Úvod
Predškolská príprava detí je kľúčovým obdobím, ktoré formuje základy pre ich ďalšie vzdelávanie a úspešný vstup do základnej školy. Tento proces prebieha nielen v materskej škole, ale aj v rodinnom prostredí, pričom obe inštitúcie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu. Cieľom tohto článku je teoreticky priblížiť predškolskú prípravu budúcich školákov s dôrazom na význam učebno-poznávacej činnosti a spoluprácu medzi materskou školou a rodinou.
Význam predškolskej prípravy
V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Smerom k materskej škole je kladený rad požiadaviek, ktoré vyplývajú najmä z očakávaní rodiny a tiež základnej školy, spoločnosti. Starší predškolský vek disponuje špecifickými charakteristikami, ktoré podmieňujú zameranie činností v materskej škole a prípravu na prevzatie roly školáka. Po absolvovaní predprimárneho vzdelávania rodičia predpokladajú, že dieťa je vybavené poznatkami, zručnosťami a návykmi potrebnými pre úspešný vstup do 1. ročníka základnej školy. Práca v najstaršej vekovej skupine zahŕňa tiež diagnostickú činnosť učiteľky zameranú na odhalenie signálov adaptačných ťažkostí budúcich školákov. Preventívne činnosti, formovanie potrebných zručností, nadobúdanie vedomostí je súčasťou predškolskej prípravy. Prítomnosť kontextu adaptácie, predchádzanie a identifikovanie signálov adaptačných ťažkostí je základom úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy.
Kvalitné vzdelávacie prostredie je podmienené pedagogickou činnosťou učiteľa, ktorý dokáže reagovať na potreby detí, podnecovať ich nadšenie a záujem, komplexne rozvíjať osobnosť dieťaťa podľa jeho individuálnych predpokladov. Pred začiatkom školskej dochádzky je v centre pozornosti učiteľov, rodičov a detí súbor zručností, ktoré podporujú akademický úspech na základnej škole. Uskutočnené výskumné štúdie v rámci projektu „Family Life Project“ vymedzili akademické, kognitívne a sociálno-emocionálne zručnosti. K akademickým zručnostiam radia matematické a čitateľské, ktoré sú silným prediktorom v následnom akademickom úspechu v škole. Kognitívne zručnosti zahŕňajú výkonné a jazykové fungovanie, čo je konkretizované osvojením zručností potrebných na ďalší rozvoj gramotnosti v škole.
V centre pozornosti sú deti, ktoré absolvovaním predškolskej prípravy v materskej škole dokážu lepšie zvládnuť požiadavky základnej školy v porovnaní s rovesníkmi, ktorí sa nezúčastňovali predprimárneho vzdelávania. Vychádzajúc z výskumných záverov, L. S. Kagan a J.M. Neuman poukazujú na potrebu predškolského vzdelávania poskytujúceho adekvátnu prípravu na vstup do 1. ročníka základnej školy. V závere predprimárneho vzdelávania sa predškolák, budúci školák, pripravuje na osvojenie novej role školáka. Jej charakteristiky sa týkajú všetkých stránok jeho osobnosti a vyplývajúce zmeny zasahujú rodinné, predškolské aj školské prostredie. Výsledkom predškolskej prípravy dieťaťa v materskej škole je dosiahnutie školskej spôsobilosti. Jej úroveň podmieňuje zvládnutie požiadaviek školy. Pre zabezpečenie plynulého a úspešného prechodu z materskej školy do základnej školy určil S. Bronström súbor potrebných prvkov, ktoré majú rovnocenný vplyv. Na úspešnosti začiatku školskej dochádzky, eliminovaní adaptačných ťažkostí sa podieľa individuálna úroveň pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie, podpora rodičov a rodinného prostredia, absolvovanie predprimáneho vzdelávania, nadväznosť učebného obsahu na jednotlivých stupňoch vzdelávania a učiteľ v materskej škole.
Učebno-poznávacia činnosť v predškolskom veku
Učebná činnosť, ktorá je náplňou predprimárneho vzdelávania, má špecifické charakteristiky v predškolskom veku a vystupuje vo význame učebno-poznávacej úlohy. Dôležitým predpokladom zvyšujúcim úspešnosť začiatočného vyučovania je nadobudnutie úrovne komponentov učebno-poznávacej úlohy, ktoré majú byť rozvíjané v celom trvaní predprimárneho vzdelávania. Učiteľka v materskej škole podnecuje činnosti detí v súlade s ich potrebami, záujmami a emóciami. Deti v najstaršej vekovej skupine disponujú súborom poznatkov a skúseností, ktoré dokážu aplikovať a rozvíjať v učebno-poznávacích činnostiach. Podľa T. Slezákovej zahŕňa komponent motivácie viacero konkrétnych motívov, z ktorých u budúcich školákov prevládajú najmä poznávacie motívy (obohacovanie poznania, osvojovanie si nového). V danom kontexte sú tiež zastúpené hodnotiace motívy (získanie spätnej väzby k uskutočnenej činnosti), sociálne motívy (význam učenia sa do budúcnosti, vzdelávanie ako predpoklad profesie), motívy dosiahnutia úspechu (pocit úspechu, túžby byť najlepším) a vonkajšie motívy (súčasti školskej výučby-známka, pochvala). Pred vstupom do 1. ročníka základnej školy je prítomná motivácia k učeniu a vzdelávaniu, čo v širšom kontexte predstavuje motiváciu k školskej dochádzke.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca prípravou na pôrod
Práca učiteľky v materskej škole vyžaduje rozvíjanie poznávacích záujmov a zvedavosti dieťaťa, motiváciu k nadobúdaniu nových poznatkov a k učeniu, škole ako celku. B. Kasáčová - M. Cabanová k indikátorom školskej pripravenosti, diagnostikovanej na začiatku školskej dochádzky, radia motivačné predpoklady ako súčasť socio-afektívnych predpokladov. Ich obsah súvisí so záujmom žiaka o učenie sa, školské činnosti, adekvátne prežívanie radosti a zodpovednosti, formovaním vôľových vlastností pre dosiahnutie školského úspechu. T. I. Babajevova približuje súbor troch motívov, ktoré tvoria štruktúru emocionálno-motivačnej zložky školskej pripravenosti. Sociálny motív je konkretizovaný túžbou dieťaťa stať sa školákom, pripravenosťou na učebnú činnosť v škole a novú spoločenskú pozíciu. Mravný motív predstavuje želanie dieťaťa byť dobrým žiakom. V pedagogickej praxi sú žiadúce aktivity, ktorú formujú predstavy budúcich žiakov o školskom vzdelávaní. V kontexte učebnej činnosti je potrebné poznať jej význam, aktivizovať pozornosť, vzbudiť a udržať záujem v celom jej trvaní. V závere predprimárneho vzdelávania by dieťa malo byť aj vnútorne motivované k činnosti, čo je predpokladom zvládnutia budúcich školských povinností vlastnou iniciatívnou činnosťou. A. O. Michajlenko zdôrazňuje tiež schopnosť prijímať úlohy a spôsoby činností, ktoré učiteľka stanoví celému kolektívu. V práci s najstaršou vekovou skupinou v materskej škole je dôležité venovať pozornosť motivačnej sfére osobnosti budúceho školáka, čo je predpoklad úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy.
Učebné úlohy a ich význam
Zámerná činnosť v materskej škole sleduje splnenie učebnej úlohy. Dieťa sa v súlade s individuálnymi osobitosťami snaží o čo najlepší výsledok. Spontánne alebo umelo navodená učebná situácia sa stáva základom učebnej úlohy v materskej škole. Učebná úloha je výsledok, ktorého dosiahnutie vyžaduje vlastné úsilie dieťaťa. Učebné úlohy v predprimárnom vzdelávaní sú orientované na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Pred vstupom do 1.ročníka je dominantne posudzovaná kognitívna úroveň budúceho školáka. Z. Kolláriková a B. Pupala zdôrazňujú, že predškolská príprava nie je zameraná iba na zvyšovanie kognitívnej úrovne, ale kladie dôraz na dôveru detí vo vlastné sily, sebaistotu a optimálne sebavedomie. A. Kruszewska odkazuje aj na vybraných autorov (Goleman 1997, 1999, 2007, Albrecht 2007), ktorí pre budúci úspech dieťaťa považujú sociálne a emocionálne zručnosti za dôležitejšie ako kognitívny rozvoj. Učiteľka by mala vytvárať rovnocenné možnosti na posilňovanie kognitívnych, sociálno-emocionálnych a psychomotorických zručností. Konkretizácia daných zručností v predprimárnom a primárnom vzdelávaní umožňuje ich komplexné osvojenie v zmysle trvalej charakteristiky jednotlivca. Formovaný súbor spôsobilostí budúceho školáka sa stáva východiskom práce na začiatku školskej dochádzky, kedy naň učiteľka adekvátne obsahovo a činnostne nadviaže. Stimulácia a podnecovanie zo strany učiteľky je predpokladom pre získavanie nových poznatkov, zručností a skúseností. Budúci školák nadobúda schopnosť sebaregulácie v činnosti, čo smeruje k uplatňovaniu autoregulovaného učenia sa. Jednotlivé učebné úlohy by mali rozvíjať všetky stránky osobnosti dieťaťa, čo konkretizuje komplexnú prípravu na školské vzdelávanie.
Začiatočné vyučovanie zahŕňa množstvo učebných úloh, ktoré vyžadujú mobilizáciu síl žiaka. Ak začínajúci školák nedokáže určiť, čo je jeho úlohou a neprejaví snahu pre jej dosiahnutie, vzniká negatívny jav podmieňujúci ťažkosti v období adaptácie. Súvisiace požiadavky školského vzdelávania nedokáže splniť, objavujú sa problémy. Učiteľka v materskej škole prostredníctvom vlastnej diagnostickej činnosti dokáže identifikovať signály, ktoré sú prítomné v učebno-poznávacej činnosti budúceho školáka v závere predprimárneho vzdelávania. Súbor komponentov učebno-poznávacej činnosti tvoria tiež učebné činnosti, ktoré N. P. Sazonova ako postupy riešenia rôznych úloh, napr. Uskutočnenie učebných činností v materskej škole vyžaduje viaceré schopnosti budúceho školáka. A.O.Michajlenko ich popisuje ako subjektívnu pozíciu dieťaťa v učebnej činnosti. Východiskom jednotlivých činností sú inštrukcie učiteľa, ktorým by dieťa malo rozumieť a napĺňať pre splnenie úlohy. V pedagogickej praxi sa očakáva ich primeranosť, konzistentnosť, kontrolovateľnosť, zrozumiteľnosť. Dieťa je schopné pracovať podľa daného vzoru, ktorý bude v závere porovnávaný s individuálnym výsledkom. Napriek určenému vzoru, budúci školák by mal byť vedený k samostatnosti v riešení rozmanitých úloh a využívaniu vlastnej tvorivosti.
Kontrola a hodnotenie v učebno-poznávacej činnosti
V procese zámerného učenia v predškolskom veku je zastúpená kontrola ako súčasť učebno-poznávacích činností. V jej závere je potrebné uskutočniť hodnotenie výsledku činností. V materskej škole ide o kontrolu, ktorá postupne smeruje k dosiahnutiu sebakontroly. Výsledok činností je porovnávaný so vzorom, uvádzaný do súvislostí a konkretizovaný ako vedomosť, zručnosť alebo návyk. Zároveň je dôležité akcentovať priebežnú realizáciu kontroly svojej činnosti. Budúci školák si formuje schopnosť kontrolovať sa, overovať postup práce a ohodnotiť ju. Uskutočnenie učebno-poznávacej činnosti v materskej škole očakáva spätnú väzbu zo strany učiteľky, ktorá sa vyjadruje k jej priebehu a výsledku. Dieťa vyžaduje informácie o správnosti vlastného myslenia a konania. V závere predprimárneho vzdelávania by malo byť schopné vyhodnotiť a kontrolovať zamýšľané postupy, dosiahnuté výsledky. Učiteľka v materskej škole by mala nabádať žiakov k súvisiacim vyjadreniam, ktoré postupne dokážu individuálne uskutočniť aj bez výzvy. Chyba v realizovaní činnosti, použitie nevhodného spôsobu riešenia, dosiahnutie nesprávneho výsledku je pre dieťa zdrojom neúspechu a zlyhania. V začiatočnom vyučovaní môže byť príčinou adaptačných ťažkostí, ktorých predchádzanie vyžaduje pozornosť v materskej škole. Dieťa v najstaršej vekovej skupine si osvojuje schopnosť kontroly postupu a výsledku prostredníctvom skúseností z riadených učebných činností.
Úloha rodiny v predškolskej príprave
Začiatok školskej dochádzky sa vzťahuje nielen na osobnosť začínajúceho školáka, ale aj jeho rodinné prostredie. Zainteresované strany sledujú dosiahnutie spoločného cieľa - plynulý prechod do základnej školy a úspešnú adaptáciu. Príprava dieťaťa na vstup do základnej školy je realizovaná v rodine a v materskej škole. V kontakte s rodičmi je akcent kladený na význam posledného roka predprimárneho vzdelávania, jeho vplyvu na budúce školské vzdelávanie. Rodičia participujú na rozvoji dieťaťa v záujme úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy. Spolupráca materskej školy s rodinou má pozitívny vplyv na dieťa - jeho celkový rozvoj v predprimárnom a rodinnom prostredí, rovnako aj na rodičov motivovaných k podpore učenia detí.
Prečítajte si tiež: Rady pre budúce mamičky
Praktické publikácie a materiály pre predškolskú prípravu
Na podporu predškolskej prípravy existuje množstvo publikácií a materiálov, ktoré sú určené pre učiteľov, rodičov aj deti. Tieto materiály sa zameriavajú na rôzne aspekty rozvoja dieťaťa, ako sú grafomotorické zručnosti, logické myslenie, orientácia na ploche, základné početné dovednosti, pohybové aktivity, sluchové vnímanie, zraková orientácia a pod.
Medzi takéto publikácie patria napríklad:
- Pracovné zošity rozvíjajúce grafomotorické zručnosti predškolákov
- Knihy a príručky s hrami a aktivitami na rozvoj poznávacích schopností, emocionality, motivácie a kreativity
- Publikácie zamerané na ranú edukáciu detí s postihnutím (smyslovým, telesným, mentálnym)
- Knihy o stimulácii jemnej motoriky, sluchu, reči, priestorovej orientácie a rozumových schopností
- Príručky so zdravotnými cvikmi podľa vekových kategórií
- Materiály na rozvíjanie gramotnosti u detí v predškolskom veku
- Pracovné listy na rozvíjanie logického myslenia, orientácie na ploche, základných početných dovedností
- Publikácie s piesňami, riekadlami a rytmickou deklamáciou pre deti predškolského veku
Tieto materiály môžu byť cenným pomocníkom pre učiteľov a rodičov pri príprave detí na vstup do základnej školy.
Prečítajte si tiež: Ako sa pripraviť na pôrod?