Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších a najúčinnejších výdobytkov modernej medicíny. Pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí. V súčasnosti, vďaka rozsiahlym očkovacím programom, sa podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
Očkovanie na Slovensku: História a Súčasnosť
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia a od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. V Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Rozlišujeme medzi povinným a dobrovoľným očkovaním.
Povinné očkovanie
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a v niektorých prípadoch ich nie je možné úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.
Názory odborníkov na očkovanie
Odborníci sa jednoznačne zhodujú na dôležitosti očkovania:
- prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH: "Aby sa vás raz choré dieťa nespýtalo, prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli o možnosti predísť ochoreniu?"
- MUDr. Štefan Zamba: "Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť. Očkované dieťa by malo byť v dnešnej dobe cestovania a migrácie samozrejmá vec."
- doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD.: "Očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami."
- prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD: "Očkovanie nespôsobuje autizmus, ide o poruchu vývinu mozgu s vysokou genetickou predispozíciou."
- doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH: "Vakcíny sa používajú na prevenciu infekčných chorôb, ale budúcnosť patrí vakcínam na prevenciu a liečbu rakoviny, diabetu a iných neinfekčných chorôb."
- Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD.: "Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Na Slovensko sa vrátili osýpky po 20 rokoch, ťažko choreli najmä malé deti. Očkovaním účinne chránime jednotlivca a celú spoločnosť pred závažnými infekčnými ochoreniami."
- doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.: "Očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu."
- prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA., Dott.Ric., MHA: "Očkovanie efektívnym a primeraným spôsobom trénuje imunitný systém jedinca a umožňuje rozvoj dlhodobej imunitnej ochrany proti závažným infekčným ochoreniam."
- MUDr. Elena Prokopová: "Očkovanie je najväčší objav modernej medicíny. Mnohé ochorenia, proti ktorým očkujeme nevieme liečiť ani dnes. Majú taký rýchly priebeh, že ani pri najväčšej snahe nemáme šancu dieťa zachrániť. Očkovaním zabránime, aby dieťa ochorelo, zabezpečíme mierny priebeh ochorenia, alebo zabránime vzniku závažných komplikácií."
Trvanie ochrany po očkovaní
Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patria:
Prečítajte si tiež: Interrupcia: Priebeh a riziká - detailný pohľad
- Typ očkovacej látky: Rôzne vakcíny stimulujú imunitný systém odlišným spôsobom, čo ovplyvňuje trvanie imunity.
- Spôsob aplikácie: Niektoré vakcíny sa podávajú intramuskulárne (do svalu), iné subkutánne (pod kožu), čo môže ovplyvniť rýchlosť absorpcie a imunitnú odpoveď.
- Imunitný stav očkovaného: U jedincov s oslabeným imunitným systémom môže byť imunitná odpoveď na očkovanie slabšia a kratšia.
Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, ale ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, tzv. booster dávka, vyvoláva veľmi silnú odpoveď imunitného systému a zabezpečuje dlhodobú ochranu organizmu. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom.
Prečo je potrebné očkovať malé deti?
Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia.
Kolektívna imunita a význam očkovania
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.
Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.
Očkovací kalendár
Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom. V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a pracovný pomer
Očkovanie proti chrípke
Chrípka je akútne vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri z človeka na človeka vzdušnou cestou. Patrí k závažným zdravotným problémom, ktoré môžu spôsobiť ťažké zdravotné stavy a smrť u vysoko rizikových skupín. Podľa SZO každoročne ochorie na chrípku okolo 1 miliardy ľudí, z čoho 3 až 5 miliónov ľudí má závažný priebeh ochorenia a ročne umrie na chrípku 300 000 - 500 000 osôb.
Účinnosť a potreba každoročného očkovania proti chrípke
Hladina protilátok, ktorá sa vytvorí po očkovaní, časom klesá a môže byť príliš nízka na to, aby poskytla ochranu aj na nasledujúci rok. Chrípkové vírusy taktiež neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku nemusí ochrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi. Na severnej pologuli je najvhodnejšie dať sa zaočkovať od polovice septembra do konca novembra.
Účinnosť vakcíny spočíva v prevencii alebo zmiernení priebehu ochorenia. Účinnosť očkovacej látky proti chrípke závisí od imunitného stavu danej osoby, od veku očkovanej osoby, od stupňa podobnosti vakcinálneho vírusu a vírusu cirkulujúceho v populácii, od (sub)typu vírusu a od dĺžky času medzi očkovaním a expozíciou chrípkovému vírusu.
Očkovanie proti ovčím kiahňam
Ovčie kiahne sú veľmi nákazlivou infekciou. Chorobu spôsobuje vírus varicella-zoster, čo je ľudský herpes vírus 3. Prakticky jediným účinným spôsobom ochrany pred ovčími kiahňami je včasné očkovanie. Odborníci ho odporúčajú nielen u detí, ale aj u dospelých, ktorí ovčie kiahne ešte nemali. Ak má byť očkovanie efektívne, musí byť podané do 72 hodín od kontaktu dieťaťa s ovčími kiahňami.
Očkovanie proti žltačke typu A
Žltačkou typu A sa ročne nakazí na celom svete 1,5 milióna ľudí. Najčastejšie skonzumovaním kontaminovaného jedla alebo pitia. Očkuje sa jednou dávkou, a to najmenej 2 týždne pred možným stretnutím s vírusom hepatitídy A (cesta do zahraničia …). Ak je to možné, je lepšie dodržať interval 4 týždňov pred touto expozíciou. Ďalej sa odporúča podať posilňujúcu dávku v čase 6 - 12 mesiacov po prvej dávke.
Prečítajte si tiež: Výška príplatku pre učiteľov MŠ
Nežiaduce účinky očkovania
Tak ako všetky lieky, aj vakcíny môžu vyvolať nežiaduce účinky. Tie sa však neprejavujú u každého. Signalizujú, že imunitný systém rozpoznal vo vakcíne antigén a dochádza k tvorbe protilátok. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patria bolesť alebo svrbenie v mieste vpichu a príznaky podobné chrípke - únava, horúčka, nevoľnosť, bolesť svalov a bolesť hlavy. Tieto príznaky zvyčajne odznejú v priebehu 2 - 3 dní.