Problematika výživného na dospelé deti je často diskutovaná, najmä v prípadoch, keď dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Otázka, či má rodič povinnosť platiť výživné aj počas doktorandského štúdia, je komplexná a závisí od viacerých faktorov. Tento článok sa zameriava na analýzu tejto problematiky v kontexte slovenského práva a relevantných súvislostí.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Podľa slovenského práva, konkrétne podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, sú rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ tieto nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek dieťaťa, ale na jeho schopnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnými prostriedkami. To znamená, že aj po dosiahnutí plnoletosti môže rodič mať vyživovaciu povinnosť, ak dieťa pokračuje v príprave na budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole.
Základné pravidlo znie, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Zákon však nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit (napríklad 26 rokov), do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. To znamená, že povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné.
Doktorandské štúdium a vyživovacia povinnosť
Otázka, či sa doktorandské štúdium považuje za sústavnú prípravu na povolanie, je kľúčová pri posudzovaní vyživovacej povinnosti. Všeobecne platí, že doktorandské štúdium sa už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie v rovnakom zmysle ako bakalárske alebo magisterské štúdium. Dôvodom je, že doktorandské štúdium je zamerané na vedecký výskum a prípravu na vedeckú kariéru, a nie na získanie konkrétnych pracovných zručností pre bežné zamestnanie.
Avšak, každý prípad je posudzovaný individuálne a súd prihliada na všetky relevantné okolnosti. Ak dieťa počas doktorandského štúdia pracuje a má príjem, ktorý mu umožňuje pokryť svoje životné náklady, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť alebo sa znížiť.
Prečítajte si tiež: Trendy v poberaní rodičovského príspevku otcami
Príjem dieťaťa a jeho vplyv na výživné
Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Dôležité je, aby príjem dieťaťa bol stabilný a dostatočný na pokrytie všetkých jeho životných potrieb, vrátane bývania, stravy, štúdia a ďalších nevyhnutných výdavkov.
V prípade, že doktorand dostáva štipendium, súd bude skúmať jeho výšku a porovnávať ho s bežnými životnými nákladmi študenta. Ak je štipendium dostatočné na pokrytie týchto nákladov, je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť rodiča zruší alebo aspoň výrazne zníži.
V tomto kontexte je dôležité spomenúť aj možnosť zárobkovej činnosti doktoranda. Ak povinnosti interného doktoranda sa viažu len na 4h týždenne, tak si môže nájsť inú prácu bars aj na polovicny uvazok, tak ako to funguje v praxi.
Postup pri zmene alebo zrušení výživného
Ak rodič má pochybnosti o trvaní vyživovacej povinnosti, môže podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ako napríklad príjem dieťaťa, jeho študijnú situáciu a ďalšie okolnosti, ktoré svedčia o jeho schopnosti samostatne sa živiť.
Súd následne začne konanie a vyzve dieťa, aby sa k veci vyjadrilo a preukázalo, či je schopné samostatne sa živiť. Počas konania je dôležité naďalej platiť výživné, aby sa predišlo prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Prečítajte si tiež: Materská a výživné: Rozsudok
Ak súd rozhodne o zrušení alebo znížení výživného, povinnosť rodiča sa upraví podľa rozhodnutia súdu.
Príklady z praxe
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
- Príklad 1: Otec platí výživné na 24-ročného syna, ktorý ukončil vysokú školu a nastupuje na denné doktorandské štúdium. Syn bude dostávať štipendium vo výške 1050 € mesačne. Otec má príjem 1250 € mesačne. V tomto prípade je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť otca zruší alebo zníži, pretože syn má dostatočný príjem na pokrytie svojich životných nákladov.
- Príklad 2: Otec platí výživné na 22-ročnú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole v dennom štúdiu, býva samostatne a popritom aj pracuje. Ak jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov, vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Záver
Výživné počas doktorandského štúdia je komplexná téma, ktorá si vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Dôležité je zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ako napríklad príjem dieťaťa, jeho študijnú situáciu a ďalšie faktory, ktoré svedčia o jeho schopnosti samostatne sa živiť. Ak má rodič pochybnosti o trvaní vyživovacej povinnosti, odporúča sa podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa