Úspechy v škole sú pre deti nesmierne dôležité, pretože im zvyšujú sebavedomie a napĺňajú ich pocitom dosiahnutia cieľa. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri motivovaní a podpore dieťaťa v jeho vzdelávacom procese. Cieľom je, aby deti vnímali učenie ako prínosné a zaujímavé, a nie ako povinnosť.
Dôležitosť motivácie a podpory
Motivácia je základným kameňom úspešného učenia. Rodičia môžu dieťa motivovať rôznymi spôsobmi, napríklad vystavením ocenení či projektov doma. Ako vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie: „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci.“
Hry ako forma učenia
Do vzdelávacieho procesu je vhodné zaradiť rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ hovorí Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Dôležité je, aby deti do hier neboli nútené.
Pochvala ako účinný prostriedok
Medzi najúčinnejšie prostriedky motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková. Okrem klasických spoločenských hier môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy, ako napríklad súťaže v počítaní alebo písaní slov.
Čo robiť, ak sa dieťa nechce učiť
Ak sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa
Dôležitosť sebavedomia a jasných očakávaní
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková. Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková.
Problémová závislosť na rodičoch
Problémom môže byť aj závislosť na rodičoch, najmä ak od dieťaťa očakávajú príliš mnoho a požadujú perfektné vykonávanie všetkých činností spojených so vzdelávaním. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Iné príčiny zhoršeného prospechu
Nie vždy je za tým strata motivácie. Existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.
Kde hľadať pomoc
„Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.“
Prečítajte si tiež: Stavy bytia a výchova
Efektívna komunikácia s dieťaťom
Efektívna komunikácia je kľúčová pre podporu učenia a rozvoja dieťaťa. Existuje niekoľko stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni.
Stratégie pre lepšiu komunikáciu
- Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
- Čakanie: Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“
- Nasledovanie záujmu dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
- Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet.
- Rutiny: Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok.
- Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň: Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa.
- Oprava chýb: Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr. „to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo.
- Napovedanie: Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber.
- Popisovanie a komentovanie: Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
- Vysvetľovanie nových slov: Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným - hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách.
Ako sa pýtať
- Vyhýbajte sa otázkam, ktoré dieťa testujú, otázkam, ktoré si samy odpovedajú, otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, bombardujúcim otázkam a častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie.
- Používajte otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, otázky ponúkajúce výber, otázky podporujúce myslenie dieťaťa, otázky interpretujúce zvedavosť, otázky týkajúce sa pocitov a názorov, otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď.
Ako motivovať dieťa k učeniu
Nie všetky deti majú rovnaký záujem o učenie a plnenie povinností do školy. Je dôležité rozlišovať medzi nútením a motiváciou. Povzbudzovanie dieťaťa k pozitívnemu hľadaniu motivácie je dôležité pre budovanie návykov, ktoré pretrvajú počas celého života.
Tipy na motiváciu
- Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam: Čítanie je kľúčom k úspechu v živote. Pomôžte dieťaťu rozvíjať čitateľské schopnosti a lásku k čítaniu tým, že jeho svet naplníte knihami.
- Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením: Poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať.
- Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu: Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa bude cítiť dobre, keď vyjadrí svoje pocity, čo sa mu páči alebo nepáči a z čoho má obavy.
- Zamerajte sa na záujmy svojho dieťaťa: Ak chcete skutočne pomôcť svojmu dieťaťu povzbuďte ho, aby preskúmalo témy a predmety, ktoré ho fascinujú.
- Predstavte a podporte rôzne typy učebných štýlov: Každé dieťa má určité preferencie a štýl, ktoré sa najlepšie hodia k jeho spôsobu učenia.
- Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie: Ak vaše dieťa vidí, že ste úprimne nadšení z učenia nových vecí, pravdepodobne sa z neho tiež stane nadšenec.
- Urobte si z učenia zábavu učením na základe hier: Používanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové.
- Zamerajte sa na to, čo sa učí, nie na svoj výkon: Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa spýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky.
- Oslavujte dosiahnuté výsledky: Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa.
- Zamerajte sa na silné stránky: Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
- Urobte z každého dňa príležitosť naučiť sa niečo nové: Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty.
Prvá trieda a spoločné učenie
Začiatok školskej dochádzky je veľkým medzníkom nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Prvá trieda prináša mnoho zmien, nové prostredie, povinnosti, režim a aj domáce úlohy. Práve toto obdobie môže zásadne ovplyvniť, aký vzťah si dieťa vytvorí k učeniu a domácim úlohám. Spoločné učenie nie je len o kontrole úloh. Až 82 % detí, ktorým aktívne pomáhali pri učení rodičia, prejavilo vyššiu mieru motivácie a pri riešení náročných úloh zažívali menšiu frustráciu.
Tipy pre spoločné učenie
- Režim: Prvák potrebuje pevný režim. Ideálne je, ak sa každý deň venuje domácim úlohám v rovnakom čase - najlepšie po krátkom oddychu po škole a nie príliš neskoro večer.
- Prostredie: Nemusí to byť hneď samostatná izba či nový písací stôl, ale miesto, kde má pokoj, svetlo a základné pomôcky.
- Podpora: Je dôležité, aby ste dieťaťu pomohli pochopiť zadania a podporili ho, keď nevie, ako začať. Nediktujte mu však riešenia ani ho nekritizujte za chyby. Skôr mu pomôžte, aby sa učilo hľadať riešenia samo.
- Prestávky: Prváci ešte stále potrebujú veľa hry a pohybu. Dlhé sedenie nad úlohami môže byť kontraproduktívne. Po každej úlohe si dajte krátku prestávku - napríklad na pretiahnutie, spoločnú hru či kreslenie.
- Komunikácia s učiteľom: Nebojte sa pýtať učiteľky, ako sa dieťa adaptuje, čo mu ide a s čím bojuje. Učitelia a rodičia sú partneri, ktorí by mali spolupracovať pre dobro dieťaťa.
Výchova silných a vyrovnaných detí
Väčšina rodičov túži vychovať vnútorne silné, zodpovedné a vyrovnané deti. Znamená to láskavým spôsobom naučiť deti čeliť výzvam, nepoddať sa ťažkostiam a dôverovať sebe aj druhým.
Čomu sa vyhnúť vo výchove
- Nerobte z dieťaťa centrum vesmíru: Namiesto toho naučte svoje dieťa, že aj ono dokáže svetu niečo ponúknuť.
- Nenechajte dieťa, aby robilo zo seba obeť: Naučte deti neposudzovať úmysly druhých, neobviňovať, pretože to nikdy nikam nevedie.
- Nedajte sa viesť strachom: Naučte deti, ako sa dá rozumne čeliť bezdôvodným obavám.
- Nenechávajte dieťa diktovať život celej rodine: Ak nezvládnete vymedziť dieťaťu hranice a láskavo na nich trvať, dieťa sa bude zmietať vo vlastných nezrelých vzorcoch správania a bude nešťastné.
- Nebuďte perfekcionisti: Naučte ho akceptovať jeho zlyhania a vysvetlite mu, že sú súčasťou jeho cesty k úspechu.
- Nepreberajte zodpovednosť: Nechajte dieťa čeliť dôsledkom svojho konania.
- Nenechajte sa manipulovať: Buďte pevní v tom, čo považujete za správne.
- Nemýľte si disciplínu s trestaním: Disciplínou chceme deti naučiť systému, poriadku, pravidlám.
- Nechráňte deti pred urobením chyby: Nenájdu si systém a neskôr budú zabúdať peňaženku, kľúče od auta či termín pracovného pohvoru.
- Nevynechávajte deti z rozhodovania: Tam, kde je to možné, diskutujte s deťmi a primerane veku zohľadnite pri rozhodnutiach ich názor.
- Nenechajte deti zľahčovať si povinnosti: Môžeme dieťa motivovať k dôslednosti, vyžadovať od neho veku primerane dobre odvedenú prácu, pri ktorej sa snaží o dobrý výsledok.
- Nenechajte svoje dieťa, aby sa podceňovalo: Hľadajte na dieťati jeho silné stránky a nenechajte sa strhnúť ustavičnou kritikou.
- Nevydierajte svoje deti: Vysvetľujme im zmysel zásad, ktoré im v živote pomôžu.
- Nepovažujte dobré veci za samozrejmé: Naučte ich byť vďační za veci, ktoré sa zdajú samozrejmé.
Domáce úlohy a aktívna pomoc rodičov
Vo výchove však netreba len bezcielne zakazovať a prikazovať. Domáca príprava dieťaťa do školy - opakovanie učiva, správne hľadanie informácií, práca s textom, príprava pomôcok… V tomto by mali deťom najmä v prvých školských rokoch sekundovať i rodičia. Väčšina rodičov by si štúdium svojich detí bez domácich úloh vedela predstaviť. Ako správni rodičia si musíme nájsť správny pomer medzi našou aktívnou pomocou pri príprave do školy a voľným prenechaním povinností na dieťa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa