Príbehy o deťoch, ktoré prežili v divočine vďaka zvieratám, fascinujú ľudstvo od nepamäti. Od mytologických postáv až po "vlčie deti" z reálneho sveta, tieto príbehy nás nútia zamýšľať sa nad vzťahom medzi človekom a prírodou, nad hranicami inštinktov a nad schopnosťou prežitia v extrémnych podmienkach. Hoci sú tieto prípady zriedkavé, ich existencia nás núti položiť si otázku: je možné, aby sa medveď staral o stratené dieťa?
Výskyt Medveďov v Blízkosti Ľudských Obydlí: Rastúci Problém
V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie stretávame s prípadmi, kedy sa medvede pohybujú v blízkosti ľudských obydlí. Obyvatelia obce na Spiši boli vystrašení správou o medvedici s dvoma mláďatami, ktorá sa objavila priamo na Severnej ulici. Samospráva vyzvala občanov k zvýšenej ostražitosti a žiadala ich, aby nenechávali nádoby na odpad voľne prístupné pred svojimi domami. Majitelia psov by ich nemali púšťať na voľný výbeh v spomínanej lokalite.
Tento prípad nie je ojedinelý. Starosta jednej z obcí sa sťažuje na premnožený výskyt medveďov, ktoré ničia úrodu, lámu stromy a dokonca rozoberajú strechy na rodinných domoch. Kompetentné úrady a poľovnícke združenia sú bombardované žiadosťami o pomoc, no situácia sa zatiaľ nezlepšuje.
Príčinou tohto stavu je pravdepodobne zmena v potravinových návykoch medveďov. Vplyvom klímy sa posunulo pestovanie kukurice, ktorá sa stala ľahko dostupným zdrojom potravy pre medvede. Tie už nemusia ísť na juh, stačí im zísť z hory a nažrať sa. Dôsledkom je, že medvede sú na jeseň vypasenejšie ako v minulosti a majú dostatok tukových zásob na prežitie zimy.
Ako Predísť Stretu s Medveďom?
Odborníci zo zásahového tímu pripomínajú, že medveď sa vo väčšine prípadov snaží ľuďom vyhnúť. Riziko stretu je však vyššie v hustých porastoch, pri zdrojoch potravy či v blízkosti vody. Pomáha, ak na seba človek v lese upozorní, pískaním, tlieskaním či hlasnejším rozhovorom.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na dojčenie
Aby si šelmy nezvykli chodiť k domom, chatám alebo turistickým zariadeniam, je potrebné odpad zabezpečiť a ovocie zbierať hneď po dozretí. V prírode treba udržiavať čistotu, nevariť pri stane a nezanechávať potraviny či zvyšky jedál.
Stretnutie s medveďom neznamená automaticky útok. Správanie človeka má veľký vplyv na to, ako zviera zareaguje. Ak sa k nám priblíži, odporúča sa zachovať pokoj, nebežať a postupne zväčšiť vzdialenosť. K medveďovi sa nikdy nepribližujte, a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný.
Ak by však došlo k útoku, najlepšou ochranou je tzv. pasívna obrana, ľahnúť si na brucho, chrániť si hlavu a krk a zostať bez pohybu, až kým medveď neodíde. Ako posledná možnosť môže poslúžiť špeciálny sprej na medvede.
Mýty a Skutočnosť o Deťoch Vychovaných Zvieratami
Pozoruhodnú kapitolu o vzťahu zvierat k človekovi nám zanechala mytológia, v ktorej vystupujú zvieratá ako ochrancovia opustených detí a sirôt. Je to pravda, alebo sú to všetko iba mýty a rozprávky bez akejkoľvek vedeckej hodnoty?
Pojem „vlčie deti“ je zaužívaný predovšetkým v sociológii a psychológii. Označuje deti, ktoré žili v extrémnych podmienkach sociálnej izolácie, prakticky bez kontaktu s ľuďmi. V minulosti ale názvom „vlčie deti“ boli skutočne označované deti vyrastajúce spoločne s vlkmi, alebo inými zvieratami. Viaceré prípady detí odchovaných vlkmi, či inou zverou sa odohrali nielen v mytológii. Z ostatných dvoch storočí boli zaznamenané vierohodné prípady vlčích detí. Deti skutočne žili spolu so zvieratami, kým ich nenašli ľudia a pokúsili sa ich civilizovať. Neboli však schopné prispôsobiť svoje správanie ľudskej spoločnosti a po krátkom čase spravidla zomreli.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri nehodách v horách
Dodnes ale zostáva záhadou, prečo zver malé deti nezabije, ale vychováva ako svoje mláďa. Etológovia pracujú so skutočnosťou, že zvieratá dobre rozpoznajú dospelého človeka od dieťaťa. Sami môžeme často pozorovať takéto správanie u psov, ktorí vo veľkej miere tolerujú poťahovanie chvosta, ušníc, srsti, či iné bolestivé zaobchádzanie zo strany detí. Skôr utečú, ako by mali zaútočiť, alebo predstierať agresivitu.
Téma vlčích detí bola inšpiráciou pre niektoré antické mýty. Asi najznámejší príbeh o vlčích deťoch je Etruská legenda o zakladateľoch mesta Rím - Romulovi a Rémovi, ktorých vychovala vlčica. Podobné príbehy o deťoch vychovaných zvieratami namiesto vlastných rodičov sa však nemusia zakladať len na fantázii.
Ľudí oddávna fascinovali príbehy vlčích detí a existuje o nich mnoho literatúry. Mnohé prípady však nie sú vedecky overené. Najviac vlčích detí bolo zaznamenaných v chudobných a rozvojových krajinách Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Práve tu sa totiž chudobní rodičia o dieťa nemôžu postarať a tak ho „odložia“ v lese. Avšak aj telesné, či duševné postihnutie môže byť dôvodom, prečo dieťa zámerne ponechajú napospas osudu. Vzácne sa vyskytovali aj prípady „ukradnutia“ dieťaťa.
Všeobecne je známe, že ak samice určitých druhov prídu o svoje dieťa, ich materské inštinkty sa obrátia na iný - často podobný objekt. Tiež sa dá predpokladať, že v Ázii, Afrike a Južnej Amerike sa mnoho detí zatúlalo do lesa a už nenašli cestu domov.
Príklady Detí Vychovaných Zvieratami
- 1341, Hesse: Prvý prípad dieťaťa vychovaného vlkmi. Chlapec chodil len po štyroch a dokázal vyskakovať do veľkej výšky.
- 1920, Bengálsko: Dve dievčatá, Kamala a Amala, boli nájdené žiť so svorkou vlkov. Život s vlkmi spôsobil, že staršia Kamala mala predĺžené ruky prispôsobené na chôdzu po štyroch.
- 1976, India: Dedinčania chytili v lese osemročného chlapca, ktorý žil s vlčou svorkou.
- 2005, Nairobi: Mary Adhiambo objavila v košíku svojej feny spolu so štencami niekoľkodňové dieťa.
Existencia takýchto detí bola známa aj spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi, ktorý vo svojej preslávenej Knihe džunglí opisuje hrdinu Mauglího, dieťaťa vychovaného vlkmi. Tento príbeh napriek nereálnosti zdravého psychického vývoja vychovaného zvieratami má určite reálne jadro a mohol byť inšpirovaný skutočným príbehom.
Prečítajte si tiež: Informácie o stravovaní v školách
Medvedia Adopcia: Zriedkavá, Ale Možná?
Hoci by sa mohlo zdať, že sú to práve človeku blízke primáty, najčastejšie v skutočnosti poskytli náhradné rodiny deťom vlky a medvede. Známy je prípad chlapca z Hereckého pralesa v Poľsku, ktorého sa ujal medveď. Ešte nezvyčajnejší je prípad z roku 1933, keď v Turecku poľovníci našli v medveďom brlohu nahé dievčatko, ktoré sa pred rokmi stratilo v lese. Keďže dieťa už poznalo ľudí, podarilo sa ho vďaka dlhodobej rehabilitácii úspešne navrátiť do civilizácie.
Aj v našich končinách existujú staršie záznamy o tom, že si medvedica prisvojila ľudské mláďa. Pavel Hell vo svojej publikácii Medveď v Slovenských Karpatoch a vo svete uvádza na základe historického záznamu, že v roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť. Dievčinu, ktorá žila s medveďmi našli v lesoch aj v roku 1767, neskôr žila v Krupine. Uvádza sa tu aj správa, podľa ktorej koncom 19. storočia v chotároch Spišskej Magury ľudia viackrát pozorovali medvedicu, ktorá sa potulovala v lesoch asi s trojročným dieťaťom. Existuje ešte štvrtá, ale neoverená správa, že v rokoch prvej svetovej vojny vyrástlo medzi medveďmi na strednom Slovensku divé dievča.
Prečo Zvieratá Vychovávajú Ľudské Mláďatá?
Skúsený zoológ tvrdí, že je to možné, ale musí ísť o zhodu veľkého množstva náhod, keď si medvedica osvojí ľudské dieťa. Ide o počasie, dobu, kedy by sa tak stalo, ale aj vek jej mláďat. Prípadne keď jej mláďa zomrie, alebo začlenenie sa dieťaťa medzi mláďatá. Ak sa tak stane, tak veľkú úlohu hrá jej materinský pud ochraňovať mláďa a starať sa oň.
Máme podobný spôsob výživy, aby to dieťa fungovalo a vyvíjalo sa. Veľkosť a spôsob pohybu dieťaťa sú rovnaké ako u medvieďaťa. Podobné sú aj zvukové prejavy. Všetko toto nie je také odlišné, že by takáto „adopcia“ nebola možná.
Dôsledky Vyrastania v Divočine
Deti, ktoré boli v rannom veku stratené a prežili niekoľko rokov medzi zvieratami, sa po objavení už nikdy nenaučili rozprávať, hoci sluch mali v poriadku. Pre vývoj reči existuje kritické obdobie. Ak sa človek nenaučí do 8 - 9 roku života rozprávať, nenaučí sa to nikdy. Dôkazom sú práve vlčie deti. Aj podľa Lenneberga sa priaznivé obdobie na osvojenie jazyka končí v pubertálnom veku. Je to spojené s procesmi dozrievania a vysokou plasticitou mozgu pri nadobúdaní jazyka.
Aj v odbornej literatúre jestvuje niekoľko diagnosticky i terapeuticky dobre opísaných prípadov, keď z nejakých často veľmi drastických príčin prežili deti kritické obdobie v úplnej jazykovej izolácii. V každom z prípadov vlčích detí psychológovia potvrdili nízku mentálnu úroveň. Zmeškané šance v socializácii postihujú duševnú i telesnú stránku a znižujú vek, akého sa tieto deti dožívajú. Keď sú takéto deti „vytrhnuté“ zo svojho zvieracieho prostredia, často nevydržia šok z nového okolia a zakrátko umierajú. Nalezenci často bývajú silne nakazení rôznymi parazitmi a trpia mnohými chorobami a infekciami.