Akútne respiračné zlyhanie u novorodencov: Príčiny a liečba

Akútne respiračné zlyhanie je život ohrozujúci stav, pri ktorom respiračný systém nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka do tkanív a eliminovať oxid uhličitý z tela. U novorodencov a detí predstavuje jednu z najčastejších príčin srdcového zlyhania a indikáciu pre kardiopulmonálnu resuscitáciu. Tento článok sa zameriava na objasnenie problematiky akútneho respiračného zlyhania u novorodencov, jeho klinické prejavy, identifikáciu kriticky chorého novorodenca a jeho iniciálny manažment.

Klinický obraz a identifikácia pacienta s respiračným zlyhaním

Klinická prezentácia respiračného zlyhania u novorodencov nie je vždy špecifická, no existuje niekoľko varovných signálov, ktoré by mali lekárov upozorniť na potenciálne kritický stav. Medzi tieto symptómy patrí:

• Dyspnoe (dýchavičnosť)
• Zvýšená svalová námaha pri dýchaní
• Retrakcie (ťahanie) jugulárnych, supraklavikulárnych, interkostálnych a subkostálnych priestorov
• Výrazné pohyby nosných dierok (alárne súhyby)
• Poruchy vedomia

Identifikácia týchto symptómov umožňuje včasné zabezpečenie intenzívneho monitoringu a adekvátnej liečby. Klinická prezentácia nie je špecifická, existuje však viacero varovných symptómov, ako je dyspnoe, zvýšená svalová námaha, retrakcia jugula, supraklavikulárnych, interkostálnych a subkostálnych priestorov, zvýraznenie alárnych súhybov, porucha vedomia a iné, pomocou ktorých dokážeme identifikovať kriticky chorého detského pacienta a zabezpečiť mu intenzívny monitoring a liečbu.

Príčiny respiračného zlyhania u novorodencov

Respiračné zlyhanie u novorodencov môže mať rôzne príčiny, pričom ich možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Respiračné komplikácie u ľahko nezrelých novorodencov

Medzi najčastejšie patrí pneumónia, prechodné tachypnoe novorodencov (TTN) a syndróm respiračnej tiesne (RDS). Pri porovnaní s donosenými vyžadujú deti s RDS viac respiračnej podpory (distenčná liečba alebo mechanická ventilácia). Respiračné komplikácie sú príčinou vyššej mortality počas novorodeneckého obdobia (0,8 : 0,4 % donosených novorodencov). Príčinou týchto komplikácií je nezrelá autonómna respiračná odpoveď, nezrelý respiračný a surfaktantový systém, oneskorené odvodnenie pľúc, zvýšená pľúcna perfúzia a spomalená expanzia alveol.

Prečítajte si tiež: Všetko o dojčení

Ľahko nezrelý alebo takmer zrelý novorodenec je dieťa narodené medzi 34. až 36. gestačným týždňom (GT). 33. gestačného týždňa. Pri porovnaní s donosenými novorodencami narodenými v 37. až 42. GT, majú vyššiu morbiditu a mortalitu. Ľahko nezrelí novorodenci nie sú len malá verzia dieťaťa donoseného. Nie sú vývojovo ani funkčne zhodní, z čoho vyplýva slabšie zvládnutie potencionálnych problémov. Majú vyššie riziko krátko­dobej, ale aj dlhodobej morbidity. Všetky tieto komplikácie môžu viesť k predĺženej hospitalizácii alebo opakovaným hospitalizáciám v ne­skoršom období (15,2 : 7,9 % donosených detí). Majú až trikrát vyššiu incidenciu detskej mozgovej obrny. Časté je oneskorenie psychomotorického vývoja alebo mentálna retardácia.

Respiračné komplikácie - dlhodobé výstupy. Ľahko nezrelí novorodenci sú v prvých 2 týždňoch i počas prvých šiestich mesiacov života opakovane hospitalizo­vaní (1,8 : 2,2 v porovnaní s donosenými). Výskyt syndró­mu náhleho úmrtia (SIDS) je u nich 1,3/1000, pričom u donosených je to 0,69/1000.

Chronické pľúcne choroby (CHPCH)

Detské CHPCH sa vyskytujú v kontexte rastu a dozrievania pľúc. Pred­časný pôrod preruší vývoj pľúc. Doteraz máme pomerne málo poznatkov o včasnom postnatálnom vývoji pľúc. Niektorí autori publikovali práce o CHPCH, ktoré sú zapríčinené poruchou syntézy proteínu surfaktantu B - SP-B deficiency a depozíciou glykogénu do interstícia. Porucha syntézy proteínu surfaktantu C, SP-C deficiency, sa vyskytuje u detí aj u dospelých.

Chronické pľúcne choroby včasného detského veku sa vyskytujú v kontexte rastu a dozrievania pľúc. Najčastejšie sú chorobou moderného veku v kontexte novorodeneckej intenzívnej starostlivosti. Majú úzku súvislosť s neukončeným vývojom pľúc u predčasne narodených detí. V poslednom období sa zjavujú práce o geneticky podmienených chronických pľúcnych chorobách zapríčinených poruchou syntézy surfaktantu. Chronic lung diseases in the early childhood age appear in the context of development and maturation of the lung tissue. Mostly being in relation with modern intensive care in perinatal period, having a tight liaison with immature lung in preterm newborns. Lately appear works concerning the role of genetically induced defects in surfactant synthesis influencing lung affections. Chronické pľúcne choroby (CHPCH) u detí sa výrazne odlišujú od CHPCH u dospelých.

Bronchopulmonálna dysplázia (BPD)

U detí narodených medzi 24. a 32. gestačným týždňom je najčastejšou chronickou pľúcnou chorobou broncho­pulmonálna dysplázia (BPD), ktorú prvýkrát opísal Northway a spoluprac. v roku 1966. Predčasný pôrod preruší vývoj pľúc. Aj keď sú alveoly prítomné ojedinele už v 32. gestačnom týždni, ich rozmiestnenie je ukončené až v 36. Nová forma BPD je miernejšia forma chronickej pľúcnej choroby, ktorú charakterizuje dlhodobá závislosť od kyslíka a menej výrazné rtg. zmeny. Diagnóza a stupeň závažnosti sa môžu stanoviť u dieťaťa vtedy, ak pretrváva jeho závislosť od kyslíka aj 28 dní po narodení. Stupeň závažnosti sa hodnotí u detí narodených pred 32. gestačným týždňom v 36. post­menštruačnom týždni a u detí narodených po 32. GT v 56. týždni života. Ľahký stupeň je potreba kyslíkovej liečby s FiO2 0,21, stredne ťažký stupeň s FiO2 0,22 - 0,29 a ťažký stupeň s FiO2 ?

Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť adaptáciu v škôlke

Najčastejšie ťažkosti detí s BPD sú opakované infekcie dýchacích orgánov, ktoré sú ťažšie svojím priebehom, majú horšiu odpoveď na liečbu a vyžadujú opakované hospitalizácie. Bronchitídy majú obštrukčnú zložku. Pneumónie sú podľa našich pozoro­vaní najčastejšie baktériové. Vzhľadom na svoju závaž­nosť a potrebu opakovaných hospitalizácií spomaľujú psychomotorický vývoj dieťaťa. Bronchiolitída ohrozuje dieťa respiračným zlyhaním a vyžaduje nákladnú intenzívnu starostlivosť. Najčastejšie ju spôsobuje RSV infekcia. V novorodeneckom veku môže byť BPD príčinou vývoja pľúcnej hypertenzie v neskoršom veku. V neskoršom veku pripomínajú infekcie dýchacích ciest bronchiálnu astmu, majú však ťažší priebeh, horšiu odpoveď na liečbu a ťažšie funkčné zmeny. Napriek opakovaným stavom dýchavičnosti, BPD nie je bronchiál­na astma. Pri BPD nie je dôkaz eozinofilovej infiltrácie dýchacích ciest a ani atopie. V počiatočných štádiách BPD môžu byť inhalačné kortikoidy účinné, ale pri pokračovaní liečby BPD nemajú miesto.

Geneticky podmienené poruchy

Deficit SP-B. Porucha génu kódujúceho SP-B je spojená s kongenitálnou formou pľúcnej alveolovej proteinózy. Gén pre SP-B je lokalizovaný na 2. chro­mo­zóme. Doteraz bolo opísaných mnoho mutácií. Klinicky sa prejavujú ako progresívne respiračné zlyhanie u do­noseného dieťaťa s rtg. nálezmi ground-glass zatienení alebo vyvinutej fibrózy. Diagnózu možno stanoviť neprítomnosťou SP-B farbenia z tracheálneho aspirátu alebo pľúcnej biopsie. Táto porucha môže spôsobiť chronickú pľúcnu chorobu aj u starších detí. U niektorých detí s IPCH a normálnou štruktúrou génov SP-B a -C bola dokázaná mutácia ATP viažuceho kazetového transportéra A3 (ABCA3).

Surfaktantové proteíny SP-A až -D obsahujú ma­nózu viažuci lecitín a sú súčasťou vrodenej obrany­schopnosti pľúc. Vlastnosť povrchovej rozpínavosti pochádza z SP-B a SP-C.

Infekcie dýchacích ciest

Respiračné detské ochorenia predstavujú ochorenia od nádchy, teda zápalu nosa a nosohltana, zápalu prínosových dutín, zápalu hrdla, hrtana, priedušnice až po zápaly priedušiek a pľúc. Okrem ochorení spôsobených prevažne vírusmi, menej často baktériami, tu radíme aj veľmi časté ochorenia alergickej etiológie, teda alergickú nádchu alebo bronchiálnu astmu. Každoročná sezóna akútnych respiračných ochorení prichádza predovšetkým v jesenných a zimných mesiacoch. Tieto ochorenia predstavujú najčastejšiu formu infekcií v každej vekovej kategórií, pre každú z nich však majú svoje charakteristiky a odlišnosti. Akútne ochorenia horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie ochorenia, ktoré nás dokážu potrápiť aj viackrát do roka. Určitá frekvencia infekcií je považovaná za normálnu - hovoríme o tzv. fyziologickej chorobnosti. Ide predovšetkým o infekcie horných dýchacích ciest s miernym priebehom, bez komplikácií a bez nutnosti podávania antibiotík na ich zvládnutie. U detí predškolského veku to môže byť 6 až 8 infekcií za rok, u detí školského veku, adolescentov a dospelých sú to 2 - 4 infekcie za rok.

Respiračné ochorenia môžu postihovať horné a dolné dýchacie cesty, väčšinou ide o infekcie horných dýchacích ciest, len asi v 5 % sú postihnuté aj dolné dýchacie cesty. Až 90 - 95 % všetkých infekcií je vyvolaných rôznymi respiračnými vírusmi, preto len malá časť z celkového počtu má byť liečená antibiotikami. V etiológii respiračných infekcií dominujú až v 90 - 95 % vírusové patogény, preto používanie výrazu „ viróza“ je naozaj na mieste. Menej častou príčinou je bakteriálna alebo kvasinková infekcia. Ak sa po počiatočnom zlepšení objaví druhá vlna zhoršenia príznakov a opäť sa vráti horúčka, hrozí riziko bakteriálnej superinfekcie, kde je už potrebná antibiotická liečba. Akútne respiračné infekcie najčastejšie postihujú horné dýchacie cesty. Ak sa ochorenie rozšíri na dýchacie cesty pod hrtanom, hovoríme o infekcii dolných dýchacích ciest. Akútne respiračné ochorenia sú krátkodobé. Ich nástup je rýchly a doba trvania je zvyčajne krátka, niekoľko dní až týždňov. Prekonanie bežného nachladnutia nezanecháva dlhotrvajúcu imunitu, a preto môžeme v priebehu jednej sezóny prekonať aj viacero epizód infekcie.

Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca

Akútny zápal hltana (akútna faryngitída) a angína (tonzilitída) - medzi najčastejšie príznaky patria bolesti hrdla, škriabanie v krku, problémy s prehĺtaním, zdurenie krčných lymfatických uzlín, prípadne zápach z úst, u niektorých detí aj bolesti brucha. Akútny zápal stredoušia (akútna otitída) - bolesť ucha, porucha sluchu, s alebo bez sekrécie z ucha. Akútny zápal priedušnice (akútna tracheitída) a priedušiek (akútna bronchitída) - s typickými príznakmi ako záchvaty nekontrolovateľného, bolestivého a neutíchajúceho kašľa, chrapot a bolesť na hrudi a horúčka. V 90% dominujú vírusy, len u 10% príčinou ochorenia sú baktérie. Zápal pľúc (pneumónia) - s charakteristickými príznakmi ako je kašeľ, zrýchlený dych, horúčka, bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. V prípade obojstranného nálezu na RTG snímku hovoríme o obojstrannom zápale pľúc. Príčinou ochorenia sú vírusy, baktérie alebo zmiešané infekcie. Atypická pneumónia alebo studený zápal pľúc sa vyznačuje tým, že príznaky sa môžu objaviť až 3 týždne po infekcii. Kľúčovým faktorom k nastaveniu správnej liečby je rozlíšenie medzi bakteriálnou a vírusovou infekciou. U malých detí dominujú predovšetkým rôzne respiračné vírusy, u starších pacientov aj atypické baktérie ako chlamýdie či mykoplazmy s nutnosťou antibiotickej liečby. Pri rozhodovaní lekára či ide o infekcie okrem veku pacienta je potrebné brať do úvahy aj aktuálnu epidemiologickú situáciu, charakter príznakov a ich trvanie. K rozhodnutiu, či je potrebné nasadiť antibiotiká alebo nie, pomôžu aj výsledky vykonaného CRP testu. Na vyšetrenie stačí odber jednej alebo viacerých kvapiek kapilárnej krvi. C-reaktívny proteín (CRP) predstavuje jeden z najčastejších markerov zápalu. Nie je nevyhnutné vyšetrovať CRP pri každej respiračnej infekcii, je však dôležitým orientačným parametrom pri rozhodovaní o možnom pôvode infekcie. Normálna koncentrácia CRP v sére zdravého človeka je nižšia ako 5 -10 mg/l. Hodnota C-reaktívneho proteínu (CRP) nad 40 -50 mg/l u dospelých a starších detí pri príznakoch respiračnej infekcie viac ako 1 deň je už obvykle známkou bakteriálnej infekcie.

Často sa pri priebehu akútnych respiračných ochorení objavujú tri komplikácie: sinusitídy, otitídy a pneumónie.

Sinusitída

Sinusitída je zápalové ochorenie sliznice prínosových dutín - vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Podľa lekárov a lekárok sa môže začať u vašich detí alebo u vás suchým štádiom s nepríjemným pálením, suchosťou v nose a nosohltane, neskôr prejde do hlienovitej až vodnatej sekrécie. Hlieny zatekajú do hrdla, upchávajú nos a môžu spôsobiť až bolesti tváre. Sinusitída je považovaná za najbežnejšiu komplikáciu nádchy - rinitídy, chrípky či inej respiračnej choroby. Vzniká vlastne prestupom infekcie z nosovej dutiny a nosohltana do oblasti prínosových dutín, kde spôsobí zápal a opuch. Deti aj dospelí môžu mať pretrvávajúcu nádchu, okrem nej sa často objavujú aj tieto ďalšie príznaky:

• výtok z nosa, neskôr zablokovaný - upchatý nos
• z toho vyplývajúca až strata čuchu
• zmena sfarbenia a konzistencie soplíkov (zelené, žlté, hnedé, nepriehľadné, husté)
• tlakové bolesti v oblasti nosa, v spánkovej oblasti, medzi očami, v čelovej oblasti
• bolesti hlavy
• zvýšená teplota
• zaľahnuté v ušiach
• bolesti v krku a pridružiť sa môže kašeľ
• celková slabosť, malátnosť
• niekedy až bolesti zubov

Na rozdiel od klasickej nádchy sa vás však sinusitída môže držať až 2 týždne a niekedy aj dlhšie. Liečba sa dá zvládnuť aj podomácky, hlavne pokojom na lôžku, podporou imunity vitamínmi, čerstvou zeleninou a ovocím, dôkladným smrkaním a pravidelným čistením nosa - aj preplachmi slanou vodou pomocou konvičky, v prípade zvýšenej teploty užívaním voľnopredajných liekov proti bolesti a horúčke (s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu). Ak sa však váš stav či stav vášho dieťaťa nezlepšuje ani po týždni liečby, navštívte vášho ošetrujúceho lekára či lekárku.

Otitída

Otitídy hlási ÚVZ SR ako druhú najčastejšiu komplikáciu ARO. Ide o časté zápalové ochorenie ucha (a jedným z najčastejších dôvodov návštevy lekára a lekárky v detskom veku) a postihnúť môže ako vonkajší zvukovod, tak aj stredné ucho. Prejavuje sa bolesťou rôznej intenzity, najväčšou najmä v noci a tiež poruchou sluchu a výtokom z ucha.

Je potrebné odlišovať zápal vonkajšieho ucha - zvukovodu od stredného. K zápalom zvukovodu dochádza najčastejšie v lete po návšteve kúpalísk, ale výnimkou nie sú ani prievan, podráždenie vonkajšieho ucha a ušného kanálika špinavými prštekmi a nechtami, aj po nesprávnom čistení ucha vatovými tyčinkami. Zápal môže začať mykotickou infekciou s pocitom svrbenia a prejsť do bakteriálnej infekcie sprevádzanej bolesťou. Odohráva sa pred ušným bubienkom. Častejšími sú však zápaly stredného ucha, ktoré sa odohrávajú práve za ušným bubienkom. Dôvodom vysokej frekvencie výskytu u detí je ešte nevyvinutá sluchová (Eustachova) trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom - aj preto k týmto zápalom dochádza často práve v období chrípkovej sezóny. Príčinou bývajú vírusy aj baktérie, teda je komplikáciou infekcie horných dýchacích ciest. Často za zápalmi stojí aj nesprávne vysmrkávanie hlienov, ich poťahovanie a zatekanie. Eustachova trubica sa zapáli, opuchne a za bubienkom sa hromadí tekutina, čo spôsobuje tlak a bolesť. „Za zápalom stredného ucha nestojí to, že deťom do ušiek nafúka, ako si mnohé mamičky myslia, ale je to infekt v nosohltane, husté soplíky, ktoré „zatečú zvnútra“ do ušiek,“ vysvetlila pediatrička MUDr. Anna Popracová.

Aj napriek tomu, ako hrozne to znie a koľko bolesti dokážu zápaly uška deťom (aj dospelým) spôsobiť, väčšina z nich v priebehu niekoľkých dní (2-3) odoznie spontánne. Opakované či ťažké zápaly však určite nepodceňujte a riaďte sa len odporúčaniami a nastavenou liečbou vášho lekára či lekárky.

Pneumónia

Zápal pľúc, známy aj ako pneumónia, je závažné ochorenie (infekcia) dýchacích ciest, ktoré môže postihnúť ľudí všetkých vekových kategórií a predstavuje významné riziko pre zdravie a v niektorých prípadoch aj život. Táto infekcia vedie k zápalu pľúcnych mechúrikov, zvyčajne v zdravých pľúcach naplnené vzduchom. Počas zápalu sa však naplnia tekutinou alebo hnisom, čo sťažuje dýchanie a znižuje schopnosť pľúc dodávať kyslík do krvi. Obzvlášť zraniteľní sú preto ľudia v staršom veku, malé deti a ľudia s oslabenou imunitou. Rozpoznanie tohto ochorenia v počiatočnom štádiu je kľúčom k účinnej liečbe a predchádzaniu komplikáciám.

Zápal pľúc môže byť spôsobený rôznymi patogénmi vrátane baktérií, vírusov, húb a parazitov. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• baktérie - najčastejším bakteriálnym patogénom spôsobujúcim pneumóniu je Streptococcus pneumoniae. K ochoreniu môžu viesť aj iné baktérie, napríklad Haemophilus influenzae, Mycoplasma pneumoniae a Legionella pneumophila
• vírusy - vírusový zápal pľúc často spôsobujú vírusy chrípky, RSV (respiračný syncyciálny vírus), adenovírusy, koronavírusy vrátane SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19
• huby - hoci zriedkavejšie, hubové infekcie môžu tiež viesť k zápalu pľúc, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Príkladmi sú histoplazma, kokcidioides a Pneumocystis jirovecii;
• parazity - v niektorých oblastiach sveta môžu zápal pľúc spôsobovať parazity, ako je Plasmodium falciparum, ktorý spôsobuje maláriu, a tiež pľúcne červy

Zápal pľúc môže mať rôzne príznaky v závislosti od pôvodcu, veku pacienta a jeho celkového zdravotného stavu. Včasné rozpoznanie a pochopenie týchto príznakov je kľúčom k účinnej liečbe a predchádzaniu závažným komplikáciám.

Typické príznaky zápalu pľúc u dospelých:

• Kašeľ je jedným z najcharakteristickejších príznakov zápalu pľúc: môže byť suchý, ktorý sa často vyskytuje na začiatku vírusových infekcií alebo atypických bakteriálnych pneumónií, napríklad spôsobených Mycoplasma pneumoniae, s postupujúcou infekciou sa môže stať vlhkým, s produkciou hlienov - môžu mať rôznu konzistenciu a farbu, od číreho cez žlté alebo zelené až po krvavé., často je vlhký kašeľ dôsledkom bakteriálnych infekcií, napr. spôsobených Streptococcus pneumoniae
• Horúčka je reakciou organizmu na infekciu a je bežným príznakom zápalu pľúc: ak ide o vírusový zápa, horúčka môže byť mierna, často ju sprevádza zimnica a potenie, v prípade bakteriálneho je vysoká a môže presiahnuť 39 °C, sprevádza ju intenzívna zimnica, potenie a pocit celkového oslabenia
• Dýchavičnosť alebo pocit nedostatku vzduchu je závažným príznakom zápalu pľúc, ktorý je dôsledkom zníženej schopnosti pľúc vymieňať si plyny
• Bolesť na hrudníku je častým príznakom zápalu pľúc a môže byť nesprávne interpretovaná ako bolesť srdca, pleuritická bolesť je často dôsledkom zápalu pohrudnice, membrány obklopujúcej pľúca. Tento typ bolesti sa zhoršuje pri kašli, kýchaní alebo hlbokom dýchaní. Intenzívne kašľanie môže viesť aj k bolesti medzirebrových svalov, čo zvyšuje nepohodlie pacienta.
• Produkcia spúta (sekrétu, hlienov) je bežným príznakom zápalu pľúc, najmä pri jeho bakteriálnych formách. Na začiatku infekcie môže byť spútum číre alebo biele, typické pre vírusové infekcie. Pri bakteriálnych pneumóniách je spútum žlté alebo zelené, čo poukazuje na prítomnosť hnisu. Prítomnosť krvi v spúte môže byť znakom závažného zápalu pľúc alebo poškodenia ciev v pľúcach, čo si vyžaduje okamžitú lekársku konzultáciu.

Atypické príznaky zápalu pľúc u dospelých:

• únava a slabosť - napr. extrémne vyčerpanie nie úmerné vašej bežnej aktivite
• zimnica a nočné potenie
• bolesť svalov a kĺbov - pripomínajú príznaky chrípky
• bolesť hlavy s rôznou intenzitou
• strata chuti do jedla, nevoľnosť

Zápal pľúc u detí:

U detí, najmä tých najmenších, sa príznaky môžu líšiť od príznakov pozorovaných u dospelých, čo sťažuje včasnú diagnostiku tohto ochorenia, ale má zásadný význam. Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu z hľadiska prezentácie príznakov, čo ovplyvňuje diagnostický a terapeutický prístup.

• Zrýchlené dýchanie je jedným z najcharakteristickejších príznakov zápalu pľúc u detí. U dojčiat a malých detí môže byť prvým a najzjavnejším príznakom. Rodičia si môžu všimnúť, že dieťa dýcha rýchlejšie ako zvyčajne, a to aj v pokoji. Zrýchlené dýchanie je často reakciou organizmu na zníženú kapacitu pľúc na výmenu plynov a snahou dodať do krvi viac kyslíka.
• Sipot je ďalším príznakom, ktorý sa môže vyskytnúť u detí so zápalom pľúc. Sipot alebo jasne počuteľné zvuky pri dýchaní sú spôsobené opuchom a zúžením dýchacích ciest. Tento príznak je častejší u mladších detí, u ktorých sú dýchacie cesty menšie a náchylnejšie na opuch.
• Cyanóza (modré sfarbenie kože a pier) je závažným príznakom, ktorý poukazuje na hypoxiu. Vyskytuje sa vtedy, keď je hladina kyslíka v krvi nedostatočná. Je obzvlášť nepríjemná a vyžaduje si okamžitý lekársky zásah. U detí so zápalom pľúc sa cyanóza môže objaviť okolo úst, na prstoch rúk a nôh, najmä počas fyzickej námahy alebo plaču.
• U detí so zápalom pľúc sa často vyskytuje podráždenosť a plač. Ochorenie spôsobuje nepohodlie, bolesť a celkovú malátnosť, takže dieťa je podráždenejšie a plačlivejšie ako zvyčajne. Ťažkosti s upokojením dieťaťa, nepokoj a nespavosť môžu byť spojené s bolesťou na hrudníku a problémami s dýchaním.
• Nechutenstvo a ťažkosti s kŕmením sú ďalšie príznaky, ktoré môžu poukazovať na zápal pľúc u detí. Infekcia a sprievodné príznaky, ako je horúčka, únava a bolesť, môžu viesť k zníženiu chuti do jedla. Dojčatá môžu mať ťažkosti so saním, čo vedie k nedostatočnému príjmu potravy a dehydratácii.

Pre diagnostiku zápalu pľúc je rozhodujúci vek dieťaťa, pretože príznaky sa môžu líšiť v závislosti od vývojového štádia. U dojčiat a malých detí sú dýchacie cesty užšie, takže príznaky, ako je sipot a zrýchlené dýchanie, sú výraznejšie a častejšie. Okrem toho imunitný systém dojčiat ešte nie je úplne vyvinutý, takže sú náchylnejšie na infekcie a ich komplikácie. Staršie deti môžu byť lepšie schopné oznámiť svoje ťažkosti, ako je bolesť na hrudníku alebo ťažkosti s dýchaním, čo uľahčuje diagnostiku. Príznaky u starších detí však môžu byť menej špecifické a niektoré, ako napríklad podráždenosť a nechutenstvo, môžu byť zamenené s inými, menej závažnými ochoreniami.

Diagnóza zápalu pľúc u detí sa často zakladá na dôkladnej anamnéze a fyzikálnom vyšetrení. Na potvrdenie diagnózy môže lekár nariadiť ďalšie vyšetrenia, napríklad röntgenové vyšetrenie hrudníka. Je dôležité, aby si rodičia všímali nezvyčajné príznaky a nepodceňovali ich, najmä u najmenších detí, u ktorých môže ochorenie rýchlo postupovať.

Alarmujúce príznaky, na ktoré si treba dať pozor najmä u dospelých a okamžite kontaktovať lekára či lekárku:

• závažná dýchavičnosť, ktorá bráni normálnemu dýchaniu, je závažným príznakom, ktorý môže poukazovať na hypoxiu. Ak máte ťažkosti s dýchaním, sťahuje sa vám hrudník a vaše dýchanie je plytké a nepravidelné, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo choďte na pohotovosť
• bolesť na hrudníku, najmä ak vyžaruje do ramien alebo chrbta, môže naznačovať srdcový infarkt alebo iné závažné srdcové problémy. Tento typ bolesti by sa nemal podceňovať, najmä ak sa vyskytuje v spojení s inými príznakmi zápalu pľúc. Ak sa takéto príznaky vyskytnú, treba okamžite zavolať lekársku pomoc
• cyanóza, čo je modré sfarbenie kože, pier a nechtov, je vážnym príznakom hypoxie. Môže sa vyskytnúť, keď je hladina kyslíka v krvi nedostatočná, čo môže byť spôsobené ťažkým zápalom pľúc. Cyanóza si vyžaduje okamžitý lekársky zásah, pretože môže byť signálom nebezpečnej hypoxie
• strata vedomia alebo výrazná dezorientácia sú závažné príznaky, ktoré môžu poukazovať na závažné komplikácie zápalu pľúc, ako je sepsa alebo zlyhanie dýchania. V prípade straty vedomia alebo výrazného zhoršenia vedomia je potrebné okamžite privolať lekársku pomoc a prijať núdzové opatrenia
• pretrvávajúci kašeľ, ktorý napriek liečbe neustupuje, najmä ak je sprevádzaný krvavým spútom, môže naznačovať závažné komplikácie, ako je pľúcne krvácanie. Tento typ kašľa si vyžaduje okamžité lekárske posúdenie, pretože môže byť signálom ohrozenia života

Všetky uvedené príznaky sú závažné a môžu poukazovať na vážne komplikácie zápalu pľúc. Ak sa vyskytnú, okamžite kontaktujte svojho lekára alebo choďte na pohotovosť, kde vám poskytnú okamžitú lekársku pomoc. Oneskorenie reakcie môže zvýšiť riziko vážnych následkov pre zdravie pacienta.

tags: #proces #u #novorodenca #akutne #respiracne #zlyhanie