Otázka, či mať alebo nemať dieťa, je jednou z najdôležitejších pri nadväzovaní trvalého vzťahu. Rady by ste už tlačili kočík s vlastným bábätkom, ale vaša polovička sa do toho príliš nehrnie? Niekedy partnerstvo prejde do rodičovstva celkom prirodzene a plynulo, nejeden vzťah však na tom stroskotá. Aj keď po vlastnom potomkovi túžia obe pohlavia, väčšinou to býva žena, kto sa tým väčšmi zaoberá a výraznejšie trpí, ak sa jej túžba nenaplní. Tento článok sa zaoberá touto delikatnou situáciou a ponúka rady, ako postupovať, keď túžite po dieťati, ale váš partner nie je na to pripravený.
Rozhodnutie mať dieťa je skúška ohňom
Rozhodnutie mať spolu dieťa nie je jednoduché. Okrem pochybností o tom, či sú obaja partneri pripravení na úlohu rodičov, otvára dvere otázkam, o ktorých doteraz ani jeden z dvojice nemusel uvažovať. Naozaj je toto človek, s ktorým chcem prežiť zvyšok života, stáť pri ňom v dobrom i zlom a vychovávať s ním deti? Sme obaja pripravení na najzásadnejšiu životnú zmenu? Práve pri vzťahovej bilancii sa partnerstvo ocitne na rázcestí a nie vždy v takejto zaťažkávacej skúške obstojí. Založenie rodiny je rozhodnutie, ktoré vyžaduje čas a rozvážnosť na dôkladné prehodnotenie. Dieťa znamená záväzok na celý život a treba mu veľa obetovať. Na rozdiel od spoločne zakúpenej sedačky alebo auta sa dieťa nedá vrátiť, keď si to náhodou rozmyslíte. Nečudo, že pre niekoho je to výzva, ktorej sa v prvom momente zľakne. Ženy však počujú tikať biologické hodiny a strach z budúcnosti prehluší nástojčivá túžba stať sa matkou. Muži uvažujú viac racionálne a uvedomujú si, že príchod dieťaťa im na plecia kladie bremeno zodpovednosti.
Prečo nie je pripravený?
Príčina jeho otáľania môže tkvieť aj kdesi celkom inde. Hoci sa to nepočúva príjemne, je pravdepodobné, že mu ako partnerka vyhovujete, ale nevie alebo nechce si vás predstaviť ako matku svojich detí. Možno ste pre neho tá pravá, ale len teraz, nie navždy. „V prípade, že muž má záujem len o príjemnú a nezáväznú stránku vzťahu, ako je spoločná večera, sex a zábava, myšlienky na dieťa pociťuje ako hrozbu,“ hovorí psychologička PhDr. Miroslava Muráriková. Pri zmienke o dieťati a spoločnej budúcnosti sa zľakne, stiahne do seba a odmieta sa touto témou zaoberať. Presviedča vás, že sa na rodinu ešte necíti a radšej by ste si mali obaja užívať život. Psychologička Muráriková zároveň upozorňuje, že vo váhavcovi sa nemusí zákonite skrývať len vetroplach, ktorý to s vami nemyslí vážne. „Pokojne môže ísť o človeka, ktorý má silne vyvinutý zmysel pre zodpovednosť. Jeho partnerka si žiaľ neraz jeho opatrnosť a nechuť hrnúť sa do založenia rodiny vysvetlí ako ľahostajnosť alebo nezáujem.“
Otvorená komunikácia je kľúčom
Hoci vaše túžby nie sú, samozrejme, o nič menej dôležité ako partnerove, tlačiť ho do niečoho, čo vlastne nechce alebo sa o tom ešte nerozhodol, je obyčajná manipulácia, ktorá v konečnom dôsledku len prehĺbi priepasť medzi vami. Podľa psychologičky nezhody medzi vami v otázke dieťaťa spôsobuje to, že sa na rovinu neporozprávate o svojich pocitoch a skrytých obavách. Kým vy veľmi túžite po materstve a máte pocit, že vášho partnera spoločná rodina vonkoncom nezaujíma, on môže v skutočnosti potláčať strach z toho, či bude dobrý otec a dokáže sa o vás aj o bábätko postarať. Práve otvorený rozhovor by vám mal pomôcť si svoje postoje raz a navždy vyjasniť a dospieť k uspokojivým kompromisom. Vyvarujte sa robiť rozhodnutia poza partnerov chrbát! Možno si poviete, že keď tajne vysadíte antikoncepciu a narafičíte to tak, aby ste otehotneli spontánne, bude napokon rád, že bude otcom. Môže sa však stať pravý opak. Navyše, ak sa o tom niekedy dozvie, bude to považovať za zradu a možno navždy stratíte jeho dôveru.
Časový horizont a kompromisy
Dvadsaťsedemročná Daniela sa na tému dieťa rozprávala s priateľom hádam miliónkrát, on síce proti dieťaťu nenamieta, odbíja ju však tvrdením, že sa netreba nikam ponáhľať a na dieťa ešte majú čas. Podľa psychologičky Murárikovej jej tým partner vlastne hovorí, že na dieťa má čas on a ešte nechce uvažovať o založení rodiny. Alebo dokonca o tom, že si vôbec založí rodinu. To, že on ešte nechce dieťa, však neznamená, že by ste to mali prijať ako hotovú vec a tajne plakať do vankúša. Dá sa dohodnúť na kompromise, napríklad si vytýčiť časový horizont, do ktorého by ste chceli bábätko priviesť na svet. Pokiaľ váš partner dieťa vytrvalo odmieta, možno by ste mali zhodnotiť, čo je vám prednejšie. Stojí vám láska k nemu za to, aby ste obetovali svoju túžbu po deťoch? Alebo je pre vás materstvo životná priorita? Možno stojí za úvahu, či je to naozaj človek, s ktorým chcete mať spoločnú budúcnosť.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé zábery detí
Keď partner nechce ďalšie dieťa
Do rovnakej situácie sa môžete dostať aj v tom prípade, že by ste chceli viac potomkov, ako máte doma, lenže partnerovi sa už do toho veľmi nechce. Či už máte jedináčika, alebo okolo vás pobehuje viac drobcov, túžba po ďalšom tehotenstve neutícha. Najskôr samozrejme treba zistiť opäť dôvod partnerovho nesúhlasu. Ak vás tlačí finančná situácia, možno by bolo vhodné naozaj najprv zvážiť, či to váš rodinný rozpočet utiahne, pretože najväčšia ťarcha bude práve na partnerovi. Potom by ste mali ešte chvíľku počkať a tak znova pritlačiť na vášho milého. Jeho nechuť sa môže spájať aj s obavou, ako sa bude starať o takýto kŕdeľ. V tom prípade sa ho snažte ubezpečiť, že bremeno výchovy pôjde na váš vrub. Nebudete partnera príliš zaťažovať a o jeho pomoc sa opriete len v potrebných situáciach. Pomôcť vám môžu aj starší súrodenci, i keď to budú len nejaké drobnosti, no aspoň sa vám uľaví z toľkých povinností. Zároveň však nezabudnite, na sľub, ktorý dáte manželovi. Veľmi ľahko totiž môže v správnom čase s ním vyrukovať a všetko zostane len na vás. Zároveň mu však nedovoľte, aby vaše slová zneužíval, pretože nejaká pomoc sa od neho určite očakáva, tak sa nemôže postaviť len do úlohy zabezpečovateľa peňazí.
Ultimátum alebo rozchod?
Pokiaľ ešte stále nemáte dieťa a partner vás už roky odbije s tým, že ešte musíte trošku počkať a nasporiť viac peňazí, dajte mu rázne ultimátum. Nemôžete tiež čakať na veky a keď sa k vám správa takto zvláštne, nemôžete si byť istá ani jeho dôverou. Pokojne sa preto môže stať, že sa po čase rozídete a vy zostanete opäť sama a musíte hľadať od znova. Stratíte tým mnoho času a pri starších ženách možno aj možnosť na vaše vlastné dieťa. Určite sa preto nenechajte ťahať za nos a nebojte sa tiež rázne povedať svoj názor. Veď pokiaľ ste mu doteraz ustupovali vy, môže to isté urobiť aj on pre vás.
Kroky poza chrbát sú neprijateľné
Istotne si nemusíme hovoriť o tom, že ak to žena veľmi chce, môže si to veľmi ľahko s otehotnením zariadiť aj sama. Postačí vynechať antikoncepciu bez toho, aby o tom partner vedel a máte, čo ste chceli. Za zamyslenie však stojí fakt, ako by sa vám páčilo, keby vám niečo podobné urobil váš partner. Brali by ste to ako poriadnu podpásovku a on by u vás stratil absolútnu dôveru. Presne to isté môžete očakávať aj zo strany vášho partnera. Nebuďte potom prekvapené ani z unáhlených reakcií, keď bude chcieť od vás odísť. I keď všetko môže dopadnúť aj dobre, partner sa nakoniec so všetkým zmieri a bude v konečnom dôsledku rád, že bábo je už na ceste, nemusí ísť o jeho častú reakciu. Radšej vyložte karty na stôl a dohodnite sa na tom, či zostanete spolu alebo to zabalíte.
Túžba po dieťati bez partnera
Ak nemáte šťastie na dobrého partnera, možno sa rozhodnete, že chcete dieťa, ale chlapa nie. Hodiny sa zastaviť nedajú a čakať je zbytočné. Buď teraz alebo nikdy. V takom prípade je dôležité si dobre premyslieť všetky aspekty tohto rozhodnutia.
Riziká a úvahy
- Dieťa potrebuje otca: Neviete si predstaviť, ako deti trpia, keď vidia iných, že sú spolu s rodičmi a ono otca nemá. Áno, vieš to výchovou skorigovať, ale celý život si to ponesú v sebe niekde v hĺbke.
- Byť osamelou matkou je náročné: Sama viem, čo je to byť na dieťa od začiatku bez partnera a nedoporučujem, obzvlášť, ako cielenú životnú voľbu.
- Počkať sa oplatí: Radšej by som ešte pár rokov počkala. Dnes nie je nič nezvyčajné rodiť prvýkrát v 35, ba aj neskor. Nehovorím ze z biologického hladiska je tento trend idealny, ale deje sa to a je podla mna stokrat lepsie radsej pockat a mat dieta v stabilnom vztahu, nez cielene ist v 30 do ulohy osamelej matky.
- Genetické predispozície: Musíte pozerať na gény a prípadne choroby budúceho otecka, teda poznať ho.
- Finančná stabilita: Ako slobodná matka budete musieť riešiť bývanie, financie atď.
Alternatívne riešenia
- Anonymný darca: Sú chlapi na svete ktorí tiež takto hľadajú partnerku iba na dieťa aj budú platiť ale vzťah nechcú. Iba dieťa.
- Asistovaná reprodukcia: Skúste tam zájdite do centra asistovanej reprodukcie si dať urobiť testy. Ty hormonalny profil , on spermiogram aby ste vedeli ako ste na tom zdravotne, oni vás nasmerujú. Alebo to proste budeš len tak skúšať, každopádne partner aj ty bývate mali mať aktuálne urobený test aj na HIV.
- Adopcia: Nechcela by som takto mať dieťa, len použiť chlapa a potom ho "odhodiť" to radšej adoptované.
Ak sa rozhodnete pre dieťa bez partnera
- Dohrajte svoju rolu až do konca: S nikým o svojom zámere nehovorte.
- S pravdou nevyjdite von ani po rokoch: Bola by pre partnera rovnako zdrvujúca, akoby ste sa k tomu priznali pred rokmi.
- Priznanie (okrem krachu vzťahu) najviac ublíži dieťaťu: Manžel či partner ho môže začať vnímať ako dôsledok vašej zrady.
- Mužova nevedomosť je v tomto prípade tou najlepšiu alternatívou: A ak vás náhodou poženie zvedavosť, ako bude reagovať, keď sa dozvie pravdu, zažeňte ju do kúta!
Dôležitosť socializácie dieťaťa
Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Už tu sa položia základy toho, ako sa dieťa bude vedieť začleňovať a nachádzať si svoje miesto v kolektívoch, ktoré mu budú postupne prichádzať do života. Aby tieto základy boli zdravé, je dôležité, aby rodičia dávali svojmu dieťaťu pocit, že je pre nich hodnotné. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. A zároveň bude schopné lepšie vnímať hodnotu iných ľudí a aj spoločenské hodnoty. Vnímať hodnoty je základný predpoklad na to, aby dieťa malo chuť a snahu byť súčasťou kolektívu.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri umiestnení dieťaťa
Ako dať dieťaťu pocit hodnoty?
- Keď môže v ich prítomnosti zažívať všetky emócie, najmä tie negatívne, ktoré ináč rodičia často odmietajú, zľahčujú alebo od nich odvádzajú pozornosť.
- Keď nie je rodičmi často hodnotené negatívne - či už priamo výrokmi typu „Si taký alebo onaký“ alebo nepriamo zahanbovaním.
- Keď je rodičmi oceňované za veci, ktoré sa mu podaria.
- Keď rodičia napĺňajú dieťaťu jeho potreby a zároveň zdravo vyžadujú od dieťaťa, aby napĺňalo potreby iných členov rodiny.
- Keď je rodičmi prijímané také, aké je. S jeho nedokonalosťami, aj s jeho silnými stránkami.
Čo robiť, keď má dieťa problémy so socializáciou?
Ak začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať. Môže sa stať aj to, že dieťa sa tomuto tlaku nebude vedieť vymedziť, bude sa snažiť vyhovieť rodičovi, ale jeho vnútorné napätie sa prejaví niekde inde. Preto si v takýchto prípadoch dobré si uvedomiť, že na to, kedy má čo dieťa zvládať, neexistujú žiadne normy. Je v poriadku, ak je dieťa viac plaché a potrebuje na začlenenie do kolektívu prítomnosť mamy alebo otca. keď dieťa potrebuje cez očný kontakt s rodičom odobrenie toho, čo ide robiť. ak sa dieťa potrebuje uprostred hry alebo športovej aktivity zastaviť a sadnúť si na chvíľu k rodičovi. Preto, ak máte možnosť byť dieťaťu nablízku v prvých dňoch zažívania sa s novým kolektívom, urobte to. Ak môžete pre svoje dieťa vybrať kolektív, v ktorom môžete byť v tichosti alebo aj v aktivite prítomný, vyberte práve ten. A podporte tak svoje dieťa s láskou, trpezlivosťou a zhovievavosťou. Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice. Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Možno zažije trošku nepohody, ale ak mu budete dôverovať, zvládne to.
Čo robiť, ak dieťa odmieta chodiť do kolektívu?
Ak vaše dieťa samo hovorí, že do nového kolektívu nechce chodiť, že sa tam necíti dobre, treba zbystriť. Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusiazdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Buďte pre svoje dieťa oporou, človekom, ktorému môže povedať, ako sa cíti bez toho, že by ste ho za to zahanbili alebo zhodili. Porozprávajte s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť. Pretože SPOLU môžete zvládnuť všetko.
Riešenie problémov so socializáciou
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov. Hlavne ak ide o dlhodobejšie správanie. Čo môže rodič robiť v takých prípadoch? Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil. Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal). Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo. Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to. Možno je to pozornosť, možno sa necíti hodnotné. Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať. Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí. Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo. Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojmu dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách. Zvážte preto, do akých interakcií vstúpite a zastanete sa svojho dieťaťa. Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty. Hovorte o tom, čo je pre vás dôležité v medziľudských vzťahoch a hlavne mu ukazujte, že to žijete.
Prečítajte si tiež: Rozvod počas tehotenstva na Slovensku