Dojčenie je prirodzený a komplexný proces, ktorý prináša množstvo výhod pre matku aj dieťa. Často sa však stretávame s názormi, že po určitom veku dieťaťa už dojčenie nie je potrebné alebo dokonca vhodné. Tento článok sa zameriava na problematiku strácania laktácie, dôležitosť dlhodobého dojčenia a faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie matiek o ukončení dojčenia.
Mýty a fakty o dlhodobom dojčení
Pri dojčení sa často myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné". Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko.
Je dôležité si uvedomiť, že dlhodobé dojčenie má pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky) významný prínos. Pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.
Význam materského mlieka v neskoršom veku dieťaťa
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Štúdia od Mandel z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často.
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj tento nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761).
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Regulácia príjmu mlieka a prevencia obezity
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Sú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou. V tejto metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čim dlhšiu dobu je dieťa dojčené. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Ochrana pred ochoreniami
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha. Dojčenie znižuje riziko respiračných ochorení u detí.
Dlhodobý vplyv dojčenia na život dieťaťa
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnil ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie. Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba.
Pre tých, ktorí o týchto výsledkoch o inteligencii dojčených detí v dospelosti pochybovali, napísal Horta ďalšie detailné vysvetlenie, pričom pre tento efekt dojčenia je množstvo dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad aj pôsobenie rozličných látok, ako napríklad mastných kyselín s dlhým reťazcom ako DHA, ktoré majú pozitívny vplyv na mozog a na jeho rozvoj. Navyše dojčenie so sebou prináša aj dobré správanie dojčených detí. Podľa štúdie na 10 000 deťoch mali dojčené deti o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy so správaním vo veku 5 rokov.
Nielen pri bábätkách, ale aj pri starších deťoch má dojčenie lepšie účinky pri odstraňovaní bolesti ako lieky proti bolesti. Dojčenie pomáha dojčeným deťom, ktoré spadnú a udrú sa, niečo ich bolí, sú choré alebo zažívajú bolestivé zákroky ako napríklad odber krvi či očkovanie.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Detská žľaza je pre telo dieťaťa dôležitá z hľadiska imunity a ochrany pred ochoreniami. Tvoria sa v nej lymfocyty T.
Dojčenie znižuje riziko astmy a alergických ochorení. Dojčenie znižuje riziko vzniku diabetes mellitus 1. typu.
Problémy s dojčením a ich riešenie
1. Málo mlieka pri dojčení (laktačná kríza): Najčastejšie je to v období tzv. rastových špurtov, kedy dieťa naraz vyžaduje viac mlieka:
- medzi 3. a 6. týždňom,
- okolo 3. a 6. mesiaca veku.
Určitú dobu však trvá, než sa tvorba mlieka prispôsobí potrebám dieťaťa. Pokiaľ tieto rastové špurty prekonáte bez použitia príkrmov, potom ďalšiemu plnému dojčeniu už väčšinou nič nebráni.
Riešenie: dieťa dojčiťe podľa jeho chuti 12 aj viackrát za deň, z toho 2 - 3x v noci (v nočných hodinách je sekrécia prolaktínu, hormónu ovplyvňujúceho tvorbu mlieka, najvyššia), počas každého dojčenia ponúkajte oba prsníky a môžete ich aj niekoľkokrát vystriedať. Niektoré deti sajú lepšie a ochotnejšie v spánku, medzi jednotlivými dojčeniami prsníky stimulujte pomocou odsávačky alebo odstriekavaním - podporíte tak zvýšenie laktácie, zamerajte sa na bezchybnú techniku dojčenia a zvoľte pohodlné a nestresujúce prostredie. Zvýšená tvorba mlieka sa prejaví asi po 2 - 3 dňoch po zavedení týchto opatrení. Podanie príkrmu nie je v tomto období vhodným riešením, lebo vo svojom dôsledku znižuje počet a skracuje dobu priloženia a tým vedie k zníženiu tvorby materského mlieka.
2. Popraskané bradavky pri dojčení: Malé praskliny (ragády) vznikajú väčšinou ako dôsledok nesprávnej techniky dojčenia.
Riešenie: skontrolujte, či má dieťa pri dojčení v pusinke aj väčšiu časť dvorca a nie len bradavku. Ak sú prsia veľmi naplnené mliekom a dieťa sa kvôli tomu zle prisáva, odstriekajte trošku mlieka tesne pred začiatkom dojčenia po dojčení nechajte bradavky asi 10 minút uschnúť na vzduchu, materské mlieko z nich nestierajte. Naopak niekoľko kvapiek mlieka rozotrite po dvorci a bradavke a nechajte zaschnúť, pretože materské mlieko pôsobí hojivo. Je možné použiť krém s hojivým efektom, ktorý nie je nutné pred dojčením zmývať. často meňte vložky do podprsenky. Ochranu povrchu bradaviek a bielizne pred presakujúcimi mliekom možno zabezpečiť aj použitím tzv. chráničov bradaviek alebo zberačom materského mlieka.
3. Upchaný mliekovod (retencia mlieka): Upchaný mliekovod sa prejavuje ako bolestivé zdurenie v jednom mieste prsníka, sprevádzané ložiskovým začervenaním kože a niekedy aj zvýšením telesnej teploty. Príčinou upchania mliekovodov je väčšinou nesprávna technika sania a obmedzovanie dojčenia.
Riešenie: Medzi dojčením používajte chladivé obklady alebo tvarohový obklad, pri teplote aj vhodné lieky na zníženie horúčky. Dieťa prikladajte tak, aby bradička dieťaťa pri nasávaní smerovala k postihnutému miestu. Pred dojčením môžete postihnuté zatvrdnuté miesto nahriať teplou vodou, rozmasírovať a mliekovod tak uvoľniť.
4. Zápal prsnej žľazy (mastitída): Na rozdiel od upchaného mliekovodu je pre mastitídu typická vysoká horúčka, zimnica, bolestivé, začervenané a pri dotyku teplé miesto v postihnutom prsníku.
Riešenie: Tento stav vyžaduje liečbu antibiotikami, pokoj na lôžku, dostatočný prívod tekutín, podávanie liekov tíšiacich bolesť a znižujúcich horúčku. Je potrebné pokračovať v častom dojčení aj z postihnutého prsníka alebo z neho mlieko odstriekavať. Medzi dojčením na prsník prikladáme chladivé obklady alebo tvaroh, pred dojčením prsník prehrejeme vlhkým teplým obkladom. Ako dieťa priložíme, niekoľko kvapiek mlieka odstriekame a tým uvoľníme dvorec.
5. Kvasinková infekcia: Biele škvrny v ústach dieťaťa, ktoré pripomínajú zvyšky mlieka a nemožno ich ľahko zo sliznice odstrániť, sú príznakom plesňového ochorenia, ktoré sa nazýva soor (múčnivka). Jeho vznik umožňuje používanie cumlíkov, môže však vzniknúť aj ako následok liečby antibiotikami. Soor je často pri dojčení prenášaný z úst dieťaťa na prsník matky - celý dvorec a bradavka sú potom začervenané, lesklé, olupujú sa, svrbia a pália.
Riešenie: Liekom prvej voľby je genciánová violeť, ktorou vytierame ústa dieťaťa a potierame dvorec a bradavku. Ak toto opatrenie nevedie k úspechu, používame lieky, tzv. antimykotiká. Dbajte tiež na hygienu rúk, často meňte vložky do podprsenky.
6. Slabý vypudzovací reflex, problémy s uvoľnením mlieka: Niekedy sa mlieko horšie uvoľňuje a dieťa je pri prsníku nepokojné, odťahuje sa a plače. Na vine môže byť zhoršený vypudzovací reflex. Vypudzovací reflex je ovplyvnený hlavne psychikou matky a môže ho tak narušiť stres, bolestivé dojčenie, dokrmovanie alebo používanie cumlíka.
Riešenie: Pomáhajú teplé obklady, masáže, odstriekavanie, ale hlavne dobrá pohoda mamičky. O tom, že reflex funguje správne sa presvedčíte aj tým, že pri dojčení mlieko odkvapkáva aj z druhého prsníka.
7. Silný vypudzovací reflex: Dojčenie komplikuje aj príliš silný vypudzovací reflex. Dieťa sa mliekom dusí, grcká a po dojčení má stále v kútikoch úst viditeľné mlieko. Môžu ho tiež trápiť koliky, pretože pri hltavom spôsobe dojčenia prehltne veľké množstvo vzduchu.
Riešenie: Pred dojčením trochu mlieka odstriekajte, aby mlieko nevytekalo prúdom . Vyberte takú polohu, kedy budete pri dojčení mierne zaklonená, aby tok mlieka nebol podporený gravitáciou . Dieťa držte pri dojčení vo vzpriamenej polohe. Vždy, keď začne mlieko tiecť silným prúdom, dojčenie na chvíľu prerušte a mlieko odstriekajte.
8. Dieťa pri dojčení prsník hryzie: Väčšie deti zúbkami niekedy mamičku pri dojčení uhryznú, čo je samozrejme veľmi bolestivé.
Riešenie: Dieťaťu treba naznačiť, že to matku bolí a že by to nemalo robiť. Najlepšie to dosiahnete, keď ich ihneď po uhryznutí od prsníka odtiahnete. Strčíte prst dieťaťu do kútika úst a tým ho donútite, aby prsník pustilo. Dieťa upozorníte jednoduchými slovami, ktorým už rozumie, na nevhodné správanie a po chvíľke ho necháte znova prisať. Ak dieťa pri dojčení uhryznutie zopakuje, môžete ho opäť od prsníka odtiahnuť.
9. Zelená stolica: Mamičky si často myslia, že zelená stolica je takzvaná „hladová stolica“ a začínajú dieťa prikrmovať. Zelená stolica s malou prímesou hlienu je väčšinou známkou toho, že dieťa pije veľa predného mlieka, ktoré obsahuje väčšie množstvo laktózy a málo tuku .
Riešenie: Nechajte dieťa pri dojčení piť iba z jedného prsníka, aby sa dostalo aj k tučnejšiemu zadnému mlieku.
Ako predísť strate laktácie?
K podpore dojčenia patria aj správne informácie o dojčení. Materské mlieko sa tvorí ženám už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa tehotenstva. To znamená, že každá žena, aj tá, ktorá porodí predčasne, prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa tvorí mlieko. Už od narodenie môže bábätko získavať dostatok materského mlieka z prsníka. Následne bábätko pije každým dňom viac a viac mlieka, vyprázdňovaním prsníka stimuluje prsia k vyššej a vyššej tvorbe mlieka. Toto zvyšovanie tvorby mlieka je najviac vnímané na približne 3. - 4. Nie je pravda, že „laktácia sa rozbieha“ alebo že treba čakať na to, že mlieko „príde“. Mnohé bábätká nie sú prvé dni po pôrode dojčené alebo sa dojčia len veľmi málo, prípadne sa dojčia len „tak na skúšku“ a pritom sú dokrmované so zdôvodnením, že „matka ešte nemá mlieko“. Na „nástup laktácie“ nie je potrebné čakať.
Často sa stáva, že mamičky s dieťaťom vo veku 1-2 mesiace majú pocit, že strácajú mlieko. Dôvodom je, že po pôrode telo tvorí nadprodukciu mlieka, ktorá sa prejavuje tvrdými, naliatymi prsníkmi. Hoci sú mamičky spokojné, že mlieka majú dostatok, nie je to stav, aký by mal byť. Dĺžka dojčenia závisí od schopnosti dieťaťa učiť sa dojčiť. Je ešte malé a je normálne, že ho dojčenie unavuje. Preto dojčenie vyzerá ako dieťa zaspáva, treba mu pomáhať stláčaním prsníka, zmenou polohy či prsníkov. V čase okolo mesiaca už dieťa ovláda správny systém satia. Keď má k dispozícii prsník ihneď po prebudení, dokáže sa veľmi rýchlo a veľmi efektívne najesť. Potom samotné kojenie vyzerá skutočne „čo stlačenie to prehltnutie“, až počuť ako dieťa hltavo prehĺta, už nemá prestávky na oddýchnutie, či podriemkanie si, ale tých pár minút skutočne efektívne saje a prehĺta. Po takomto nasýtení automaticky potrebuje prestávku, čiže pustí prsník. Ak je opätovne tlačené k prsníku a mama nevidí odmietanie, začne byť dieťa nervózne a mamičky si túto nervozitu mylne vysvetľujú ako odmietanie prsníka z nedostatku mlieka.
Počas kojenia sa dáva do pohybu tráviaci trakt - keď ide jedlo dnu, prebytky musia ísť von. Takže dieťa svojou nervozitou môže dať najavo aj potrebu vyprázdniť sa. Mamičky praktizujúce bezplienkovú komunikačnú metódu toto správanie už poznajú a automaticky dávajú dieťa nad špeciálny nočník (prípadne rovno nad umývadlo ako ja) a umožnia dieťaťu vyprázdniť sa. Ak plienkujete, je čas spraviť dieťaťu prestávku a prebaliť ho. Po tom môžete dieťaťu znovu ponúknuť prsník (ten istý, alebo druhý) a nechať na ňom, či sa ešte bude chcieť napiť, alebo sa už len „ududká“ k spánku. Deti totiž veľmi radi zaspávajú na prsníku. Preto mamičkám radím, aby si ľahli s dieťaťom do postele a keď zaspí, aby ho pokojne odpojili z prsníka a už nevyrušovali odgrgávaním, či prekladaním do postieľky. Ak dieťa pri odgrgávaní rovno vygrcne časť mlieka znamená to, že sa najedlo až „nad čiarku“. A ešte k stavu prsníkov - ak sa dieťa naučilo takto krásne sať, tvorba mlieka sa vyregulovala na jeho potreby. Mlieka sa prestalo tvoriť nadbytok, prsníky preto zmäkli a nastal konečne ten správny stav ako má byť. Po predošlých tvrdých prsníkoch môžete mať subjektívny pocit „prázdnych vechťov“. No na mäkký prsník sa dieťa dokonale prisáva, nemusí bojovať s príliš silným tokom mlieka a dokáže sa pohodlne a rýchlo najesť.
Pamätajte: ZDRAVÉ dieťa má veľmi silný pud sebazáchovy. Nenechá sa dobrovoľne vyhladovať na smrť. Dieťa si vie samo vyregulovať tvorbu mlieka podľa vlastných potrieb. Často to ani nezbadáte. Niekedy však príde obdobie tzv. rastových špurtov, kedy dieťa doslova zo dňa na deň potrebuje viac mlieka. O mlieko nemôžete prísť zo dňa na deň! Úplné zastavenie laktácie je dlhodobejší proces. Od odstavenia dieťaťa môže prejsť aj niekoľko mesiacov, kým sa laktácia úplne zastaví.
Odstavenie od dojčenia
V živote každej matky príde moment, keď sa začne zamýšľať nad tým, ako a kedy je najlepšie odstaviť svoje dieťa od dojčenia. Tento dôležitý krok v raste a vývoji dieťaťa, ako aj v živote matky, môže vyvolať množstvo otázok a pocitov. Ako to urobiť bezbolestne a s citom pre potreby dieťaťa? Či už ste nová mamička, alebo už máte skúsenosti, každé odstavenie je jedinečné a prináša svoje výzvy. To, čo platí u vašej kamarátky nemusí platiť aj u vás, keďže každé dieťa a jeho „vzťah k prsníku“ sú iné.
Dojčenie nie je len zdrojom výživy, ale zároveň slúži ako dôležitý komunikačný a psychologický most medzi matkou a dieťaťom. Dojčenie posilňuje emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom a zároveň napomáha žene v rýchlejšom zotavovaní po pôrode. Okrem toho, dojčenie je aj veľmi praktické, pretože eliminuje prípravu umelého mlieka do fľaše.
Na odstavenie však neexistuje univerzálny „správny čas“. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je však ideálne dojčiť dieťa až do ukončeného šiesteho mesiaca. Následne by ste mali okrem materského mlieka začať aj s príkrmami až do veku dvoch rokov. Vychádzajte predovšetkým z potrieb a pohodlia matky aj dieťaťa, pretože len vtedy môže byť dojčenie prospešné pre obidve strany.
Dôvody pre skoršie odstavenie
Napriek tomu, že existujú odporúčania kojiť až dovtedy, kým sa dieťa samo prirodzene neodstaví, nie vždy je to tak možné alebo vhodné. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa matky môžu rozhodnúť ukončiť dojčenie skôr, než to dieťa samo naznačí. Medzi tieto dôvody patrí:
- návrat do práce,
- zdravotné komplikácie,
- presvedčenie, že nastal správny čas na zmenu.
Dôležité je si uvedomiť, že rozhodnutie o odstavení je vždy na matke, ktorá má na svoje rozhodnutie oprávnené dôvody.
Signály pripravenosti na odstavenie
To, že dieťatko prsník odmietne, neznamená odstavenie bábätka. Dôvody odmietnutia zvyknú byť rôzne: napr. vonkajšia alebo vnútorná bolesť bábätka (napr. prerezávanie zúbkov), upchatý noštek (bábätko nedokáže dýchať a sať z prsníka súčasne), vyčerpanie množstva mlieka, dlhá neprítomnosť matky a rôzne iné dôvody. Namiesto hľadania presného momentu sa však snažte vnímať aj signály od vášho dieťaťa. Dôverujte svojmu rodičovskému inštinktu a berte tiež do úvahy vlastné pohodlie a potreby.
Dieťa je pripravené na odstavenie vtedy, keď:
- má znížený záujem o dojčenie,
- má zvýšený apetít na pevnú stravu,
- je počas kŕmenia roztržité a zdá sa, že rýchlo stráca záujem,
- vydrží dlhšie medzi kŕmeniami, napríklad 3-4 hodiny,
- zaspí aj bez dojčenia pred spaním,
- došlo k zmenám v spánkovom režime.
Ako bezbolestne odstaviť dieťatko od kojenia?
- Postupne znižujte množstvo materského mlieka: V prípade, že sa rozhodnete pre odstavenie, je najmiernejšou a najmenej stresujúcou metódou postupné znižovanie frekvencie dojčenia. Začnite tým, že vynecháte jedno dojčenie počas dňa a nahradíte ho inou aktivitou alebo kŕmením. Potom postupne, podľa reakcií a potrieb dieťaťa, znižujte aj ďalšiu frekvenciu dojčenia.
- Doplňte potrebné živiny: Materské mlieko je kompletným zdrojom všetkého, čo dieťa potrebuje pre svoj správny vývoj. Ak sa rozhodnete prestať s dojčením, zabezpečte, aby vaše dieťa dostalo všetky potrebné živiny iným spôsobom. Zamerajte sa na vyváženú stravu, ktorá by mala zahŕňať dostatok probiotík a prebiotík, ako aj iných dôležitých látok. Nezabúdajte ani na vhodné príkrmy. U starších detí je možné dojčenie nahradiť mliečnou kašou, mliečnymi výrobkami, alebo umelým mliekom doplneným ovocím a zeleninovými príkrmami. Učte dieťa na nové chute a textúry, a snažte sa, aby bol celý tento proces vzrušujúci a aby si ho obľúbilo.
- Nájdite alternatívy, ako ho upokojiť: Dojčenie je pre bábätká upokojujúce, preto majte pripravené alternatívne spôsoby upokojenia. Pomôcť im môže jemné hojdanie, spievanie uspávaniek, cumlík alebo hryzátka na hryzenie. Zapojte aj otecka, napríklad po upokojení ho požiadajte, nech ho skúsiť hojdať alebo nosiť v šatke práve on.
- Nezabudnite na blízkosť a rozptýlenie: Odstavenie prináša pre matku aj dieťa plno rôznorodých emócii. Keď dojčíte, vaše dieťa u vás hľadá nielen potravu, ale aj útechu a lásku. Po ukončení dojčenia je preto dôležité nájsť spôsoby, ako tieto potreby dieťaťa uspokojiť inak. Nahradiť spoločné chvíle dojčenia môžete napríklad intenzívnym maznaním a objímaním. Okrem toho hľadajte aj ďalšie spôsoby, ako dieťa zaujať a zabaviť. Môžete si spoločne prečítať rozprávku, stráviť čas hraním rôznych hier, alebo sa vybrať von na ihrisko a užiť si hru na čerstvom vzduchu.
- Nebojte sa poradiť a vyrozprávať: Počas tohto prechodného obdobia nepodceňujte potrebu podpory a poradenstva. Hovorte o svojich pocitoch s partnerom, priateľmi alebo sa poraďte s odborníkmi. Nezabúdajte, že je to normálny vývojový krok a je v poriadku, ak vám pri tom viac pracujú emócie a cítite sa bezmocne, nostalgicky alebo sa vo vás hromadia iné pocity.
Pamätajte, že odstavenie je nielen o konci jednej etapy, ale aj o začiatku novej. Je to čas, keď sa vaše dieťa učí novým spôsobom a objavuje nový svet okolo seba. Pre vás, ako rodiča, je to príležitosť na posilnenie väzby s dieťaťom cez nové aktivity a zdieľané chvíle.