počúva. Klasická hudba je veľmi štruktúrovaná a ľahko pochopiteľná. Na druhej strane moderná hudba je v skutočnosti veľmi zložitá. Nie sú v nej jasné štruktúry, a ak počúvate veľmi pozorne, neobsahuje len zvuky, ale aj veľa rôznych iných šumov. Nehovoriac o rytme, ktorý je v moderných skladbách veľmi rôznorodý. Rovnako aj tempo, ktoré je niekedy rýchlejšie, inokedy pomalšie. Deti potrebujú na motorický a kognitívny vývoj nielen pohyb, ale aj hudbu. Prvý kontakt je chôdza po čiare, pri ktorej sa deti učia rovnováhe. A v určitom okamihu, keď tento pohyb zvládnu, pustíme im hudbu, ktorú môžu vnímať ako akéhosi sprievodcu. To znamená, že deti si pomaly uvedomujú, že počujú hudbu, ktorá je stále rytmickejšia, a v určitom okamihu sa jej začínajú prispôsobovať, a to je niečo veľmi fascinujúce. Robia to úplne automaticky bez toho, aby sme im niečo prikazovali.
Deti, ktoré boli v tomto smere vzdelávané, prichádzajú so základným porozumením hudbe, a to je vlastne to, čo očakávame pri ich nástupe do školy. Deti, ktoré naozaj obsiahli hudobné vzdelanie v plnom rozsahu, majú prirodzene silné teoretické základy. Toto všetko si deti prinášajú na ešte nevedomej úrovni a v škole majú potom možnosť na tomto základe ďalej stavať. Keď do šiestich rokov pracujú so správnymi materiálmi pod dobrým vedením, môžu si dokonca rozvinúť aj absolútny sluch, čo znamená, že sú schopné priraďovať k zvukom absolútne výšky tónov.
Až na veľmi malé výnimky vie spievať každé dieťa a robí to celkom spontánne. Deti nás však potrebujú ako vzor, aby to dokázali, pretože nás chcú vždy napodobňovať. Keď ako rodič svojim deťom spievam, nemôžem byť v strese. Automaticky sa uvoľním a zrelaxujem. Alebo keď som nahnevaná a začnem spievať, okamžite sa upokojím. Pritom sa nemusím obávať, či spievam falošne alebo nie. To deti vôbec nevnímajú. Hra na hudobnom nástroji by mala deťom prinášať predovšetkým radosť. Na to však v našej západnej spoločnosti stále viac zabúdame. To isté platí, aj čo sa týka hudobných nástrojov. Myslím, že každé dieťa sa dokáže naučiť hrať na nejakom nástroji, hoci nie na najvyššej úrovni. A to je práve ten rozdiel. Neurologička a učiteľka hudby Anita Collinsová tento stav prirovnáva k spúšťaniu ohňostroja. A že tam ohňostroj skutočne je, vidieť aj na snímkach magnetickej rezonancie u ľudí počas hry na hudobnom nástroji. Ukazujú, že pri hraní sa aktivizujú viaceré časti mozgu, tie v centre aj tie na periférii, motorické, vizuálne a sluchové. Posilňuje sa spojenie medzi hemisférami a správy v mozgu cestujú rýchlejšie a po kreatívnejších chodníčkoch.
Deti to dokážu rozlíšiť veľmi rýchlo. Keď sa učili vnímať hudbu na zmyslovej úrovni, majú veľmi jemný cit rozlíšiť to, čo znie dobre a čo nie. Tým, že sa ich mozog trénuje v prvých šiestich rokoch, darí sa im bez problémov posúdiť kvalitu toho, čo počujú. Zároveň je úlohou aj nás dospelých ponúknuť deťom najvyššiu kvalitu už v ranom veku. Keď si však v tínedžerskom veku budujú deti identitu a oslovuje ich povedzme tvrdý rock, tak to je jednoducho ich voľba a myslím, že to tak platilo pre každú generáciu. Ľudia jednoducho hľadali spôsob, ako sa vyjadriť.
Myslím, že tak ako je nesmierne dôležitý tanec pre správne držanie tela, správny postoj a sebaisté vystupovanie, podobne to funguje aj s hudbou. Svet vnímame cez optiku hudby inak ako bez nej. To, čo Mária Montessori veľmi zdôrazňovala, je dôležitosť hľadania ciest k budovaniu mieru. Ako učiteľka hudby sa môžem napríklad zamyslieť, čo chcú mladí ľudia vyjadriť tým, že počúvajú takúto hudbu, a tak lepšie porozumieť ich potrebám. Hudba nás učí lepšie si vzájomne rozumieť a byť solidárnejší.
Niekedy máme aj ťažké dni a nespracované emócie z nich nemôžeme nechať len tak odznieť. Potrebujeme opäť nájsť stratenú rovnováhu. Mám dojem, že sa v súčasnosti vytrácajú nástroje, ktoré nám pomáhajú spracovávať naše negatívne emócie. Niektorí ľudia športujú, iní maľujú a iní robia hudbu. A keď u nich potom medzi 6. a 12. rokom dochádza k osobnostnému rozvoju, tak je to aj preto, aby si mohli vybrať nejaký hudobný nástroj a začať na ňom hrať.
Deti zo svojej podstaty nie sú lenivé, len majú iný pohľad na svet okolo seba. Otázka je, či by to nedokázali doceniť, aj keby im hranie prinášalo radosť už od začiatku bez nátlaku zo strany rodičov. Či nie je možné nájsť iný spôsob, ako dieťa motivovať k tomu, aby si k nástroju vytvorilo vzťah. Ja som presvedčená, že áno. Preto existuje takzvaná Suzukiho metóda, ktorá sa pri deťoch ukazuje ako oveľa účinnejšia, pretože v nich pestuje prirodzenú lásku k hudbe. Pri tejto metóde púšťame deťom už od útleho veku klasické hudobné skladby, aby boli schopné sa do hudby ponoriť a všímať si melódiu, načasovanie tónov, rytmus a podobne. Tým, že budú opakovane počúvať tie isté tóny, budú ich schopné samy na nástrojoch reprodukovať. Mimoriadne dôležitý aspekt zohráva i to, že hranie sa vždy odohráva v skupine. A to deti v tomto veku veľmi potrebujú. Mária Montessori vždy zdôrazňovala, že najefektívnejší spôsob, ako dieťa niečo naučiť, je sledovať ho a vnímať, čo v danom veku potrebuje. A to by mala byť aj úloha rodičov.
Hudba je totiž spojená s časťou nášho mozgu, ktorú nemôžeme ovládať a ktorá je zodpovedná za prežitie. Je teda priamo spojená s emóciami. Možno ste už niekedy zažili, že keď ste počúvali hudbu, mali ste husiu kožu. To je práve tá reakcia nášho tela, ktorú nemôžeme kontrolovať. Tá emócia tam jednoducho je. Sú to procesy, ktoré sa dejú v mozgovom centre, v ktorom nezapájame svoje premýšľanie. Hudba je tak hlboko v nás, že je priamo spojená so srdcom a so všetkými neurónmi, ktoré tam sú. Napríklad svoju reč máme pod kontrolou oveľa viac, pretože rečové centrum je prepojené s časťou mozgu, ktorá je zodpovedná za premýšľanie. A to reguluje naše konanie v tom, čo kedy smiem alebo nesmiem povedať vzhľadom na situáciu. No s hudbou to takto nefunguje. Ak ideme do obchodu a znie tam určitý typ hudby, podvedome ovplyvňuje našu náladu a naše celkové nastavenie. Skrýva sa za tým logika, že ak sa budeme cítiť dobre, nakúpime viac.
Už dlhšie si všímam, že napríklad pri vystúpeniach na hudobných školách je úroveň oveľa nižšia, ako to bývalo kedysi. Jednoducho si myslím, že je to zločin páchaný na našich deťoch, pretože od nich neočakávame, že budú naozaj dobré. Nehovorím, že musia byť perfektné, ale mali by sa snažiť dostať zo seba to najlepšie. My ich však o túto šancu oberáme práve tým, že od nich máme veľmi nízke očakávania. Ľudia sa učia len vtedy, keď cítia, že sú na nich kladené vyššie nároky ako tie, ktoré mali doteraz. Najhoršie je, že tento vývoj bude mať fatálne dôsledky na celú spoločnosť, ktorá sa nemôže posúvať dopredu, pokiaľ sa bude stále držať pod priemerom. Je smutné, že tento zážitok už deťom nevieme sprostredkovať. Akoby sme im už nedôverovali, že to zvládnu. Myslím, že to súvisí s tým, že aj my pochybujeme o sebe.