Výchova dieťaťa je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najobohacujúcich úloh v živote človeka. Žiadny rodič nie je dokonalý a každý občas čelí situáciám, kedy reaguje spôsobom, ktorý nie je ideálny. Dôležité je uvedomiť si, že nie ste sami a existuje množstvo zdrojov, ktoré vám môžu pomôcť stať sa lepším rodičom. Tento článok prináša recenzie časopisov, kníh a praktické rady, ktoré vám pomôžu na vašej ceste výchovou dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti: Základ úspešnej výchovy
Práva a povinnosti rodičov a detí a alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne. Zákon neobsahuje celkový výpočet práv a povinností rodičov. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na rodinný stav. Je podstatné, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností chránili záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, kým nebol výkon rodičovských práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. A to bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania alebo mimo takéhoto konania pri pároch, ktoré nie sú zosobášené. Nevynímajúc situácie, ktoré nevyplývajú z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napr. situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený. Súd má právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia v prípadoch, ak treba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Zákon nevylučuje, aby sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli aj samotní rodičia. Z dôvodu, že ide o dohodu rodičov o tretej osobe - o ich spoločnom maloletom dieťati, aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom. Ak sa niektorý z rodičov bude domáhať, aby škola napr.
Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj rodičov je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku rodičovských práv a povinností. Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch nie sú vylúčené. Ak takéto rozhodnutie vydané nebude, škola aj rodičia musia akceptovať, že napr.
Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Je to v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napr. v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp.
Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. V situáciách, kedy rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, môže rodičia dokonca úplne pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp.
Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom.
Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov. Ak škola bola informovaná o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (nie je rozhodujúce či je úprava dočasná alebo trvalá), je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním.
V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami.Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr. Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Prečítajte si tiež: Rodičovské rady pre učenie
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.
Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu.Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia. V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. Zároveň na viacerých súdoch v súčasnosti prebiehajú pilotné projekty v poručníckej agende, ktoré efektívne rodičov vedú k uvedomeniu si problému a vplyvu sporu na deti a s veľkou úspešnosťou na informatívnych stretnutiach súdny úradník rodičov odkáže na vyhľadanie mediačnej, resp.
V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy. Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie.
Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr.
Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Stavy bytia a výchova
V príspevku reflektujeme situácie, ktoré sú spravidla následkom rodičovského konfliktu a negatívne vplývajú na dieťa, žiaka. Rozpad rodiny a alternatívna úprava výkonu rodičovských práv a povinností nie je ojedinelou situáciou. Nezriedka sa v prípade nevyriešeného sporu rodičov stáva škola nepriamym aktérom a miestom pre pokračujúci spor.
Porozumenie základom úspešnej výchovy
Vzťah s deťmi je ako lepidlo, ktoré rodinu spája. Je to základ výchovy dobrých ľudí. Ak ste doteraz nepoužívali vhodné slová pri svojich deťoch, neobviňujte sa. Jednu generáciu za druhou vychovávali pomocou príkazov a vyhrážok. A stále, aj my sme len ľudia. My aj naše deti. Je dôležité akceptovať neodvrátiteľnú mýlnosť človeka a vnímať každú novú knihu ako príležitosť nového začiatku. Príležitosť ukázať aj našim deťom, ako sa človek správa, ak urobí chybu. Kniha prináša množstvo nápadov a vysvetlení, ako vieme vzťah s našimi deťmi a výchovu dnes urobiť lepšie. Autorka sa so svojimi čitateľmi delí o niekoľko zvykov, ktoré prispievajú k upevňovaniu vzťahu s dieťaťom a podporujú pokojný domov. A to celé, realizuje láskavými slovami plnými porozumenia.
Dôležitosť emocionálnej nádrže lásky
Podľa autorov je základom výchovy bezpodmienečná láska. Je ľahšie vychovávať dieťa, ktoré má plnú emocionálnu nádrž, z ktorej čerpá, aby dokázalo prekonávať náročné obdobia v živote. Emocionálnu nádrž dopĺňame vtedy, ak hovoríme jazykom lásky nášho dieťaťa. To, či z našich detí vyrastú schopní a šťastní ľudia alebo neistí, neprístupní, zatrpknutí a nezrelí, záleží len na nás.
Päť jazykov lásky pre deti
Gary Chapman a Ross Campbell v knihe Päť jazykov lásky pre deti prezentujú, že každé dieťa vyjadruje a prijíma lásku rôznymi komunikačnými štýlmi. Jazyk lásky rodiča môže byť úplne iný ako jazyk lásky dieťaťa, čo môže viesť k zraneniam a nedorozumeniam. So svojimi deťmi môžeme hovoriť nasledujúcimi jazykmi lásky:
- Fyzický dotyk: Tieto deti majú radi objatia, bozky, hladkanie po vlasoch, túlenie sa, ale aj spoločné hry, ktoré vyžadujú dotýkanie a pohyb. Fyzický dotyk je veľmi dôležitý, ak je dieťa choré, citovo zranené či unavené.
- Slová uistenia: Ak sú jazykom lásky vášho dieťaťa slová uistenia, jeho emocionálnu nádrž napĺňajú pochvala a uznanie, frázy "ľúbim ťa" alebo "mám ťa rád", no taktiež pochvala za dobre vykonanú úlohu, prípadne milá prezývka, o ktorej viete len vy dvaja.
- Pozornosť: Pozornosť by mala zahŕňať príjemný, láskavý pohľad, kvalitný rozhovor, spoločné varenie a stolovanie alebo návštevu kina. Najdôležitejším faktorom pozornosti nie je ani tak samotná činnosť, ako skutočnosť, že ju robíme spolu.
- Dary: Darovanie a prijatie daru môže byť silným vyjadrením lásky a tento pocit si môžeme pripomínať celý život. Pri zahŕňaní darmi ale musíme byť opatrní, deti dokážu vycítiť, či je dar naozaj vyberaný zo záujmom alebo len „uplácanie“.
- Skutky služby: Najvyšší cieľ služby je pomôcť deťom stať sa zrelými dospelými ľuďmi, ktorý dokážu prejavovať skutky služby iným ľuďom. Naše vlastné skutky sa môžu stať modelom pre skutky a správanie sa našich detí.
Ak chceme objaviť jazyk lásky svojho dieťaťa, kniha nám poskytuje návod.
Výchova ako tréning a vedenie k zodpovednosti
Autori nás v knihe prevádzajú tiež kapitolou o výchove. Výchova je tréning, dôsledná snaha viesť dieťa od malička do dospelosti k zrelosti, čo mu umožní byť zodpovedným členom spoločnosti. Doviesť dieťa „k dokonalosti“ nie je prechádzka ružovou záhradou a vyžaduje všetky typy komunikácie ako aj zahŕňanie láskou. Kniha upozorňuje na spájanie si pojmov výchova a trest. Aj keď je trest súčasťou výchovy, stále je tou najnegatívnejšou. Autori prirovnávajú výchovu bez lásky k používaniu stroja bez oleja. Stroj chvíľu funguje, ale potom sa vážne poškodí. Čím viac sa cíti dieťa milované, tým ľahšie je vychovávať ho. Avšak počas ranného veku dieťaťa by mali rodičia presadzovať pravidlá a dbať na ich dodržiavanie. Predtým než ideme svoje dieťa vychovávať, mali by sme sa uistiť, že je jeho nádrž lásky plná, ak sa s nami dieťa neidentifikuje, bude na všetky požiadavky zo strany rodičov reagovať negatívne.
Ovládanie správania dieťaťa a zvládanie hnevu
Kniha predstavuje niekoľko metód, ktorými môžeme efektívne ovládať správanie svojho dieťaťa. Ak sa naučíme rozumieť jazyku lásky nášho dieťaťa, bude pre nás ľahšie zvoliť si aj výchovnú metódu. Doctor Burton White, zakladateľ a riaditeľ Harvardského predškolského projektu, hovorí: „Zdá sa, že k tomu aby človek dosiahol svoj potenciál, potrebuje dostať prvotriedne vzdelanie a v prvých troch rokoch života.“ S týmto tvrdením súhlasia aj sociológovia a učitelia, sú presvedčení, že stimulácia malých detí rozvíja ich budúce vzdelávacie schopnosti. Vhodná výchova a podpora detí môže dopomôcť k ich rozvoju inteligencie ako aj sociálnych zručností. V nižšom veku detí je ľahšie viesť ich k učeniu, pretože majú vrodenú motiváciu učiť sa, skúmať. Ak dieťa v situácii, keď sa niečo učí, zažíva nudu, odmietne aj tú najlepšiu lekciu.
Za kľúčovú motiváciu dieťaťa je pokladané prinútenie dieťaťa, aby prevzalo zodpovednosť za svoje činy. Koreňom väčšiny problémov v spoločnosti je zle zvládnutý hnev, napriek tomu, že má pozitívne miesto v našom živote a tiež vo výchove. Základnou dobrou funkciou hnevu je motivovať nás, nie je ani dobrý ani zlý, záleží len na spôsobe ako s ním zaobchádzame. Kým rodičia samotní nebudú vedieť zvládať hnev, nebudú schopní to naučiť ani svoje deti. Ak ich to ale naučia správne, majú v živote veľkú výhodu. Budú ho využívať vo svoj prospech. Dobre zvládnutý vlastný hnev nám pomáha rozvinúť si dobrý a pevný charakter. Dôležité je, že hnev sa nám z detí nikdy neporadí vytĺcť, nechajme deti, aby hnev verbalizovali, znížite tým riziko pasívno-agresívneho správania.
Pomoc dieťaťu pri spracovávaní žiaľu a dôležitosť partnerského vzťahu
Napĺňať emocionálnu nádrž láskou býva niekedy ťažké a obzvlášť ak je na to rodič sám. Kniha venuje kapitolu aj tejto problematike a radí ako pomôcť dieťaťu spracovávať žiaľ v prípade, že príde o jedného z rodičov či už smrťou alebo rozvodom rodičov, kedy je emocionálna nádrž vážnou traumou prederavená. Deti deprimované negatívnymi pocitmi len ťažko dokážu jasne premýšľať. Je potrebná pozornosť rodiča, starých rodičov príbuzným alebo psychológa. Osamelý rodič snažiaci sa napĺňať potreby svojho dieťaťa tiež potrebuje lásku ako ktokoľvek iný.
Niekto raz povedal: „Najlepší spôsob, ako milovať svoje deti, je milovať ich matku/otca.“ Kvalita manželstva výrazne ovplyvňuje spôsob, akým pristupujete k deťom. Ak je manželstvo zdravé, láskavé a čestné aj na výchove detí budete pracovať ako jeden tím. Budete im dobrým príkladom. Ľudia obyčajne vstupujú do manželstva v období zaľúbenosti no postupne sa život stáva stereotypnejší a otupnejší. Vieme pomenovať rozdiel medzi zaľúbenosťou a pravou láskou. Zaľúbenosť je pocit, ktorý sme prežívali na začiatku vzťahu, je dočasná.
Recenzie kníh o výchove detí
Lidmila Pekařová - Ako žiť a nezblázniť sa
Psychologička a spisovateľka Lidmila Pekařová vo svojej knihe Ako žiť a nezblázniť sa rozpráva o výchove nielen múdro, ale aj vtipne a s nadhľadom. Všetkým rodičom ponúka šlabikár výchovy, v ktorom okrem praktických návodov uvádza na príkladoch zo života, ako riešiť rôzne situácie pri výchove, pričom rovnako spravodlivo vníma správanie detí aj rodičov. Autorka ponúka riešenia rôznych situácií pri výchove od raného detstva po dospelosť.
Gary Chapman a Ross Campbell - Päť jazykov lásky pre deti
Svetový bestseller Päť jazykov lásky pre deti je knihou z oblasti rodinného poradenstva. Každé dieťa vyjadruje a prijíma lásku rôznymi komunikačnými štýlmi. Jazyk lásky rodiča môže byť úplne iný ako jazyk lásky dieťaťa. To prináša zranenia a nedorozumenia. Kniha pomáha rodičom objaviť primárny jazyk lásky dieťaťa a učí ich efektívne vyjadriť lásku svojmu dieťaťu.
Marek Herman - Najděte si svého marťana
Autorom knihy Najděte si svého marťana je známy český odborník na výchovu detí a terapeut Marek Herman. Kniha je pre rodičov napísaná odborne, ale pritom veľmi nezaťažujúco a zrozumiteľne. Autor sa v knihe s čitateľmi vlastne rozpráva. Dozviete sa informácie, o ktorých s prekvapením zistíte, že patria neodmysliteľne k vášmu spokojnému životu. Slová autora Mareka Hermana sú silné, miestami až naliehavé. Obzvlášť vás zaujme, ako dokonale citlivo dokáže popisovať svet malých detí.
Pavel Kopřiva, Jana Nováčková - Respektovat a být respektován
Autori knihy Respektovat a být respektován sa snažia ukázať, ako môže každodenná komunikácia s deťmi a dospievajúcimi ovplyvňovať a podporovať rozvoj ich osobnosti smerom k zodpovednosti a riadeniu sa zvnútornenými hodnotami. Vychádzajú najmä z odborných psychologických poznatkov a z kurzov, ktoré dlhodobo vedú pre rodičov a pedagógov. Ponúkajú nástroje až do úrovne konkrétnych zručností, ktoré rodičom a učiteľom môžu pomôcť dôsledne zachovávať rešpektujúci prístup v každodenných situáciách.
Kniha o rodičovstve - Nicky a Sila Lee
Autori Kniha o rodičovstve - manželia Leeoví vysvetľujú všetky fázy rodičovstva, od narodenia až do konca puberty. Spracúvajú témy, ako napríklad: päť jazykov lásky, deti a hranice, súrodenecká rivalita, ako previesť deti cez roky dospievania, odovzdávanie viery, úloha tradícií v rodine; ale aj ako usmerniť deti v oblasti sexu, alkoholu, drog, pozerania televízie a užívania internetu. Kniha je určená rodičom detí všetkých vekových kategórií, vhodná aj pre rodičov, ktorí vychovávajú deti sami.
Steve Biddulph - Tajomstvo výchovy šťastných detí
Steve Biddulph je austrálsky klinický psychológ, ktorý pracuje v Austrálii ako rodinný terapeut. Cieľ jeho knihy Tajomstvo výchovy šťastných detí je jednoduchý, a to, poskytnúť rodičom také rady, ktoré im pomôžu vychovať zo svojich detí mladých dospelých ľudí, ktorí majú dobré srdce a dokážu sa riadiť správnymi zásadami. Steve Biddulph okrem iného hovorí i o dvoch základných schopnostiach, ktoré potrebuje každý rodič. Nazýva ich láska nežná a prísna. Nežnú lásku charakterizuje ako schopnosť správať sa uvoľnene, srdečne a láskavo. Prísnu zasa ako schopnosť správať sa k deťom síce láskavo, ale prísne. To znamená stanoviť jasné pravidlá a trvať na ich dodržiavaní. Upozorňuje na to, že mnoho rodičov si totiž myslí, že ľúbiť svoje dieťa znamená všetko mu dovoliť a prepáčiť. Podľa autora je potrebné nájsť rovnováhu medzi nežnou a prísnou láskou.
Gerald E. Nelson - Minútové karhanie
Dr. Gerald E. Nelson je detský psychiater, teraz už na dôchodku, ktorý vyvinul metódu „minútového karhania“, aby pomohol rodinám, ktoré majú problémy s výchovou detí. Jeho princíp výchovy detí vychádza z predpokladu, že dobrá výchova je podstatou vzdelávacieho procesu, v ktorom sa deti učia fungovať ako šťastní a plnohodnotní členovia spoločnosti. Minútové karhanie je jednoduchá metóda, ktorú je ľahké si osvojiť, funguje u detí každého veku (18 mesiacov - 18 rokov). Je dôrazná, autoritatívna a pritom vľúdna a láskyplná. Ak očakávame od detí, že sa budú vhodne správať, musíme ich to najskôr naučiť. Je dôležité, aby poznali pravidlá vopred a, samozrejme, aby sme im išli príkladom. Ak dôjde k nevhodnému správaniu, je dôležité, aby dieťa dostalo okamžitú spätnú väzbu o tom, čo nebolo v poriadku. Rodič alebo vychovávateľ mu presne a zrozumiteľne povie, čo urobilo zle i to, aký má z toho pocit. Dospelý je často rozčúlený, cíti zlosť, a preto je potrebné, aby karhanie zakončil pozitívne tým, že sa zameria na to dobré, čo dieťa vie, robí, dokáže.
Laura Markhamová - AHA! Rodičovství
Táto kniha AHA! Rodičovství sa nezameriava na zmenu správania len u detí, ale aj u rodičov. Učí rodičov porozumieť vlastným emóciám. Poskytuje jednoduché a praktické návody, ako môžu rodičia spracovať vlastné reakcie tak, aby mohli deti viesť k empatii pomocou jasne stanovených hraníc a jasnej komunikácie. Autorka odporúča rodičom, aby si dali záležať predovšetkým na emocionálnom vzťahu medzi nimi a dieťaťom. Práve vtedy sa totiž dajú docieliť skutočné zmeny.
Mária Tóthová Šimčáková - Som rodič a čo s tým? a Som rodič a čo s tým 2?
Knihy Som rodič, čo s tým a Som rodič, čo s tým 2 napísala známa detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Prvá kniha sa venuje vývinu a výchove detí od narodenia do 6 rokov, druhá kniha sa zaoberá výchovou detí vo veku od 6 do 12 rokov. Autorka v publikáciách rozoberá aj také témy ako vreckové, rivalita medzi súrodencami, samostatnosť, moderné technológie, kamaráti, prvé lásky či depresia detí a šikanovanie. Autorka odporúča rodičom, aby sa zamysleli nad tým, akú formu výchovy si zvolia, či budú priateľskí, či budú voľne pristupovať k pravidlám, alebo budú vyžadovať plný rešpekt.
Annette Kast-Zahn - Ako naučiť deti pravidlá
Autorka Annette Kast-Zahn je skúsená psychologička, ktorá napísala niekoľko bestsellerov o výchove. Kniha Ako naučiť deti pravidlá patrí medzi ne. Autorka radí rodičom, že deti potrebujú, aby im rodičia určovali hranice.
Anna Bykovova - Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou
Knižka je veľmi svieža a vtipná s milými ilustráciami. Číta sa rýchlo a dáva cenné rady, ktoré sú "z prvej ruky" - autorka má dvoch synov a pracovala aj ako učiteľka v škôlke a vzťahová poradkyňa pre dospelých. Vďaka tomu má hlboké poznatky o ľudskej a detskej psychológii, ktoré zručne prepája a dáva mnohé praktické rady dp konkrétnych každodenných situácií. Hlavná myšlienka knihy je, že sa nemusíme báť dieťaťu dať priestor na samostatnú prácu, učenie sa nových zručností a pomoc v domácnosti.
#