Ľudské telo je komplexný systém pozostávajúci z miliónov buniek, pričom každá bunka obsahuje tisíce génov poskytujúcich genetickú informáciu. Táto genetická informácia je zakódovaný súbor inštrukcií, ktoré riadia fungovanie celého ľudského organizmu. Gény, umiestnené na chromozómoch v jadre buniek, sú zodpovedné za vlastnosti človeka, ako je farba očí, krvná skupina alebo výška. Genetika, veda zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou organizmov, poskytuje odpovede na otázky, prečo sa dieťa podobá na oboch rodičov a ako sa dedia rôzne vlastnosti.
Chromozómy a Dedičnosť
Počet a tvar chromozómov je charakteristický pre každý druh živých organizmov, vrátane človeka. Človek má 46 chromozómov, usporiadaných do 22 párov rovnakých (homologických) a jedného páru nerovnakých chromozómov (heterochromozómov alebo pohlavných chromozómov). Chromozómy sa nachádzajú v jadre buniek a tvoria páry. Dvojica homologických chromozómov je rovnako veľká, má rovnaký tvar a nesie rovnaké gény. V každom páre z 22 homologických chromozómov pochádza jeden chromozóm od otca a druhý od matky.
Pohlavné Chromozómy a Určovanie Pohlavia
Pohlavie človeka je určené kombináciou pohlavných chromozómov X a Y. Ženy majú homogametické pohlavie (XX), čo znamená, že nesú dva rovnaké chromozómy X, jeden od otca a druhý od matky. Muži majú heterogametické pohlavie (XY), ktoré vzniká kombináciou X a Y chromozómu. Y chromozóm môže syn získať iba od otca a X chromozóm od matky. O pohlaví dieťaťa sa rozhoduje v momente počatia (oplodnenia). Ľudské vajíčko obsahuje len X chromozóm, zatiaľ čo spermie môžu niesť buď X alebo Y chromozóm. Ak vajíčko oplodní spermia nesúca X chromozóm, narodí sa dievča (XX). Ak do vajíčka prenikne spermia nesúca Y chromozóm, narodí sa chlapec (XY). Práve otcovská spermia, resp. pohlavný chromozóm, ktorý nesie, „rozhoduje“ o pohlaví dieťaťa. Pravdepodobnosť, že pri oplodnení prenikne do vajíčka spermia nesúca buď X alebo Y chromozóm, je päťdesiatpercentná, z čoho vyplýva pravdepodobnosť narodenia dievčaťa alebo chlapca taktiež päťdesiat percent.
Možnosti Zistenia Pohlavia Dieťaťa
V súčasnosti majú ženy k dispozícii kvalitné tehotenské testy. Budúce mamičky môžu využiť genetický test, ktorý umožňuje určiť pohlavie plodu z krvi matky už od 10. týždňa tehotenstva. Test má vyše deväťdesiatdeväť percentnú spoľahlivosť a je absolútne bezpečný pre matku aj dieťa. Vďaka voľne cirkulujúcej DNA plodu, ktorá koluje v krvi matky, sa v odobranej vzorke krvi sleduje prítomnosť Y chromozómu. Najbežnejšou metódou v súčasnosti je však ultrasonografia. Takzvaný morfologický sken je možné urobiť po dvanástom týždni tehotenstva. V tom čase už lekár môže budúcim rodičom prezradiť, či majú pre bábätko vyberať dievčenské alebo chlapčenské meno. Viditeľnosť ovplyvňuje viac faktorov, ako napríklad to, či je dieťatko správne otočené, či už sú jeho genitálie dostatočne vyvinuté, či má gynekológ moderné prístrojové vybavenie a podobne. Modernejšou alternatívou je dnes veľmi vyhľadávaný a obľúbený 3D alebo 4D ultrazvuk, ktorý poskytuje lepší a presnejší obraz. Ideálny čas na vyšetrenie je medzi 13. a 17. týždňom. Ak chce potenciálna mamička vidieť tváričku svojho ešte nenarodeného dieťatka a dozvedieť sa viac o jeho zdravotnom stave, je najvhodnejšie zisťovanie pohlavia medzi 24. a 27.
Ako sa Dedia Fyzické Vlastnosti?
Hoci túžime vedieť, ako bude naše dieťa vyzerať, nie je možné vopred určiť, ktoré črty dieťa zdedí. Genetika nám však môže poskytnúť určitý odhad.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Farba Očí
Farba očí je určená viacerými génmi, ktoré kontrolujú množstvo pigmentu (melanínu) v dúhovke. Hnedá farba očí je dominantná, ale dvaja hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. Výsledná farba očí je ako vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky.
Podobnosť Tvárí
Kľúčové oblasti, ktoré dieťa zdedí po svojich rodičoch a ktoré sú dôležité pri rozpoznávaní tváre, sú špička nosa, oblasť okolo pier, veľkosť lícnych kostí, oči a tvar brady. Ľudia, ktorí sú nám podobní, majú zväčša tieto časti tváre veľmi podobné.
Mužské a Ženské Gény
Hoci by sa mohlo zdať, že gény sú rozdelené na polovicu (50% od matky a 50% od otca), mužské gény sú často agresívnejšie, čo vedie k pomeru 60% mužských a 40% ženských génov. Chromozómy Y obsahujú menej génov ako chromozómy X, čo môže vysvetľovať, prečo sa chlapci niekedy viac podobajú na svoje matky.
Inteligencia
Gény zodpovedné za inteligenciu sú obsiahnuté v chromozóme X, čo znamená, že synovia dedia svoju inteligenciu po matke. Dcéry dostávajú svoju inteligenciu od oboch rodičov. Avšak, dedí sa len 40% inteligencie, ostatok sa získava počas života.
Zdravotné Predpoklady
S vekom sa kvalita spermií znižuje, čo môže viesť k prenosu zmutovaných génov na deti. To zvyšuje riziko vzniku duševných ochorení, autizmu, hyperaktivity alebo bipolárnej poruchy. Deti narodené mužom starším ako 45 rokov majú tiež vyššiu pravdepodobnosť samovražedných myšlienok. Muži s chorobami srdca s veľkou pravdepodobnosťou odovzdajú túto predispozíciu aj svojim synom. Existujú choroby, ktoré možno zdediť len od matky, no rozvíjajú sa len u chlapcov (napr. hemofília). Sklon k nadváhe sa tiež dedí, pričom vedci zistili, že hmotnosť a obvod pása je od rodičov zdedený v množstve 25%.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Výška
Otcovia ovplyvňujú výšku svojich detí viac ako matky. Vysokí muži majú zvyčajne vyššie deti. V priemere asi 60-80% výšky dieťaťa závisí od otca alebo matky a zvyšok je výsledkom stravovania, životného štýlu a zdravia.
Ďalšie Dedičné Vlastnosti
Medzi ďalšie dedičné vlastnosti patria jamky v lícach, ktoré sú veľmi silným génom, a kučeravé vlasy, ktoré sa prejavia, ak majú obaja rodičia kučeravé vlasy. Je dôležité pozrieť sa na rodinné fotografie oboch rodičov a všímať si znaky, ktoré sa vyskytujú pri väčšine príbuzných, ako napríklad krivý nos, kučeravé vlasy alebo tmavé oči.
Genetika, Prostredie a Epigenetika
Genetika nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje, ako sa dieťa bude podobať na svojich rodičov. Epigenetika študuje, ako vonkajšie faktory, ako je strava, stres alebo vystavenie toxínom, môžu ovplyvniť expresiu génov. To znamená, že aj keď dieťa zdedí určité gény, spôsob, akým sa tieto gény prejavia, môže byť ovplyvnený prostredím, v ktorom dieťa vyrastá.
Vplyv Stravy, Stresu a Fyzickej Aktivity
Strava má významný vplyv na naše zdravie a môže ovplyvniť, ako sa naše gény prejavia. Napríklad, nedostatok určitých živín môže viesť k epigenetickým zmenám, ktoré môžu ovplyvniť rast a vývoj. Na druhej strane, vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály môže podporiť zdravú genetickú expresiu a znížiť riziko niektorých chorôb. Chronický stres môže mať negatívny vplyv na naše gény. Výskumy ukazujú, že dlhodobý stres môže viesť k epigenetickým zmenám, ktoré môžu ovplyvniť náš imunitný systém, metabolizmus a dokonca aj riziko vzniku duševných porúch. Pravidelná fyzická aktivita má pozitívny vplyv na naše gény. Cvičenie môže podporiť zdravú genetickú expresiu, zlepšiť metabolizmus a znížiť riziko chronických chorôb, ako sú srdcové choroby a diabetes. Fyzická aktivita tiež podporuje produkciu endorfínov, ktoré môžu zlepšiť náladu a celkové psychické zdravie.
Dedičnosť Osobnostných Čŕt
Okrem fyzickej podobnosti deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou ich charakteru. Osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Najčastejšie Geneticky Podmienené Osobnostné Črty
Medzi najčastejšie geneticky podmienené osobnostné črty patria:
- Ochota riskovať a vyhľadávať riziko: Niektorí ľudia sú odvážnejší ako iní a častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky.
- Neuroticizmus: Úroveň úzkosti súvisí s niekoľkými génmi a môže sa prenášať od oboch alebo jedného rodiča.
- Ambicióznosť: Ambície a úroveň odhodlania sú ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
- Vodcovstvo: Existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
- Radosť zo života: Táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov.
Je však dôležité zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia.
Dedičnosť po Starých Rodičoch
Proces dedenia génov je zložitý. Dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke. Niekedy sa stáva, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Jedna štúdia odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.
Dôležitosť Rodinnej Anamnézy
Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb. Pri niektorých ochoreniach, vrátane rakoviny, je genetická záťaž rizikovým faktorom. Ak sa vo vašej rodine vyskytla rakovina (najmä u blízkych príbuzných, napr. starých rodičov), je dobré pravidelne absolvovať preventívne vyšetrenia, aby sa prípadná rakovina odhalila v ranom štádiu.