Aký Rodič, Taký je aj Dieťa: Vplyv Stavov Bytia na Správanie a Vzťahy

Príspevok sa zameriava na analýzu troch stavov bytia, ktoré významne ovplyvňujú správanie, reakcie a vzťahy človeka. Tieto stavy, odhalené počas psychologických sedení, sú Rodič, Dospelý a Dieťa. Cieľom je priblížiť tieto stavy a ich vplyv na naše každodenné fungovanie, aby čitateľ mohol lepšie porozumieť sebe aj druhým. Poznanie týchto stavov a ich prejavov môže prispieť k rozvoju všímavosti a schopnosti vedome s nimi pracovať.

Tri Stavy Bytia: Rodič, Dospelý, Dieťa

Psychiater Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK - Ty si OK predstavil model troch stavov bytia, ktoré sú našou súčasťou - Rodič, Dospelý a Dieťa - a ktoré v jednotlivých situáciách prehrávajú skôr uložené nahrávky. Tieto stavy bytia výrazne ovplyvňujú celkové správanie človeka, jeho nálady, reakcie či vzťahy s druhými.

Rodič: Nahrávky z Detského Detstva

Pre Rodiča je charakteristické, že reprodukuje to, čo sme videli či počuli u našich rodičov, keď sme boli malí. Tento stav bytia nazývame Rodič, pretože práve tu sú uložené „nahrávky“ od našich vlastných rodičov, ktoré nám predali prostredníctvom správania a výrokov (Harris, 2019). „Všetko, čo dieťa rodičov počulo hovoriť a videlo robiť, je nahrávané do Rodiča.“ (Harris, 2019, str. V Rodičovi sa teda nachádzajú aj všetky domnienky, pravidlá či zákony prevzaté od našich rodičov. V útlom veku sú nám nahrávané ako pravda, pretože „malým“ človiečikom ju poskytujú „veľkí“ ľudia - autority, ktoré sa o nás starajú a od ktorých závisí naše vlastné prežitie. Nahrávky sú charakteristické aj svojou protirečivosťou (rodičia nám vravia: „Neklam!“ - no sami klamú), čo je pre nás často mätúce.

Nahrávky uložené v Rodičovi sú čisté dáta, ktoré sme prevzali od našich rodičov v útlom veku a ktorým sme uverili. Dnes ich často používame bez toho, aby sme si boli vedomí, že presne tie isté slová používali naši rodičia v podobných situáciách. Poznanie existencie Rodiča v nás a jeho spôsobov prejavu nám umožní odhaliť momenty, v ktorých sa tieto nahrávky spustia, a zároveň vytvoriť priestor pre odlišnú, nami zvolenú, vedomú reakciu.

Dieťa: Pocity a Zážitky z Raného Detstva

Ďalší stav bytia - Dieťa - možno definovať ako: „… čo človek videl, počul, cítil a chápal.“ (Penfield, 1952). Keďže malý človiečik nedisponuje v období svojich prvých zážitkov žiadnou slovnou zásobou, väčšina jeho reakcií je tvorená pocitmi. Harris uvádza, že: „… dnes sa nám môže prihodiť veľa vecí, ktoré znova vytvoria situáciu z detstva a vyvolajú rovnaké pocity ako vtedy.“ (Harris, 2019, str. 46 - 47). Tiež dodáva, že „… keď zlosť prevláda nad rozumom, hovoríme o tom, že človeka ovláda Dieťa.“ (Harris, 2019, str. 47).

Prečítajte si tiež: Dopad reklamy na dieťa

V našom Dieťati často pociťujeme strach, ktorý môžeme zmierniť tým, že k nemu budeme pristupovať s láskou a pochopením.

Dospelý: Vedome Rozhodovanie a Zmena Reakcií

Asi vo veku 10 mesiacov sa dieťa začína vedome pohybovať a manipulovať predmetmi. V istom zmysle možno povedať, že sa začína osamostatňovať, a tak samo spoznáva svet. Dieťa takto zisťuje, že „… je schopné vedome urobiť niečo [podľa] svojej pôvodnej myšlienky. Takáto sebaaktualizácia je začiatkom Dospelého. Informácie v Dospelom sa zhromažďujú ako výsledok schopnosti dieťaťa samostatne zisťovať, aký je v živote rozdiel medzi ,naučenou predstavou‘ o živote v Rodičovi a ,pocitovou predstavou‘ o živote v Dieťati.“ (Harris, 2019, str.

Kým Dieťa a Rodič fungujú na báze automatických reakcií odvodených od toho, čo človek videl u druhých, resp. čo ho naučili, Dospelý je ten, kto má možnosť vedome si vybrať a zmeniť spôsob svojej reakcie. Obsah nahrávok v Dieťati a Rodičovi síce nemôžeme vymazať, no môžeme ho pochopiť a naučiť sa s ním pracovať. Tá je už riadená a kontrolovaná naším Dospelým, ktorý nám umožňuje riešiť konflikty vznikajúce z nesúladu názorov medzi Rodičom a Dieťaťom.

Naším hlavným cieľom pri riešení akýchkoľvek konfliktov a napätých situácií by malo byť logicky a srdečne vysvetliť situáciu, ktorá napätie či nezhodu vyvolala. Klasifikácia stavov bytia podľa Harrisa nám môže v konečnom dôsledku poslúžiť nielen pri vedomej práci s naším vlastným ja, ale aj pri snahe o pochopenie konania iných.

Vplyv Rodičov na Sebavedomie Dieťaťa

Na budovanie detského sebavedomia majú primárny vplyv najmä rodičia a ich vzťahy. Celková rodinná energia a dynamika dokáže ovplyvniť jeho budúce vnímanie určitých situácií a aj to, ako na ne zareaguje. Sebavedomie človeka sa začne formovať hneď ako si dieťa začne uvedomovať svoju oddelenosť od svojej primárnej vzťahovej osoby (väčšinou matky) a formuje sa spoločne s jeho osobnosťou. Sebavedomie je vlastne hodnotenie jednotlivcovej osobnej hodnoty a vypovedá o postoji k sebe samému, často sa označuje aj ako sebaocenenie alebo sebaúcta. Z výskumov vyplýva, že pozitívne vnímanie vlastnej hodnoty alebo sebaúcta sa spája s radom pozitívnych výsledkov ako je optimizmus, životná spokojnosť, emocionálna stabilita, nižšia úroveň prežívaného stresu.

Prečítajte si tiež: Rodičovské rady pre učenie

Prvé a primárne vzťahové väzby má väčšina detí k svojim rodičom, predovšetkým k svojej matke. Mnohí už určite počuli prirovnanie, že deti sú ako „špongie“. Rodič, ako primárna vzťahová osoba, je jednak ten, ktorému dieťa najviac dôveruje, kto je pre neho najbližšou osobou a jednak je to človek, ktorého stretáva najčastejšie, s kým je v najužšom kontakte. U malých detí a detí všeobecne sa mozog rýchlo formuje. Vytvárajú sa v ňom spoje, ktoré sa na seba napájajú a začne sa vytvárať niečo ako strom. Neskôr sa medzi sebou začnú prekrývať konáre stromov a stromy vytvoria niečo ako les. Človek tak získava určitú anatomickú zásobu, ktorú môže využívať pri riešení situácii, s ktorými sa stretáva. Dieťa na začiatku svojho života nie je ešte schopné porovnávať a samé si vyberať a rozhodovať sa. Inštinktívne začne používať vzorce, ktoré vidí u svojich rodičov a v domácom prostredí. Stávajú sa pre neho akousi normou a postupne ich uplatňuje vo svojom živote. Tvrdenie, že dieťa nám ako malé nerozumie alebo že nevie dostatočne vnímať naše pôsobenie na seba, nie je preto úplne pravdivé. Deti správanie rodičov v mladom veku vnímajú ako referenciu. Na jeho základe budú neskôr hodnotiť svet a životné situácie, s ktorými sa stretnú. Je dôležité, aby dal rodič dieťaťu, jednoducho povedané, dobrý základ. Deti svojich rodičov kopírujú.

Samozrejme tiež platí, že nie všetci sme rovnakí, čo pre jedného rodiča môže byť správne, iný to tak hodnotiť nemusí. Spôsob nazerania na človeka v humanistickej psychológií je sám o sebe nehodnotiaci, preto ani nie je vhodné, či žiaduce, hodnotiť prístup rodičov k výchove ako dobrý alebo zlý. Tým, že žijeme v dobe kedy máme ľahký prístup k médiám a internetu a vieme sa ľahko dostať k rôznym informáciám, prevládajú aj rôzne trendy a overené spôsoby výchovy. Tento tlak na seba a na výchovu detí sa prejavuje najmä u matiek. V mojej praxi sa často stretávam s mamičkami, ktoré prichádzajú so syndrómom vyhorenia (pričom syndróm vyhorenia sa už neviaže len k vyhoreniu v pracovnej oblasti). Mamičky pri výchove detí, starostlivosti o manžela, domácich povinnostiach, prípadne v dôsledku pracovného nasadenia, často vôbec nemajú čas na seba a na svoje potreby. U matiek je to väčšinou bežné, že dávajú potreby detí a rodiny pred tie svoje. Jedna z prvých a najdôležitejších vecí, ktoré sa svojich klientov často pýtam je, na koľkom mieste sú sami pre seba vo svojom živote. Je to veľmi jednoduchá otázka, ktorú však človek nepočúva často, a preto je pre ľudí zistenie, keď si uvedomia, že sú niekde na posledných priečkach, veľmi objavné.

Mnoho ľudí má predstavu, že ak bude mať sám seba rád a bude pre seba dôležitý, automaticky to znamená, že sa stane viac sebeckým, egoistickým, či menej empatickým človekom voči pocitom druhých ľudí. Táto predstava nie je pravdivá. Sebaláska a sebaúcta nám však zabezpečí, že budeme vedieť ustáť, vidieť a porozumieť vlastným hraniciam, ktoré by druhí nemali prekračovať. Veľa rodičov sa snaží isté emócie a nedôveru v seba pred deťmi skrývať, najmä ak majú pocit, že dieťa na to ešte nevyzrelo. Deti do troch rokov vnímajú veci najmä na emocionálnej úrovni. Naše deti vedia presne identifikovať, kedy sa cítime zle, kedy sme nervózny, smutný alebo neistý. Ak sa teda pýtame na to, ako vie rodič nevedome sabotovať rozvoj zdravého sebavedomia svojho dieťaťa, jednou z dôležitých vecí, ktorú by si mal uvedomiť je to, aby dával svoju dieťaťu príklad, ktorý chce, aby jeho dieťa videlo. To, čo dieťa potrebuje vidieť ako príklad zdravého a pozitívneho sebaobrazu svojho rodiča, aby si aj ono dokázalo vybudovať silné korene a základ pre svoje sebavedomie, je vidieť autentického rodiča.

Z teórie vyplýva, že k tomu, aby sa dieťa cítilo „vnímané“, aby nemalo pocit, že ho rodič zanedbáva alebo nie je pre neho prítomný, potrebuje 10 minút času denne, ktorý je venovaný IBA JEMU. Je dobré deťom ukázať a naučiť ich od malička, ako fungovať v spoločnosti. Keď deti vyrastú, nebudú sa v spoločnosti stretávať s tým, že im každý a za každých okolností vyhovie, že budú ich potreby a požiadavky vždy postavené na prvé miesto. V súčasnosti vidíme okolo seba dva extrémy výchovy rodičov - na jednej strane sú tu rodiča, ktorí, žiaľ, nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvochzamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer. Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo,kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom. Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie satočí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život. Títo rodičia sú neskonale trpezliví, obetaví, ustráchaní, robia za svoje dieťa všetko, len aby bolo dieťašťastné, spokojné, prinesú mu všetko, čo mu na očiach vidia. Čoraz častejší sa objavuje aj iný výchovný trend- dovoliť dieťaťu všetko o čo si požiada, len preto, aby sme dieťa nechali slobodne sa vyvíjať a nezabili v ňom napríklad génia, ktorý objaví nový liekči v desiatich rokoch vytvorí supermodernú sociálnu sieť. A tak rodičia dovolia dieťaťu vyvíjať sa podľa jeho predstáv. Dieťa už od narodenia nedostáva žiadne hranice, nemá režim, ktorý pre svojživot potrebuje a rodič mu vyhovie v akejkoľvek jeho požiadavke.

Praktické Rady pre Rodičov

1. Stavajte deťom pravidlá „hry“: Deti potrebujú pevné pravidlá. Pravidlá predstavujú pevné body všedného dňa. Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednostistrácajú zmysel. Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť si za ním. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať, že nemôžu stavaťrodičov proti sebe, že existujú síce rôzne názory, ale že je ich možné tolerovať.
2. Buďte dôsledný pri dodržiavaní pravidiel správania sa: Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel. Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne. Vysvetlite im zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite ich na dôsledkynedodržania pravidiel. Odpúšťajte chyby, ale nepoľavte. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny.
3. Odolajte citovému vydieraniu dieťaťa: Deti vedia byť úspešnými citovými manipulátormi, dokonca „malými tyranmi“. Takéto dieťa nerešpektuje žiadne dohody a pravidlá, robí si podľa seba, nepočúva príkazy a zákazy, má veľakonfliktných situácií s inými deťmi, Doma sa jeho rodina krúti len okolo potrieb a požiadaviek dieťaťa, celý svet sa točí podľa jeho požiadaviek, tak si nakoniec aj to nové autíčko vydupe aj keby malpoužiť náhly príval falošných sĺz. Neverte teda uslzeným očkám, ktoré sa hneď po dosiahnutí svojho zámeru zázračne vysušia. Ani tie najsmutnejšie pohľady neospravedlnia jeho výtržnosti.
4. Vymedzujte deťom hranice: Rovnako ako určené pravidlá, tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Všetky deti chcú stanovené hranice stále rozširovať, a je to v poriadku. Čím je dieťa staršie, tým viac hranice rozširujeme a nechávame ho od seba odísť.
5. Staňte sa pre svoje deti autoritou aj priateľom: Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad nezdá, ale autorita a priateľstvo sa vôbec nevylučujú. Autorita neznamená diktátorskú túžbu po moci.
6. Nezabudnite deti aspoň raz za deň pochváliť: Existuje princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Získate viac toho, čo pravidelne oceníte. Ak zistíte, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte ich, pochváľte ich, povedzteim, že to urobili správne. Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť. Povedzte deťom, že sa tešíte z toho, aké sú zodpovedné, húževnaté, pomáhajúce, tolerujúce, odpúšťajúce… Aj keď tieto vlastnosti ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne.
7. Spoločne si plánujte deň, týždeň, mesiac: Spoločný plán dáva deťom istotu. S deťmi by ste mali hovoriť o tom, čo sa v rodine ide robiť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam sa pôjde. Dobré je urobiť si spoločne s deťmi plán natýždeň, alebo na mesiac. Naplánovať si rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity. Rozvrh týždňa pomáha deťom rozdeliť si čas a učí ich rozvrhnúť si deň tak, aby sistihli urobiť domáce úlohy, pohrať sa a aj si oddýchnuť.
8. Prejavujte voči deťom lásku: Minimálne raz denne si dieťa pritúľte a povedzte mu, ako ho máte nadovšetko radi. A nikdy svojmu dieťaťu nepovedzte, že neľúbite, ani keď vás veľmi nahnevá, alebo ani keď donesie päťku v žiackejknižke a nebodaj na vysvedčení.
9. Poskytujte deťom v rodine pokoj, stabilitu, harmóniu: Deti potrebujú pokojné láskyplné rodinné prostredie, ktoré v nich vyvoláva pocit istoty a bezpečia. Medzi partermi zákonite dochádza k výmene názorov, hádke, kríze, ktorá sa odohráva pred očami detí,ale vždy by mali byť svedkami toho, že rodičia si odpustia, uzmieria, dohodnú, navrhnú kompromisné riešenie. Vo výchove detí je dobré myslieť aj na to, že deti vychováva viac ich okolie, ako rodina. Je to surové tvrdenie. Ale v dobrej štvrti sa jednoducho deťom darí lepšie. Akokoľvek dobrá ste rodina, akbude vaše dieťa obklopené grázlami, stane sa pravdepodobne grázlom. Výchova detí teda zahŕňa aj to, aké prostredie im vytvoríte.

Znaky Dobrej Výchovy

1. Dieťa pred vami slobodne a bez strachu vyjadruje emócie: Pokiaľ dieťa bez strachu vyjadruje pred vami celú škálu emócií, znamená to, že ste ako rodič vytvorili bezpečné prostredie plné istoty. Vzťah medzi vami a dieťaťom je otvorený, dieťa sa neobáva pred vami prejaviť, čo má na srdiečku.
2. Necháte dieťa zlyhať a chybovať, aby sa poučilo: Ak ich necháte zlyhať, ale neskôr sa pozhovárate o tom, aké ponaučenie si z toho vzali, učíte ich húževnatosti a tvrdej práci. Navyše sa dieťa naučí s pocitom sklamania a negatívnymi emóciami pracovať, a nástrahy sveta bude zvládať lepšie vďaka odolnosti, ktorú tým pomáhate v ňom vybudovať.
3. Nenútite dieťa, aby sa podobalo vašej vysnívanej predstave, má vlastnú identitu: Rodičia, ktorí nechajú deti byť kým sú a nenútia ich splniť ich vlastnú ideu o tom kto sú, odvádzajú skvelú výchovnú prácu. Deti by sa nemali podobať na rodičov, nemali by ísť v ich šľapajach, pokiaľ samé nechcú. Pomáhať deťom budovať vlastné záujmy, podporiť ich vlastnú identitu je pre ich sebahodnotu a zdravý psychický vývoj nutnosťou.
4. Nezameriavate sa len na známky: Dieťa, ktorého zaujíma matematika, nemá čas byť výborný v jazykoch alebo telesnej výchove. A toto dieťa to pravdepodobne dotiahne v matematickej oblasti omnoho ďalej ako jednotkár, ktorý všetku svoju aktivitu upriamil len na dosiahnutie skvelého prospechu vo všetkých predmetoch, ale skutočnú vášeň a záujem k jednej oblasti nikdy nepocítil - preto v nej v budúcnosti ani nemusí vynikať a bude „len priemerný“.
5. Vo vašej domácnosti sa rešpektuje osobný priestor a súkromie - aj dieťaťa: Tým, že ponechávate detskú izbu súkromným útočiskom dieťa učíte, že vo vašej rodine vládne rešpekt - a presne týmto spôsobom sa taktiež dieťa naučí prejavovať úctu k vám.
6. Nekritizujete ani nezosmiešňujete ale učíte, aby sa dieťa poučilo: Správny rodič vie, že kritikou a zahanbením dieťa neučí, ale trápi. Dieťa stráca pocit sebadôvery, kompetencie a sebavedomia, a miesto poučenia a chuti veci napraviť, cíti len hanbu. Aby sa dieťa dokázalo ospravedlniť, priznať si chybu a postaviť sa problémom čelom, musí mať odvahu - a tú mu práve kritizujúci rodič vezme. Rodič, ktorý vychováva zodpovedné dieťa vie, že sa má zamerať na úpravu chovania dieťaťa, nie na jeho osobnosť. Inými slovami, ak dieťa zje všetku čokoládu svojmu súrodencovi, rodič by ho nemal nálepkovať (Ty si lakomý/hnusný/sebecký!), ale upozorniť ho, že dané chovanie nebolo vhodné a vo vašej rodine sú iné maniere.
7. Priznáte si chybu a viete sa ospravedlniť: Dieťa týmto učíte, že každý chybuje, je to prirodzené a ľudské, avšak dôležité je vedieť si pochybenie priznať a dotyčnému sa ospravedlniť. Ak to nerobíte vy, od koho sa to dieťa naučí? Správne maniere máte modelovať vy, dieťa si ich neznesie z neba samo.
8. Vzdali ste sa nerestí a zlých návykov, len aby mali vaše deti vo vás vhodný vzor: Vy modelujete chovanie, od ktorého si dieťa berie príklad; ak sa vám nepáči ako sa dieťa správa, v prvom rade by ste sa mali pozrieť na svoje konanie. Rodičia, ktorí sa vzdali svojich nerestí a pred deťmi ozaj modelujú presne také chovanie a maniere, aké u nich chcú vidieť, sú skvelým príkladom úžasnej výchovy. Vedia, že čo deti vidia, zopakujú - a preto sa správajú tak, ako to očakávajú aj od svojich detí.
9. Deti sa chovajú v súvislosti s tým, čo ich učíte aj keď nie sú vo vašej prítomnosti: Pretože modelujete vhodné správanie, deti to automaticky opakujú - aj keď sú mimo vás, aj keď ich nevidíte. Ak modelujete spôsoby, deti ich prirodzene prevezmú a opakujú.

Ako byť Dobrým Rodičom: Pohľad Klinickej Psychologičky

Klinická psychologička Nadene van der Linden pre portál Motherly objasnila iné známky toho, ako si rodič môže zodpovedať otázku, či si robí svoju rodičovskú prácu dobre, alebo je aspoň na dobrej ceste.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

1. Dieťa si dovolí pred vami ukázať všetky svoje emócie: Pokiaľ vám dá dieťa otvorene najavo, ako sa cíti, predvedie vám v plnej paráde svoj hnev, smútok či strach, je to známka toho, že sa pred vami cíti v bezpečí. Psychológovia spravidla veľmi zbystria, pokiaľ dieťa svoje emócie a pocity pred rodičom skrýva, pretože je to signálom, že niečo vo vzťahu rodič - dieťa nie je v poriadku. Niekedy je pre rodiča veľmi ťažké, aby sa silou mocou nesnažil umlčať, aj za cenu trestu niektoré neželané negatívne emócie, najmä hnev. Dieťa sa tak naučí potláčať pocity a ostáva v ňom pachuť toho, že sa mu nesnažíme porozumieť.
2. Dieťa príde za rodičom, keď sa zraní alebo má problém: Znamená to, že je rodič pre dieťa bezpečným prístavom, kde dieťa nájde pomoc, keď ju potrebuje. Prijmime dieťa, keď sa nám chce zveriť, bez ohľadu na to, či sa nám zdá problém banálny, bezvýznamný. Inak nemôžeme čakať, že nás vyhľadá, keď pôjde v živote o naozaj ťažké veci.
3. Dieťa nemusí selektovať, čo rodičovi povie: Ak rodič potrebuje oporu, zázemie, na to sú iné dospelé osoby, ale nie deti. Inak sa dieťa vžije do svojej role „steny“ tak, že prestane rodičovi hovoriť o svojich myšlienkach, či pocitoch, aby s nimi nezaťažovali rodičov a nespôsobovali im zbytočné starosti.
4. Dieťa nedostáva od rodiča nálepky: Dobrí rodičia nekritizujú správanie dieťaťa tak, aby pri tom používali škatuľkovanie a výrazy ako „zlý,“ „hlúpy,“ „lenivý,“ „lajdácky“ a podobne. Ak vaše dieťa zje všetky čokoládové keksy bez toho, aby sa zo všetkými podelilo a ste dobrá mama, budete sa sústrediť na jeho správanie: „Zjedol si všetky keksy bez toho, aby si ponúkol aj ostatných. U nás doma je dôležité, aby si sa delil so sestrou a s bratom.“ To dá dieťaťu celkom inú správu ako veta: „Ty si ale pažravá a sebecká.“
5. Rodič pomáha objavovať a rozvíjať talenty a záujmy dieťaťa: Keď dieťa prinútite robiť niečo len pre vaše vlastné motívy, nemusí to dobre dopadnúť, hoci zdanlivo ide všetko, ako má byť. Dieťa sa môže cítiť pod veľkým tlakom a neúspech si berie veľmi osobne, nehovoriac o tom, že musí žiť pod výčitkami sklamaného a rozčarovaného rodiča, ktorý mal celkom iné očakávania.
6. Rodič vytvára hranice, aby sa dieťa cítilo v bezpečí: Dieťa bez hraníc a pravidiel je stratené. Má v rukách moc, a predsa je bezmocné. Hranice pomáhajú dieťaťu, aby sa cítilo v bezpečí a milované, hoci tie hranice nemusí v niektorých momentoch zrovna milovať. Príkladmi dobre postavených hraníc sú napríklad spánkový režim s pravidelnou večierkou, či rešpektujúce správanie voči všetkým členom rodiny.
7. Rodič sa vie ospravedlniť za svoje chyby: Ak rodič kričí, či inak preženie svoje reakcie, je veľmi dôležité to napraviť. Raz darmo budete hľadať znaky, že ste dobrý rodič preto, lebo dávate dieťaťu len kvalitnú bio stravu alebo že sa mu dobre darí v angličtine. Úspešné rodičovstvo je také, ktoré poskytuje dieťaťu bezpečné zázemie, kde dieťa cíti, že je milované, prijímané, že niekam patrí. Je vaše, milujete ho nadovšetko, ale niekedy mu jednoducho nerozumiete.

tags: #aký #rodič #taký #je #aj #dieťa