Tehotenstvo a Cukrovka: Riziká a Starostlivosť pre Matku a Dieťa

Tehotenstvo je jedinečné obdobie v živote ženy, sprevádzané rozsiahlymi zmenami v tele, ktoré podporujú vývoj nového života. Jednou z týchto zmien je ovplyvnenie využitia glukózy v krvi matky, kedy telo matky reaguje zvýšenou produkciou inzulínu v pankrease. V prípade tehotenskej cukrovky, odborne nazývanej gestačný diabetes mellitus (GDM), táto reakcia nie je dostatočná, čo vedie k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Tento článok sa zameriava na riziká spojené s tehotenskou cukrovkou a na to, ako zabezpečiť zdravie matky a dieťaťa.

Čo je Tehotenská Cukrovka?

Tehotenská cukrovka je typ cukrovky, ktorý sa objavuje najčastejšie počas druhého alebo tretieho trimestra tehotenstva a po pôrode zvyčajne ustúpi. Gestačný DM je zvýšená hladina cukru v krvi, ktorá bola zistená prvý raz počas tehotenstva. GDM predstavuje 1 zo 4 hlavných typov cukrovky. Tento typ poruchy po pôrode mizne a glukózová tolerancia sa vracia späť k norme. Jej trvanie je limitované počas niekoľkých týždňov, mesiacov v gravidite. Vzniká typicky v 2. - 3. trimestri gravidity, predstavuje zvýšené riziko pre matku aj dieťa.

Príčiny a Rizikové Faktory

Presné príčiny a mechanizmy vedúce k cukrovke v tehotenstve ešte nie sú známe. Predpokladanou príčinou je porucha citlivosti na inzulín vplyvom hormónov vylučovaných v tehotenstve. Základným predpokladom metabolických zmien v priebehu gravidity je rastúca inzulínová rezistencia. Za zdroj inzulínovej rezistencie v gravidite je považovaná placenta. Mediátory a hormóny, ktoré sú vytvárané bunkami placenty, pôsobia proti inzulínu a sú najvyššie v druhom trimestri gravidity. Medzi rizikové faktory patria:

• Obezita a nadváha: Ženy s obezitou sú vystavené väčšiemu riziku tehotenskej cukrovky.
• Rodinná anamnéza: Tehotné ženy, ktoré majú najbližších príbuzných (rodičov alebo súrodencov) s diabetom, sú náchylnejšie na cukrovku v tehotenstve.
• Predchádzajúca tehotenská cukrovka: Nastávajúce matky, ktoré mali diabetes v predchádzajúcom tehotenstve, pravdepodobne na tehotenskú cukrovku opäť ochorejú.
• Vek nad 35 rokov
• Vysoký krvný tlak
• Syndróm polycystických ovárií (PCO)
• Niektoré lieky majú negatívny vplyv na metabolizmus cukru. Patria sem napríklad betablokátory (hypotenzívne), glukokortikoidy (kortizón) a niektoré antidepresíva.

Diagnostika Tehotenskej Cukrovky

Väčšina tehotných s cukrovkou si bohužiaľ nevšimne príznaky, ktoré by sa dali prisúdiť cukrovke. Príznaky sú nešpecifické a môžu sa často pripísať samotnému priebehu tehotenstva. Včasnou diagnózou a liečbou sa hladiny krvného cukru normalizujú a riziko komplikácií sa znižuje. Preto sa dnes odporúča vyšetrovanie všetkých tehotných žien na prítomnosť tehotenskej cukrovky. To prebieha vo dvoch stupňoch - na začiatku tehotenstva a potom medzi 24. a 28. týždňom. V prvom trimestri sa v rámci rutinných odberov zisťuje hladina krvného cukru nalačno.

Glukózotolerančný test (OGTT) má v súčasnosti absolvovať každá tehotná žena. Ak sú prítomné rizikové faktory, vyšetrenie sa urobí na začiatku tehotenstva a potom sa zopakuje v 24. - 28. týždni tehotenstva. V období pred vyšetrením sa odporúča žiť a jesť ako zvyčajne, nič nemeniť v životospráve, neobmedzuje sa príjem cukru a nepodávajú sa extrémne fyzické výkony. V deň testu treba prísť ráno nalačno. Pred vyšetrením je nutné nejesť aspoň 10 hodín. Vyšetrenie by sa nemalo vykonávať počas ochorenia (chrípka, iné infekčné ochorenie, úraz a podobne); robieva sa z krvi odobranej zo žily. Test urobený z kapilárnej krvi glukomerom nie je presný a nie je spoľahlivý. Najprv sa odoberie krv nalačno a potom sa vypije roztok s glukózou (75 g), ktorý sa môže dochutiť šťavou z citróna. Ďalší odber krvi nasleduje o jednu a o dve hodiny. Až potom je možné normálne sa najesť a napiť. Po celý čas testu je veľmi dôležité zostať sedieť. Fyzická aktivita by skreslila výsledky testu, ktoré by potom mohli byť „falošne“ v norme.

Prečítajte si tiež: Ako sa určuje začiatok tehotenstva?

Príznaky

Cukrovka zistená počas tehotenstva sa zvyčajne neprejavuje. Prejaví sa iba vtedy, ak sú hodnoty cukru v krvi vysoké. Dlhší čas neliečená cukrovka s dlhotrvajúcou vysokou hladinou krvného cukru sa môže prejaviť častým močením, väčším objemom moču, smädom, zvýšenou únavou, častejšími infekciami (najmä kvasinkovými zápalmi v pošve, v zhyboch kože) a horším hojením rán.

Príčinou častého močenia je cukor, ktorý sa pri vyššej hladine v krvi dostáva vo väčšej miere tiež do moču a „strháva“ so sebou vodu, organizmus sa odvodňuje, čo sa pociťuje ako smäd. Únava sa dá veľmi zjednodušene vysvetliť tak, že v krvi síce koluje nadbytok cukru, ale dovnútra buniek sa ho dostáva málo a bunky „hladujú“. Zvýšená náchylnosť na infekcie je spôsobená poruchou imunity a tiež tým, že cukor sa vo väčšej miere dostáva aj do telesných sekrétov.

U veľkej väčšiny žien prebieha cukrovka zistená počas tehotenstva bezpríznakovo. Zistí sa pri laboratórnom vyšetrení. Vyšetrením moču sa dá zistiť prítomnosť cukru v moči. Cukor do moču prestupuje, ak sú hodnoty v krvi nad 10,0 mmol/l. Pri vyšetrení sa zisťuje predovšetkým prítomnosť bielkovín a cukru v moči. Je to orientačné vyšetrenie. V prípade, že sa cukor alebo bielkoviny v moči objavia, vyžadujú sa ďalšie vyšetrenia. Zo samotného nálezu cukru v moči nie je možné konštatovať cukrovku, vždy treba vyšetriť hladinu cukru v krvi.

Riziká Tehotenskej Cukrovky

Riziká pre Matku

1. Preeklampsia: Tehotenská cukrovka môže zvýšiť riziko preeklampsie, čo je závažný stav charakterizovaný vysokým krvným tlakom a prítomnosťou bielkovín v moči.
2. Cisársky rez: Ženy s tehotenskou cukrovkou majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú musieť podstúpiť cisársky rez.
3. Diabetes 2. typu: Pravá cukrovka zistená počas tehotenstva sa skončí pôrodom, ale predstavuje zvýšené riziko rozvoja cukrovky 2. typu neskôr. Riziko je pomerne významné, ale ochorenie nie je nevyhnutné - veľmi záleží na spôsobe života. Literatúra uvádza, že u štíhlych žien, u ktorých sa cukrovka zistila počas tehotenstva, sa cukrovka 2. typu objaví neskôr v 20 % z nich, zatiaľ čo u obéznych až v 60 %. Riziko cukrovky 2. typu výrazne zvyšuje nadváha a obezita, sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, strava s vysokým obsahom tukov a voľného cukru a tiež stres.
4. Infekcie: Pre matku predstavuje tehotenská cukrovka zvýšené riziko v podobe infekcií, vysokého krvného tlaku, preeklampsie alebo pôrodného poranenia.

Riziká pre Dieťa

1. Makrosómia: Zvýšené množstvo glukózy v krvi prestupuje placentou do krvného obehu dieťaťa. Dieťa zvýši tvorbu vlastného inzulínu, lebo v čase, keď sa tehotenská cukrovka objavuje, má vyvinutú vlastnú podžalúdkovú žľazu. Zvýšená hladina inzulínu udržuje jeho hladinu cukru v norme. Cukrovku má matka, a nie dieťa v maternici. Cukor je zdrojom energie a inzulín je rastový hormón, preto dieťa rýchlejšie rastie a priberá na váhe. Zväčšujú sa jeho zásoby tuku, rastú svaly a kosti. Pôrodná váha takýchto detí býva viac než 4,0 kg. Pri normálne vedenom pôrode takéhoto dieťaťa hrozí poranenie ramienok, zlomenina kľúčnej kosti a u matky väčšie pôrodné poranenie hrádze. V týchto prípadoch sa odporúča pôrod cisárskym rezom.
2. Hypoglykémia: Bábätko je v prvých dňoch po pôrode tiež ohrozené hypoglykémiou - t. j. zníženým obsahom cukru v krvi. Bolo totiž zvyknuté na zvýšený prísun cukru od matky, ale prestrihnutím pupočnej šnúry sa tento prístup náhle končí. Hladina inzulínu v jeho tele je zvýšená a spôsobí náhly pokles hladiny cukru v krvi. Závažná hypoglykémia sa u diaťaťaprejaví kŕčmi a poruchou vedomia.
3. Problémy s dýchaním: Dieťa je veľké, ale jeho vnútorné orgány môžu vo vývoji zaostávať a môže sa stať, že vnútorné orgány plodu sú nevyzreté. Po pôrode sa preto u dieťaťa môžu objaviť problémy s dýchaním, poruchy srdcového rytmu, horší priebeh novorodeneckej žltačky.
4. Vyššie riziko obezity a cukrovky: Do budúcnosti môžu byť tieto deti ohrozené ďalšími komplikáciami - napr. majú vyššie riziko poruchy mozgových funkcií, syndrómu poruchy pozornosti a hyperaktivity, detskej obezity a v dospelosti tiež cukrovky 2. typu.
5. Úmrtie plodu: Najzávažnejšou komplikáciou nedostatočne liečenej cukrovky je úmrtie plodu v maternici.

Liečba Tehotenskej Cukrovky

Pri správne liečenej cukrovke prebieha tehotenstvo ako každé iné a riziko komplikácií je malé. Cieľom liečby tehotenskej cukrovky je dosiahnutie fyziologických hladín glykémií, optimálnych hmotnostných prírastkov matky a fyziologický rast plodu.

Diéta a Pohyb

Základom terapie tehotenskej cukrovky je diéta a primeraná pohybová aktivita. Diabetológ konkrétnej pacientke odporučí jedálniček s počtom gramov sacharidov a typom vhodných a nevhodných potravín. Všeobecne sa dá povedať, že by sa tehotná mala vyhnúť tzv. rýchlym cukrom a na stravovanie voliť predovšetkým kvalitné prirodzené potraviny. Pomôckou v starostlivosti o cukrovku je glukometer, ktorým si tehotná pravidelne meria hodnoty krvného cukru a upravuje svoju stravu.

Prečítajte si tiež: Sledovanie tehotenstva týždeň po týždni

Riziko vzniku tehotenskej cukrovky sa dá určite znížiť prevenciou nadmernej hmotnosti a obezity, teda zdravým stravovaním a udržiavaním aktivity pred tehotenstvom aj počas neho. Všeobecne sa odporúčajú zásady zdravej racionálnej stravy, teda jedlo v pravidelných intervaloch, vylúčenie jednoduchých sacharidov a náhradných umelých sladidiel z denného príjmu, dostatok ovocia a zeleniny podľa obsahu sacharidov, dostatok vlákniny, dostatočný pitný režim. Tieto zásady vlastne platia aj pre liečbu cukrovky. Diabetická diéta je v tehotenstve individuálna, jej súčasťou je zvýšený príjem bielkovín.

Monitorovanie Glykémie

Hodnoty krvného cukru (glykémie) si meria každá pacientka sama testovacími prúžkami na glukometri podľa odporúčania lekára. Odporúča sa merať za deň 4 hodnoty - ráno nalačno, 2 hodiny po raňajkách, po obede a po večeri. Počet dní, kedy treba glykémiu merať, odporúča ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia klinického stavu. Ak je potrebné zistiť hodnoty glykémie počas dlhšieho obdobia, napríklad počas 7 dní, je možné použiť glukózový senzor. Je určený na 24-hodinové nepretržité monitorovanie glykémie. Glukózový senzor na nepretržité meranie hodnôt glykémie - tzv. systém CGMS (ContinuousGlucose Monitoring System) je nový progresívny nástroj na efektívny manažment diabetu.

Raz za mesiac sa kontroluje pri odbere zo žily hladina tzv. glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Je to ukazovateľ toho, ako sa cukrovka liečila za posledných 6 - 8 týždňov. Norma je do 6,0 %. Hodnota verne odráža skutočný stav a nedá sa ovplyvniť zmenou diéty pár dní pred kontrolou, pretože hladina HbA1c sa tak rýchlo nemení. Ak si pacientka meria glykémiu na glukomere a je v norme, ale glykovaný hemoglobín je zvýšený, môže to znamenať, že v deň, keď si pacientka meria glykémiu na glukomere, všetky zásady poctivo dodržuje, ale v ostatné dni už nie je taká dôsledná a často poľavuje v diétnych a režimových opatreniach.

Inzulínová Terapia

Zároveň sú tieto hodnoty správou pre ošetrujúceho lekára, ktorý pri nedostatočnej kompenzácii, ku ktorej dôjde aj napriek dobrej spolupráci pacientky, môže predpísať lieky. V súčasnosti je u približne 10 % tehotných s cukrovkou potrebné pridať metformín alebo inzulín. Niekedy aj napriek veľkej snahe budúcej mamičky diéta a pohyb nestačí. Je potrebné začať liečbu inzulínom, treba ho organizmu dodať, pretože mu chýba a výrazne pomáha zdravému vývinu dieťaťa. Inzulín je v tele prirodzená látka. Neprestupuje placentou a pôsobí iba v tele matky. Pre liečbu inzulínom sa lekár rozhodne vtedy, ak bola glykémia po jedle opakovane vyššia ako 7,0 mmol/l alebo bola nalačno vyššia ako 5,6 mmol/l.

Inzulín sa aplikuje do podkožia pomocou inzulínového pera. Ovládanie inzulínového pera alebo predplneného pera je celkom jednoduché. Ihla na podávanie inzulínu je veľmi tenká a podanie inzulínu vôbec nebolí. Potvrdzujú to aj pacienti, ktorí dlhodobo odmietali liečbu inzulínom. Pero s inzulínom, ktorý sa podáva, si pacientka nosí so sebou. Inzulín je stabilný 30 dní pri izbovej teplote.

Prečítajte si tiež: Očkovanie MMR a tehotenstvo

Inzulín používaný v liečbe cukrovky je dvojakého druhu: krátkodobo pôsobiaci (tzv. rýchly, označuje sa aj ako bolusový inzulín) a dlhodobo pôsobiaci (tzv. dlhý inzulín, niekedy sa označuje ako bazálny inzulín). Krátkodobo pôsobiaci inzulín, alebo tiež denný inzulín, sa aplikuje cez deň pred hlavnými jedlami. Ide o humánny inzulín alebo krátkodobo pôsobiaci inzulínový analóg. Humánny inzulín sa podáva 30 minút pred jedlom, jeho hladina pomalšie stúpa a nedosahuje také vrcholové koncentrácie, aby sa jeho účinok prekryl s hladinou cukru, ktorá stúpa po jedle. Krátkodobo pôsobiaci inzulínový analóg sa podáva tesne pred jedlom, ale môže sa podať aj tesne po jedle. Dodáva flexibilitu v stravovaní. Jeho účinok trvá kratšie a je pri ňom aj menšie riziko hypoglykémie. Najlepším miestom na aplikáciu je podkožie brucha, odkiaľ sa najrýchlejšie vstrebáva. Slúži na spracovanie cukrov v jedle - jeho dávka je nastavená tak, aby glykémia po jedle (meraná 2 hodiny po dojedení) bola v norme, ideálne medzi 6,0 - 7,0 mmol/l.

Dlhodobo pôsobiaci inzulín, alebo „depotný“, „bazálny“ či „nočný“ inzulín, sa aplikuje väčšinou raz denne, najlepšie okolo 22. hodiny. Jeho podanie nezávisí od druhej večere. Po jeho podaní sa nemusí a nemá jesť. Inzulín sa podáva preto, aby znížil hodnotu cukru v krvi v noci a potlačil tvorbu cukru v pečeni počas noci. Je nutný v prípadoch, keď je prítomná zvýšená glykémia nalačno. Vhodným miestom vpichu je podkožie stehna, odkiaľ sa pomaly vstrebáva. Jeho účelom je pokryť bazálnu potrebu inzulínu, nezávislú od jedla. Vplyvom prímesí látky, ktorá spomaľuje vstrebávanie tohto inzulínu, je ampula inzulínu mliečne zafarbená. Pred podaním treba inzulín rozmiešaťpomalým otáčaním celého pera tam a späť o 180 stupňov minimálne 10-krát. Premiešanie pred podaním je veľmi dôležité. Dávka sa upravuje tak, aby glykémia nalačno bola 4,0 - 5,5 mmol/l. Inzulín sa podáva šikmo do podkožia. Po stlačení dávky treba ihlu podržať v podkoží 5 sekúnd a až potom ju vybrať.

Hypoglykémia

Niekedy sa môže stať, že hladina cukru v krvi náhle klesne. Ide o stav, ktorý sa nazýva hypoglykémia. Môže sa prejaviť pocitom hladu, nevoľnosťou, pocitom na omdletie, trasením sa, potením sa, sťaženým pohybom končatín, búšením srdca, niekedy dvojitým videním. Kto raz zažil hypoglykémiu, veľmi dobre ju rozpozná už po prvých príznakoch. Na blížiacu hypoglykémiu je potrebné zareagovať: zmerať si hodnotu cukru v krvi a v rýchlosti zjesť 20 - 40 g jednoduchých cukrov (3-6 tabliet hroznového cukru, napr. dextróza, glukózové cukríky, alebo vypiť 2 dl sladkého nealkoholického nápoja (pozor - nie diétneho, light, bez cukru) alebo zjesť 3-4 kocky cukru.To však hrozí skôr pacientkam, ktoré majú dlhotrvajúcu cukrovku. U žien s cukrovkou vzniknutou počas tehotenstva je hypoglykémia veľmi zriedkavá. Hypoglykémii sa dá vyhnúť vhodným zložením stravy (strava by mala obsahovať približne rovnaké množstvo sacharidov) alebo tak, že si pacientka mení dávku inzulínu. Vyššie riziko hypoglykémie je tiež pri väčšej fyzickej záťaži a niekoľko hodín po nej.

Pôrod

Pôrod zvyčajne prebieha prirodzenou cestou a vo zvyčajnom termíne. Pri nedostatočne liečenej cukrovke sa neodporúča plod prenášať. Pôrod cisárskym rezom sa volí individuálne podľa posúdenia gynekológa. Aj počas pôrodu musí byť hladina cukru v krvi norme.

Prevencia Tehotenskej Cukrovky

Riziko vzniku tehotenskej cukrovky sa dá určite znížiť prevenciou nadmernej hmotnosti a obezity, teda zdravým stravovaním a udržiavaním aktivity pred tehotenstvom aj počas neho.

Strava pri tehotenskej cukrovke

Základom diéty je úprava príjmu cukrov, ktoré majú vplyv na hladinu krvného cukru (glykémiu). Diéta vyžaduje vylúčenie všetkých potravín a nápojov obsahujúcich jednoduché cukry (monosacharidy), ako sú biely a hnedý cukor (repový a trstinový), med a hroznový cukor. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa vstrebávajú z čreva veľmi rýchlo a pri cukrovke môžu výrazne zvýšiť glykémiu. Jednoduché cukry sa vyskytujú aj v kečupe, paradajkovom pretlaku, horčici, majonéze, dressingoch, nealkoholickom pive, zaváranej zelenine, ale aj v paštétach, údeninách a instantných produktoch. Neodporúča sa konzumovať sacharózu, glukózu ani fruktózu, ktoré sa často pridávajú do potravín, preto treba čítať etikety výrobkov. Čerstvé ovocie sa môže konzumovať v primeranom množstve, aj keď obsahuje voľné cukry. Neodporúčajú sa umelé sladidlá, ktoré sú súčasťou väčšiny „dia“ alebo „light“ výrobkov. Sú to chemické látky, o ktorých vplyve na plod nemáme dosť informácií a môžu byť potenciálne rizikové. Interval medzi jednotlivými jedlami by mal byť dvoj- až trojhodinový.

Škroby (polysacharidy) sú obsiahnuté predovšetkým v pečive a ďalších prílohách (zemiaky, ryža, cestoviny atď). Z čreva sa vstrebávajú pomalšie a nezvyšujú glykémiu v takom rozsahu a tak rýchlo ako jednoduché cukry. Odporúčaný príjem cukrov vo všetkých skonzumovaných potravinách za deň je medzi 200 až 250 g. Nedostatočný príjem sacharidov (pod 200 g) vedie k tvorbe ketolátok, ktoré pôsobia nepriaznivo na účinok inzulínu. Súčasťou každého hlavného jedla by mala byť zelenina. Časť sacharidov by teda mala byť v prílohe a časť v zelenine. Veľmi dôležitá je pravidelnosť a nevynechávanie jedál. Organizmus tehotnej ženy s cukrovkou ťažko zvláda príliš dlhé obdobia bez jedla, preto sa odporúča jesť aj druhú večeru. Pridlhý interval medzi večerou a raňajkami môže viesť k tvorbe ketolátok. Tie sa potom objavia v rannom moči a signalizujú nočné hladovanie. Diéta nesmie viesť k hladovaniu a chudnutiu.

Odporúčajú sa neochutené vody, minerálky, nesladené čaje, aj ovocné čaje z vrecúšok. Fľašu vody si môžete dochutiť šťavou z jedného citróna. Nie sú vhodné ovocné sypané čaje pre vyšší obsah sušeného ovocia. Džúsy nie sú vhodné. Mlieko sa počíta do celkového príjmu sacharidov. Káva sa môže piť.

Antikoncepcia pre diabetičky

Antikoncepcia umožňuje naplánovať si tehotenstvo. Pred nasadením antikoncepcie si zvážte morálne a etické aspekty jej používania. Informujte sa, či daná metóda spôsobuje potrat plodu. Testy ukázali, že kombinovaná hormonálna antikoncepcia s vysokými dávkami hormónov a výraznými vedľajšími účinkami zhoršuje metabolickú kompenzáciu diabetu a zvyšuje riziko komplikácií diabetu. Pre diabetičky bola preto nevhodná. Vnútromaternicové teliesko je nevhodné z hľadiska zvýšeného rizika infekcie vnútorných rodidiel, vzniku zápalových tumorov a trvalej neplodnosti. Po uvedení prípravkov s obsahom nízkej a veľmi nízkej dávky hormónov sa ukázalo, že ich diabetičky môžu užívať. Nízkodávkové prípravky s 0,03 mg estrogénu a menej majú na metabolizmus cukru minimálny vplyv, prípravky s 0,015 - 0,020 mg estrogénu takmer žiadny. Naopak, na metabolizmus tukov môžu mať vďaka novodobým gestagénom priaznivý vplyv. Na začiatku užívania je potrebný intenzívnejší monitoring glykémie. V prvých 2 až 5 cykloch môže dôjsť u užívateliek kombinovanej antikoncepcie k nárastu spotreby inzulínu do 4 jednotiek na deň. K dispozícii sú tablety, náplasť, vaginálny krúžok. Diabetička by mala používať prípravky zo skupiny nízko- alebo veľmi nízkodávkových prípravkov.

tags: #tehotenstvo #a #porod #cukrovka