Nástup do školy je významným míľnikom v živote dieťaťa a jeho rodiny. Rodičia si často kladú otázky, či je ich dieťa dostatočne pripravené na túto novú etapu. Školská zrelosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa telesnú, rozumovú, citovú a sociálnu pripravenosť dieťaťa. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty školskej zrelosti, metódy jej diagnostiky a úlohu učiteľov a psychológov v tomto procese.
Čo je to školská zrelosť?
Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti. Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byt vždy určujúci. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. V prípade odkladu školskej dochádzky o tento môže požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov (čo je optimálne). Pri žiadosti o predčasné zaškolenie (ak je dieťa narodené po 1.
Vstup do školy je pre dieťa novou vývinovou úlohou, môžeme ho považovať za rozhodujúcu životnú zmenu. Jeho život sa radikálne zmení od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byt pevne organizovaný a jednotlivé činnosti majú pravidelný a viazaný rytmus.
Faktory ovplyvňujúce školskú zrelosť
Telesný vývin
Aspekty telesného vývinu posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby.
Motorické schopnosti sa prelínajú každým dňom v živote dieťaťa. Je dôležité poskytovať mu dostatok príležitostí k prirodzenému pohybu, podporovať ho vo vekovo primeraných športových aktivitách. “Nemali by sme zbytočne namiesto dieťaťa robiť to, čo zvládne samo. Dieťa je vhodné motivovať ku kresleniu, vymaľovaniu, dokresľovaniu, práci so štetcami, kriedami.
Prečítajte si tiež: IVF a krvné testy
Drobnejšia telesná konštitúcia môže, ale nemusí, spôsobovať ľahšiu unaviteľnosť, nižšiu odolnosť voči psychofyzickej záťaži. Podľa ich názoru by mal byť dôkladne zvažovaný začiatok dochádzky u detí s výraznejšími rizikovými faktormi v priebehu gravidity, pôrodu alebo v popôrodnej fáze. Napríklad u predčasne narodených detí, s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, s následnými problémami vo vývoji motoriky a reči. “Komplikáciou sú tiež časté ochorenie,” hovoria odborníčky. Pretože dieťaťu berú možnosť plynulej adaptácie na zmenu prostredia, sťažujú nadväzovanie nových vzťahov, kamarátstiev. Choroba prináša únavu, nepohodu.
Rozumová zrelosť
Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti (tzv. prestimulovanosť dieťaťa). Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky atď.
Deti s oneskoreným nedokonalým vývojom reči mávajú častejšie ťažkosti s čítaním a písaním. “Práve predškolské obdobie do šiestich až siedmich rokov je pre vývoj reči tým zásadným. V tomto čase by sme mali venovať náležitú pozornosť rozvoju aktívnej slovnej zásoby tým, že si na dieťa urobíme čas, hovoríme s ním, rozprávame mu, čítame rozprávky, spievame, učíme ho pesničky, básničky, riekanky, trpezlivo odpovedáme na jeho otázky. Vplyvom oslabeného sluchového vnímania môžu po začatí školy nastať problémy s čítaním, písaním, zapamätávaním si. Predškolák by už mal pomenovať bežné farby, je vhodné učiť ho rozlišovať aj odtiene. Dieťa aktívne používa pojmy hore-dole, vpredu-vzadu, vpravo-vľavo. Aby sme podporili orientáciu v čase u dieťaťa, vedieme ho, aby si uvedomovalo základné činnosti obvyklé pre určitú dobu (ráno, dopoludia, napoludnie, popoludní, večer, víkend). Rozprávame sa o tom, čo bude najskôr, neskôr, nakoniec, predtým, teraz, potom, nakoniec, čo bude dnes, zajtra, čo bolo včera. Učíme ho chápať nielen pojmy, ale vnímať aj časovú postupnosť a predvídať, čo sa deje. Dieťa dokáže triediť podľa dvoch a viacerých kritérií, napríklad veľké červené kruhy, malé žlté gombíky. Dieťa v predškolskom veku by malo chápať množstvo do 6, niektoré deti zvládajú aj vyšší počet.
Kognitívna zrelosť testuje zrakové vnímanie, sluchové rozlišovanie, sluchovú orientáciu, priestorovú orientáciu a podobne. To znamená, že dieťa vie rozlíšiť základné tvary ako štvorec a kruh.
Citová a sociálna zrelosť
Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byt odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad.
Prečítajte si tiež: Ideálna stolička na kŕmenie
Pri hre s pravidlami sa dieťa učí prijímať a rešpektovať určitú danosť, vyrovnávať sa s tým, že nie vždy sa darí, že nie vždy vyhrá, že je potrebné aj vytrvať, aj keď sa nedarí.
Diagnostika školskej zrelosti
Školskú zrelosť psychológovia diagnostikujú rôznymi spôsobmi. Vyšetrenie školskej zrelosti nie je povinné. Aby mohlo vaše dieťa postúpiť test školskej zrelosti nepotrebujete odporúčanie materskej školy ani pediatra. Toto rozhodnutie je len na rodičoch. Ak máte, čo i len najmenšie podozrenie, že váš predškolák ešte nie je pripravený na to stať sa prváčikom, určite ho nechajte otestovať. Test školskej zrelosti rozhodne nie je hanba. Každý rodič si chce by, predsa stopercentne istý, že jeho dieťa sa v škole nebude trápiť, ale učenie zvládne s ľahkosťou. Ak máte pochybnosti či je vaše dieťa pripravené ísť do školy nečakajte až do zápisu. Vyšetrenie školskej zrelosti dieťa absolvuje individuálne bez prítomnosti rodiča v dopoludňajších hodinách, čiže v čase školského vyučovania. Vyšetrenie je rozdelené do dvoch dní a prebieha so psychológom. V prvý deň psychológ zisťuje informácie o priebehu pôrodu dieťaťa, jeho raný vývoj, zdravotný stav a podobne. Dieťa absolvuje 60 minútový test rozumových schopností. Pomocou tohto testu psychológ zistí či má dieťa lepšiu sluchovú, zrakovú pamäť, logickú alebo mechanickú pamäť, aký je mentálny vek dieťaťa, určí IQ dieťaťa. Test sa tiež zameriava na zrakovo-motorickú koordináciu, pozornosť, logické myslenie, reakciu na stres z dôvodu obmedzeného času, reakciu na neúspech a podobne.
V publikácii sú rozoberané najčastejšie používané testy školskej zrelosti v praxi. Kniha je určená pedagogickým zamestnancom materských aj základných škôl, rodičom, resp. Druhé vydanie publikácie „Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie" s podtitulom „Z materskej školy do základnej školy" objasňuje legislatívny rámec povinného predprimárneho vzdelávania, ako aj povinnej školskej dochádzky. Autorka PaedDr. Jana Kmeťová sa zamerala na kontinuitu prepojenia predprimárneho a primárneho vzdelávania a vzájomnej spolupráce medzi pedagogickými zamestnancami na oboch stupňoch vzdelávania, ako aj so zákonnými zástupcami detí.
Medzi najčastejšie používané testy patria:
- Kresbový test školskej spôsobilosti (KTS): Kresbový test školskej spôsobilosti sleduje celkovú úroveň školskej spôsobilosti žiakov, poskytuje informácie o úrovni kognitívneho vývoja dieťaťa, o úrovni jeho vnímania, myslenia, pamäti či motoriky. Získavame z neho aj informácie o pracovnom tempe dieťaťa, jeho matematických schopnostiach či verbálnom porozumení. Test má 10 úloh. Literatúra uvádza, že priemerné 6-ročné dieťa zvládne 7/10 úloh. Úlohy 1-6 sú zamerané na poznatky, ktoré sú predpokladom pre dobrý výkon v škole (matematika, zapamätávanie, grafomotorika a pod.) Úlohy 7-10 sú zase zamerané na duševný život dieťaťa. Čo sa týka administrácie metodiky KTS, administrácia prebieha buď individuálne alebo skupinovo. V skupine je maximálne 12-15 detí, aby sa s metodikou dalo efektívne pracovať. Je totiž dôležité, aby administrátor nadviazal s deťmi kontakt a mal možnosť ich pri práci pozorovať. Psychológ by mal dávať pozor aj na to, aby sa dieťa počas testovej situácie cítilo v bezpečí, aby bolo schopné kresliť podľa jeho najlepších možností. Ako pomôcky sú používané biely papier formátu A3 alebo A4 a ceruzka. Inštrukcia k začatiu testu znie: Ideme kresliť obrázky. Budeme kresliť len to, čo vám poviem. Inštrukciu dostanete len raz, preto kreslite to, čo počujete. Keď sa psychológ pustí do interpretácie KTS, postupuje v troch etapách. Prvou je hodnotenie celkového správania dieťaťa počas kreslenia, ktoré odsledoval pozorovaním. Druhou časťou je vyhodnocovanie celkovej zrelosti dieťaťa, jeho aktivita či naopak, pasivita, koncentrácia alebo rozptýlená pozornosť. Vyjadruje sa taktiež k jeho pracovnému tempu, obratnosti, samostatnosti či naopak, opisovaniu od ostatných detí. Poslednou etapou pri vyhodnocovaní metodiky KTS je interpretácia a hodnotenie kresbových výkonov v jednotlivých úlohách KTS.
- Orientačný test školskej zrelosti: Autorom tohto testu je J. Jirásek. Test pozostáva z troch úloh a tými sú: kresba postavy, napodobnenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodiek. Pri kresbe postavy je úlohou dieťaťa nakresliť postavu tak, ako najlepšie vie. Čo sa týka napodobnenia písma, pri deťoch, ktoré ešte nevedia písať, psychológ používa alternatívny postup a tým je, že dieťa má podľa predlohy napodobniť písané písmo. Pri kreslení bodiek sa dbá na to, aby bola prekreslená štruktúra bodiek zhodná s predlohou. Administrácia je individuálna, v niektorých prípadoch je možná aj v malých skupinách. Dané úlohy sú predznačené na testovacom hárku so stručnou inštrukciou v slovenskom aj českom jazyku a vyhodnocovanie prebieha na päť bodovej škále.
- Obrázkovo-slovníková skúška: Autorom tejto skúšky školskej zrelosti je O. Kondáš. Používaná je pre deti od 5-6 rokov. V praxi sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškolákov. Pozostáva z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Psychológ deťom jednotlivé obrázky ukáže a následne deti požiada, aby uviedli, čo vidia na obrázku. Po vyhodnotení skóre sa usudzuje, nakoľko je dieťa pripravené na zaškolenie. V prípade, že je výkon dieťaťa v skúške menej ako 11 bodov, jeho zaškolenie sa neodporúča. Tento typ testu sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškoláka. Test je zložený z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Úlohou dieťaťa je pomenovať, čo vidí na obrázku.
- Obrázková skúška školskej pripravenosti: Kollárikova obrazová skúška je tvorená štyrmi subtestami. Prvým z nich je postihovanie podobnosti a rozdielov, druhým sú matematické predstavy. Ďalším subtestom je schopnosť kategorizácie a tiež aj zisťovanie jemnej motoriky dieťaťa. Týmto typom skúšky psychológovia sledujú celkovú úroveň pripravenosti dieťaťa na školu, ako aj na učenie. A všímajú si taktiež niektoré špeciálne schopnosti detí, ktoré sú potrebné pre požadovaný školský výkon. Kollárikova skúška je síce jednoduchým testom, ale zato dobrým ukazovateľom toho, čo chce psychológ zistiť aby vedel, či je alebo nie je dieťa pripravené na proces zaškolenia.
- Vinelandská škála sociálnej zrelosti: Ako najčastejšie v praxi používanú škálu či test zameriavajúci sa na sociálnu spôsobilosť ako zložku školskej zrelosti uvádzame práve Vinelandskú škálu. Používa sa pre deti vo veku 3-9 rokov. Škála má položky v ôsmich kategóriách. Sú nimi napríklad všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedení, obliekaní, činnosti, ktoré dieťa zvládne samo, jeho spôsob komunikácie, sociálna adaptácia či úroveň motoriky. V bežnom živote sa jednotlivé oblasti prejavujú napríklad tak, že dieťa je schopné samo zapnúť si odev, zašnurovať si topánky, obsluhuje sa samé na toalete a pod. Administrácia Vinelandskej škály pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich krokov. Prvým krokom je pozorovanie dieťaťa, pričom máme na pamäti informácie o danom dieťati získané od jeho rodičov. Druhým krokom je samotné vyhodnocovanie jednotlivých položiek. Pomocou tejto metodiky zistí psychológ práve tú zložku osobnosti dieťaťa, ktorá nesúvisí s jeho dobrým či horším výkonom v kognitívnych testoch (všetky ostatné, ktoré sú v článku uvedené). Niektoré deti počas testovania školskej zrelosti síce skórujú vysoko v kognitívnych testoch, avšak ich sociálna úroveň je veľmi nízka. Tento test sa používa najčastejšie pri určení sociálnej zrelosti dieťaťa. Test je určený pre deti vo veku 3 až 9 rokov. Škála testu má kategórie ako: všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedle, obliekaní, spôsob komunikácie dieťaťa, sociálna adaptácia, motorika.
- Göppingenský test školskej zrelosti: Posledný z testov školskej zrelosti, ktoré sú v článku uvedené, je tiež jedným z komplexnejších. Zisťujeme z neho postihovanie tvarov dieťaťom, ktoré sa odráža neskôr v čítaní. Odzrkadľuje aj úroveň jemnej motoriky, ktorá sa zase počas vyučovania prejaví v písaní. Úlohy sú zamerané aj na matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu. A v neposlednom rade úlohy naznačujú všeobecný stupeň vývinu dieťaťa. Tento test určuje úroveň jemnej motoriky dieťaťa, jeho matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu.
Úloha učiteľov a psychológov
Učitelia v materských školách hrajú kľúčovú úlohu v procese posudzovania školskej zrelosti. Majú možnosť dennodenne pozorovať deti v rôznych situáciách a aktivitách, čo im umožňuje získať komplexný prehľad o ich schopnostiach a zručnostiach.
Ako učiteľky máme výborný prehľad o kognitívnych procesoch dieťaťa. Robíme s nimi aktivity, vedieme si z nich diagnostické hárky, výsledky produktov činnosti. Učiteľky už dávno nie sú len tie, ktoré majú strednú školu. Máme vysoké školy, niektoré aj doktoráty, ktoré sa viažu priamo na predškolskú pedagogiku. Pracujeme podľa štátom daného vzdelávacieho programu, kde je presne napísané, čo má dieťa ovládať. Podľa toho celý čas pracujeme, plánujeme aktivity, takže vieme čo má dieťa vedieť, aby bolo pripravené na školu a vieme, či to ovláda alebo nie. Navyše narozdiel od psychologičky máme komplexný prehľad. Dieťa sa správa inak, ked je samé na vyšetrení u vlastne niekoho nového a keď je v kolektíve. A čudujte sa svete, aj v škôlke riešime úlohy s deťmi samostatne a nie len hromadne. Na psychologickom vyšetrení sa diagnostikujú základné kognitívne procesy - nič, čo by sme my v škôlke nevedeli. Počítať, pomenovať tvar, farby atd. Ale zrelosť nie je len o tom, je to o viacerých faktoroch. Akurát, že ona má na to pečiatku a je treba to mať takto oficiálne na papieri, ak je potrebný odklad. Učiteľka môže len odporučiť. Väčšinou sú učiteľky tie, ktoré si všimnú, že dieťa môže mať nejakú poruchu a odporučia vyšetrenie. Čím nechcem psychologičky nejako znevažovať. Ale tieto názory, že učiteľka nič nevie, lebo má v triede viac detí je úplna hlúposť.
Prečítajte si tiež: Genetické testy a zdravie
Psychológovia sa zameriavajú na diagnostiku základných kognitívnych procesov a celkovú úroveň školskej spôsobilosti. Používajú štandardizované testy a metódy, ktoré im umožňujú objektívne zhodnotiť pripravenosť dieťaťa na školu.
Čo robiť, ak dieťa nie je pripravené?
Ak testy školskej zrelosti ukážu, že dieťa nie je pripravené na nástup do školy, je možné požiadať o odklad školskej dochádzky. Rodičia by sa mali poradiť s učiteľmi a psychológmi, aby spoločne vypracovali plán, ako dieťaťu pomôcť dohnať zameškané a pripraviť ho na úspešný vstup do školy v nasledujúcom roku.
Ako podporiť rozvoj dieťaťa v predškolskom veku?
- Rozvíjajte reč a slovnú zásobu: Čítajte dieťaťu rozprávky, rozprávajte sa s ním o rôznych témach, spievajte pesničky a učte ho básničky.
- Podporujte pohyb a motoriku: Poskytujte dieťaťu dostatok príležitostí na pohyb, hrajte sa s ním hry, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku (napr. kreslenie, strihanie, modelovanie).
- Rozvíjajte poznávacie schopnosti: Hrajte sa s dieťaťom hry, ktoré rozvíjajú logické myslenie, pamäť a pozornosť (napr. puzzle, pexeso, triedenie predmetov).
- Učte dieťa sociálnym zručnostiam: Podporujte dieťa v hre s inými deťmi, učte ho deliť sa, spolupracovať a riešiť konflikty.
- Sluchové vnímanie: Dokáže rozlíšiť rovnaké a rôzne slabiky (napríklad truf - traf, nyvl - nydl, alebo slová koza - koža, zbraň - z brán, sedí - cedí)? Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete ako sa to robí?
Orientacny test školskej zrelosti pre rodičov
Tento krátky test školskej zrelosti je len orientačný, nenahradí test školskej zrelosti od psychológa. Dajte nakresliť vášmu dieťaťu postavu muža. Postava by mala mať hlavu, končatiny, trup. Pričom hlava by nemala byť väčšia ako trup. Na hlave by mali byť vlasy, uši, nos, ústa. Paža by mala byť zakončená päťprstou rukou. Druhý krok v orientačnom teste školskej zrelosti je napodobnenie písma. Napíšte slovo alebo krátku vetu písaním písmom a nechajte vaše dieťa napodobniť to. Posledný krok v orientačnom teste školskej zrelosti je odkreslenie skupiny bodov. Nakreslite body vedľa seba a pod seba a nechajte to vaše dieťa odkresliť. Pri kresbe vášho dieťaťa sa toleruje len malé vychýlenie mimo riadku/stĺpca.