V edukačnom procese plní hra funkciu prostriedku, ale aj metódy pre rozvoj intelektuálnych schopností, formovanie a rozvíjanie zručností a návykov. Hra je pre dieťa najprirodzenejšou činnosťou a predstavuje súčasť detského sveta. Prostredníctvom nej sa učí, spoznáva svet okolo seba a zároveň k nemu zaujíma nejaký postoj.
Historický kontext významu hry
Hry boli známe už v období antického staroveku, boli spojené s náboženstvom a kultom bohov. Už v starom Ríme sa hra stala priamou súčasťou výchovy a vzdelávania mladých Rimanov a súkromné školy, ktoré im poskytovali elementárne vzdelanie, niesli názov „lidi“ − hry. Platón v spisoch Ústava a Zákony vytvoril výchovný systém, v ktorom odporúčal, aby deti vo veku 3 až 7 rokov z určitého spoločenského okruhu boli vychovávané v chrámoch, kde sa učili hrať, tancovať a spievať pod dozorom vybraných žien. Platón medzi prvými upozornil na pedagogickú hodnotu hry. Na jeho myšlienky nadväzoval aj jeho žiak Aristoteles. Podľa neho majú deti v hrách napodobňovať rôzne práce, ktorými sa budú v dospelosti zaoberať. Hru považoval za najvhodnejšiu činnosť pre deti. Tvrdil, že deti potrebujú pohyb a hru. Jeho názory sú obsiahnuté v spisoch Politika a Nikomachova etika. Hoci sa stredoveké učenie opieralo najmä o dril, aj stredovekí myslitelia venovali hre pozornosť. Ponímanie hry v diele J. Á. „Všetko závisí od začiatku. Rozsahom skromné dielo Informatórium školy materskej zaujme systematickým uvažovaním o cieľoch, obsahu a metódach rozvíjania dieťaťa predškolského veku. J. Á. Komenský v ňom odporúča postup od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému, od blízkeho k vzdialenému. Poukazuje na potrebu učenia a vyučovania, ktoré „je samo osebe i svojou povahou milé a príjemné, že je to ozajstná hra a potešenie ducha” (Komenský, 1996). Uvádza príklady rozveseľovania detí už v prvom roku života, napr. kolísanie, spev, hra s hrkálkou. V druhom, treťom, štvrtom a v neskoršom veku sú dôležité pohybové hry, napr. behanie, skákanie. Štvrtý, piaty a šiesty rok sú podľa neho rokmi tvorivej práce a pohybu. Ako sa majú deti cvičiť v chápavosti - vymenúva hračky, napr. drevené koníky, vozíky, stoly, stolíky, misky a pod. Významný pedagóg pripomínal dôležitosť telesnej kultúry a do popredia dával pohybové hry. Zdôrazňoval, aby sa deti hrali spoločne, aby sa naháňali a žartovali. Hru chápal ako prirodzený prostriedok na výchovu vôle, charakterových rysov, ako prirodzený prejav ich činorodosti prinášajúci radosť a potešenie. Hre sa venovali aj ďalší myslitelia, napr. J. J. Roussea, F. Froebel, F. Schiller. Cenné myšlienky 19. a 20. storočia prináša profesor filozofie K. Groos, ktorý rozvíja myšlienky o hre z pohľadu motivácie. Groosova teória hry získala popularitu predovšetkým vo vzťahu k životnému významu hry ako nácviku, či prípravy k realizácii životne dôležitých činností, ako formy sebautvárania v zmysle rozvíjania potenciálne daných predpokladov jednotlivca, ktoré ale umožňujú efektívne vykonávanie rôznych druhov činností. Pozitívne môžeme hodnotiť aj názory psychológov G. S. Halla a S. Freuda. V 30. rokoch 20. storočia vznikla Buytendijkova teória hry, označovaná aj ako teória detskej dynamiky.
Hra ako prostriedok výchovy a vzdelávania
Hra je dôležitým prostriedkom výchovy a vzdelávania. Hru môžeme pre dieťa vymedziť ako zmysluplnú činnosť, ktorá je motivovaná predovšetkým prežívaním, ktoré sa líši od práce a učenia. Hra patrí popri učení a práci medzi základné ľudské činnosti. Vznikla spolu s človekom. Od počiatku sa stala činnosťou, pri ktorej sa dôraz kládol na zábavu, uvoľnenie, pozitívne prežívanie a spolupatričnosť. Človek sa hrou zaoberá celý život, ale v predškolskom veku má hra špecifické postavenie - je hlavnou činnosťou dieťaťa.
Funkcie hry sú rozmanité. Hra je pre dieťa najprirodzenejšou činnosťou a predstavuje súčasť detského sveta. Prostredníctvom nej sa učí, spoznáva svet okolo seba a zároveň k nemu zaujíma nejaký postoj. Hra je významným a najlepším edukačným prostriedkom. Pre dieťa je hra vlastne potrebou. Prináša radosť - ak sa dieťa alebo dospelý hrá, robí tak preto, lebo táto činnosť mu prináša zábavu, pocit radosti a zároveň pociťujú emocionálne uspokojenie z činnosti. Je spôsobom učenia - dieťa sa v hre učí, rozvíja svoje zručnosti, pamäť a myslenie. Prostredníctvom hry dieťa poznáva svet a život, utvára si k nemu vzťah a získava základné poznatky a informácie o práci.
Hra nie je vždy cieľavedomá - tým sa podstatne líši od práce aj učenia. U detí staršieho veku možno pri niektorých hrách pozorovať cieľavedomosť a tvorivosť, čo sa dá považovať za prechodné obdobie medzi hrou a prácou.
Prečítajte si tiež: Rozvojové aspekty hry
Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.
Druhy hier
Existuje veľa delení hier, z ktorých každé akcentuje iné hľadisko. Napr. v teórii hier Ch. Buhlerovej nachádzame 3 základné druhy:
- Funkcionálne hry - sú to hry, ktoré sú založené na vykonávaní najjednoduchších pohybov orgánov alebo činností.
- Fikcionálne hry - nazývajú sa tiež rolovými hrami. Dieťa hrá nejakú rolu v hre - napr. hrá sa na šoféra, lekára a pod.
- Konštruktívne hry - sú to hry, v ktorých sa deti učia zaobchádzať s rôznorodým materiálom a predmetmi.
Z pedagogického hľadiska rozdeľujeme hry do dvoch veľkých skupín:
- Tvorivé hry
- Hry s pravidlami
Tvorivé hry
Patria sem hry:
- námetové
- dramatizujúce
- konštruktívne
Námetové hry sú hry na niekoho alebo na niečo. Ich obsahom sú rôzne činnosti zo života dospelých. Dieťa v týchto hrách svoju činnosť usmerňuje k vytvoreniu podmienok, ktoré zodpovedajú zámeru hry a k premene spoluhráčov na rôzne osoby. Deti pred začatím hry realizujú predstavované zmeny v predmetoch aj v osobách, napríklad.
Prečítajte si tiež: Depresia a problémy s otehotnením
Súčasťou tvorivých hier sú dramatizujúce hry. Ich obsahom sú námety obľúbených rozprávok a poviedok. Deti v nich zobrazujú rôzne postavy z deja, hotový námet rozvíjajú v danom slede podľa deja. Podnetom na tieto hry býva bábkové divadlo, kde deti majú možnosť pozorovať bábky, ich pohyb na javisku, rozhovory. Rozprávku realizovanú prostredníctvom bábkového divadla deti lepšie pochopia. Dramatizujúce hry prispievajú predovšetkým k rozvoju jazykovej a komunikačnej oblasti a estetickej oblasti.
Do skupiny tvorivých hier patria aj konštruktívne hry - hry so stavebnicami rôznych tvarov, rozmerov a spojovacích spôsobov a rôzneho prírodného materiálu. Prostredníctvom hry so stavebnicami si deti približujú činnosť dospelých. V rámci konštruktívnych hier sú detí schopné svoju hru rozvíjať aj niekoľko dní, vnášajú do hry stále nové prvky, dopracúvajú detaily, obmieňajú a zdokonaľujú ju.
Hry s pravidlami
Hry s pravidlami odrážajú činnosti, s ktorými sa dieťa stretáva vo svojom okolí. Pravidlá v hre sa prispôsobujú zámeru a obsahu hry, pomáhajú dodržiavať spôsob a postupnosť v hre a vzájomné vzťahy detí. Hry s pravidlami mávajú spravidla pevnú štruktúru. Pohybové hry majú význam v telesnom rozvoji dieťaťa. Zaraďujeme sem základné pohybové schopnosti, ako chôdza, beh, hádzanie, chytanie, udržiavanie rovnováhy. Prostredníctvom pohybových hier rozvíjame pohybové schopnosti dieťaťa a jeho koordináciu. Zároveň sa posilňuje vôľa a sebaovládanie. Úspech pohybovej hry závisí od vhodného rozdelenia úloh deťom.
Didaktické hry možno charakterizovať ako také, ktoré majú vopred stanovený cieľ vyjadrený konkrétnou poznávacou úlohou. Každá hra má svoje pravidlá a tie zodpovedajú cieľu hry, určujú spôsob a formu hrovej činnosti. Prostredníctvom didaktických hier sa u detí rozvíjajú kognitívne schopnosti, vytrvalosť a sústredenosť. Zároveň deti podnecujú k aktivite.
Vplyv hry na rozvoj dieťaťa
Význam hry v živote dieťaťa spočíva v jej vplyve na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť lietania a tehotenstvo
- Vplyv hry na rozvoj kognitívnej úrovne dieťaťa - dieťa si počas hry rozvíja, upevňuje a prehlbuje poznatky, ktoré získalo prostredníctvom vnímania a pozorovania okolitého sveta na základe fantázie a predstavivosti. Z toho vyplýva, že hra má vplyv na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa. Tieto zároveň rozvíjajú reč potrebnú na verbálne vyjadrenie svojich myšlienok, postojov, prianí a citov.
- Vplyv hry na rozvoj prosociálneho správania dieťaťa - dieťa počas hry získava nielen základné vedomosti a zručnosti, ale tiež prichádza do styku s inými deťmi. Tak získava základné sociálne zručnosti a formuje sa u neho vzťah k iným ľuďom ak okoliu. Počas hry dieťa preberá na seba istý druh zodpovednosti, učí sa podriadiť sa jej a vytrvať pri nej. Tým sa formujú základné predpoklady prosociálneho správania a konania. Dieťa sa prostredníctvom hry učí žiť v kolektíve ostatných detí, vzájomne sa rešpektovať.
- Vplyv hry na telesný rozvoj dieťaťa - prirodzené pohyby, ktoré dieťa počas hry vykonáva, pôsobia na celkový telesný rozvoj, činnosť vnútorných orgánov /srdce, pľúca, tráviacu sústavu a krvný obeh/. Počas rôznych pohybových hier si dieťa precvičuje horné aj dolné končatiny, rozvíja sa rýchlosť, obratnosť, sila a vytrvalosť. Mnoho hier je zameraných na precvičovanie koordinácie celého tela, prispievajú k zdravému spôsobu života.
- Vplyv hry na emocionálny rozvoj dieťaťa - rôzne činnosti, ktoré dieťa vykonáva počas hry, vyvolávajú v ňom rôzne druhy emócií /radosť, nadšenie, záujem/. Počas hry dieťa objavuje rôzne druhy emócií, realizuje ich v priebehu hry, prejavuje starosti pri chorej bábike, plače pri neúspechu v hre, vyjadruje sa k hre ostatných detí.
- Vplyv hry na rozvoj pracovných a technických činností detí - základné pracovné zručností, ktoré si dieťa počas hry osvojí, sú predovšetkým vzťah k hre a zaujatie pre hru.
- Vplyv hry na estetický rozvoj dieťaťa - počas hier dieťa realizuje rôzne činnosti, prostredníctvom ktorých si cibrí estetický vkus, rozvíja sa u neho estetické cítenie a vlastné tvorivé schopnosti.
Vývojové etapy hry
Rozvoj osobnosti dieťaťa je dynamický proces, ktorý sa prejavuje aj vo vývoji hry. Hra je samostatnou činnosťou dieťaťa a líši sa podľa veku dieťaťa a podľa jeho individuálnych zvláštností a osobitostí. Závisí však aj od prostredia, jeho podnetnosti a možnosti hrať sa. Možno povedať, že jednotlivé etapy vývoja hier sú u detí rovnaké, rozdielne je tempo, akým deti týmito etapami prechádzajú.
etapa. Už po narodení dieťaťa sa prostredníctvom hry rozvíja predovšetkým jeho motorika. Dieťa vykonáva jednoduché pohyby a tie majú vplyv na vývin jednotlivých orgánov. Dieťa najskôr hračky pozoruje a až potom sa snaží ich uchopovať a hrať sa s nimi jednoduchou manipuláciou. Táto etapa je ako:
- manipulácia s vlastným telom a s predmetmi, ktoré dieťaťu prekladá dospelý
etapa - individuálnej hry. U batoľaťa sa hra prejavuje jednoduchým zaobchádzaním sa predmetmi. Snaží sa poznávať vlastnosti predmetov a pôsobiť na ne vlastným telom. Pri manipulácii s predmetmi poznáva svoje okolie a hrou vyjadruje svoj vzťah k prostrediu. Pohyby a manipulácie sa postupne s rozvojom pohybových zručností a s rozvojom reči stávajú zložitejšie. Dieťa postupne napodobňuje prácu a činnosti dospelých. Počas hry dieťa nepoužíva skutočné predmety, hľadá si náhradné, ktoré prostredníctvom vlastnej fantázie a predstavivosti prispôsobuje predstavovaným, skutočným predmetom.
etapa - párové hry. U trojročných až štvorročných detí sa hra vyvíja postupne tak, že činnosti sa čoraz viac podobajú odpozorovaným činnostiam dospelých. Deti v tomto veku sa pokúšajú pochopiť skutočnosť, ktorá ich obklopuje. Hra je stále viac individuálna ako skupinová a kolektívna. Deti sa najradšej hrajú samy a individuálne, nemajú záujem o hru v skupinách či v kolektíve.
etapa spoločná (skupinová) hra. Ďalším obdobím rozvoja hry je etapa medzi piatym a šiestym rokom dieťaťa. V tomto veku sa hra rýchlo mení. Z individuálnej hry sa postupne stáva skupinová a kolektívna hra. Deti sa postupne hrajú v dvojiciach, v menších skupinách a potom v kolektíve. Zároveň sa mení vzťah dieťaťa k hračkám. U menších detí určuje hračka obsah hry, u starších detí ide o zámernejšiu hru s istým cieľom, preto má dieťa väčšie nároky na reálnosť hračky, chce aby sa hračka čo najviac podobala skutočnému predmetu. Dieťa sa najskôr hrá so svojimi hračkami samo, má k nim vlastnícky vzťah. Nechce ich požičiavať, čo je normálnym prejavom. Je však veľmi dôležité, aby tento vzťah k hračkám neprerástol do egoizmu detí, a aby si postupne deti zvykali na hry v kolektíve detí. Postupnosť hry v menších skupinách a v kolektíve je dôležitým predpokladom rozvoja socializácie a hodnotovej orientácie /axiologizácie/ osobnosti dieťaťa.
V tomto období je veľmi dôležité, aby hračky, s ktorými sa deti hrajú, boli primerané ich veku, aby neboli zdraviu škodlivé a prispievali k rozvoju osobnosti dieťaťa. Je tiež dôležité, aby hračiek nebolo príliš veľa, pretože dieťa môže o hru stratiť záujem. Hračky majú byť účelné a spôsobovať deťom radosť. Ďalšia etapa vo vývoji hry je medzi šiestym a jedenástym až dvanástym rokom života dieťaťa. Je to obdobie zmeny hry s hračkami v interiéri k skupinovým hrám v exteriéri. Rozdiely možno vidieť aj v hrách z pohľadu pohlavia detí. Toto diferencovanie nemožno zovšeobecniť, ale z hľadiska štatistických ukazovateľov ho možno akceptovať. U chlapcov sú to väčšinou typické bojové hry, konštruktívne, pohybové hry s loptou a súťaživé hry. Prostredníctvom takýchto hier sa u detí rozvíja obratnosť, zručnosť a rozvíjajú sa svalové a pohybové schopnosti detí. U dievčat sú to hry viac napodobňujúce činnosti dospelých, pokojnejšie hry, napríklad hry s bábikami. Stále viac sa rozširujú počítačové hry, ktoré ak nie sú pod kontrolou samých detí alebo ich rodičov, môžu na rozvoj dieťaťa pôsobiť negatívne. Ďalšou etapou vo vývoji hier je obdobie dospievania. V tomto období začínajú hry strácať detský ráz a prechádzajú skôr k športovým činnostiam a hrám, kultúrnym aktivitám. Uplatňujú sa všetky druhy hier, predovšetkým tie, ktoré podporujú rozvoj pamäti, predstavivosti a fantázie, ktoré napodobňujú reálne sociálne situácie. Aj dospelí majú svoje hry: športové, spoločenské, zábavné, kultúrne. Plnia rovnako funkciu uvoľnenia, prežívania, zábavy, ale aj odpočinku od práce a učenia. Hra v uponáhľanom svete plnom povinností, tlaku, zvládania množstva informácií plní rozhodne funkciu odpočinku, odpútania od povinností, potreby náskoku, rýchlosti, výkonu. Plní tak nielen rekreačnú, ale aj psychoterapeutickú funkciu.
Práca ako súčasť výchovy a vzdelávania
Obsahom práce detí predškolského a mladšieho školského veku nie je plnohodnotná pracovná činnosť zameraná na vytváranie hodnôt, ale najmä drobné pracovné úlohy v rozsahu vývinových možností a bezprostrednej skúseností detí. Ide najmä o úkony spojené so samoobsluhou, udržiavaním poriadku, s upevňovaním samostatnosti pri hygienických úkonoch, resp. s vykonávaním drobných služieb dospelým alebo iným deťom. Pre dieťa sú tieto činnosti bohatým zdrojom sociálneho učenia, pomáhajú osvojovať si praktické zručnosti, utvárať kultúrne návyky, rozvíjajú samostatnosť a spoločensko-morálne vlastnosti. Preberaním pracovných úloh primeraných svojmu veku sa dieťa učí zodpovednosti, sebaovládaniu, orientuje pozornosť na hodnotu vecí a ľudskej práce, upevňuje svoje sebavedomie, stáva sa samostatnejším, autonómnejším.
Práca plní 2 základné úlohy:
- prostriedkom a metódou vzdelávania
- didaktickú funkciu
Pozoruhodný je výchovný význam pracovných činností na utváranie a upevňovanie detského kolektívu. Vzájomná pomoc, podriaďovanie sa jeden druhému, kolektívne zameranie mnohých pracovných činností /udržiavanie poriadku v triede, práca v školskej záhrade/ navodí a upevňuje žiaduce vzťahy medzi deťmi a prehlbuje úroveň ich spolužitia.
Každá pracovná činnosť, ktorá má vychovávať a vzdelávať, by mala byť:
- výchovná a poučná
- motivovaná a zmysluplná
- prirodzená
- primeraná veku dieťaťa vzhľadom na jeho vekové a individuálne vlastnosti a fyzické možnosti
Druhy pracovných činností v materskej škole
- Výchova k samostatnosti - deti vedieme k činnostiam, ktoré súvisia s osobnými potrebami dieťaťa /obúvanie, vyzúvanie, obliekanie, vyzliekanie, umývanie rúk, udržiavanie vlastných vecí v poriadku/.
- Pomoc dospelým pri práci - príprava vecí na edukačné aktivity, pomoc detí pri úprave rôznych informačných tabúl, pri oprave hračiek a detských kníh a pod. Staršie deti pomáhajú mladším pri obliekaní a vyzliekaní na pobyt vonku.
- Práca v školskej záhrade - je príležitosťou využiť pomoc detí, napr. polievať detský záhon /napr. zeleninový/, kvety a pod.
- Práce v prospech celku - učiteľ na začiatku školského roka môže určiť dvojice detí na niektoré drobné úlohy primerané ich schopnostiam, ktoré môžu pravidelne a samostatne vykonávať /napr.
Podmienky detskej práce
Učiteľ si musí všímať dĺžku pracovného zaťaženia jednotlivých detí, striedať prácu s inými činnosťami a oddychom a chrániť deti pred nadmernou únavou. Dlhotrvajúca práca škodí telesnému a duševnému vývinu dieťaťa. Ďalšou podmienkou detskej práce je vhodný výber pracovného náradia. Treba vylúčiť nebezpečné nástroje nadmernej veľkosti s ostrými hranami, okrajmi. Pracovné prostredie musí zodpovedať hygienickým požiadavkám - bezprašnosť prostredia a dobré osvetlenie.
Vplyv prostredia materskej školy
Spôsob aranžovania priestoru v materskej škole ovplyvňuje nielen to, čo deti môžu objavovať, ale aj to, ako to robia. Nie je náhodou, že sa o priestore hovorí ako o „treťom učiteľovi“. Ten vytvára rámce pre rozvoj dieťaťa - inšpiruje, kladie výzvy, a zároveň poskytuje pocit bezpečia a umožňuje upokojenie. Jeho vplyv závisí od mnohých faktorov: nábytku, jeho rozmiestnenia, použitých materiálov, farebnosti a iných prvkov. Ich vzájomná harmónia rozhoduje, či konkrétne miesto stimuluje, podporuje koncentráciu alebo upokojuje.
Dobre navrhnutý priestor v materskej škole by mal reagovať na konkrétne potreby detí podľa funkcie jednotlivých zón - pohyb, kreativita, oddych a podobne. Rozdelenie a vybavenie by mali podporovať aktivitu, poskytovať pocit stability, ale zároveň umožňovať zmeny.
Farby nábytku, dekorácií a stien majú obrovský vplyv na atmosféru v miestnosti. Môžu podporovať jej funkciu, alebo pôsobiť naopak. Teplé farby ako červená, oranžová alebo žltá sú povzbudzujúce - ideálne do zón na hranie a integráciu. Červená pridáva energiu, ale v nadbytku môže byť únavná a rušivá. Žltá podporuje teplú atmosféru a buduje pocit komunity. Chladnejšie farby upokojujú a podporujú koncentráciu - napríklad odtiene modrej sa skvele hodia do zón učenia a čítania. Dôležité sú aj saturácia a kontrast. Pre mladšie deti sú odporúčané jemnejšie odtiene a subtílnejšie kontrasty - silné podnety ich môžu rozptyľovať alebo vyvolávať nepokoj.
Aby deti mohli rozvíjať svoje schopnosti všestranne, materská škola by mala obsahovať niekoľko kľúčových zón:
- Kútik na hranie - zóna aktivity a tematických hier. To je srdce miestnosti - miesto na hranie rolí, pohybové cvičenia alebo hry s bábikami a autíčkami. Často sa tu nachádza kuchyňa, dielňa, obchodný pult alebo iný nábytok na hranie. Ak priestor umožňuje, môže byť užitočné pridať domček alebo vnútorné ihrisko so šmykľavkou. Farebnosť by mala byť jasná, teplá a povzbudzujúca.
- Kútik na stavanie - zóna na stavenie a pohyb. Toto je miesto na hry vyžadujúce priestor: skladanie kociek, pohybové hry, hry v kruhu. Ideálne sa tu hodí mäkký koberec. Subtílne farby slúžia ako základ, a farebné akcenty dodávajú energiu.
- Kreatívna zóna/kútik na tvorbu. Pre prácu na projektoch a stolné hry sú potrebné stoly a stoličky a vhodné farby podporujúce koncentráciu - napríklad chladné odtiene modrej alebo fialovej.
- Kútik na čítanie a odpočinok. Toto je priestor na relaxáciu, spracovanie podnetov a oddych. Potrebné sú mäkké pohovky, taburetky alebo vankúše. Prírodné, tlmené farby vytvárajú pokojovú atmosféru.
- Jasné vyčlenenie zón. Použite regály, paravány, podesty alebo skrine na kolieskach na lepšie usporiadanie priestoru. Týmto spôsobom môžete oddeliť zónu aktivity od zóny na oddych, prispôsobiť priestor veku detí alebo ľahko vytvárať menšie skupiny.
- Využitie výšky. V materských školách často chýba miesto - podesty alebo poschodové konštrukcie pomáhajú „rozšíriť“ priestor do výšky. Dávajú deťom príležitosť na šplhanie, jazdenie, stimulujú motoriku a ponúkajú nové perspektívy.
- Starostlivosť o akustiku. Hluk ovplyvňuje komfort detí. Zabezpečte akustickú izoláciu - najmä v okolí zón na oddych. Pomôžu tomu akustické panely, paravány, záclony alebo rolety.
- Multifunkčný nábytok. Siahnite po nábytku, ktorý plní viacero funkcií - napríklad pódiá s miestom na uloženie, skladacie postele, penové kocky slúžiace aj ako sedačky, senzorické steny.
- Flexibilita aranžovania. Materská škola je dynamické prostredie - potreby sa menia z hodiny na hodinu.
Vplyv moderných hračiek na rozvoj reči
Laptopy pre bábätká, hračkárske smartfóny, hovoriace farmy - to všetko sú hračky, ktoré dnes bežne nájdete asi v každej detskej izbe. Mnohé z nich by mali povzbudzovať deti, aby hovorili. Viaceré štúdie dokázali, že pre rozvoj detskej reči je veľmi dôležitá komunikácia s deťmi aj v období, keď ešte hovoriť nevedia. Časté odpovedanie a reagovanie rodičov na ich bľabotanie ich napríklad výrazne posúva vo vývoji vpred. Vedci tiež tvrdia, že vývoj jazyka dáva pevné základy skorým sociálnym vzťahom detí.
Štúdia vedcov z Northern Arizona University publikovaná v odbornom časopise JAMA Pediatrics zistila, že keď sa rodičia a bábätká hrajú s elektronickými hračkami, ktoré boli obzvlášť reklamované ako podporujúce pre rozvoj reči, rodičia hovoria menej a menej reagujú na detské bľabotanie, ako keď sa hrali s tradičnými hračkami ako sú napríklad kocky alebo leporelá. „Domnievam sa, že rodičia v skutočnosti nechávajú bábätká spolupracovať s touto hračkou a oni sú vo vedľajšej roli,“ povedala Anna V. Sosaová. Hračka by mala byť pri hre 10 percent hračkou a 90 percent by malo vytvárať dieťa. Pri všetkých týchto elektronických hračkách však hračka zaberá 90 percent a dieťa zaplní iba zvyšok.
Pri výskume vedci použili bežné elektronické hračky ako hovoriacu farmu, detský laptop alebo telefón. Výskum prebiehal 3 dni. Skúmali sa rodičia (zväčša to boli matky), ktorí mali deti vo veku od 10 do 16 mesiacov. Táto štúdia priniesla dôležité zistenia, že ak chceme, svoje deti podporovať v ich rozvoji, mali by sme ich čo najviac obklopiť tradičnými hračkami, veľa im čítať a nezabúdať s nimi komunikovať tvárou tvár. Takáto konštelácia je pre ich rozvoj podľa vedcov ideálna. Rovnako tieto zistenia platia aj v používaní technológií ako sú tablety či smartfóny deťmi. Ideálne je nedávať ich batoľatám vôbec.