Prekvapivé Fakty o Vplyve Školských Jedální na Rast a Vývoj Dieťaťa!

Nástup do školy predstavuje pre dieťa a jeho rodinu významný životný krok. Okrem získavania nových vedomostí a priateľov sa menia aj stravovacie návyky. Je preto kľúčové, aby strava v škole podporovala zdravý vývoj a učenie dieťaťa. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na vplyv jedálne na vývoj dieťaťa, od adaptácie na školské prostredie až po konkrétne odporúčania pre zlepšenie školského stravovania.

Adaptácia na Školské Prostredie a Jej Vplyv na Stravovanie

Nástup do škôlky alebo školy je pre dieťa procesom plným zmien a pre rodičov obdobím plným výziev. Adaptácia na nové prostredie môže ovplyvniť aj stravovanie dieťaťa.

Problémy s Adaptáciou a Ich Prejavy

Ak sú adaptačné schopnosti dieťaťa alebo rodiny oslabené, môžu nastať problémy. Tieto problémy nemusia byť len indikátormi zrelosti, ale úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Niektoré deti zvládajú nové situácie bez problémov, iné majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Časté sú u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Tieto deti môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi, častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti.

Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.

Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť "zrelý" aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres, najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Môže sa to prejavovať častými výbuchmi zlosti alebo naopak utiahnutosťou, plačlivosťou či zvýšenou chorobnosťou, čo ďalej sťažuje proces adaptácie v škôlke alebo škole.

Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry

Ako Uľahčiť Dieťaťu Adaptáciu?

Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?

Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.

Strava v Školskom Prostredí

V školskom prostredí zohráva dôležitú úlohu školská jedáleň, ktorá by mala zabezpečovať deťom vyváženú a zdravú stravu. Jedálny lístok v školských jedálňach je vypracovaný na základe materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, ktoré sú pravidelne aktualizované na základe najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy detí a mládeže. Pri príprave a podávaní stravy v školských jedálňach musí kvalita stravy (v zmysle jej zdravotnej prospešnosti, energetickej a výživovej hodnoty) a stravovací a pitný režim zodpovedať veku, zdravotnému stavu a požiadavkám na zabezpečenie ochrany zdravia a zdravého vývinu detí a mládeže. Je preto žiaduce, aby dieťa konzumovalo teplý obed počas pobytu v škole.

Legislatívny Rámec Školského Stravovania

Školské stravovanie na Slovensku sa riadi vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 330/2009 Z. z. Táto vyhláška stanovuje základné požiadavky na zloženie stravy a frekvenciu podávania jednotlivých druhov jedál. V zmysle tejto vyhlášky by mali deti v priebehu jedného týždňa dostať dve hlavné jedlá s mäsom a jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa, ktoré sa odporúča doplniť napríklad zeleninou.

Zloženie Školského Jedálnička

Školský jedálniček by mal byť pestrý a vyvážený. Okrem mäsových jedál by mal obsahovať:

Strukovinové a zeleninové polievky: Odporúčajú sa výdatné polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.
Prívarky: Mali by sa podávať približne dvakrát do mesiaca.
Zemiaky: Mali by byť súčasťou jedálnička 2-3 krát týždenne.
Zelenina: Mala by byť podávaná denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu.
Ryby, obilniny a strukoviny: Mali by sa objaviť na jedálnom lístku raz týždenne.
Múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia: Rovnako by mali byť zaradené raz týždenne.

Obed by mal byť najvýživnejším jedlom dňa, pretože predstavuje najväčší podiel z celkového denného príjmu energie.

Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením

Príklady Jedál a Pripomienky

Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach. Medzi príklady jedál, ktoré sa bežne vyskytujú v školských jedálňach, patria:

Zelený hrášok: Obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, veľa vlákniny, vitamínov B, mangán, vitamín C, železo a zinok. Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.
Mäso na spôsob "Bratislavská pochúťka": Z názvu nie je pre dieťa ani rodiča zrejmé, čo okrem mäsa daný pokrm obsahuje. Názvy tohto typu boli zaužívané v minulosti v závodnom stravovaní. V súčasnom modernom používaní názvov by malo byť uvedené: Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou).
Bravčové mäso: Nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá.
Prílohy: K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
Ovocné jogurty: Väčšina ovocných jogurtov nemá s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív, konzervačných látok.
Nápoje: Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu. Nápoje, najmä pre deti, by sme nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami.
Syrová polievka: Napriek tomu, že pri každom pokrme sú uvedené alergény, nie je úplne zrejmé, čo všetko je v polievke obsiahnuté, hlavne typ použitého syra. Je rozdiel, či v polievke bol použitý absolútne nevhodný tavený syr alebo kvalitný tvrdý strúhaný syr. Bežne dostupné syry obsahujú vysoký obsah soli a pridané látky.
Španielsky vtáčik: Podľa všeobecne dostupných receptúr pod týmto názvom nájdeme bravčové stehno bez kosti so šunkou, koreňovou zeleninou, údenou slaninou (nemusí byť), s kyslými uhorkami a kyslou smotanou (nemusí byť). Názov by mal byť Bravčové stehno so šunkou a sterilizovanými uhorkami na omáčke z koreňovej zeleniny. Bravčové mäso obsahuje vysoký podiel tukov a nasýtených mastných kyselín.
Sladké múčniky: Šišky s džemom učite deti zbožňujú a škola splnila nasadením tohto jedla jedno povinné zaradenie sladký múčnik. Tu sa však ponúka otázka, či je skutočne vhodné zaradiť 1 x do týždňa sladký obed. Tvorí ho väčšinou múčne jedlo z bielej pšeničnej múky, v kombinácii so sladkou plnkou, posýpkou, či zaváraným ovocím, čo je opäť len dávka rafinovaného cukru.
Cereálne tyčinky: Bežne dostupné cereálne tyčinky sú zdrojom ďalších rafinovaných cukrov a ich obsah je taký vysoký, že tento nedostatok prekryje ich akékoľvek pozitívum.
Šošovica: Je veľmi cennou potravinou, obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %).

Desiata ako Dôležitá Súčasť Stravovania

Desiata je dôležitá súčasť stravovacieho režimu dieťaťa. Má tvoriť asi 15 % z denného príjmu energie. Kvalitný nápoj - čistá voda, ktorú je možné striedať s nesladeným čajom, čerstvými (vodou zriedenými) šťavami alebo nesýtenou minerálnou, prípadne stolovou vodou. Vodu môžeme deťom ochutiť aj čerstvým ovocím (citrón, limetka, pomaranč, jahody, uhorka, jablko) a bylinkami (mäta, medovka).

Ovocie a zelenina
Cereálie, mliečne výrobky, prípadne orechy

Sladkosti obsahujú rýchle kalórie a nemali by tvoriť základ desiaty. V prípade, že vaše dieťa trpí intoleranciou laktózy, prípadne mliečnej bielkoviny, je potrebné poradiť sa s lekárom o potravinách, ktoré sú preň vhodné. Aby si dieťa osvojilo správne stravovacie návyky, ich súčasťou je i dodržiavanie približne rovnakých časových intervalov na jedlo.

Pitný Režim

Dodržiavanie správneho pitného režimu je jednou z najdôležitejších zásad zdravého životného štýlu. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí predovšetkým od veku a hmotnosti dieťaťa, ale aj od iných faktorov, ako sú fyzická aktivita, teplota prostredia a typ stravy. Deti by mali vypiť pred odchodom do školy aspoň jeden pohár vody. Vypiť naraz veľké množstvo vody nie je vhodné. Pre spestrenie pitného režimu je možno jednorazovo denne ponúknuť dieťaťu nesladený bylinkový alebo ovocný čaj, prípadne nesýtenú minerálnu vodu. Ovocné šťavy predstavujú dôležitý zdroj vitamínov a minerálnych látok, šťavy odporúčame podávať zriedené, napríklad v pomere 1:1 s vodou.

Je najvhodnejšie, aby si dieťa do školy nosilo vlastnú fľašu. Ideálna fľaša by mala byť ľahko čistiteľná, mať odmerku a udržiavať teplotu nápoja. PET fľaše z už vypitých nápojov sú určené iba na jednorazové použitie, preto ich neodporúčame znova používať. Vhodné sú fľaše na opakované používanie: vyrobené z plastu (Tritan, PP), skla alebo z nerezovej ocele. Sklo je považované za vysoko inertný (nečinný) materiál, ktorý neuvoľňuje do vody žiadne nežiaduce látky. Jeho nevýhodou je však vyššia hmotnosť a riziko rozbitia. Je dôležité fľašu umývať každý deň teplou vodou s jemným saponátom. Vhodné je použiť kefku pre dôkladné mechanické vyčistenie vnútorných stien. Fľaše, najmä plastové, by sa nemali nechávať na priamom slnečnom svetle.

Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo

Zdravé Stravovacie Návyky v Rodine

Zdravé stravovacie návyky sa formujú predovšetkým v rodine. Rodičia by nemali odmeňovať deti za plnenie školských úloh a výsledkov sladkosťami. Mali by sa tiež vyvarovať podávaniu sladkostí deťom medzi hlavnými chodmi. Vhodnejšie je občas pripraviť im sladkú desiatu alebo raňajky. U detí je zdravé stravovanie jednou z najdôležitejších zložiek ich životného štýlu. Strava dieťaťa má byť pestrá, so zastúpením všetkých základných živín, minerálov a vitamínov. Dôležitý je dostatok mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Už v domácom prostredí pred nástupom do školy je vhodné zvykať deti na chute nových jedál, aby nezostali len pri niekoľkých svojich obľúbených pokrmoch. Odmenou pre deti tak nemusí byť vždy len sladká dobrota, ale potešia sa aj zdravej aktivite. Zoberte ich na prechádzku do prírody, ktorá môže byť spojená s poznávaním okolia, choďte sa s nimi bicyklovať, alebo si s nimi vyskúšajte adrenalínovú aktivitu, ktorá bude deti baviť. A navyše, spoločne urobíte niečo aj pre vaše zdravie.

Príprava na Školu a Rozhovory s Deťmi

Včasná príprava dieťaťa pred nástupom do školy zjednoduší jeho adaptáciu. Zvyknúť si na povinnosti po letných prázdninách môže byť pre deti náročné. Rozprávajte sa s nimi a pripravte ich na to, čo ich v škole čaká. Dieťa pripravte na školu formou spoločných rozhovorov. Vysvetlite mu, čo ho v škole čaká. Objasnite mu, že škola má iné pravidlá a inú organizáciu dňa ako škôlka. Povzbuďte dieťa, že v škole si nájde nových kamarátov a naučí sa veľa nového a zaujímavého. Naopak, vyhnite sa strašeniu detí vetami typu Počkaj, až pôjdeš do školy… alebo Oni ťa v tej škole dajú do poriadku!

Dôležitosť Režimu a Stanovenie Pravidiel

Adaptácia dieťaťa závisí od režimu, ktorý deťom umožní sa rýchlo adaptovať. Stanovenie pravidiel pomôže deťom aj rodičom. Dôležité je vyčleniť deťom čas na učenie i oddych a aj ho dodržiavať.

Vplyv Rodičov na Úspech Dieťaťa

Každý rodič si želá, aby jeho dieťa bolo šťastné, zdravé a robilo v živote to, čo ho baví. Psychológovia a ďalší odborníci na výchovu neustále skúmajú faktory, na základe ktorých je vysoko pravdepodobné, že sa z vášho dieťaťa stane úspešný človek.

Zapájanie dieťaťa do domácich prác: Mnohí psychológovia tvrdia, že ak je dieťa zapojené do domácich prác, rozvíja sa u neho spolupráca a pracovitosť.
Zoznamovanie dieťaťa so sociálnymi a emocionálnymi zručnosťami: Podľa vedcov z Pensylvánskej univerzity je u detí, ktoré majú dobre rozvinuté sociálne a emocionálne zručnosti pravdepodobnejšie, že získajú vysokoškolské vzdelanie a zamestnanie do 25 rokov ako u detí, ktoré tieto zručnosti nemajú rozvinuté.
Vysoké očakávania: Ak rodičia niečo očakávajú od svojich detí, je vysoko pravdepodobné, že to deti aj splnia. Ukázalo sa, že rodičia, ktorí videli v budúcnosti svoje dieťa na vysokej škole a smerovali ho k tomuto cieľu bez ohľadu na ich príjem a iné okolnosti, tak väčšinou dieťa týmto smerom aj postupovalo.
Zdravé vzťahy v rodine: Aj to, v akej rodine dieťa vyrastá, má neskôr vplyv na jeho úspech. Deti, ktoré vyrastali v rodinách s častými konfliktmi, majú tendenciu horšie uspieť v živote. Deti, ktoré dostali hlavne v priebehu svojich troch rokov láskyplnú starostlivosť, dokážu neskôr nadväzovať zdravé vzťahy.
Kontrola stresu: Je dokázané, že ak sú rodičia dlhodobo v strese, tak potom aj ich dieťa sa časom dostáva do nepohody, čo môže ovplyvniť jeho neskorší život.
Oceňovanie úsilia a podpora rastového myslenia: Psychológovia radia podporovať svoje deti v obľúbenej aktivite a rozvíjať u nich rastové myslenie. Teda neúspech nevidieť ako zlyhanie, ale ako odrazový mostík pre rast a rozšírenie svojich schopností.

Výživa v Období Dospievania

Adolescencia je vývojové obdobie človeka medzi koncom detstva a začiatkom dospelosti. Je obdobím rýchlych fyziologických, sexuálnych a neurologických zmien, ako aj zmien správania. Pre toto obdobie a na dosiahnutie plného rastového potenciálu je rozhodujúca adekvátna výživa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vymedzuje obdobie dospievania medzi 10. a 19. rokom života.

Stravovacie návyky sú počas dospievania ovplyvnené mnohými faktormi vrátane vplyvov rovesníkov, rodičov, potravinových preferencií, osobných, kultúrnych či náboženských presvedčení, masmédií a pod. Dospievajúci majú tendenciu stravovať sa nepravidelne, vynechávať raňajky, posúvať večeru na neskoré nočné hodiny, jesť mimo domova, využívať rýchle občerstvenie. Prieskumy ukazujú, že veľa dospievajúcich nemá dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok. Energetické požiadavky organizmu adolescenta pozostávajú z množstva energie potrebnej na rast a zabezpečenie bazálneho metabolizmu, ako aj z množstva energie, ktoré telo potrebuje na fyzickú aktivitu. Nevyvážený a nadmerný celkový príjem energie môže viesť k nadhmotnosti a obezite. Ak však celkový príjem energie klesne pod hodnotu bazálnej energetickej potreby, dôjde k narušeniu rastu, pubertálnemu oneskoreniu, menštruačným abnormalitám u dievčat a k poruchám tvorby kostnej hmoty.

Podvýživa môže byť zodpovedná za oneskorený alebo spomalený vývoj s vážnymi následkami v dospelom veku. Vo vyspelých krajinách je na ústupe, avšak rastú tu, naopak, obavy z nárastu výskytu obezity u detí aj dospievajúcich.
K nárastu trendu dochádza aj smerom k nadmernej konzumácii celkového tuku a nasýtených tukov, cholesterolu, sodíka a cukru. Stúpa tak výskyt obezity, čo sa dá pripísať nevhodnému stravovaniu a poklesu fyzickej aktivity - najmä u mladých ľudí žijúcich v mestách.

Aby sme pochopili dôležitosť kvality výživy v tomto veku, musíme poznať, čo sa s telom počas tohto obdobia deje a aké sú jeho potreby. V dôsledku hormonálnych zmien dochádza počas dospievania k dramatickým zmenám v zložení tela. Dochádza nielen k dozrievaniu pohlavných orgánov, ale mení sa aj pomer tukovej a beztukovej telesnej hmoty.

U dievčat dochádza k menarché medzi 11. a 14. rokom života, intenzita rastu dosahuje vrchol medzi 11. a 12. rokom, vrchol nárastu telesnej hmotnosti približne o 6 mesiacov neskôr, pričom v tomto období je hmotnostný prírastok približne na úrovni 8,3 kg ročne.
Prepubertálne a pubertálne štádium sa u chlapcov začína okolo 10. roka života. Intenzita rastu dosahuje vrchol okolo 14 rokov, čo je o dva roky neskôr než u dievčat. Definitívna výška sa najčastejšie dosahuje okolo 17. roka života. Maximum hmotnostného prírastku je zvyčajne v tom istom čase, ako aj maximum intenzity rastu.

Rastový nápor v dospievaní vyžaduje rýchlu expanziu tkanív so špeciálnymi požiadavkami na výživu vrátane bielkovín/aminokyselín na rast priečne pruhovaného svalstva, ako aj vápnika a vitamínu D na zabezpečenie rastu kostí. Počas dospievania sa zvyšuje chuť do jedla, čím sa vytvára riziko pravdepodobnosti hromadenia tuku u sedavých jedincov s obmedzeným pohybom. Nízka úroveň fyzickej aktivity u dospievajúcich je kľúčovým faktorom zvyšovania výskytu obezity u adolescentov.

Význam Mäsa a Živočíšnych Bielkovín

Mäso a mäsové výrobky sú dôležitým zdrojom širokého spektra živín. Nejde však o homogénnu skupinu a zloženie mäsa sa veľmi líši podľa toho, z akého druhu zvieraťa pochádza.

Mäso je významným zdrojom vitamínu B12. Je to dôležitý, vo vode rozpustný vitamín potrebný na správnu tvorbu červených krviniek, neurologické funkcie a syntézu DNA. Obsah vitamínu B12 sa v čerstvom mäse pohybuje od 0,53 µg v 100 g bravčového karé po 2,50 µg v 100 g porcii jahňacieho stehna.
Sodík je minerálna látka, ktorá hrá zásadnú úlohu pri regulácii krvného tlaku, transporte vody do a z buniek a prenose impulzov nervových buniek. Nadmerný príjem sodíka však súvisí s hypertenziou a nárastom rizika chronických chorôb.
Fosfor je dôležitý na optimalizáciu tvorby kostí. Mäso je považované za jeho dobrý zdroj. Obsah fosforu v čerstvom mäse kolíše medzi 152 mg na 100 g porcie (jahňacie karé) a 222 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá).
Železo má v ľudskom tele mnoho funkcií. Okrem prenosu kyslíka hrá úlohu aj vo funkcii bielkovín a enzýmov a podporuje metabolizmus. V strave nachádzame hémové a nehémové železo. Potraviny rastlinného pôvodu obsahujú železo iba v nehémovej forme, zatiaľ čo potraviny pochádzajúce zo zvierat obsahujú železo v hémovej aj nehémovej forme. Podľa niektorých štúdií má 9 - 11 % dospievajúcich dievčat a žien v plodnom veku problémy s nedostatkom železa v krvi (s anémiou). Rizikovým osobám sa preto odporúča konzumácia potravín obohatených o železo, výživové doplnky so železom alebo vyššia konzumácia živočíšnych produktov, keďže obsahujú železo vo forme hému. Obsah železa v čerstvom mäse sa pohybuje od 0,7 mg na 100 g kuracích pŕs po 2,44 mg na 100 g porcie (chudé mleté hovädzie mäso).
Zinok je v tele potrebný na správnu funkciu imunitného systému, pri delení buniek, raste buniek, hojení rán a odbúravaní sacharidov. Jednotlivci, ktorí konzumujú produkty živočíšneho pôvodu, by mali mať vo svojej strave vysoké hladiny biologicky dostupného zinku. Tí, ktorí nekonzumujú produkty živočíšneho pôvodu, môžu trpieť jeho nedostatkom, pretože alternatívne zdroje bielkovín majú často nižšie hladiny biologicky dostupného zinku. Fytáty (kyselina fytová) konzumované v niektorých strukovinách a celozrnných výrobkoch môžu viazať zinok a potláčať jeho absorpciu. Medzi potravinami s vysokým obsahom bielkovín preto existujú výrazné rozdiely v biologickej dostupnosti a absorpcii zinku. Obsah zinku v čerstvom mäse sa pohybuje medzi 0,68 mg na 100 g porcie (kuracie prsia) a 5,21 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá a chudé hovädzie mäso).

V strave sú bielkoviny nevyhnutné, pričom živočíšne produkty sú ich veľmi dobrým zdrojom - nielen z hľadiska kvantity, ale aj kvality. Živočíšne bielkoviny sú stráviteľnejšie ako bielkoviny z rastlín. Okrem toho je dôležité pozrieť sa aj na zastúpenie aminokyselín v mäse a ostatných živočíšnych zdrojoch. Je nevyhnutné ustavične dopĺňať do tela všetky potrebné aminokyseliny. Ich vhodným zdrojom je práve biele kuracie mäso. Čisté bielkoviny sa prirodzene prakticky nevyskytujú, ale v potravinách sú zväčša sprevádzané obsahom tukov, aj preto je voľba kuracieho mäsa vhodná a potrebná.

tags: #vplyv #jedalne #na #dieta