V Slovenskej republike sa aktuálne venuje veľká pozornosť téme očkovania, najmä v súvislosti s ochorením COVID-19. Tento článok sa zaoberá stanoviskom Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej len "Úrad") k spracúvaniu osobných údajov v kontexte očkovania, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a rôzne aspekty tejto problematiky.
Očkovanie v kontexte verejného zdravia a základných práv
Očkovanie, hoci dobrovoľné, je vnímané štátnymi inštitúciami a niektorými odborníkmi ako kľúčový nástroj na ochranu verejného zdravia pred ochorením COVID-19. Vláda a masmédiá sa snažia zdôrazňovať dôležitosť očkovania, čo niekedy vedie k atmosfére strachu a hystérie. Na druhej strane, mnohí odborníci a občania vyjadrujú obavy týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti vakcín, ako aj etických a právnych aspektov očkovania.
Je dôležité si uvedomiť, že povinné očkovanie predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu, garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Avšak takýto medicínsky zásah nemusí automaticky znamenať porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).
Legislatívny rámec: Zákony a ich novelizácie
Problematiku očkovania v Slovenskej republike upravuje viacero zákonov, vrátane:
- Zákon č. 245/2008 Z.z. (Školský zákon)
- Zákon č. 138/2019 Z.z.
- Zákon č. 596/2003 Z.z.
- Zákon č. 597/2003 Z.z.
- Zákon č. 61/2015 Z.z.
- Zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce)
Dôležitý je aj zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý upravuje povinnosti v oblasti prevencie a kontroly prenosných ochorení. Tento zákon bol novelizovaný, aby umožnil Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) zohľadňovať pri tvorbe protipandemických opatrení tzv. GreenPassy, t.j. zaočkovanie, prekonanie ochorenia COVID-19 alebo absolvovanie negatívneho otestovania.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o rodičovskom príspevku
Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov
Úrad sa zaoberá otázkou, či zamestnávatelia môžu požadovať od svojich zamestnancov informácie o ich očkovaní proti COVID-19. V tejto súvislosti je relevantné usmernenie írskeho Data Protection Commission (DPC), ktorý je obdobou slovenského Úradu. Podľa írskeho DPC, žiadny z právnych základov uvedených v GDPR a v slovenskom zákone č. 18/2018 o ochrane osobných údajov nie je vhodný na spracúvanie údajov o očkovaní zamestnancov.
Dalo by sa polemizovať o ochrane životne dôležitých záujmov, ale aj v Írsku je očkovanie dobrovoľné, naviazané na vek, a je neprípustné, aby boli zamestnanci segregovaní na základe očkovania. Zvažuje sa však, že napríklad pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti v prvej línii možno očkovanie považovať za nevyhnutné bezpečnostné opatrenie na základe príslušného odvetvového usmernenia. Napríklad írsky Sprievodca lekárskym výborom pre profesionálne správanie a etiku pre registrovaných lekárov uvádza, že odborníci „by mali byť očkovaní proti bežným prenosným chorobám“. V tomto prípade je pravdepodobné, že zamestnávateľ bude môcť legálne spracovávať údaje o očkovacích látkach v nevyhnutných prípadoch.
Aktuálne je na stránke Úradu pre ochranu osobných údajov k dispozícii Vyhlásenie o spracúvaní osobných údajov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 z dielne Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov (EDPB). Zamestnávateľ by mal vyžadovať zdravotné informácie iba v rozsahu, v akom mu to vnútroštátne právne predpisy umožňujú. Splnenie zásady proporcionality sa vykonáva takzvaným balančným testom.
V GDPR sa tiež predpokladajú výnimky zo zákazu spracúvania určitých osobitných kategórií osobných údajov. Ide o údaje o zdraví, ak je to potrebné z dôvodu významného verejného záujmu v oblasti verejného zdravia (článok 9 ods. 2 písm. i)), na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov. Alebo ak existuje potreba chrániť základné životné záujmy dotknutej osoby (článok 9 ods. 2 písm. Či sa k tejto výnimke pridá aj informácia o očkovaní, je otázne. Môže sa stať, že áno. Nemôže spracúvať údaje o očkovaní zamestnancov na základe ich súhlasu, ktorý na tento účel ani nemôže vyžadovať. Článok je informačného charakteru.
Zhrnutie: Zamestnávateľ nemôže automaticky vyžadovať od zamestnancov informácie o ich očkovaní. Získavanie a spracúvanie takýchto údajov je možné len na základe dobrovoľného súhlasu zamestnanca, alebo ak to umožňuje vnútroštátna legislatíva z dôvodu významného verejného záujmu v oblasti verejného zdravia.
Prečítajte si tiež: Tipy na šetrenie s rodičovským príspevkom
Povinné očkovanie a oznamovacia povinnosť lekárov
V súvislosti s povinným očkovaním detí, Generálna prokuratúra SR vydala stanovisko, v ktorom uvádza, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní oznamovať orgánom verejného zdravotníctva údaje o osobách, ktoré sa nepodrobili povinnému očkovaniu, resp. údaje ich zákonných zástupcov. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z.z. a vyhlášky č. 585/2008 Z.z.
Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva o uložení pokuty za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu boli preskúmavané súdmi, ktoré sa zaoberali aj námietkami týkajúcimi sa nezákonnosti poskytovania a spracúvania osobných údajov. Žiaden súd však nevyslovil nezákonnosť poskytovania osobných údajov pediatrami.
Zamestnávateľ vs. Očkovanie: Aktuálna situácia
V súčasnosti neexistuje zákonné splnomocnenie pre zamestnávateľa, aby zamedzil vstup do priestorov spoločnosti nezaočkovaným zamestnancom. Zamestnávateľ sa legitímne nevie dostať k informácii o zaočkovaní a nezaočkovaní zamestnanca, to môže len na základe dobrovoľnosti a súhlasu zamestnanca (ak by túto informáciu zamestnávateľ od zamestnanca vyžadoval, bol by to zásah do základných práv a slobôd - do telesnej integrity, súkromia i presvedčenia zamestnancov) a tiež z dôvodu, že absentuje zákonné splnomocnenie na prijatie vyhlášky, ktorá by zamestnávateľom umožňovala prijať opatrenie povoliť vstup na pracovisko len zaočkovaným zamestnancom.
Ak by zamestnávateľ napriek tomu zamedzil vstup na pracovisko nezaočkovaným zamestnancom, mali by títo nárok na náhradu mzdy, nakoľko sa jedná bezdôvodnú (nelegitímnu) prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnávatelia však túto situáciu môžu riešiť komplexne vnútorným predpisom, ktorým by upravili vstup na pracovisko a priestorov zamestnávateľa; zamedziť vstup len na základe informácie o zaočkovanosti však nepovažujeme za legitímny.
Zamestnávateľ však môže zbierať a spracúvať údaje o zaočkovaných zamestnancoch v prípade, ak k tomu dá zamestnanec súhlas (podľa č. 6 ods. 1 písm. a/ Nariadenia GDPR); v určitých prípadoch aj na základe životne dôležitého záujmu (podľa č. 6 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Úrad práce po materskej dovolenke: Žiadosť
Zamestnávateľ nemôže rozdielne zaobchádzať so zamestnancami na základe akýchkoľvek interne stanovených kritérií napr.
Bezpečnosť vakcín a úloha ŠÚKL
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) je orgán štátnej správy, ktorý zabezpečuje štátny dozor a vykonáva inšpekciu všetkých farmaceutických činností na území SR. Jeho súčasťou je dozor nad kvalitou, bezpečnosťou a účinnosťou liečiv a zdravotníckych pomôcok, vydávanie rozhodnutí o registrácii humánnych liekov a registrácia zdravotníckych pomôcok.
ŠÚKL monitoruje bezpečnosť vakcín a v prípade potreby prijíma opatrenia na ochranu zdravia pacientov a včas informuje verejnosť. V súvislosti s protichrípkovými vakcínami ŠÚKL uvádza, že sa považujú za relatívne bezpečné a nežiaduce reakcie sa vyskytujú len veľmi zriedkavo.