Rozvod patrí medzi najzávažnejšie životné udalosti, ktoré majú hlboký dopad na psychické zdravie všetkých zúčastnených, najmä detí. Z psychologického hľadiska sa dve udalosti považujú za najkritickejšie v živote dieťaťa: smrť rodiča (prípadne oboch) a rozvod rodičov. Skutočnosť, že sa rodičia k sebe nesprávajú dobre, prestávajú sa ľúbiť a jeden z nich opúšťa spoločný domov, je pre deti v každom veku veľmi ťažké spracovať.
Detská psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD. z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, zdôrazňuje: "Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých môžu ostať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život."
Dôležité je však nezachádzať do prílišného pesimizmu, pretože existujú cesty, ako zmierniť bolesť detí a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Rozvod ako spoločenský fenomén
Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa neustále drží na vysokej úrovni.
Z teoretického hľadiska možno hovoriť o troch štádiách:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Manželský (rodinný) nesúlad: Vzniká z viac či menej podstatných rozporov, je pomerne bežný a nebýva nikým diagnostikovaný, v menšej časti prípadov prechádza do manželského rozvratu.
- Manželský (rodinný) rozvrat: Ide o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, či výchovnej. Rodinný rozvrat môže byť akútny alebo dlhodobý, v niektorej zo svojich fáz môže prejsť do rozvodu.
- Rozvod: Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.
Je nutné pripomenúť, že popri rodinách s rozvedenými manželmi existuje značný počet takých, ktoré žijú v trvalom rodinnom rozvrate s výrazným narušením rodinných funkcií, ale o rozvod z rozličných príčin nepožiadajú.
Ako rozvod ovplyvňuje dieťa?
Nakoľko rozvod ovplyvní ďalší život dieťaťa, závisí od viacerých faktorov:
- Vek v dobe rozvodu
- Pohlavie dieťaťa
- Doba, ktorá už uplynula od rozvodu
- Citová stabilita rodičov
Vnímanie rozvodu deťmi v rôznom veku
To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom-ktorom vývinovom období nedokáže predvídať rodič, ani detský psychológ. Na základe nasledujúcich informácií môžeme poukázať na niektoré typy správania, ktoré sa dajú dať do súvisu s vekom dieťaťa.
Vek 4 - 6 rokov:
Ako to dieťa vníma:
- V tomto veku si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a k tomu potrebuje mať vzťah s matkou aj otcom.
- Nevníma, čo je rozvod, ale cíti, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel.
- Môže si myslieť, že je na vine a potrebuje vidieť toho, s ktorým nežije, častejšie.
- Z náhlej neprítomnosti jedného z rodičov môže vzniknúť pocit zúfalstva.
Varovné signály, že dieťa to zle znáša:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Strata naučených znalostí
- Cmúľanie prstov a pomočovanie
- Podráždenosť alebo zlosť
Vek 6 - 8 rokov:
Ako to dieťa vníma:
- V tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť.
- Tým sa uisťuje, že ho obaja milujú a vyrovnať sa s faktom ich odlúčenia.
- Môžu prichádzať prvé otázky, kto je zodpovedný za rozchod.
- Dieťa sa obáva budúcnosti, cíti sa byť odmietnuté rodičom.
Varovné signály, že dieťa to zle znáša:
- Bolesti hlavy a brucha
- Zvracanie, nespavosť
- Hnev, zlosť, agresivita
- Konflikty v kolektíve
- Ignorovanie domácich a školských povinností
Vek 8 - 12 rokov:
Ako to dieťa vníma:
- Najmenší už tento fakt plne chápu, no stále ho neprijali.
- Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov a do popredia sa dostávajú kamaráti.
- Často nadŕžajú jednému z rodičov, pretože potrebujú označiť vinníka.
- Majú pochybnosti, či ony budú schopné dlhodobého vzťahu.
Varovné signály, že dieťa to zle znáša:
- Hnev a pocity menejcennosti
- Extrémne aktivity
- Rizikové správanie
Vek 12 - 15 rokov:
Ako to dieťa vníma:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Prichádza obviňovanie rodičov za rozvod.
- Môžu si určovať, že chcú bývať s jedným alebo druhým rodičom.
- Ak ich vidia pri hádke, strácajú voči nim autoritu.
Varovné signály, že dieťa to zle znáša:
- Náladovosť, depresia
- Predvádzanie sa, úteky z domu
- Zhoršenie prospechu a správania
- Začínajú s alkoholom, drogami či fajčením
Vek 15 - 18 rokov:
Ako to dieťa vníma:
- K problémovým rodičom majú malú toleranciu.
- Potrebujú starostlivosť no problémy rodičov ich znechucujú.
- Chcú hovoriť o tom, čo cítia ony samé, a nie dospeláci.
- Z prítomnosti nového partnera rodiča majú zmiešané pocity a cítiť to ako zradu.
Varovné signály, že dieťa to zle znáša:
- Náladovosť a úteky z domu
- Problémy so zákonom a zhoršený prospech v škole
Pohlavie dieťaťa a rozvod
Vo viacerých výskumoch sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné štúdie tieto zistenia nepotvrdzujú, a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto smere nie je možné.
Psychologička radí: Čo robiť po rozvode?
Tento problém má aj inú rovinu. Objasňuje psychologička Smiková: „Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných zasa nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Veľa otcov bezprostredne po rozvode pretrhne kontakty so synom a chlapec tak zostáva bez vzorového modelu, pokiaľ do rodiny nepríde nový partner.“
Doba od rozvodu a citová stabilita rodičov
Prax dokazuje, že väčšina detí sa v priebehu rokov po rozvode prispôsobí.
„Aj keď počas prvých mesiacov, resp. rokov, po rozvode nie sú rodičia vo svojej vrcholnej životnej forme, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu/deťom, tým lepšie. Prax ukazuje, že väčšina rozvedených sa začína stabilizovať druhý rok po rozvode a vtedy aj začínajú ustupovať rodinné ťažkosti,“ hovorí Dr.
Adaptačné fázy dieťaťa po rozvode
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
- Fáza zapojenia obranných mechanizmov: Deti nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
- Fáza zlosti: V tejto fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
- Fáza vyrovnávania sa: V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov.
Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Tipy pre rodičov: Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť rozvod
- Zachovať vedomie rodičovstva: Obaja rodičia majú voči dieťaťu povinnosti a aj po rozvode sú zodpovední za jeho výchovu. Psychické rodičovstvo sa nedá zrušiť!
- Nepripúšťať nepriateľstvo: V záujme dieťaťa by rodičia nemali medzi sebou pripustiť nepriateľstvo.
- Obetavosť, nie bezvýhradná: Rodič, v ktorého starostlivosti dieťa zostalo, by mal byť obetavý, ale nemal by sa dieťaťu bezvýhradne obetovať!
- Umožniť odpútavanie: Ak má raz dieťa samostatne žiť a pracovať, nadväzovať uspokojivé citové, partnerské, manželské vzťahy, nemôže stále zostávať len s rodičom, ktorému bolo zverené, ale musí sa postupne od neho odpútavať.
- Rešpektovať nové vzťahy: Po rozvode sa deti ocitnú v konštelácii rôznych vzťahov. K slovu sa hlásia nevlastní rodičia a súrodenci. Je dôležité rešpektovať a podporovať zdravé vzťahy dieťaťa s novými členmi rodiny.
- Vnímajte dieťa ako dieťa: Dieťa nie je dospelý. Nemusí do hĺbky rozumieť príčinám rozvodu, vaším pohnútkam a emóciám - za ne zodpovedáte vy. Vašou úlohou je vytvoriť deťom prostredie istoty a bezpečia - pocit, že napriek tomu, že aj vy aktuálne prechádzate náročným obdobím, všetko bude v poriadku.
- Netlačte dieťa do výberu: Rodičia častokrát dieťa nútia, aby si medzi nimi vybralo. Týka sa to výberu miesta, kde a s kým chce bývať, kde chce radšej tráviť víkendy, prázdniny či Vianoce. Dieťa má však pri výbere pocit, že jedného z rodičov zrádza, a výberom jedného ublíži druhému, čo voči nemu nie je fér.
- Nepodporujte „rodičovskú súťaž“: V snahe byť obľúbenejším rodičom a vyzerať v očiach dieťaťa lepšie ako váš partner mu môžete ublížiť. Často sa stretávame s tým, že dieťa žije v dvojakých pravidlách - čo ma dovolené u jedného rodiča má u druhého zakázané, a naopak. U mladších detí to vyvoláva pocit zmätenosti a neistoty, starší zvyknú postupne obchádzať pravidlá a využívať všetky benefity, ktoré im obe strany ponúkajú - na úkor disciplíny a rešpektu voči rodičom.
- Zbavte dieťa pocitu viny: Deti majú tendenciu sa z rozvodu rodičov obviňovať. V situácii, ktorá od základu otriasla ich bezpečným detským svetom prežívajú neistotu z toho, že možno ak by viac poslúchali, ocko by ostal, ak by urobili to či ono… Dieťa potrebuje počuť, že na tom nenesie žiadnu vinu, že nie je pravda, že by nesplnilo očakávania rodičov a tým prispelo k rozvodu. Zároveň by rodič nemal z rozvodu obviňovať ani sám seba, lebo dieťa si daný model zvnútorní a bude mu dávať celú situáciu za vinu, čo môže v puberte prepuknúť do vzdoru až agresie.
- Nevytvárajte negatívny obraz druhého rodiča: Tak, ako by ste z rozvodu nemali obviňovať sami seba, nie je vhodné ani hádzať všetku vinu na partnera. Aj keď váš hnev môže byť objektívny, pred deťmi by nikdy nemali byť zdôrazňované chyby a priestupky toho druhého.
- Nepoužívajte dieťa ako sprostredkovateľa: Bez ohľadu na to, ako veľmi je komunikácia s vaším partnerom v súčasnosti dysfunkčná, nerobte z dieťaťa posla a neposielajte si po ňom vzájomné odkazy. Dieťa pociťuje stres už len z toho, čo sa stalo, a nie je vhodné zhoršovať jeho náročné postavenie tým, že sa bude cítiť ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Dieťa nie je mediátor ani vyjednávač.
- Nebráňte vzťahu dieťaťa s druhým rodičom: Ako už bolo spomenuté, vo väčšine prípadov dieťa ľúbi oboch rodičov rovnako napriek ich odlúčeniu, a túži s nimi aj naďalej udržiavať priaznivý vzťah. Rodičia si však nezriedka zvyknú navzájom ubližovať tým, že dieťaťu zakazujú akúkoľvek formu kontaktu s druhým rodičom, prípadne sa mu ho snažia znechutiť, aby dieťa dospelo k odmietavému postoju samo. Pravdou však je, že viac ako svojmu bývalému partnerovi je týmto ubližované samotnému dieťaťu. Podobne bolestivý je pre dieťa aj opačný extrém - k druhému rodičovi je posielané veľmi často za účelom zistenia informácií z jeho súčasného osobného života. Po návrate domov býva dieťa podrobené výsluchu, čo môže mať za následok odmietanie komunikácie, uzavretie sa do seba a naštrbenie vášho vzájomného vzťahu a dôvery.
- Nezakazujte kontaktovať sa s rodinou druhého partnera: Podobne ako pozitívny vzťah s oboma rodičmi je pre dieťa dôležité i zachovanie kontaktu so širšou rodinou oboch rodičov - so starými rodičmi, bratrancami, sesternicami atď.
- Zdržte sa hádok a agresie v prítomnosti detí: Napriek tomu, že deti - obzvlášť tie mladšie - ešte nerozumejú úplne všetkému, čo sa v danej situácii deje, veľmi dobre vidia, počujú a vnímajú. Preto je dôležité zdržať sa v ich prítomnosti akýchkoľvek hádok a agresie.
Dr. Smiková hovorí, že „aj keď počas prvých mesiacov, resp. rokov, po rozvode nie sú rodičia vo svojej vrcholnej životnej forme, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu/deťom, tým lepšie."
Otvorená komunikácia o rozvode
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. Tento postoj však postavenie človeka iba zhoršuje. Ten, kto sa takto správa, dáva vlastne za pravdu tým, čo majú predsudky a myslia si, že je to naozaj niečo, za čo sa treba hanbiť. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti.
Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Jednou z možných reakcií vrstovníkov je zvýšený záujem a starostlivosť o dieťa rozvedených rodičov. Niekedy deti pokrikujú to, čo doma počujú od svojich rodičov. Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Toto odhalenie by vraj mohlo skomplikovať situáciu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak u dieťaťa pretrvávajú ťažkosti a varovné signály, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ alebo psychiater môže pomôcť dieťaťu spracovať emócie a adaptovať sa na novú situáciu.
tags: #smikova #dieta #z #rozvedenej #rodiny