Materstvo je prezentované v časopisoch a na sociálnych sieťach ako úchvatné a čarokrásne obdobie. Avšak, realita môže byť aj so šedivejšími odtieňmi, ktoré pripomínajú psychickú poruchu - depresiu. Syndróm vyhorenia zažívajú predovšetkým matky na materskej dovolenke. Podľa STVR je na rodičovskej dovolenke ročne približne od 50 do 60 tisíc žien. Počet mužov sa zvykol pohybovať okolo 1 000, avšak v posledných rokoch sa zvyšuje.
Strata záujmov a potešenia
Pre depresiu je charakteristická strata záujmov a potešenia zo všetkých obvyklých činností. Niektoré mamy sa už v tehotenstve vzdajú aktivít, ktoré majú rady, napríklad prestanú behať, bicyklovať, lyžovať, hrať na gitare, či maľovať (zvlášť po pripomienke nejakej dobromyseľnej osoby, že to nie je dobré pre bábätko, či už trhané pohyby, pri ktorých môžu spadnúť na brucho alebo hlasné zvuky, či výpary z farieb). Po pôrode sa k svojim záľubám tiež nevedia dostať. Jednoducho nie je na to čas, ani energia. Gitara by predsa bábätko mohla zobudiť, špinavé štetce si dá do úst, behať musíme akurát tak za ním… Prestať robiť veci, ktoré nám prinášajú radosť, je však chyba. Keď sa zameriame len na rolu matky, zanedbávame seba, tie svoje časti, ktoré s materstvom nesúvisia. Lebo nie sme iba mamy. Sme viac, aj keď sa vedome tlačíme do roly, v ktorej uspokojujeme potreby niekoho iného na úkor tých svojich. Preto by bolo dobré znova sa rozpomenúť na všetky drobné radosti, ktoré nás kedysi tešili. Je jedno, čo budeme robiť, je však dôležité robiť niečo len pre seba. Nielen venovať sa dieťaťu, ktoré bez nás „neprežije.“ Čas investovaný do seba sa nám vráti. Tieto aktivity nám pomáhajú sa aspoň trochu upokojiť, zrelaxovať, vypnúť, načerpať energiu a silu.
Poruchy spánku
Pre depresiu sú typické poruchy zaspávania, časté budenie sa v noci, krátky spánok, chýba pocit odpočinutia po spánku alebo naopak zvýšená potreba spánku aj počas dňa, neschopnosť ráno dospať… v materskom živote ide skôr o nemožnosť ako neschopnosť, ale následky bývajú rovnaké: nevládzeme. Nielen na sklonku dňa, ale s týmto pocitom sa rovno zobúdzame. Na začiatku býva „vinníkom“ bábätko, ktoré nedá spať, nie všetky totiž hneď prespia celú noc a môže trvať rôzne dlhý čas, kým sa tento zázrak podarí. No ani potom to s našim spánkom nemusí vyzerať vábne, pretože až večer, keď sú deti v posteli, môžeme mať pocit, že náš deň sa ešte len začína. Všetci nám dobromyseľne radia, aby sme spali vtedy, keď spí aj dieťa… alebo v čom je problém, aby sme jednoducho išli do postele skôr? Nuž, mali by sme pocit, že prichádzame o svoj čas, o tú trochu času, ktorý máme pre seba. Ani ten nevyužívame nejako exkluzívne, žeby sme sa začítali do dobrej knihy alebo sa stretli s kamarátkami, ktoré sme dlho nevideli. Najčastejšie sa zvalíme pred televízor alebo donekonečna brázdime siete… pravidelne spíme málo a zobúdzame sa unavené. Nedostatok spánku nevyhnutne vedie k tomu, že na nič nemáme energiu. Ako sa k tejto dileme postavíme? Ako ju vyriešime?
Zmeny hmotnosti
Pri depresii sú obvykle prítomné zmeny chuti do jedla, pričom výsledok je buď úbytok hmotnosti, alebo naopak nárast hmotnosti, ak je prítomný mechanizmus „sebaodmeňovania“ jedlom, či zažehnávania úzkosti jedlom. V materstve môže byť problém skôr to, že na jedlo nemáme čas. Je veľmi pravdepodobné, že odkedy sme sa stali mamami, máme to s kilami inak ako „za slobodna.“ Či už sme pri deťoch pribrali alebo schudli, nejako to bude súvisieť s našou novou rolou. Určite sa na váhovej odchýlke podpisuje aj spánkový deficit: niektoré mamy od únavy majú potrebu viac jesť, iné proste jesť ani nestíhajú. Niekedy si dokonca robíme srandu z toho, že inú ako ľadovú kávu už ani nepoznáme. Nemáme kedy sa dobre, výživne najesť. Ak sa za kvalitné jedlo nepovažujú zbytky príkrmov, ktoré varíme deťom… Na začiatok by sme sa mohli skúsiť prestať zanedbávať a vyskúšať si pravidelne piť aspoň jeden teplý nápoj denne. Zvládneme?
Plačlivosť a podráždenosť
Pri depresívnej poruche je tiež často prítomné napätie, obavy, strach, úzkosť, vtieravé myšlienky negatívneho charakteru, pesimizmus, časté ponosy na rôzne telesné ťažkosti. To isté môžeme zažívať aj s príchodom dieťatka. Jemnejšej forme hovoríme „baby blues,“ no ak plačlivosť a negatívne myšlienky vrátane tých, ktoré sa týkajú odchodu zo sveta, pretrvávajú dlhšie, je dobré obrátiť sa na odbornú pomoc, pretože môže ísť naozaj o depresiu (popôrodnú).
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Nesústredenosť, sťažené premýšľanie, poruchy pamäti
Poznáte určite tie vtipy o materskej demencii… na tomto symptóme je u mamín podpísaná jednoznačne únava, spánkový deficit, prípadne to, čo honosne nazývame „multitasking,“ ale nie všetkým to ide bez straty drobných. Pokiaľ budeme chcieť robiť tisíc dôležitých vecí naraz, nevieme sa sústrediť na dokončenie ani jednej. Skúsme si spraviť plán „prežitia,“ prioritizovať, ubrať z dokonalosti a na niektoré nepodstatné veci sa jednoducho radšej vykašľať.
Pocity vlastnej neschopnosti, menejcennosti, bezcennosti, pocity viny
Veľmi často sa objavujú v materstve práve tieto nepríjemné pocity. Na niektoré pomôže iba čas. Opakovaním tých istých úkonov nadobúdame prax a kompetencie, ktoré nám už nikto nemôže vziať. Ak si budeme pripomínať, čím sme od začiatku prešli a čo sme počas tejto cesty zvládli, nahradíme pocity neschopnosti sebavedomejším postojom. S pocitmi viny to môže byť ťažšie, ak si neustále budeme vyhadzovať na oči, čo všetko by sme mohli urobiť inak a lepšie, napríklad viac sa venovať deťom, viac s nimi tráviť čas, viac… teoreticky sa vždy dá urobiť viac, prakticky však vždy urobíme to, čo je v našich silách tu a teraz. Namiesto výčitiek by sme mali pestovať láskavosť k sebe samým, prihovárať sa k sebe zhovievavo, „materinsky.“
Obmedzenie sociálnych kontaktov, stiahnutie sa od rodiny, priateľov, vyhýbanie sa tomu, čo mi predtým robilo radosť, zanedbávanie seba samého
Mnohé ženy majú na materskej pocit izolácie, prerušenia kontaktov s pôvodným okruhom známych, ak tí ešte napríklad nemajú deti. Iné väzby prerušujú dobrovoľne, ak sa v tom cítia zle, napríklad s rodinnými príslušníkmi, ktorí ich zraňujú komentármi o tom, ako robia všetko ako mamy zle… Nájsť si spriaznenú dušu môže padnúť dobre. Ak takú v okolí nemáte, skúste osloviť najlepšieho priateľa, ktorého máte doma - otca vášho dieťaťa. Rodičovstvo si mnoho z nás predstavuje prevažne ako životné obdobie plné radosti a naplnenia. Avšak nie po celú dobu to tak je a tento ideál vie byť často ďaleko od pravdy. Nikto vás nepripraví na nekonečné prebdené noci, neustálu nutnosť byť v pozore a tiež prehnané očakávania byť tým najlepším rodičom. Naše predstavy o rodičovstve sú mnohokrát silno skreslené. Tieto nereálne ideály sú dokonalým semienkom pre rozkvet syndrómu vyhorenia.
Čo je rodičovské vyhorenie?
Pomenovanie “parental burnout” či rodičovské vyhorenie prvýkrát použili belgické psychologičky Isabelle Roskam a Moïra Mikolajczak. Popísali ho ako syndróm vyčerpania spojený s úlohou rodiča a rodičovstvom ako takým. Vyznačuje sa pocitom úzkosti a neistoty z neschopnosti dobre vychovávať svoje deti. Ide teda o stav, ktorý postihuje rodičov, z veľkej časti predovšetkým matky, kedy zažívajú vyčerpanie a chronický stres. To všetko v dôsledku nereálnych rodičovských nárokov a povinností, ktoré si na seba neprimerane často kladú aj sami. Nejde o nič, čo by ste si mali vyčítať alebo sa za to obviňovať, je však potrebné situáciu včas začať riešiť.
Mamažment ako riešenie
Mamažment som zakladala práve preto, že som na materskej zistila podobnosť manažérskeho prostredia, v ktorom pracujem a prostredia materskej dovolenky. Tlak, stres, množstvo úloh, potreba sa rýchlo rozhodnúť. To všetko poznajú mamy 24/7 a nik ich na to nepripraví. Naše rozhodnutia sú ovplyvnené láskou, ale aj neskutočnou zodpovednosťou za človiečika, ktorý je na nás absolútne závislý. V manažérskom prostredí sa často hovorí o vyhorení, work-life balance. Ale málokto pomáha mamám na materskej. Práve ony potrebujú pomoc. Preto som sa rozhodla nehovoriť prázdne slová, ale vytvoriť praktický prístup k materskej dovolenke - môj Mamažment.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Príčiny rodičovského vyhorenia
Príčin môže byť hneď niekoľko. Hlavnou príčinou rodičovského vyhorenia však aj naďalej zostáva nerovnováha medzi prísnymi nárokmi na výchovu a schopnosťou tieto nároky dlhodobo a udržateľne plniť. Akýkoľvek pocit, ktorý cítime, je v poriadku. Mnohé mamy sa začnú cítiť šťastné po návrate do práce a sú skvelé mamy. Tak ako sa nemusíme cítiť šťastní v každej práci, tak nás nemusí napĺňať obdobie materskej dovolenky. To ale nehovorí o tom, aké sme mamy. Môžeš byť skvelá mama. Pozri sa na seba očami svojho dieťatka. Fungovanie na materskej nemusí vyhovovať každému, a to je úplne v poriadku.
Izolácia od sociálneho života
Medzi jednu z najčastejších príčin patrí izolácia. Matky s dieťaťom trávia väčšinu času samé doma, čo prirodzene môže priniesť pocity osamelosti. Už nemajú toľko času a príležitostí na stretávanie sa s priateľmi, ako tomu bolo napríklad v období pred dieťaťom. Niekedy nepomôže ani návrat do zamestnania, keďže čím ďalej, tým viac mamičiek v tejto dobe pracuje na home office. Niektoré bábätká sú navyše viac úzkostné, majú záchvaty hnevu a ťažko znášajú zmeny, takže aj napriek snahe situáciu zmeniť a vyjsť do spoločnosti môže ísť pre matky o skutočnú výzvu.
Náročná starostlivosť o dieťa
Starostlivosť o dieťa je fyzicky aj psychicky náročná. A to aj v prípade, keď máte úplne zdravé a dokonalé bábätko. O to viac vie byť vyčerpávajúce, ak bábo trpí napríklad kolikou. Nedostatok spánku, nepredvídateľnosť situácií a nároky na celodennú starostlivosť môžu viesť k absolútnemu vyčerpaniu. Nehovoriac o frustrujúcom období, keď sa dieťa snažíte odplienkovať, naučiť chodiť alebo čítať.
Nedostatočná podpora
Nedostatok podpory a pochopenia od partnera, rodiny alebo priateľov prispieva k pocitu izolácie, ku zvýšenému stresu a podporuje riziko rodičovského vyhorenia. Môže byť spojená aj s nadmerným množstvom tzv. Moje okolie na mňa tlak nevyvíjalo. Ale vnímam to najmä preto, lebo som tvorca na platforme Instagram, a tam je ten tlak neskutočný. Do veľkej miery nájdeme na sociálnych sieťach obsah, ktorý si síce "len robí srandu", ale poukazuje na to, čo mamy nestíhajú, čo nerobia. Potom sú tam aj super mamy, ktoré fungujú na 110%. Je len málo tvorcov, ktorí ukazujú ženám, čo zvládajú, aby sa vzájomne inšpirovali, vymenili si rady a tipy. Tento tlak je v súčasnosti veľmi silný.
Strata identity
S narodením dieťaťa sa zo žien stávajú matky. Nová rola, nové povinnosti a výzvy. Táto zmena so sebou často prináša potlačenie všetkých ostatných rolí, čo vedie k strate identity a osobných záujmov. Rodičia by nemali zabúdať na to, že sú predovšetkým partnermi a tráviť čas aj spolu, bez dieťaťa. A samozrejme si tiež dopriať čas len osamote.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Potláčanie starostlivosti o seba a nedostatok self-care
S dieťaťom sa prirodzene menia priority. Jedna z nich začne silno prevyšovať ostatné: zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa.
Prevencia a riešenia
Prevencia je dôležitá. Nemusíte sa báť, že každý rodič sa nutne musí na ceste rodičovstva stretnúť so syndrómom vyhorenia. Ak chceme niečo zmeniť, musíme pre to niečo spraviť. Najskôr potrebujeme zmeniť naše vnímanie. Mamy, ktoré fungujú 24/7, ktoré milujú svoje deti celou dušou, o sebe dokážu pochybovať. Že toho nerobia dosť. Že nie sú dobré mamy. Vždy mi je z toho smutno a keďže komunikujem s veľkou skupinou mám, viem, že je to veľmi častá realita. V prvom rade, ak tento článok čítate, uvedomte si práve v túto chvíľu, že už nie ste v práci. Ste na materskej. To znamená, že sedieť na zemi a blázniť sa s dieťatkom, držať ho v rukách a utíšiť jeho plač je úplne v poriadku. Práve preto sme na materskej. Pre naše deti. Nie len kvôli povinnostiam. To, že potrebuješ čas pre seba, je úplne v poriadku. Už nie si v práci, si na materskej. Musíš sa zastaviť. Dnes. A zmeniť to. Lebo toto obdobie trvá naozaj krátko a už nikdy ho nevrátiš späť. Je dôležité si ho užiť. Dôležitá je aj podpora rodiny a partnera. Ak máte pocit, že nedostávate dostatok porozumenia a empatie, porozprávajte sa. Ako inak ešte môžete skúsiť predísť syndrómu rodičovského vyhorenia?
- Nerealizujte ideál dokonalého rodiča: Ak stále veríte v ideál dokonalého rodiča, nesnažte sa ho za každú cenu naplniť. Pre vaše dieťa budete najdokonalejší, pokiaľ sa aj vy sami budete cítiť v pohode. Deti sú ako špongie: nasávajú vaše konanie, reakcie aj správanie. Pokiaľ budete spokojní vy, bude spokojné aj vaše dieťa.
- Neklaďte na seba prehnané nároky: Neklaďte na seba viac, než dokážete splniť. Rodičovstvo nie je súťaž, neporovnávajte sa s ostatnými rodičmi na sociálnych sieťach ani v realite. Vždy totiž vidíte iba zlomok toho, čo skutočne zažívajú. Moja prvá rada je určite sledovať Mamažment. Druhý tip je zároveň malá úloha: „Zapisujte si aspoň 3 dni, všetko, čo robíte.“ Naozaj všetko. Každodenné, rutinné činnosti, ktoré nám berú 80% času. Málokto si uvedomí, že trvanie ich výsledku je veľmi krátke. Také upratanie hračiek, uloženie kuchyne. A práve neustále opakujúce sa činnosti pokladáme za neviditeľné. A netušíme, kde nám ubieha čas. Potom majú mamy pocit, že nič nerobia alebo sú neschopné. Znie to tvrdo, ale takto sa mamy často vnímajú. Najskôr musíme vedieť, čo robíme a potom môžeme začať veci meniť a zľahčovať. Až tak sa vieme oceniť a zbaviť sa pocitu, že nerobíme dosť.
- Vyhraďte si osobný čas: Pri plánovaní rodičovských povinností si nezabúdajte vyhradiť priestor aj pre svoj osobný čas. Každý deň si doprajte aspoň chvíľku len sami pre seba a užite si ju podľa svojich aktuálnych potrieb a predstáv. Ak je na vás bábätko silno naviazané a príde vám nemožné chvíľku voľna uskutočniť či naplánovať, môžete začať pomaly s pár minútami a postupne sa dopracovať k dlhšej pauze venovanej sebe samej a svojim záujmom.
- Nenechajte sa rozhodiť negatívnymi situáciami: Nenechajte sa rozhodiť situáciami a ľuďmi, ktorí vás na ceste rodičovstvom stretnú. Občas sa niečo nepodarí podľa plánu, občas sa prihodia nečakané situácie a často natrafíte aj na človeka, ktorý s vami nezdieľa rovnaký pohľad na rodičovstvo. Nenechajte sa tým zneistiť a pokaziť si náladu. Moja rada znie: „Neporovnávaj sa, ale inšpiruj sa.“ To znamená, neporovnávaj sa s mamou, ktorá má jedno dieťa, keď ty máš tri. Neporovnávaj sa s mamou, ktorá má pomoc babky, keď vy ste na deti sami. Toto k ničomu nevedie, každý má vlastnú realitu. Reálne zhodnoť Tvoju realitu a inšpiruj sa tým, čo sa Ti páči a čo je reálne skúsiť v tvojom prostredí. Nemôžeš chcieť cvičiť hodinu denne, ako mama, ktorej dieťa dobre spí, keď Tvoje spí maximálne 30 minút. Takéto porovnávanie sa reálne deje a dokáže mamy frustrovať. Ja im pomáham najskôr sa zamyslieť. Zistiť ako fungujú a čo je reálne. To je tá prvá rada, napíš si, čo všetko robíš.
- Komunikujte s partnerom: Ak máte pocit, že sa vám nedostáva dostatočnej podpory zo strany partnera, povedzte mu to. Nie je nič horšie ako to v sebe dusiť.
- Doprajte si odmenu: A to neznamená len malú chvíľku počas dňa. Sem-tam si doprajte viac, odmeňte sa niečím, čo vás poteší a zahreje na srdci. Čas pre seba môže mať mnoho podôb a záleží iba na vás, ako s ním naložíte. Môžete si napríklad určiť deň v mesiaci, keď pravidelne vyrazíte s partnerom na rande len vy dvaja.
- Dbajte na spánok a odpočinok: Spánok a pravidelný odpočinok je alfou a omegou spokojného rodiča. V prvých mesiacoch až rokoch života batoľaťa to môže byť náročné až nemožné, keďže množstvo rodičov trpí spánkovou depriváciou a insomniou. Ak sa vám podarí bábätko uspať, neoberajte sa o spánok tým, že budete upratovať, prať, žehliť a ideálne sa ešte snažiť napiecť a navariť. Odpočívajte a netrestajte sa za to. Prijmite pomoc od profesionálov. Pomoc z okolia je veľmi dôležitá, ale príde len, keď o ňu požiadame. Je dôležité povedať, že nevládzeme. Nie s hnevom, nie s krikom. Pokojne. Ak máme možnosť pomoci, treba o ňu požiadať. Mamažment je kľúč k tomu, ako začať vnímať samú seba inak. Ako vnímať každodennú prácu ako hodnotnú. Nie sú to prázdne slová. Je to realita. Ak si chceme vážiť svoju prácu, musíme vedieť, čo robíme.
Problémy s duševným zdravím
Problémy s duševným zdravím sú rovnako závažné, ako napríklad zlomená ruka. Tiež by ste ju išli liečiť do nemocnice a nepotlačovali bolesť doma. Nepodceňujte teda svoje duševné zdravie a pocity spojené s vyhorením. Nebojte sa požiadať o pomoc. Nie je to hanba! Či už rodinných príslušníkov, kamarátov, alebo si najmite opatrovateľku.
Bežný deň matky na materskej
Dnes už chápem aké to je, keď sa babky (aj deduškovia) večne niekam ponáhľajú aj napriek tomu, že sú na dôchodku. Vždy ma to fascinovalo a trochu aj rozčulovalo, kam sa tí dôchodcovia večne ponáhľajú a ako to, že večne nič nestíhajú. Dnes im však už rozumiem. Dnes som mama na materskej dovči a absolútne nestíham. Koľko mám detí? Iba jedno. Možno keď vám priblížim svoj bežný deň, niekto sa ozve a povie mi, kde robím chybu, či som vadná ja, alebo môj time management.
Ráno vstávame približne okolo 6:30. Naše dieťatko sa chvíľku mrví a hrá v postieľke, kým my s tatinom pozeráme na hodinky a snažíme sa ešte chvíľu klamať samých seba, že to potiahneme ešte hodinu. Okolo 7:00 sa ozve aj naša fenka. Vždy dá rada vedieť, že aj ona je tu, a bola tu skôr ako tento krpec a chce sa mojkať tiež. Na posteľ má však prísny zákaz, ktorý je potajomky často porušovaný. Krátko po tom, ako oba naše milé tvory pridávajú na intenzite, sa rozdelíme. Po úspešnom venčení a raňajkách, prichádza čas lúčenia s ockom a ja si prvý raz zohrievam kávu v mikrovlnke. Kým sa náš feši hrá a bojuje s opicami a slonmi, ja mu pripravujem desiatu a zbesilo hľadám nejaké vhodné precepty na príkrm, ktorý dostane na obed. Priznávam, že sa popritom, občas zatúlam na Instagram či Youtube. Popri tom nakladám práčku, vykladám umývačku riadu a snažím sa všetko nadbytočné zo zeme pozbierať, aby som mohla poslať robota povysávať.
Okolo 9:00 sa podáva desiata, väčšinou nejaké ovocie a ide sa na prvého šlofíka. Filipko, tak sa volá ten náš feši, si zvykne dať dve hodinky doobeda a takú hodinku poobede. Teda, to je ideálny stav. Už sme tu mali aj 12 minút doobeda a 7 minút poobede. Kým spí ja väčšinou dopijem kávu, ktorú si ohrejem už druhý raz, dám si rýchlu sprchu, trochu sa poľudštím, urobím si raňajky, vyvesím prádlo, poprípade pozbieram to, čo som vyvesila včera a vyžehlím ho. Umývam a sterilizujem fľaše, pripravím drobcovi niečo chutné na obed, upracem výbuch v kuchyni a nakoniec sa snažím sadnúť na zadok, otvoriť notebook a trochu pracovať. Áno, ešte pred narodením dieťatka som totiž bola optimistka a dohodla som si brigádku, na ktorú potrebujem iba počítač, internet a čas. Veď sa netreba opustiť a treba ostať aktívna. A povedzme si pravdu, peniažky sa vždy zídu. Dnes už som realista, a denne bojujem s tým prehnane optimistickým ja, ktoré chce všetko.
Keď sa Filipko zobudí, práca ide bokom. Vždy. Trochu sa maznáme, to úprimne absolútne milujem, a potom sa trochu hráme. Aktuálne ho baví plaziť sa za mobilom, nabíjačkami a inými káblami. Poprípade ho láka ventil na radiátore. Lepiaca páska je tiež super. Jednoducho, také bežné detské hračky. A áno, psa, ktorá vždy tesne pred tým, ako sa k nej doplazí újde. Zákeráčka. Kým sa takto milo spolu hrajú, rozmixujem Filipkovi obed a rýchlo niečo pripravím aj sebe. Potom sa spolu napapáme a následne sa prezlečiem a to, čo som mala na sebe hodím rovno do práčky. Poutieram polku kuchyne, ktoré je od jeho obeda.
Po zhruba dvoch až troch hodinách, čiže okolo 14:00 až 14:30, je mladý ospalý a už trochu nervózny a tak je čas ísť spať. Popoludňajšie uspávanie nemám rada, pretože trvá dlho a úžitok z neho býva často krátky. Toto je, ale vždy ten čas kedy si vravím, že všetko doma je už urobené a môžem pracovať. Ale keďže tento šlofík býva rôzny, nie vždy sa mi to podarí. Po prebudení (dnes to bolo po 20 minútach) sa väčšinou opäť trochu hráme. Filipko si dá olovrant, a potom podľa toho, ako sa ocko vráti z práce sa buď ideme prejsť spoločne, alebo skočíme von s nejakou kamoškou a jej drobcom, niekedy, veľmi zriedka idem cvičiť, alebo sa spolu hráme, či čítame knižku. Knižky sú super. Hlavne nie, čo majú pevnú väzbu, ktorá sa dá obhrýzať.
Okolo 19:00 prichádza očistný rituál. Nie, nepálime fotografie a vlasy našich predkov, ani nerozsýpame popol z okna. Je čas kúpania. Tomu sa väčšinou venuje tatino a ja som mu za to nesmierne vďačná. Pri uspávanke a vlastnom preorganizovaní hračiek v postieľke sa Filipkovi niekedy podarí zaspať. Inokedy je potrebné ho trošku prehovárať a uspať v objatí či nosiči. Takto sa môj deň s drobcom okolo 20:00 až 20:30 končí. Niekedy si vravím, že by som mala konečne pracovať, no aj tak sa do toho už nepúšťam. Nemám energiu.
Človek by si povedal, že je to ideálne strávený deň, však? Nuž, svojim spôsobom áno, skutočne. Ak Filipka netrápia práve zuby, alebo bruško, a ak v priebehu dňa aj spí, tak to tak môže byť, ale… Kde som ja? Bol niekde v opise priebehu dňa spomenutý čas kedy som sa venovala sama sebe? Kedy som si sadla a užila kávu a aspoň jednu kapitolu z knihy, ktorú som dostala na Vianoce? Alebo hrala na piane, ktoré je odložené pod postieľkou? Alebo som si konečne zúžila šaty, ktoré som si kúpila pred dvoma mesiacmi? A preto sa pýtam, milé mamy, AKO TO ROBÍTE? Ako to všetko stíhate? Ako robíte všetko, ste supermamy a viete si ešte aj oddýchnuť?
Rovnováha medzi pracovným a osobným životom
Venujete sa rovnováhe medzi pracovným a osobným životom. Nedarí sa nám to dobre. Buď preto, že sme postavení pred vysoké nároky alebo sami sme nadšení z toho, čo robíme. Niekedy sa javí, že „vypneme“, ale iba navonok. Zdá sa, že som s rodinou, doma, ale v konečnom dôsledku som niekde inde. Riešim, čo bude zajtra, čo bolo dnes. Dnešné výzvy a nároky na človeka sú značne iné, než boli pred dvomi generáciami. Dakedy sa nemenili veci tak často, nič nebolo také neisté, ako je dnes. Nenazvú to, že nevedia vypnúť. Väčšinou prichádzajú vtedy, keď to, že nevedia vypnúť, prináša už aj iné problémy. Či už vyhorenie, vzťahové problémy, rozpad rodiny, manželstva, stratu vitality, depresivitu, závislosti. Ťažko to asi zjednodušiť na to, že človeka práca baví. Často vidím v pozadí aj iný motív. Práca ho môže baviť aj preto, že v nej zažíva, čo v inej životnej oblasti nie. Napríklad cez úspešnosť svojej firmy mám pocit väčšej osobnej hodnoty. Som niekým. Treba si všímať signály. Napríklad, keď chorľaviem, mám zníženú imunitu, chýbam doma - či už fyzicky, alebo aj duševne. Každý disponuje svojím vlastným životom, časom, zdravím, rodinou. Druhý krok je potom práca s tým, čo som na sebe uvidel. Áno. Hľadáme cestu z preťaženosti, no väčšinou chceme okamžitú úľavu. No neriešime to, čo problémy spôsobilo. Mnohokrát ľuďom hovorím, nech sa idú večer prejsť so svojou manželkou, manželom, rodinou. A nech to robia pravidelne. V tom nepotrebujeme žiadneho terapeuta a nie je to ani žiadna veda. Mnohí boli veľmi prekvapení, čo takáto triviálnosť prináša. Pri prechádzke sa navzájom počúvame, vzniká skutočný dialóg. Dôležitý je tiež pohyb, spolu trávený čas. Pre workoholika je to zložité práve preto, že on v hektickosti a výkone zažíva život. Keby mal sedieť a polhodinu sa rozprávať, môže ho to iritovať. Je to na ich zodpovednosti, či im za to stojí taká práca. Samozrejme, nechcem bagatelizovať lokality, kde je náročné si nájsť prácu a veľmi ťažké zabezpečiť si rodinu. Otec síce príde domov, ale nikto naňho ani nesiahne, lebo je rád, že žije. Samozrejme, je ľahké byť múdry v kresle. No na druhej strane, niekedy treba vykročiť. Prácou na sebe.