Kašeľ, nádcha a kýchanie nie sú len ľudským problémom. Aj psy môžu prechladnúť, hlavne na jeseň a v zime. Rovnako ako ľudia, aj psy sa môžu v chladnom a vlhkom počasí nachladnúť a dokonca aj príznaky sú podobné ako u ľudí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o prechladnutí u psov, vrátane príčin, príznakov, diagnostiky, liečby a preventívnych opatrení.
Príčiny prechladnutia u psov
Ak je imunitný systém nejakým spôsobom narušený, je organizmus vystavený zvýšenému riziku vírusových a bakteriálnych infekcií. Chladné počasie k tomu len prispieva. Ak psa po prechádzke v daždi alebo v snehu správne neosušíte, môže ľahko prechladnúť. Rovnako tak oslabenie organizmu vplyvom iného ochorenia môže prispieť k infekcii. Vo väčšine prípadov je infekcia vírusového pôvodu, v závažnejších prípadoch bakteriálneho pôvodu, napríklad tzv. “Psincový kašeľ“, ktorý je spôsobený komplexom vírusov a baktérií.
Príznaky prechladnutia u psov
Väčšina príznakov prechladnutia u psov je podobná ako u ľudí. Klasickými príznakmi prechladnutia sú napríklad výtok z nosa, červené oči a výtok z očí, strata chuti do jedla a únava. Niektoré psy kýchajú obzvlášť často alebo si pozoruhodne často olizujú nos jazykom. Prechladnutí psi majú často menšiu chuť do jedla a veľa spia. Malé prechladnutie sa môže rýchlo zmeniť na závažné ochorenie ako je zápal pľúc. Odporúčame preto okamžite navštíviť veterinára, aby ste predišli ďalšiemu rozvoju ochorenia.
Diagnostika prechladnutia u psov
Klinické vyšetrenie urobené veterinárom môže určiť, či ide o prosté nachladnutie alebo závažnejšie ochorenie. V závislosti na závažnosti príznakov môže byť nutné vykonať ďalšie vyšetrenia, ako je rentgenové vyšetrenie alebo krvné testy. Nevyhnutné môžu byť tiež stery pre bakteriálne vyšetrenie a antibiogram.
Liečba prechladnutia u psov
K liečbe bežného nachladnutia väčšinou postačí odpočinok, dostatočný prísun tekutín, teplé a suché miesto pre ničím nerušený spánok a čerstvý vzduch. V niektorých prípadoch je však nutné podať lieky predpísané veterinárom, ako sú expektoranty, protizápalové lieky, rôzne prípravky na posilnenie imunity alebo antibiotiká. Nepodávajte psovi bez konzultácie s veterinárnym lekárom žiadne lieky určené pre ľudí, pretože väčšina týchto prostriedkov nie je pre psov vhodná. Vynechajte v tomto období vyvádzanie s ostatnými psami, plávanie alebo prechádzky v daždi.
Prečítajte si tiež: Celostný prístup k zdraviu: Kraniosakrálna terapia
Prognóza prechladnutia u psov
Väčšina prechladnutí u psov zmizne po niekoľkých dňoch bez akýchkoľvek problémov. Pri dostatočnom odpočinku a teple musí veterinár len zriedkakedy pomôcť. Ak však príznaky pretrvávajú niekoľko dní alebo sa stav vášho psa zhorší, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Ak sa nelieči, neškodné prechladnutie sa môže rýchlo zmeniť na zápal pľúc. Okrem toho môžu byť za príznakmi prechladnutia aj menej neškodné príčiny. Ak je spúšťačom iné základné ochorenie, prognóza samozrejme závisí od toho, ako dobre sa dá liečiť.
Prevencia prechladnutia u psov
Prevencia je lepšia ako následná liečba. Nachladnutiu možno predísť posilňovaním a podporou imunitného systému pomocou vyváženej stravy a zdravým životným štýlom s dostatkom pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. Vakcinácia môže priebeh infekcie zmierniť. Kvôli riziku infekcie je potrebné sa vyvarovať kontaktu s chorými psami, či už na prechádzke, v psej škole alebo pri strážení psa. Dávajte pozor, aby prechladnutý pes nejedol sneh. Môže byť znečistený posypanou soľou a štrkom a môže dráždiť krk aj gastrointestinálny trakt psa a spôsobiť ďalšie ochorenia. Psi s veľmi krátkou srsťou a srsťou bez podsady by mali byť pri nízkych teplotách chránení vhodným oblečením. Ak je prechladnutý pes mokrý, úplne ho vysušte, aby ste zabránili prechladnutiu. Ak je pes citlivý na suchý vzduch z radiátorov, odporúčame mať v dome fontánku, nádobu s vodou na parapete alebo zvlhčovač vzduchu.
Pôrod u sučiek: Dôležité postrehy a rady
Krytie, brezivosť a pôrod sú čo sa týka početnosti otázok na veterinárov najčastejším problémom chovateľov. Nie všetci kto majú doma fenu sú skúsený chovatelia a majú za sebou niekoľko vrhov a okrem normálneho fyziologického pôrodu sa stretli i s rôznými komplikáciami a nepríjemnosťami. Väčšina chovateľov zažije krytie, graviditu a pôrod svojej feny jeden alebo dvakrát za život. S termínom blížiaceho sa pôrodu sa snažia získať informácie v knihách, časopisoch, na nete a od samotných chovateľov. Materiálov je mnoho, no často sa zásadne líšia v informáciách a ich rozdielnosť vyvoláva u bežného chovateľa mnohé otázky, pochybnosti a častokrát aj beznádej či všetko pri pôrode fenky zvládnu.
Pôrod ako fyziologická záležitosť
Pôrod nie je choroba je to čisto fyziologická záležitosť. Väčšina sučiek porodí spontánne, bez komplikácií aj bez ľudskej pomoci. Brezivosť u feny trvá v priemere 63. dní, čo je ideálny stav. Väčšina sučiek však rodí skôr alebo neskôr. Pôrodu do 57. dňa po nakrytí hovoríme potrat (abort). Narodené štence nebývajú väčšinou životaschopné a uhynú. Od 58. dňa gravidity môžeme už narodené štence so zvýšenou starostlivosťou odchovať. Opačný extrém je prenášanie plodov, pričom za absolútnu hranicu môžeme považovať 69. deň brezivosti. Potom už musíme dať fenu dôkladne prehliadnuť vo veterinárnej ambulancii a pôrod umelo vyvolať alebo vykonať cisársky rez. Doba gravidity sa obvykle počíta od prvého dňa nakrytia. Doporučujem termín počítať nie na týždne, ale postupne po jednotlivých dňoch v kalendári aby nedošlo ku chybe.
Dôležité upozornenia pre chovateľov
- Fena pri háraní uvoľňuje niekoľko oplodnenia schopných vajíčok ktoré čakajú na spermie otca. Fena môže mať vo vajcovode vajíčka oplodnené v rôznom čase napr. s odstupom niekoľko desiatok hodín pri opakovanom prekrytí alebo od rôznych otcov ak nám napr. utečie a strávi noc u susedov. Pre značnú časovú variabilitu možného splynutia spermie s vajíčkom sa doba brezivosti obvykle počíta od prvého známeho spojenia feny so psom.
- Akonáhle kedykoľvek v priebehu brezivosti začne z feny vytekať výtok žltej, hnedej, krvavej či zelenej farby je nutné IHNEĎ navštíviť veterinárnu ambulanciu. Výnimkou je odchod hlienovej zátky niekoľko dní až hodín pred pôrodom, ktorá má však farbu aspiku a jasne sa tým odlišuje od možných abnormalít. Výtok inej než transparentnej farby je patologickou známkou priebehu brezivosti. Najväčším problémom je výtok zelenej farby, ktorý signalizuje odlúčenie plodu od matky a je dôvodom k okamžitému cisárskemu rezu. Akonáhle sa narodí prvé šteňa je tolerovaný výtok tmavo zelený a pochopiteľne aj krvavý.
- Od 58. Dňa gravidity je doporučené merať fene 2x denne telesnú teplotu v konečníku. Normálna zdrava gravidná fena má stále od 37 do 39 stupňov. Na rozdiel od človeka je normálna telesná teplota psa vyššia s podstatne väčším fyziologickým roztylom. Teplotu je nutné merať vždy v pravidelnú hodinu. Je jedno či to bude o 7.00 hod a 19.00 hod alebo v 04.00 hod a v 16.00 hod dôležitý je odstup 12 hodín ktorý spoľahlivo zachytí krátky pokles teploty pred pôrodom. Fena v predpôrodnej fáze asi 36 hodín pred začiatkom pôrodu náhle prechodne zníži svoju teplotu pod 37 stupňov. Pri pravidelnom meraní pokles zachytíme. Je to jediný objektívny ukazovateľ podľa ktorého môže laik spoľahlivo rozpoznať blížiaci sa pôrod. Niektoré feny hľadajú pred pôrodom tiché a tmavé kúty v byte alebo iné si hrabú pelechy a niektoré sa odmietajú venčiť. Iným sa spustí mlieko, ďaľším sa nechce žrať, no niektoré sú úplne normálne. K odhadu začiatku pôrodu teda ostáva naozaj len to pravidelné meranie teploty.
- Pôrod začína pôrodnými sťahmi, ktoré sú viditeľné aj pre laika. Akonáhle fena do max. 20 min neporodí plod je nutné okamžite navštíviť veterinárnu ambulanciu, pretože je niekde problém. Buď sú sťahy slabé alebo sa jedná o nepravidelnú polohu plodu, čo si v oboch prípadoch vyžaduje odbornú pomoc. Po vypudení plodu sa fena ukľudní a môže nasledovať pôrod ďalšieho šteňaťa, ale aj nemusí. Nie je pravda (podľa príručiek), že z feny musia „padať“ štence ako „na páse“ a nie je pravda, že ďalší plod musí výjsť do dvoch hodín po prvom. Ak je fenka kľudná, evidentne netlačí, stará sa o šteňa (štence) je všetko v poriadku. Zviera môžeme aj vyvenčiť, dať mu piť a ak bude chcieť aj nažrať. Fenka si musí v priebehu pôrodu odpočinúť a nabrať silu čo môže trvať aj niekoľko hodín.
- Šteňa sa narodí v obale, teda väčšinou a normálne fena obal rozhryzne a šteňa olíže. Tu by som doporučil fene pomôcť pričom stačí obal roztrhnúť nechtami a šteňa vylúpnuť. Pupočnú šnúru je možne tiež roztrhnúť nechtami asi 4 cm od pupčeku šteňaťa. Nie je nutné používať nožnice, príroda je múdra a pupočník sa roztrhne presne tam kde je treba. Objaví sa pár kvapiek krvi a je pokol, pričom sa pupočník nemusí podväzovať. Iba v prípade že z neho krv odkvapáva po kvapkách a k podviazaniu stačí bežná alebo zubná niť. Úzkostlivá dezinfekcia pupku alebo podviazania nie je príliš dôležitá, fena tiež nemá sterilný jazyk keď ním oblizuje a zdravé štence sa s bežnými baktériami vyrovnajú. Po vybratí z obalu šteniatko krátko umyjeme vlažnou tečúcou vodou v polohe hlavou dole a potom ho dáme fene oblízať. Normálne zdravé psie šteňa otvára papuľku a viditeľne dýcha, kňučí a prediera sa na svoje miesto pod slnkom. V prípade, že sa fena hneď o štence nestará nič sa nedeje a je to normálne, má svojích starostí dosť. Štence dajte do krabice prikryte ich uterákmi a pridajte PET fľašu naplnenú teplou vodou z vodovodu. Novorodenci rýchlo vychladnú a nemôžu sa aktívne zahrievať pričom PET fľaša supluje teplo matky. Zvláštnou kapitolou je oživovanie nedýchajúcich novorodencov. Bohužiaľ inštrukcie písomnou formou sú zbytočné pretože sa štence musia odsať, vyčistiť, rozmasírovať a dostať z nich zbytky plodovej vody. Procedúra je pre laika celkom „drsná“ a naozaj je nutné postup raz vidieť a nemožno ho celkom presne popísať. So šteňaťom v obale odchádza väčšinou aj placenta. Je to „krvavý kus mäsa“ pripojený ku šteňaťu pupočnou šnúrou. Po vybratí plodu z obalu a oddelení pupočníka sa automaticky oddelí aj placenta. Zbytky obalov a placenty môžete dať fene kľudne zožrať. Placenta obsahuje látky, ktoré urýchlia pôrod, spustia mlieko a vyčistia fene tráviaci trakt. Zožratie dvoch troch placent je fene iba na prospech. Akonáhle placenta neodíde s plodom opať sa nič nedeje. Je vypudená s ďalšími plodmi až po pôrode. Odhadnúť ukončený pôrod resp. že je fena „prázdna“ je pre laika veľmi ťažké, preto rozhodne dopuručujem keď máte pocit že fena s pôrodm ešte neskončila navštíviť veterinára. Zverolekár vyšetrí fenu a pri podozrení na zadržaný plod spozná tento stav pomocou röntgenu, hmatom alebo sonom.
- Pred pôrodom Vašej fenky si zistite ktorá z okolitých veterinárnych ambulancií má aj nepretržitú službu alebo ktorý zverolekár bude ochotný prísť na zavolanie k Vám domov.
Pyometra: Hnisavý zápal maternice
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochorením pohlavného aparátu súk. Často o ňom hovoríme v ambulancii, pretože medzi majiteľmi stále kolujú mýty o tomto ochorení, napríklad že sučka má mať za život aspoň jeden vrh šteniat a to ju pred týmto ochorením ochráni. Pyometra sa prejavuje dvoma formami: otvorená forma - vtedy patologický obsah (hnis) vyteká cez otvorený krčok maternice a majitelia si môžu všimnúť výtok.
Prečítajte si tiež: Cvičenie a pohyb pre ľahší pôrod
Príčiny a vývoj pyometry
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice vzniká vplyvom estrogénového dráždenia sliznice maternice počas hárania. Sliznica maternice hrubne, je prekrvená, zmnožujú sa v nej maternicové žliazky, ktoré vplyvom progesterónu produkujú nadmerné množstvo sekrétu. K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a nazýva sa cystická glandulárna hyperplázia endometria. Maternicový hlien sa cez zhrubnutú vrstvu sliznice nedokáže normálne vstrebávať, hromadí sa a následkom infekcie bakteriálnou mikroflórou, ktorá sa v maternici normálne vyskytuje, dochádza k vzniku pyometry.
Príznaky pyometry
Nanešťastie, pyometra je ochorenie, ktoré s majiteľ spočiatku nemusí všimnúť. K rozvoju pyometry dochádza najčastejšie mesiac až tri mesiace po háraní. Majitelia v ambulancii nevedia popísať, kde je vlastne problém a vravia, že suka je „taká divná“, prípadne smutná. Niekedy majú choré sučky zväčšené brucho, slabosť panvových končatín a sú spavé, Pri otvorenej forme má suka výtok z vulvy, vo väčšine prípadov je typickým príznakom zvýšené pitie a následné zvýšené močenie. Pri prestupe toxínov do krvi sa stav zvieraťa výrazne zhorší, dostavuje sa zvracanie, odmietanie krmiva, príp. hnačky a dehydratácia, neschopnosť pohybu, celková depresia až bezvedomie. Pri neriešení takéhoto stavu dochádza k úhynu.
Diagnostika a liečba pyometry
V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky. Pokiaľ je suka mladá, pyometra je otvorenej formy a majiteľ ju plánuje využiť ďalej v chove, je možné nasadiť konzervatívnu liečbu prostaglandínmi, ktoré spôsobujú vyprázdnenie maternice, spolu s antibiotickým krytím. Táto liečba nemusí byť úspešná, naviac prostaglandíny majú silné nežiadúce účinky (slintanie, zrýchlený dych, zvracanie, hnačky). Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú. Často sa nám na stôl dostane sučka v staršom veku, jej srdce už tiež nemusí byť v absolútnom poriadku, metabolizmus nefunguje ako zamlada, navyše je dlhšiu dobu vyčerpávaná pyometrou, zvracaním, bolesťami a práve táto sučka má podstúpiť anestéziu a operáciu.
Prognóza
Prognóza závisí od doby, v ktorej bola započatá liečba, a zdravotnom stave sučky.
Problémy s močením u psov
Ak má Váš pes problémy pri močení, môže to byť prejav ochorenia močových ciest. Odporúčame sa čo najskôr poradiť s veterinárom. Len ten dokáže presne stanoviť diagnózu a Vašeho miláčika týchto problémov zbaviť. Je to veľmi dôležité, pretože ochorenie močových ciest býva často veľmi bolestivé a za určitých okolností - napríklad pri upchatí močovej trubice močovými kameňmi - môže zviera ohroziť na živote. Abnormalitami v oblasti močového traktu sa môže prejaviť aj ochorenie, ktoré vzniká dôsledkom nadmerného príjmu tekutín a vedie k polyurii, tz. ku zvýšenému močeniu. Ako príklad môžeme uviesť ochorenie obličiek alebo diabetes. Nasledujúci text sa zameriava na dve najčastejšie ochorenia močového traktu, ale príznaky ochorenia v tejto oblasti môžu byť tiež spôsobené stresom, nádorom, problémami s prostatou alebo miechou či vrodenou malformáciou.
Prečítajte si tiež: Trendy v pôrodníctve na Slovensku
Močové kamene
Močové krémy, nazývané hovorovo “močová krupica”, spôsobujú bolestivé močenie. Tým je myslená tvorba kamenných usadenín v močovom trakte, tz. v obličkách a močovom mechúre. Príznaky môžu byť pretrvávajúce nutkanie na močenie, bolestivé močenie malého množstva moču a často tiež krv v moči. Ak sa u Vašeho psa niektorý z týchto príznakov objaví, vyhľadajte ihneď veterinára, pretože v závislosti na umiestnení kameňov mu môže ohroziť život urémia. Čím skôr sa začne liečba, tým lepšia bude prognóza uzdravenia. Rozvoj ochorenia môže spôsobiť zápal s pridruženým účinkom na hodnotu pH v moči, príčinou môže byť tiež nedostatok vitamínu A alebo infekcia. Ďalšou príčinou môže byť nedostatok tekutín, hlavne pri podávaní suchého krmiva: Dbajte preto na to, aby Váš pes prijímal dostatok tekutín.
Inkontinencia
Väčšinou si človek ani nevšimne, keď psovi sem tam počas pohybu alebo spánku kvapne moč. Ak ale začne pes strácať kontrolu nad svojim močovým mechúrom, nastáva problém. Inkontinenciou bývajú postihnuté väčšinou kastrované a staršie fenky, ktoré majú uvoľnené zvierače močovej trubice. Riziko inkontinencie zvyšuje obezita. Väčšie plemená sú inkontinenciou postihnuté viac ako tie menšie. Možnými príčinami inkontinencie však môžu byť aj vnútorné ochorenia, a preto aj pri prvom úniku moču vyhľadajte veterinára. Nezabúdajte, že psi majú výborný čuch a ako čistotné zvieratá znášajú nechcené mláčky rovnako zle ako Vy. Preto nikdy svojho psa za pomočovanie netrestajte. V takom prípade pomôže veterinár: Obvykle pomôžu lieky na podporu močových zvieračov. Dokonca aj pri inkontinencii spôsobenej cystitídou môže veterinárny lekár situáciu napraviť. Inkontinencia môže byť tiež spôsobená výhrezom platničky, nádorom alebo spinálnou osteoartritídou. Inkontinencia spôsobená poruchami správania obvykle postihuje veľmi mladých alebo vystresovaných psov. Ak sú títo psi fyzicky zdraví, je možné pomočovanie eliminovať cieleným tréningom.
Ochorenia pohlavných orgánov u psov
Ochorenie pohlavných orgánov môže mať mnoho príčin, a preto čo najskôr vyhľadajte veterinára. Nižšie uvádzame stručný prehľad najčastejších ochorení pohlavných orgánov, ktoré môžu byť tiež postihnuté nádormi. Dokonca aj u našich štvornohých miláčikov môžu infekcie spôsobiť ochorenia pohlavných orgánov. Väčšinou sa jedná o bakteriálne patogény. Najbežnejšími sú E. coli, stafylokoky a streptokoky, ktoré vedú k nešpecifickému zápalu. Medzi všeobecné príznaky patrí ospalosť, strata chuti do jedla a bolesť v postihnutej oblasti, ako sú semenníky. Medzi bakteriálne choroby, ktoré postihujú pohlavné orgány, patrí brucelóza psov. Táto infekčná choroba je bežná hlavne vo Veľkej Británii, južnom Francúzsku, Rumunsku a Maďarsku. U psov sa prejavuje zápalom semenníkov a nadsemenníkov, u feniek potratmi, zápalom delohy a neplodnosťou. Pri párení môže dôjsť k prenosu tzv. pohlavne prenosného nádoru, ktorý napadá sliznice a vyskytuje sa hlavne v južných krajinách a u feniek s oslabeným imunitným systémom. Nádorové bunky napádajú slizničné membrány pošvy a počas niekoľkých týždňov sa rozvinú vredy. Psi môžu tiež trpieť psím herpes vírusom. Dospelí jedinci obvykle nevykazujú žiadne príznaky, ale môžu prenášať vírus na šteniatka. Psí herpes vírus je najčastejšou príčinou úmrtia šteniatok vo veku do troch týždňov, úmrtnosť infikovaných psov v tomto veku je takmer 100 percent. Preto je choroba nazývaná “zabijak šteniatok”. Aj vrodené vady môžu byť príčinou ochorenia pohlavných orgánov. Napríklad kryptorchismus: príznakom je, že u šteniat vo veku približne dvoch mesiacov nie sú hmatateľné oba semenníky v miešku. Nachádzajú sa v brušnej dutine alebo v slabinovom kanáli. V niektorých prípadoch, do veku šiestich mesiacov, môže pomôcť hormonálna terapia - potom je slabinový kanál príliš malý a v úvahu prichádza len chirurgický zákrok. Jedinec trpiaci touto vadou je vylúčený z chovu. U niektorých samcov je predkožka zúžená a penis tak nemôže preniknúť von. Popri ťažkostiach s párením môže táto tzv. fimóza spôsobovať aj ťažkosti pri močení, pretože postihnuté zviera často nemôže močiť “prúdom”.
Etapy pôrodu u sučky
Pôrod nastáva medzi 58. až 65. dňom gravidity. Pôrod začína pred 58. dňom, alebo začína po 65. dni, najčastejšie medzi 66. a 70. dňom.
Z hľadiska počtu pôrodov označujeme sučku ako:
- nerodička (nullipara) - sučka, ktorá ešte nerodila
- prvorodička (primipara) - sučka, ktorá prvýkrát rodila
- druhorodička (sekundipara) - sučka, ktorá rodila už dvakrát
- viacrodička (multipara) - sučka, ktorá rodila už 3 a viac krát
Pôrod sa rozdeľuje do štyroch hlavných období podľa toho, v akej fáze sa sučka nachádza:
- Antepartálne obdobie - predpôrodné obdobie: Je to celé obdobie gravidity až do začiatku pôrodu.
- Peripartálne obdobie - okolo pôrodu: Zahŕňa čas tesne pred pôrodom, samotný pôrod a prvé hodiny po ňom.
- Intrapartálne obdobie - obdobie samotného pôrodu: Ide o čas, keď prebieha samotný pôrod - teda keď sa šteniatka rodia.
- Postpartálne obdobie - popôrodné obdobie: Je to obdobie po pôrode, počas ktorého sa sústreďujeme na zotavenie sučky a starostlivosť o novonarodené šteniatka. U ľudí sa tomu hovorí šestonedelie.
Fyziologická gravidita u sučky trvá zvyčajne 58 až 65 dní. Presný dátum pôrodu však závisí od toho, od čoho sa počíta - napríklad od krytia, ovulácie, hladiny hormónov alebo zmien v správaní. Nedávna retrospektívna štúdia (Eilts a kol., 2005) ukázala, že na dĺžku gravidity u sučiek má vplyv veľkosť plemena a počet šteniat vo vrhu. Vek sučky ani to, či už predtým bola gravidná, však dĺžku gravidity neovplyvňujú
Spôsoby výpočtu termínu pôrodu:
Od krytia:
- 65 ± 3 dni → 100 % presnosť v tomto rozmedzí
- 65 ± 2 dni → približne 90 % presnosť
- 65 ± 1 deň → približne 67 % presnosť
Od ovulácie (pri hladine progesterónu 4-8 ng/ml): 63 dní ± 1 deň → veľmi presné, ak sa pozná dátum ovulácie
Od nárastu LH (tzv. "LH vlna"): 65 dní ± 1 deň
Od konca diestra (určeného pomocou vaginálnej cytológie): 57 ± 1 deň
správanie sučky počas hárania (napr.
Pôrodné cesty u sučky
Pôrodné cesty u sučky tvoria mäkké časti (krčok maternice, pošva, predsieň pošvy, vulva) a tvrdé časti (panva). Panva sučky je pomerne krátka a smerom dozadu (kaudálne) sa rozširuje. Je uzavretá a otvára sa až pri začiatku pôrodu, keď kontrakcie maternice uvoľnia krčok maternice a otvoria celý pôrodný kanál. Tvoria ju 3 panvové kosti - bedrové, lonové a sedacie - ktoré u mladých sučiek spája chrupavka (symfýza). Zhora prilieha krížová kosť spojená s panvou pevným krížovobedrovým kĺbom. Panvu spevňujú aj väzy, najmä široký panvový väz, ktorý sa pred pôrodom uvoľní a tým rozšíri pôrodné cesty. Zo širokého panvového väzu je vyvinutý len ligamentum sacrotuberale upínajúci sa na sedací hrboľ. Pre spevnenie panvy majú význam aj krížovobedrové väzy, ktoré sa upínajú medzi krížovým hrboľom bedrovej kostí a hrebeňom krížovej kosti a medzi krížovým hrboľom a bočnými (laterálnymi) časťami krížovej kosti. Panvová dutina má tvar kanála, ktorý sa smerom dozadu zužuje. S brušnou dutinou ju spája panvový vchod, von vedie panvovým východom.
Panvový vchod
Zhora (dorzálne) ho tvorí krížová kosť, z bokov bedrové kosti a zdola (ventrálne) lonová kosť.
Panvový východ
Zhora (dorzálne) ho tvorí prvý chvostový stavec, z bokov väzy, zdola (ventrálne) sedací oblúk a sedacie hrboly. Uzatvára ho panvová bránica tvorená svalmi, väzmi úsekom konečníka a časťami pohlavného a močového aparátu, ktorá sa pred pôrodom uvoľní, aby uľahčila prechod šteniat v mieste prechodu pošvy do pošvovej predsieni. Ak sa neuvoľní dostatočne, môže to sťažiť pôrod; ak sa uvoľní príliš, hrozí výhrez pošvy alebo maternice.
Panvová spodina
Je tvorená sedacími a lonovými kosťami. Po bokoch (laterálne) ju ohraničujú sedacie tŕne bedrovej kosti a sedacie hrboli sedacej kosti. Ak je spodina veľmi hlboká a sedacie tŕne a hrboli sú vysoko, prechod šteniat môže byť ťažší.
Vnútro panvy je vystlané väzivom a čiastočne pobrušnicou, ktorá vytvára dva záhyby - medzi maternicou a konečníkom a medzi močovým mechúrom a lonovou kosťou. Pobrušnica nedosahuje až k panvovému východu, ale len k panvovej bránici, a tak môžeme panvovú dutinu rozdeliť na prednú (kraniálnu) intraperitoneálnu časť a na zadnú (kaudálnu) retroperitoneálnu časť. Pošva sa nachádza z väčšej časti v retroperitoneálnej časti panvovej dutiny. Priestornosť panvy (a teda aj ľahkosť pôrodu) sa dá zmerať metódou zvanou pelvimetria.