Vstup do manželstva, kde jeden z partnerov má dieťa, prináša so sebou rad zmien a rozhodnutí. Jedným z nich môže byť aj osvojenie dieťaťa nevlastným rodičom. Osvojenie je právny akt, ktorým vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Avšak, život prináša rôzne situácie a niekedy sa vzťahy vyvíjajú nepredvídateľným smerom. Čo sa stane, ak si osvojíte dieťa a neskôr sa vaše cesty rozišli? Aké sú vaše práva a povinnosti? A je možné sa zriecť rodičovských práv voči osvojenému dieťaťu? Tento článok sa zameriava na tieto otázky a ponúka komplexný pohľad na problematiku osvojenia, s dôrazom na možnosti zrušenia osvojenia a s tým spojené právne dôsledky.
Vznik rodičovských práv a povinností osvojením
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú teda práva a povinnosti ako rodičia. Po osvojení má dieťa priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené pre ostatné deti. Zároveň zanikajú práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Pri nezrušiteľnom osvojení sa v matrike zapisuje osvojiteľ namiesto rodiča osvojenca.
Ak ste zapísaný ako otec do rodného listu dieťaťa, vznikajú vám voči dieťaťu viaceré zákonné povinnosti a práva podľa zákona o rodine. V prvom rade vám vzniká vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. Znamená to, že ste povinný prispievať na jeho výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým sa samo nevie živiť (napr. do ukončenia štúdia). Ďalej získavate rodičovské práva a povinnosti, ktoré zahŕňajú starostlivosť o dieťa, zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku. Tieto práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia spoločne, ak nie je rozhodnuté inak. Znamená to, že by ste mali právo podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa (napr. výber školy, zdravotná starostlivosť, miesto pobytu a pod.). Zároveň by ste mali právo na osobný styk s dieťaťom, ak by ste s matkou nežili v spoločnej domácnosti. Ak by medzi rodičmi vznikol spor o výkon rodičovských práv a povinností, rozhoduje o tom súd.
Zrušenie osvojenia: Kedy je to možné?
Podľa ust. § 107 ods. Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že zrušiť osvojenie môže iba súd a to v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Ak od osvojenia dieťaťa uplynula doba 6 mesiacov, samotné uplynutie lehoty však nemá vplyv na to, že dieťa by si nemohol osvojiť ďalší manžel vašej terajšej manželky.
Osvojenie môže súd zrušiť len z dôležitých dôvodov na návrh osvojenca alebo osvojiteľa. Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom, spísanou súdom. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Opäť bude mať svoje predchádzajúce priezvisko. Upozorňujeme, že skutočnosti spojené so zánikom osvojenia sa týkajú len zrušiteľného osvojenia, pretože nezrušiteľné osvojenie nemožno zrušiť.
Prečítajte si tiež: Benefity a zdravá diéta
Zrušiť osvojenie je možné len z vážnych dôvodov súdnou cestou a to len v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení.
Právne dôsledky zrušenia osvojenia
Osvojením maloletého dieťaťa všetky právne vzťahy medzi biologickým otcom a dieťaťom zo zákona zanikajú. Ak však má neuhradné výživné spred osvojenia dieťaťa, toto je možné vymáhať exekučne.
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
V danom prípade nie je potrebné z Vašej strany robiť akékoľvek úkony. K zániku Vašej vyživovacej povinnosti došlo priamo zo zákona momentom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o osvojení Vášho dieťaťa.
Daňový bonus na dieťa po osvojení
Problematika daňového bonusu je upravená v zákone o dani z príjmov. Pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení má jeden z rodičov alebo iná oprávnená osoba nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Rozdiel je v spôsobe jeho uplatňovania u podnikateľov (samostatne zárobkovo činných osôb), ktorým daňový bonus znižuje daň vypočítanú v daňovom priznaní, a u zamestnancov, ktorým môže znížiť už mesačný preddavok na daň. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu nie sú splnené počas celého roka, možno ho uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli podmienky splnené.
Prečítajte si tiež: Ako manžel osvojí dieťa?
U detí do skončenia povinnej školskej dochádzky nie je pre uplatnenie daňového bonusu okrem splnenia podmienky žitia v domácnosti s daňovníkom potrebné sledovať splnenie ďalších podmienok. V súvislosti s ukončením štúdia na stredných a vysokých školách je potrebné sledovať, za ktoré mesiace ešte nárok na daňový bonus trvá. Vzhľadom na spôsob jeho uplatňovania je dôležitou povinnosťou zamestnancov ohlásiť zmenu v nároku na daňový bonus (napr. ukončenie štúdia) svojmu zamestnávateľovi. V prípade začatia sústavnej prípravy na povolanie možno daňový bonus uplatniť už v mesiaci, v ktorom sa táto príprava začína.
Nárok na daňový bonus vzniká, ak daňovník dosiahne minimálnu výšku zdaniteľných príjmov (6-násobok minimálnej mzdy) zo závislej činnosti alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a súčasne vykáže základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka. Ak príjmy zamestnanca nedosiahnu za niektoré kalendárne mesiace zákonom požadovanú minimálnu sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahne aspoň sumu 2 280 eur. Vo všetkých vymenovaných prípadoch však musí ísť o dieťa nezaopatrené, ktoré zákon o dani z príjmov nedefinuje, ale odvoláva sa na zákon o prídavku na dieťa.
Dôležitou podmienkou je, že vyživované dieťa musí s daňovníkom žiť v domácnosti. Daňový bonus možno uplatniť aj v prípade, ak má dieťa prechodný pobyt mimo domácnosti. Daňový bonus možno uplatniť aj na vydaté (ženaté) dieťa, ktoré s ním žije v domácnosti a manžel (manželka) tohto dieťaťa nedosiahne za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu. Daňový bonus možno uplatniť aj na dieťa, ktoré má vlastný príjem, ak sú ostatné podmienky pre jeho uplatnenie splnené.
Zamestnanec, ktorý si nárok uplatňuje u zamestnávateľa, musí splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady prihliadne zamestnávateľ začínajúc nasledujúcim mesiacom. Výnimkou je, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania a preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania. V tomto prípade zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak si daňový bonus neuplatnil v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ nemôže naň prihliadať spätne za predchádzajúce mesiace.
Suma daňového bonusu sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Sústavná príprava na povolanie štúdiom: Daňový bonus možno uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. V súlade so školským zákonom sa výchova a vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia. Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Študijný program na vysokej škole sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Školský rok začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.
Praktické príklady uplatnenia daňového bonusu
- Dieťa zmaturovalo na strednej odbornej škole a nastúpilo do pracovného pomeru. Nárok na daňový bonus vzniká aj za mesiace júl a august bez ohľadu na to, že dieťa nastúpilo do zamestnania.
- Dieťa zmaturovalo na gymnáziu a nebolo prijaté na denné štúdium na vysokej škole, od 1. augusta sa zaevidovalo na úrade práce. Na toto dieťa možno uplatniť v roku daňový bonus za 8 mesiacov (január až august).
- Dieťa vykonalo maturitnú skúšku na gymnáziu v júni, v mesiacoch júl a august pracovalo na dohodu o brigádnickej práci študentov.
- Dieťa vykonalo maturitnú skúšku na gymnáziu. Vykonalo prijímacie skúšky na vysokú školu, bolo prijaté, zápis sa uskutoční v septembri. Nárok na daňový bonus má rodič nepretržite aj za mesiace júl, august, september. Dosiahnutý príjem dieťaťa nie je prekážkou na uplatnenie nároku na daňový bonus.
- Dieťa daňovníka malo určenú maturitnú skúšku na strednej odbornej škole na 28. máj. Skúšku úspešne nevykonalo, bola mu povolená opravná skúška na 27. Rodič dieťaťa (alebo iná oprávnená osoba) bude mať nárok na daňový bonus bez ohľadu na výsledok skúšky naposledy za mesiac august, pretože školský rok, v ktorom malo dieťa štúdium skončiť, trvá do 31. 8.
U študentov vysokých škôl sústavná príprava na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Skončenie štúdia upravuje zákon o vysokých školách. Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu, napr. úspešné vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku.
Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch. Študijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku. Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program.
- Dieťa študuje na vysokej škole dennou formou. Druhý ročník opakovalo, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu štandardnej dĺžky štúdia - v akademickom roku ide o štvrtý rok štúdia trojročného bakalárskeho študijného programu. Aj opakovanie ročníka sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
- Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva postavené na úroveň štúdia na našich stredných a vysokých školách.
Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka. Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.
- Dieťa zamestnanca ukončilo 3-ročné bakalárske štúdium v júni a v septembri sa zapíše na druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Nárok na daňový bonus je nepretržite.
- Dieťa zamestnanca ukončilo 3-ročné bakalárske štúdium v júni. Po ukončení štúdia odišlo pracovať do zahraničia. V septembri sa zapíše na druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Nárok na daňový bonus na toto dieťa bol naposledy za jún a potom od septembra, kedy opätovne začína sústavná príprava na povolanie.
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Dieťa ukončilo štúdium na vysokej škole v júni štátnou skúškou. Od septembra nastúpi na doktorandské štúdium. Vek 25 rokov ešte nedovŕšilo. Na uvedené dieťa možno uplatniť nárok na daňový bonus naposledy za jún, kedy sa skončila jeho sústavná príprava na povolanie. Doktorandské štúdium je vysokoškolské štúdium tretieho stupňa a nepovažuje sa za sústavnú prípravu na povolanie. Ak sa dieťa po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa zapíše na ďalšiu vysokú školu, nemá rodič nárok na daňový bonus. Za nezaopatrené dieťa sa však považuje dieťa pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách, resp.
Dieťa, ktoré v roku dovŕši 24 rokov, v júni ukončilo štátnou skúškou štúdium na vysokej škole a získalo titul inžinier. V tom istom roku sa zapísalo na ďalšiu vysokú školu, na ktorej bude študovať v dennej forme. V danom prípade je nárok na daňový bonus naposledy za mesiac, v ktorom dieťa vykonalo štátnu skúšku (jún), pretože za nezaopatrené dieťa sa podľa zákona o prídavku na dieťa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Dieťa po ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa v júni nepokračovalo vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, ale v septembri sa zapísalo na bakalársky študijný program na inej vysokej škole. V danom prípade dieťa získalo iba vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, preto od septembra má jeho rodič nárok na daňový bonus. Nárok na daňový bonus je v danom prípade v roku za 10 mesiacov: január až jún a taktiež september až december.
Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. U neplnoletého dieťaťa sa predkladá po skončení povinnej školskej dochádzky. Zamestnanec je povinný zánik nároku na daňový bonus v súvislosti s ukončením sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie oznámiť písomne zamestnávateľovi zmenou vo „vyhlásení“ najneskôr posledný deň kal.
Osvojenie dieťaťa partnerom/manželom rodiča
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Na osvojenie sa vyžaduje súhlas rodičov, ak zákon neustanovuje inak.
Ak by ste boli zapísaný ako otec do rodného listu 12-ročnej dcéry Vašej priateľky, vznikli by Vám voči dieťaťu viaceré zákonné povinnosti a práva podľa zákona o rodine. V prvom rade by Vám vznikla vyživovacia povinnosť voči dcére. Znamená to, že by ste boli povinný prispievať na jej výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým by sa sama nevedela živiť (napr. do ukončenia štúdia). Ďalej by ste získali rodičovské práva a povinnosti, ktoré zahŕňajú starostlivosť o dieťa, zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku. Tieto práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia spoločne, ak nie je rozhodnuté inak. Znamená to, že by ste mali právo podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa dcéry (napr. výber školy, zdravotná starostlivosť, miesto pobytu a pod.).Zároveň by ste mali právo na osobný styk s dcérou, ak by ste s matkou nežili v spoločnej domácnosti. Ak by medzi rodičmi vznikol spor o výkon rodičovských práv a povinností, rozhoduje o tom súd.
Či bude návrh na osvojenie dieťaťa schválený, závisí od posúdenia viacerých okolností. Budú sa skúmať pomery na strane osvojiteľa, na vzťah osvojiteľa k maloletej, tiež sa bude prihliadať na súhlas biologického otca a vyjadrovať sa k návrhu bude určite aj kolízny opatrovník. Súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, čiže ak by aj biologický otec nesúhlasil s osvojením a bolo by to v záujme dieťaťa tak súd osvojenie schváli.
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak ste neboli pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, tak potom je potrebný aj Váš súhlas a tento nemožno nahradiť ani súdnym rozhodnutím.
Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa /meno, priezvisko, rodné číslo, trv. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením
Súčasná právna úprava určovania otcovstva súhlasným vyhlásením v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. Možnosť takéhoto postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR. Je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria najmä o tom, že ide o obchádzanie zákona, či neplatný právny úkon. Rovnako aj ESĽP v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života. Samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom. Rozhodnutie je na Vás.
V prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.