Materská dovolenka je dôležité obdobie pre rodičov a ich novonarodené deti. Počas tohto obdobia majú rodičia nárok na finančnú podporu od štátu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o plate a províziách počas materskej dovolenky, ako aj o ďalších súvisiacich aspektoch, ako sú dávky zo sociálneho poistenia, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zamestnanecké benefity.
Vyššie dávky zo sociálneho poistenia
V tomto roku zamestnanci dostanú vyššie dávky zo sociálneho poistenia. Tieto dávky sa počítajú z vlaňajších zárobkov, a keďže platy v minulom roku rástli, stúpnu aj jednotlivé sumy dávok. Tento systém výpočtu sa týka napríklad tehotenskej a materskej dávky, ošetrovného, otcovskej a nemocenskej dávky. Ak niekomu vlani oproti predchádzajúcemu roku stúpla hrubá mzda, bude dostávať aj vyššiu sumu dávky.
Podľa najaktuálnejších štatistických údajov dosiahla priemerná mzda za prvých deväť mesiacov vlaňajška hodnotu 1 484 eur mesačne. Medziročne sa zvýšila o 7,3 percenta a v reálnych číslach o 101 eur mesačne. To sa premietne aj do výpočtu jednotlivých dávok.
Pri zamestnancoch sa výška dávok počíta z ich hrubej mzdy, z ktorej platia sociálne odvody. Nemocenská dávka počas prvých troch dní dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa je to 55 percent. Ak niekto vlani žiadal o nemocenské, rok predtým zarábal priemernú mzdu (za prvé tri štvrťroky 2023) na úrovni 1 383 eur a bol chorý 30 dní, dostal nemocenskú dávku vo výške 709 eur.
Porastie aj ošetrovné, ktoré dosahuje 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého dňa. Krátkodobé ošetrovné sa vypláca maximálne 14 dní. Zamestnanec, ktorý v roku 2023 zarábal 1 383 eur, mal vlani nárok na ošetrovné za dva týždne na úrovni 350,20 eur.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Materská dávka
Viac peňazí dostanú aj matky na materskej dovolenke. Materská dávka sa počíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. To znamená, že zamestnanec dostane približne tri štvrtiny svojej doterajšej hrubej mzdy. Materská je tak na podobnej úrovni ako čistá mzda pred nástupom na materskú.
Kým v minulom roku by mala žena s priemernou mzdou (za prvé tri štvrťroky 2023) dostala za 30 dní na materskej sumu 1 023,10 eura. Dávka na otcovskej dvojtýždňovej dovolenke by zase mala stúpnuť o takmer 35 eur.
Spolu s priemernou mzdou rastú aj maximálne sociálne dávky, keďže sa z nej počíta maximálny vymeriavací základ. Maximálne dávky sa tak zmenili aj v januári tohto roka. Bez ohľadu na to, aký príjem mal rodič pred nástupom na materskú, v tomto roku dostane za 30-dňový mesiac maximálne 2 115,70 eura a pri 31-dňovom mesiaci zase 2 186,20 eura.
Tehotná žena môže od januára dostať minimálne 282,10 eura pri 30-dňovom mesiaci alebo 291,50 eura za mesiac, ktorý má 31 dní. Najviac bude môcť dostať 423,20 eura pri 30-dňovom mesiaci alebo 437,30 eura pri 31-dňovom mesiaci. Maximálne denné ošetrovné je po novom na úrovni 51,72 eura. za 14 dní tak možno dostať maximálne 724 eur. Ak bude niekto od januára na péenke 30 dní, dostane maximálne 1 466,80 eura.
Keďže dávka na otcovskej dovolenke sa počíta ako 75 percent vymeriavacieho základu, maximálna suma dávky pre otcov stúpla z pôvodných 64,31 eura na 70,52 eura na jeden deň.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnávanie na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru je pre zamestnávateľa často výhodnejšie ako zamestnávanie na základe pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú tri a všetky sú upravené v paragrafoch 223 až 228a Zákonníka práce. Ak neberieme do úvahy dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú je možné uzatvoriť len so študentmi, má zamestnávateľ na výber medzi dohodou o pracovnej činnosti a dohodou o vykonaní práce.
Limity práce
Zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti môže vykonávať prácu v rozsahu najviac desiatich hodín týždenne. Po prepočítaní na mesiac je to približne najviac 40 hodín mesačne a po prepočítaní na rok je to približne najviac 520 hodín ročne. Dohoda o pracovnej činnosti je upravená v paragrafe 228a Zákonníka práce.
Ústna dohoda
Zamestnávateľ je povinný dohodu o pracovnej činnosti so zamestnancom uzatvoriť v písomnej forme. Ústne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti je neplatná a išlo by o nelegálne zamestnávanie s hrozbou pokuty od dvetisíc do 200-tisíc eur. Povinnými náležitosťami každej dohody o pracovnej činnosti sú: vymedzenie dohodnutej práce, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Zákonník práce umožňuje uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti len na určitý čas, a to najviac na 12 mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty je však možné s tou istou fyzickou osobou uzatvoriť ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na ďalšie obdobie.
Maximálny počet hodín
Dohoda o vykonaní práce je upravená v paragrafe 226 Zákonníka práce. Zamestnanec pracujúci na jej základe môže robiť v rozsahu najviac 350 hodín v roku. Znamená to, že ak zamestnávateľ uzatvorí dohodu o vykonaní práce so zamestnancom v januári, môže tento zamestnanec do konca decembra na základe tejto dohody odpracovať najviac 350 hodín. Ale keď zamestnávateľ uzatvorí dohodu o vykonaní práce so zamestnancom v novembri, môže tento zamestnanec do konca decembra na základe tejto dohody odpracovať tiež najviac 350 hodín. Do maximálneho počtu hodín odpracovaných zamestnancom na základe dohody o vykonaní práci v príslušnom kalendárnom roku sa započítava aj práca vykonávaná tým istým zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Výplata pri dohode
Mzdu na základe dohody o vykonaní práce možno vyplácať pravidelne aj nepravidelne. Pre dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce je dôležité aj to, v akej lehote je mzda splatná. Pri prvej je odmena za vykonanú prácu splatná a musí sa vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Pri dohode o vykonaní práce je odmena splatná po dokončení a odovzdaní práce, ale zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na tom, že časť odmeny mu dá už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Znamená to, že mzda vyplácaná na základe dohody o pracovnej činnosti sa musí vyplácať pravidelne každý mesiac a mzda vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce sa môže vyplácať pravidelne každý mesiac, ale aj nepravidelne, napríklad každé dva či tri mesiace, alebo až po jej skončení.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Zdanenie provízie
Podľa zákona platí, že keď zamestnanec dosiahol v roku okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy z prenájmu do sumy 500 eur alebo príležitostné príjmy nepresahujúce túto sumu, prípadne príjmy z prenájmu a príležitostné príjmy nepresahujúce spolu uvedených 500 eur, môže požiadať zamestnávateľa, aby mu urobil ročné zúčtovanie. Nemusí teda podať priznanie sám. Ak však tieto príjmy presiahli v roku sumu 500 eur, zamestnanec musí podať priznanie fyzickej osoby typu B. Základnou podmienkou pre daňovú povinnosť ostáva, že jeho zdaniteľné príjmy za vlaňajšok sú vyššie ako 1 901,67 eura. V tlačive uvedie príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu nad sumou 500 eur alebo príjmy zo závislej a z príležitostných činností prevyšujúce 500 eur, alebo príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu a z príležitostných činností presahujúce spolu 500 eur. Príjmy oslobodené od dane sa v priznaní neuvádzajú.
Druh tlačiva
Vo tomto prípade musíte vyplniť a podať daňové priznanie fyzickej osoby typu B. Do tlačiva treba uviesť jednak príjem, ktorý ste dosiahli zo živnosti, a jednak už zdanený príjem, ktorý ste dosiahli v zahraničí.
Príjmy z dvoch štátov
Rezident Slovenska je povinný si tu vysporiadať svoj celosvetový príjem, to znamená - príjem plynúci zo zdrojov na našom území, ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Priznanie musí podať, ak jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie roku presiahli sumu 1 901,67 eura, prípadne ak mal daňovú stratu. Povinnosť podať priznanie má aj vtedy, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti nad 1 901,67 eura, ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník bol na materskej, prípadne rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka dostával príjem zo závislej činnosti na území Slovenska, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať priznanie aj v prípade, že jeho celkový príjem v roku nepresiahol 1 901,67 eura. Vtedy mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový úrad mu vráti preplatok na základe žiadosti o jeho vrátenie, ktorá je súčasťou priznania.
Nevyhnutné doklady
Platiť daň z príjmov musí každý občan, ktorý v roku zarobil viac ako 1 901,67 eura, ak tieto peniaze nemá oslobodené od dane. Ak pracujete na dohodu o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, vyplníte pre svoje priznanie tlačivo k dani z príjmov fyzickej osoby typu A, kde sa uvádzajú len príjmy zo závislej činnosti. Na to budete potrebovať aj doklady, ktoré sa odovzdávajú pri podaní priznania ako jeho príloha. Ide o kópie všetkých potvrdení o vašich príjmoch z dohôd. Ak ste dohodárom popri riadnej práci, musíte dokladovať aj príjem zo zamestnania. V tlačive uvediete všetky zarobené peniaze z domu i zo zahraničia. Súčasťou prílohy sú aj kópie dokladov o zaplatenom povinnom poistnom.
Daňový bonus
Musíte doložiť doklad, či ide o dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do náhradnej starostlivosti alebo dieťa druhého z manželov. Stačí kópia jeho rodného listu, výpis z rodného listu alebo kópia rozhodnutia o osvojení. U dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku, treba dodať aj potvrdenie ďalšej školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie. Doklad od školy môžete nahradiť potvrdením príslušného úradu o prídavku na vyživované dieťa alebo potvrdením úradu, že sa staráte o dieťa, ktoré nemôže sústavne navštevovať školu či pracovať pre chorobu alebo úraz. Dohodár však môže tieto doklady predložiť aj zamestnávateľovi a ten mu prizná daňový bonus v plnej výške.
Odpoveď po termíne
V prípade, že ste v minulom roku mali príjmy napríklad z dohody a chceli by ste tieto peniaze priznať, do 15. februára ste o to mohli požiadať zamestnávateľa. Ak ste tak neurobili, môžete ešte daň priznať sami. Na to je potrebné, aby ste vyplnili tlačivo k dani z príjmov pre fyzické osoby typu A. Lehota na podanie priznania za rok je do 3. apríla a posunúť si ju ako dohodár môžete podaním takzvaného Oznámenia o predĺžení, ale už na novo zavedenom vzore tlačiva. Vzor platí od 1. januára. Tlačivo je dostupné aj na portáli Finančnej správy.
Žiadosť o vyplatenie
Po vyplnení priznania sa dozviete výšku dane, ktorú máte zaplatiť, alebo vám v priznaní vznikne daňový preplatok, daňový bonus či zamestnanecká prémia, ktorá vám má byť vrátená. V tlačive pre fyzické osoby typu A musíte mať pre poukázanie daňového bonusu, daňového preplatku alebo zamestnaneckej prémie vyplnenú takzvanú žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie zamestnaneckej prémie v oddiele XI. V prípade, že máte povinnosť vyplniť tlačivo typu B, vypíšete žiadosť o vrátenie daňového preplatku alebo o vyplatenie daňového bonusu v oddiele XIV.
Schválené príplatky
Aj na dohodárov sa vzťahujú novinky, ktoré v týchto dňoch schválil parlament v Zákonníku práce. Znamená to, že aj ľudia pracujúci na dohodu si prilepšia. Príkladom sú študenti, ktorí brigádujú najmä cez víkendy. Od 1. mája sa na nich budú vzťahovať nasledujúce zmeny: a) príplatok za nočnú prácu, b) príplatok za prácu v sobotu, c) príplatok za prácu v nedeľu a d) príplatok za prácu vo sviatok.
Daňová povinnosť
Ak vám ako dohodárovi vznikla daňová povinnosť, výšku dane podľa priznania musíte zaplatiť v lehote na jeho podanie. Platbu urobíte na účet a uvediete variabilný symbol. To platí, ak ste daňovým rezidentom Slovenska. Ak ste nerezident, daň uhradíte prevodným príkazom na účet s variabilným symbolom. Uvedená skratka OUD znamená osobný účet daňovníka. V prípade, že vám do lehoty na podanie priznania nebol oznámený účet správcu dane, kam máte peniaze poukázať, a informáciu o ňom dostanete až po lehote priznania, daň zaplatíte do ôsmich dní od jeho doručenia.
Povinnosti študenta
Štát platí študentom iba zdravotné poistenie, a aj to len vtedy, ak ich príjem nepresiahne 15-násobok životného minima ročne. Sociálne poistenie štát študujúcim nehradí a ak popri škole budete pracovať, zamestnávateľ za vás toto poistné musí odvádzať. Ako študentka máte tiež možnosť vykonávať zárobkovú činnosť formou študentskej brigádnickej práce, pričom sa plat do 200 eur oslobodzuje od povinného sociálneho poistenia. Dohoda o brigádnickej práci študenta by však musela byť samostatná.
Pracujúci penzista
Od 1. júla budú dôchodcovia, ktorí robia na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, oslobodení od odvodov na povinné dôchodkové poistenie, teda na starobné a invalidné. Zamestnávatelia pri nich budú taktiež oslobodení - od platenia do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie bude vo výške vymeriavacieho základu dvesto eur mesačne, čo predstavuje maximálne 2 400 eur ročne. Týka sa to poberateľov starobných, invalidných, predčasných starobných, invalidných výsluhových a výsluhových dôchodkov, ak dovŕšili dôchodkový vek.
Úspora pre dôchodcov
Zmeny a novinky v roku, ktoré sa týkajú pracujúcich dôchodcov, im umožnia mesačne ušetriť na sociálnom poistení reálne až osem eur, pri invalidnom dôchodku až 14 eur a pri predčasnej penzii až 10,80 eura. Zodpovedá to mesačnému zárobku na úrovni dvesto eur. V roku by tak za päť mesiacov, keďže poistné sa platí mesiac pozadu, dôchodcovia mohli ušetriť až 40 eur, invalidní penzisti až 70 eur a predčasní penzisti až 54 eur. Najväčšia zmena nastane u predčasných dôchodcov, ktorí do 30. júna vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať dôchodok. Od 1. júla bude môcť takýto dôchodca, ktorý uzavrel dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vykonávať zárobkovú činnosť do výšky príjmu 2 400 eur ročne bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného dôchodku.
Prenájom bytu
Ak pracujete na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta a zároveň prenajímate napríklad nehnuteľnosť, na svoje daňové priznanie musíte vyplniť tlačivo k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Pri jeho vypĺňaní uvediete príjem z dohody, prípadne príjmy z dohôd, ak ich je viac. Zároveň musíte v priznaní uviesť aj príjmy z prenájmu.
Skončenie pracovného pomeru
V prípade, že ste sa rozhodli ukončiť činnosť, ktorú ste vykonávali na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, zamestnávateľ vám musí vydať potvrdenie o tom, či sa z vašej odmeny vykonávali zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Zamestnanec na dohodu
Kto má nárok na stravné lístky a v akej výške? V súlade s § 152 ods. Nárok na stravné majú aj zamestnanci, ktorí pracujú na home office. zamestnanom.Podľa § 152 ods. pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. minimálne 55 % z ceny jedla. poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 2,11 € a maximálne sumu 2,81 €. príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné. strhávať na stravné nič. príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. oslobodená od dane z príjmov, tzn. stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci. stravných lístkov. zamestnávateľ províziu za nákup stravných lístkov. predmetom DPH. 1. 2. 3. 4. stravných lístkov. výdaja stravných lístkov - zrážka zo mzdy za stravné lístky, resp. výhodné uplatniť maximálnu prípustnú sumu povinného príspevku, t.j. predstavuje na 1 stravný lístok sumu 2,81 €. viac. Dobrovoľný príspevok zamestnávateľa je nedaňovým výdavkom. lístky, tak zníži svoj dobrovoľný príspevok. od reštaurácie, v ktorej sa zamestnanci stravujú. na celú sumu stravných lístkov. eurá je DPH v sume 0,80 eur, ktorú si môže zamestnávateľ odpočítať. zamestnanci za stravné lístky zaplatiť. lístky v sume 4 eurá príspevkom 55 % zo 4 eur, t.j. by mali doplatiť za stravné lístky sumu 1,80 eur. základ dane, pričom DPH je 0,36 eur.
Zamestnanecké benefity
Zamestnanecké benefity predstavujú súbor pravidiel, opatrení, postupov a nástrojov na posilnenie angažovanosti a lojality zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi. Zamestnanecké benefity môžu byť zložkou odmeny za prácu, pričom môžu mať peňažný alebo nepeňažný charakter. Nárok na zamestnanecké benefity môže, ale nemusí byť podmienený splnením ustanovených podmienok, čo je v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnanecké benefity sú spravidla určené všetkým zamestnancom, nie sú podmienené pracovným výkonom zamestnanca a ich rozsah a forma závisia napr. od veľkosti zamestnávateľa, jeho finančnej situácie, charakteru činnosti, potrieb zamestnancov a iných faktorov. Celková koncepcia firemnej sociálnej politiky vrátane poskytovania benefitov sa prejavuje v starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov.
Zamestnávateľ môže zamestnanecké benefity financovať z prevádzkových prostriedkov, zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom v súlade s kolektívnou zmluvou príspevky najmä na. Ak u zamestnávateľa kolektívna zmluva uzatvorená nie je, podmienky čerpania sa dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Pre zamestnanca môžu mať zamestnanecké benefity charakter peňažného príjmu alebo nepeňažného príjmu a keďže sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej zákon o dani z príjmov). Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Mzdové podmienky, t. j. Kolektívna zmluva môže upraviť mzdové podmienky výhodnejšie ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Nároky, ktoré vzniknú zamestnancom z kolektívnej zmluvy, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Z kolektívnej zmluvy môže vzniknúť zamestnancom nárok na trinásty, resp. Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. Podľa § 118 ods. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 a pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri príležitosti jeho životného jubilea rekreačný poukaz obstaraný prostredníctvom cestovnej kancelárie.
Odstupné a odchodné
pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. uvedených v § 63 ods. 1 písm. Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje § 76a Zákonníka práce. Takto stanovené odstupné a odchodné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.
#