Štítna žľaza a tehotenstvo: Dôležitosť kontroly a vplyv na plodnosť a vývoj dieťaťa

Štítna žľaza, malý orgán v tvare motýľa umiestnený v dolnej časti krku, zohráva kľúčovú úlohu v celkovom metabolizme a má významný vplyv na plodnosť, tehotenstvo a vývoj zdravého bábätka. Produkuje hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), ktoré riadia metabolické procesy v tele pod taktovkou hypofyzárneho hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Ak trpíte poruchou štítnej žľazy, je dôležité navštíviť endokrinológa po potvrdení tehotenstva, aby sa predišlo ohrozeniu bábätka.

Vplyv ochorení štítnej žľazy na plodnosť

Ženy, ktoré majú problémy so štítnou žľazou, môžu mať ťažkosti s plodnosťou a otehotnením. Ochorenia štítnej žľazy ovplyvňujú menštruačný cyklus a ovuláciu. Znížená činnosť štítnej žľazy môže spôsobiť fibrocystickú chorobu prsníkov, ktorá sa prejavuje bolestivosťou a hrčkami. Pri nevysvetliteľnej sterilite gynekológ sleduje funkciu štítnej žľazy, pretože jej nízka funkcia môže stimulovať produkciu prolaktínu v hypofýze, čo bráni otehotneniu. Podávanie tyroxínu je v takýchto prípadoch lacnejšie a menej komplikované ako liečba sterility pomocou asistovanej reprodukcie.

Hormóny štítnej žľazy a tehotenstvo

Počas tehotenstva sa produkcia hormónov štítnej žľazy prechodne zvyšuje, najmä v prvom trimestri. Počas prvých 12 až 14 týždňov tehotenstva plod ešte nemá vyvinutú štítnu žľazu a je odkázaný na hormóny matky. Preto je dôležité odobrať krv v prvom trimestri, aby sa odhalili prípadné poruchy a zabránilo sa nenávratnému poškodeniu plodu.

Dieťa odoberá hormóny z matkinej štítnej žľazy, a ak ich matka nemá dostatok, môžu dieťaťu chýbať. Autoimunitná tyreoiditída nemusí byť u matky diagnostikovaná pred tehotenstvom, pretože za normálnych okolností jej môže stačiť menšie množstvo hormónov. Avšak v tehotenstve sú nároky vyššie a dieťaťu hrozí riziko od ľahkej mozgovej dysfunkcie a zníženia inteligenčného kvocientu až po vážne poškodenie centrálneho nervového systému (CNS). Ak sa žena lieči na hypotyreózu pred tehotenstvom, endokrinológ by mal zvýšiť dávku tyroxínu až o polovicu. Podávanie tyroxínu neohrozí ani matku, ani dieťa.

Hypertyreóza a tehotenstvo

Gravidita s hypertyreózou je vždy riziková. Žena musí užívať lieky tlmiace činnosť štítnej žľazy v najnižšej možnej účinnej dávke, aby lieky neovplyvnili štítnu žľazu dieťaťa. Ideálne je plánovať tehotenstvo, keď je ochorenie v pokoji. Lekár môže navrhnúť vyoperovanie štítnej žľazy alebo liečbu rádiojódom. Za bezpečné obdobie na otehotnenie sa považuje aspoň rok od podania poslednej dávky rádiojódu, pretože terapia môže oslabiť alebo úplne zlikvidovať schopnosť otehotnieť.

Prečítajte si tiež: Fakty o Metabolickej Diéte pri Rakovine

Tehotenstvo môže spustiť aj prechodný zápal štítnej žľazy, ktorý sa spočiatku prejavuje ako hypertyreóza, neskôr prechádza do zníženej produkcie štítnej žľazy, ale môže sa spontánne upraviť. Počas gravidity sa potláča imunita, aby sa zabránilo odvrhnutiu plodu. Po pôrode môžu vzplanúť autoimunitné choroby. Akútna autoimunitná tyreoditída trvá niekoľko dní a môže spôsobiť nepokoj až agresivitu, imitujúc laktačnú psychózu.

Skríning novorodencov

Počas prvých troch mesiacov tehotenstva sa hormóny štítnej žľazy prenášajú placentou a krvou sa dostáva jód do organizmu dieťaťa. Po 12. týždni si plod tvorí 50 až 80 percent vlastných tyroidných hormónov. Skríning na štvrtý až piaty deň po narodení odberom krvi z päty ukáže, či štítna žľaza bábätka funguje správne. Deti s preukázanou hypofunkciou štítnej žľazy sa liečia tyroxínom, čo im umožňuje normálny rast a vývin.

Ochorenia štítnej žľazy a tehotenstvo - riziká neliečenia

Pri zníženej funkcii štítnej žľazy (hypotyreóze) rastie riziko potratu a neprospievania dieťaťa, obmedzenia vývinu mozgu, inteligencie a psychomotorického vývoja, predčasného pôrodu alebo pôrodu mŕtveho plodu. Liečbu hypotyreózy zabezpečuje endokrinológ tabletkovou náhradou hormónov štítnej žľazy a pravidelnými kontrolami hladín hormónov v krvi.

Naliečená zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza) môže ohroziť tehotenstvo - je zvýšené riziko potratu, predčasného pôrodu alebo zlého zásobovania plodu živinami (preeklampsia), čo môže viesť až k ohrozeniu života a zdravia matky. U novorodencov je zvýšené riziko porúch srdcového rytmu, ktoré môžu viesť až k srdcovému zlyhaniu či k vzniku strumy, ktorá bábätku môže sťažovať dýchanie. Častým následkom hypertyreózy počas tehotenstva býva aj nízka pôrodná hmotnosť.

Diagnostika a liečba

Vyšetrenie fungovania štítnej žľazy by mala podstúpiť každá žena po potvrdení tehotenstva, v rámci odberu krvi počas gynekologickej prehliadky už na začiatku tehotenstva (do 12. týždňa). U žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj 6. až 12. mesiacov po pôrode, aby sa v prípade vzniku popôrodnej tyreoiditídy (zápalové ochorenie štítnej žľazy) zabezpečila náhrada hormónov štítnej žľazy.

Prečítajte si tiež: Prognóza pri rakovine a tehotenstve

Popôrodné problémy so štítnou žľazou

Ochorenie štítnej žľazy môže u ženy prepuknúť nielen počas tehotenstva, ale aj po pôrode. Porucha štítnej žľazy môže byť prítomná už pred graviditou, no nemusí sa prejavovať. Stáva sa to napríklad pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy, pri ktorom žena nemusí nič pociťovať a môže mať v krvi aj normálne hladiny hormónov štítnej žľazy.

Počas tehotenstva sa vytvára imunologická tolerancia voči plodu, čo znamená, že niektoré imunitné reakcie sú potlačené. Pre diagnózu autoimunitného zápalu štítnej žľazy je typické, že vznikajú protilátky proti enzýmu štítnej žľazy alebo proti tyreoglobulínu. Pôsobenie autoprotilátok môže zapríčiniť deštrukciu štítnej žľazy a zmenu jej funkcie. Môže sa rozvinúť aj zápal štítnej žľazy, ktorý obvykle nesprevádzajú bolesti. Dôsledkom tohto stavu sa do krvi vyplavuje viac hormónov štítnej žľazy, čo sa zvykne prejaviť ako zvýšená činnosť štítnej žľazy. Žena pri tomto ochorení nemusí mať žiadne ťažkosti, ale často jej môže rýchlejšie búšiť srdce, viac sa potí a chudne. Cielená liečba na tento zdravotný problém neexistuje, no po odhalení tejto diagnózy sa žene obvykle predpíšu betablokátory. Krátko po pôrode nemusí byť tento chorobný stav rozpoznaný, pretože pozornosť sa sústredí na dieťa a starostlivosť o neho, preto môžu byť príznaky prehliadnuté. Táto diagnóza často odznie spontánne, no asi u štyridsať percent žien tento chorobný stav pretrvá a neraz sa rozvinie do trvalo zníženej funkcie štítnej žľazy.

Ak sa žena borí s príznakmi, ktoré nie sú po pôrode ľahko vysvetliteľné a neustupujú alebo sa zhoršujú, môže to svedčiť aj o ochorení štítnej žľazy. V tom prípade je potrebné obrátiť sa na odborníka, ktorý ženu otestuje, a to napriek tomu, že mala výsledky štítnej žľazy na začiatku gravidity v norme. Situácia sa po pôrode mohla zmeniť, preto to treba skontrolovať.

Liečba počas dojčenia

Užívanie hormónov štítnej žľazy vo forme liekov je prirodzené, ide o telu vlastné látky, čiže žena s ochorením štítnej žľazy nedostáva nič cudzorodé. Ignorovanie liečby v snahe ochrániť dojčené dieťa by mohlo viesť k zhoršeniu stavu a potrebe vyššej dávky hormónov. Užívanie hormónov je najšetrnejšia forma terapie.

Prečítajte si tiež: Fakty o dojčení a rakovine prsníka

tags: #rakovina #stitnej #zlazy #a #tehotenstvo