Záchvatové prejedanie je porucha príjmu potravy, ktorá sa prejavuje nutkavým, častým a rýchlym prejedaním sa abnormálne veľkým množstvom jedla v určitom časovom úseku, a to bez kompenzačného správania. Táto porucha, odborne nazývaná BED syndróm (z anglického "binge-eating-disorder"), patrí medzi novšie a čoraz častejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy. Odhaduje sa, že ňou trpí približne 15 % mierne obéznych ľudí. Zatiaľ čo si pojem poruchy príjmu potravy spájame najmä s mentálnou anorexiou a bulímiou, záchvatové prejedanie predstavuje rovnako závažný problém, ktorý má fyziologické aj psychické aspekty.
Čo je záchvatové prejedanie?
Záchvatové prejedanie (BED) je charakterizované opakovanými epizódami nekontrolovaného jedenia veľkého množstva jedla v krátkom čase, sprevádzané pocitom straty kontroly. Na rozdiel od bulímie, pri BED nedochádza ku kompenzačným mechanizmom, ako je vracanie, užívanie laxatív alebo nadmerné cvičenie.
Fyziologický a psychický aspekt záchvatového prejedania
Mnohí sa pýtajú, či sa poruchy obrazu tela, vrátane záchvatového prejedania, týkajú len tela alebo len psychiky. Odpoveď je, že telo a psychika sú úzko prepojené, a preto je záchvatové prejedanie rovnako fyziologickou, ako aj psychickou záležitosťou.
Spúšťače záchvatového prejedania
Záchvatové konanie sa u ľudí objavuje najmä v čase, keď sa cítia frustrovaní, napätí, smutní alebo emočne nenaplnení. Najčastejšie k nemu dochádza, keď nemáme vybudované mechanizmy zvládania silných prejavov emócií, a to nielen negatívnych pocitov, ale aj pozitívnych.
Životné situácie a traumy
Poruchy príjmu potravy môžu byť vyvolané životnými prechodmi, stresovými alebo traumatickými udalosťami. Takéto situácie (napr. nástup do novej práce, diskriminácia, sexuálne napadnutie, nehoda, smrť blízkej osoby, rozchod) môžu vyvolávať ohromujúce a nekontrolovateľné emócie, na ktoré nevieme reagovať. Obmedzenie príjmu potravy a regulácia hmotnosti vedie ľudí k pocitu kontroly uprostred emočného chaosu a prináša pocit úľavy a zníženia napätia.
Prečítajte si tiež: Pokojnejšie materstvo
Neurochemické zmeny pri záchvatovom prejedaní
Záchvatové prejedanie zvyšuje v mozgu hladinu noradrenalínu a dopamínu, chemických látok zapojených do regulácie stresu a motivácie k jedlu. Môžeme to prirovnávať k drogovej závislosti a túžbe zažiť pocit eufórie, ktorý je však dočasný.
Nelátková závislosť
Záchvatové prejedanie je návykové a rovnako ako impulzívne nakupovanie, gambling, sociálne médiá či sexuálna závislosť, ide o nelátkovú závislosť. Ľudia trpiaci záchvatovým prejedaním majú atypické hladiny norepinefrínu a dopamínu, a tiež nízke hladiny serotonínu.
Oxytocín a osamelosť
Oxytocín, tzv. hormón lásky, sa produkuje telesným či sexuálnym kontaktom, socializáciou a jedením. Osamotený človek môže mať tendenciu produkovať si oxytocín zvýšeným príjmom jedla, čím sa snaží znížiť úroveň prežívaného stresu a úzkosti.
Prvé signály záchvatového prejedania
Základné charakteristiky BED syndrómu zahŕňajú nutkavé, časté a rýchlo prebiehajúce záchvaty prejedania sa a teda zjedenie abnormálne veľkého množstva jedla v určitom časovom úseku bez kompenzačného správania. Na diagnostikovanie BED syndrómu sa tieto záchvaty musia vyskytovať aspoň jedenkrát týždenne počas troch mesiacov.
Pocit straty kontroly a disociácie
Typickým signálom záchvatového prejedania je pocit straty kontroly pri jedle, dokonca niekedy až zážitok disociácie (pocit oddelenia sa od vlastného tela). Epizódy prejedania vedú až do nepríjemného pocitu sýtosti. Prejedanie sa deje zvyčajne v tajnosti alebo nenápadne a to aj v prípade, ak človek nie je fyzicky hladný. Vedľajším efektom je tendencia priberať, nadváha alebo obezita.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť úzkosť po pôrode?
Kompenzácia problémov jedlom
Ľudia, ktorí trpia záchvatovým prejedaním, majú často pocit, že jedlo vyrieši alebo oddiali ich problémy. Táto forma správania im pomáha lepšie zvládať ohrozujúce situácie. Obezita, ako sprievodný jav, naznačuje, že sa snažia fyzicky obaľovať a zväčšovať priestor od iných ľudí, aby nezažívali tak vysokú mieru ohrozenia.
Sociálne dôsledky a príčiny
Ochorenie má sociálne dôsledky spojené s častou izoláciou a samotou. Príčiny záchvatového prejedania nie sú úplne známe. Porucha sa často vyskytuje v rodinách, ktoré sú zaujaté jedlom, hmotnosťou alebo zdravým životným štýlom. Medzi psychologické faktory patria nízke sebavedomie, negatívne vnímanie vlastného tela, trauma, stres a tlak počas diétovania alebo iracionálne presvedčenia a hľadanie ideálov. Prejedanie môže byť pre človeka spôsob uvoľnenia, vyhnutia sa ťažkým emóciám alebo skúsenostiam. Ľudia s poruchou prejedania často zápasia s intenzívnymi pocitmi hanby a sebakritikou.
Rozdiely medzi mužmi a ženami
Klienti trpiaci záchvatovým prejedaním prichádzajú v rôznych tvaroch a veľkostiach. Stereotypná predstava o tom, že tzv. "bingeri" sú obézni preto nie je správna. Tento problém sa v súčasnosti týka rovnako mužov ako žien. Viaceré výskumy naznačujú, že vyššia pravdepodobnosť poruchy príjmu potravy je u žien, čo je podmienené aj vyšším spoločenským tlakom voči nežnému pohlaviu.
Faktory ovplyvňujúce záchvatové prejedanie
Veľkú úlohu zohrávajú často sprevádzajúce ochorenia ako sú depresia či úzkosť. Nemalým faktorom sú kultúrne sprostredkované obavy o telesný obraz a osobnostné črty ako perfekcionizmus a obsedantnosť. Stres u týchto ľudí udržiava cyklus prejedania a ovplyvňuje spánok a náladu, zvyšuje kortizol a spúšťa emočné jedenie.
Záchvatové prejedanie a iné poruchy príjmu potravy
Záchvatové prejedanie patrí medzi špecifické poruchy príjmu potravy. Vzorce správania týchto porúch sú vlastne takmer rovnaké a častejšie sa objavujú v bohatých západných kultúrach. Ľudia trpiaci záchvatovým prejedaním sa často počas väčšiny dňa prudko obmedzujú v prijímaní stravy a v určitom čase dňa sú náchylní na prejedanie sa. Prejavy iracionálnych presvedčení a najmä perfekcionizmu sú prítomné vo všetkých verziách porúch príjmu potravy.
Prečítajte si tiež: Ako zvládať materstvo
Liečba porúch príjmu potravy
Liečenie porúch príjmu potravy smeruje k tomu, aby klient pochopil, že jedlo nie je nástroj, ktorý slúži na reguláciu emocionálneho prežívania.
Pocit viny po záchvate prejedania
Osoby trpiace záchvatovým prejedaním skutočne cítia po záchvate pocity viny, depresie, dokonca aj nenávisť. Tieto pocity sú sýtené hnevom, ktorý je orientovaný voči sebe samému. Človek opovrhuje sebou, označuje sa za slabocha a pociťuje voči sebe odpor.
Prekonávanie odporu
Odpor nemožno prekonať obviňovaním sa, diétami alebo nereálnymi očakávaniami či nedostatkom povzbudenia. Človek si uvedomuje, že sa deje niečo zlé, avšak títo pacienti sú často veľmi rezistentnými voči liečbe. K zmene postojov a správania v súvislosti s jedlom, imidžom tela alebo zdravím dochádza veľmi pomaly.
Príčiny porúch príjmu potravy
Správanie ľudí s poruchami príjmu potravy má viacero príčin, medzi ktoré patria osobnostné charakteristiky, zážitky z detstva, sociálne porovnávanie, stresujúce alebo traumatické udalosti či štandardy kultúrnej krásy. Medzi osobnostné črty patrí najmä perfekcionizmus, citlivosť na negatívne emócie, tendencia k obsedantno-kompulzívnemu správaniu, nízke sebavedomie, nespokojnosť s telom, úzkosť či depresia. Zo sociálnych príčin sa ako silné prediktori ukazujú skúsenosti so šikanou kvôli výzoru a pripisovanie značného významu imidžu a sociálne žiadúceho správania.
Ako pomôcť človeku trpiacemu záchvatovým prejedaním
V súčasnosti existuje mnoho medicínskych štúdií, vďaka ktorým sa snažíme identifikovať vhodnú medikamentóznu liečbu ako podporu psychoterapie a taktiež účinnosť liekov pri znižovaní príznakov prejedania. Zmierňovaniu príznakov BED syndrómu pomáhajú stimulačné lieky, ktoré sa využívajú na liečbu porúch pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a rovnako tak antidepresíva.
Komplexná liečba
Keďže poruchy príjmu potravy sú komplexné ochorenia, odporúča sa spolupracovať aj s výživovým poradcom a psychológom či iným odborníkom na duševné zdravie. Kľúčom k zvládnutiu záchvatového prejedania nie je tréning vôľových schopností, ale verbalizovanie pocitov a identifikovanie traumatických momentov, ktoré ochorenie spustili.
Práca s telom a emóciami
Odporúča sa pracovať s vnímaním vlastného tela, všímavosťou a rozvojom zmyslového vnímania. Týmto spôsobom sa učíme venovať pozornosť drobným detailom a nedôležité a nudné udalosti nášho života začnú v skutočnosti meniť a dokážeme identifikovať naše emócie, ktoré sa následne môžeme učiť tolerovať a zvládať.
Kognitívno-behaviorálna a interpersonálna terapia
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) napomáha k budovaniu zdravých návykov a interpersonálna terapia zlepšuje mechanizmy zvládania emócií v problémových sociálnych situáciách.
Čo môže človek urobiť sám pre seba?
Cieľom zmeny by malo byť odstránenie napätia a frustrácie. K tomuto môžeme dôjsť, keď si osvojíme zdravý postoj k jedlu a obnovíme radosť z dobrého jedenia. Uvedomenie, že žiadne jedlo nie je zlým a že úsudky o tom, čo jeme, sú kontraproduktívne, môže viesť k pestrosti v stravovaní. Zároveň odolnosť voči stresu môžeme podporiť osvojením si techník jeho zvládania ako napríklad dychové cvičenia, masáže, počúvania hudby, aromaterapia, šport, meditácia či svalová relaxácia. Obnovenie pozornosti k sebe samému a pocitu prítomnosti (byť tu a teraz) počas jedenia zase napomáha k upokojenie bez použitia jedla.
Prvé kroky k náprave
Začnite si všímať veci okolo seba a emócie, ktoré vo vás vyvolávajú. Niektoré z nich môžu viesť k bezmyšlienkovému prejedaniu. Pracujte na vedomom stravovaní. Jedenie so všímavosťou znamená uvedomovať si, prečo a ako jete. Zistíte tak, či ste požierač nudy, túžite po sacharidoch či obľubujete rýchle občerstvenie. Pridajte do jedálnička zdravé a čerstvé jedlo a vlákninu. Zvážte, či máte nejaké vzory správania, ktorým sa chcete v terapii venovať a rozprávajte o svojich pocitoch. A najmä kľúčovou úlohou bude nájsť spôsoby, ako sa upokojiť bez jedla a vedomého jedenia.
Ciele a podpora okolia
Tieto kroky vedú k vytúženému cieľu a to cítiť sa dobre vo vlastnom tele, obnoviť hlbší vzťah samého so sebou, taktiež pocit vďačnosti a úcty voči sebe. Okolie nám môže pomáhať stanovovať realistické očakávania, poskytovať podporu, povzbudenie a poskytovať spätnú väzbu s myšlienkou, že zdravie je dôležitým cieľom.
Rôzne formy (pre)jedania
Je vysoko pravdepodobné, že každý, kto číta tento článok, sa už niekedy prejedol. Prejedenie (overeating) nastáva, keď nám chutí. Zjeme síce viac ako bežne, ale stále máme nad situáciou kontrolu. Jeme, lebo chceme zjesť viac a ak chceme, prestaneme.
Nočné jedenie
Potreba najesť sa zvyčajne prichádza až večer alebo v noci, kedy skonzumujeme takmer celý denný kalorický príjem. Pokiaľ sa pred spaním nenajeme, máme problém zaspať. Občas sa dokonca v priebehu noci zobudíme a naje sa.
Emocionálne jedenie
Nervozita z práce alebo tlak rodičov sa rieši jedením, ktoré upokojuje. Zje sa menšie alebo aj väčšie množstvo jedla, stále však nedochádza ku strate kontroly.
Záchvatové prejedanie
Ak nad svojim správaním stratíme kontrolu, zjeme za krátky čas veľké množstvo jedla a je pritom osamote, je možné, že nás trápi záchvatové prejedanie (binge eating).
Binge Eating vs. Binge Eating Disorder
Vzorec správania v oboch prípadoch je podobný, a preto sa tieto pojmy často zamieňajú. Nie je to však to isté a záchvatové prejedanie neznamená automaticky, že človek má diagnózu záchvatového prejedania (Binge Eating Disorder).
Diagnostické kritériá BED
Charakteristikou BED sú opakované epizódy tzv. záchvatov prejedania. Ako taký záchvat prejedania vyzerá?
- krátky čas (tzn. do 2 hodín)
- zjedený veľký objem jedla (aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla)
- strata kontroly nad jedlom/jedením
O týchto epizódach hovoríme, ak sú prítomné 3 a viac z nasledujúcich bodov:
- jedenie prebieha v rýchlejšom tempe než je štandard
- človek pokračuje v jedení do momentu, kým sa necíti byť až nepríjemne a nezvládateľne plný
- skonzumuje veľké množstvo jedla napriek pocitu plnosti (alebo bez prítomného pocitu hladu)
- záchvat prebieha osamote predovšetkým kvôli pocitu hanby z množstva zjedeného jedla
- po záchvate prichádzajú pocity odporu a znechutenia zo samého seba, výčitky a depresívne prežívanie
O diagnóze záchvatového prejedania hovoríme vtedy, keď k , týmto záchvatom dochádza minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov. Nie sú pritom spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami ako cvičenie, hladovanie či zvracanie (ako napr. pri mentálnej bulímii) ani sa nevyskytujú výlučne počas trvania mentálnej anorexie alebo mentálnej bulímie.
Príčiny prejedania sa
Podľa Dr. Jakea Lindardona, záchvatové prejedanie má množstvo príčin, pre ktoré vzniká a ktoré ho udržiavajú. Rozdeliť ich môžeme na 2 skupiny:
Fyziologická príčina
Ide o následok hladovania a reštrikcie. U každého človeka, ktorý trpí záchvatovým prejedaním, je potrebné pozrieť sa, či je dostatočne a či mu nechýba žiadny mikro alebo makronutrient.
Emocionálna príčina
Sem spadajú všetky kognitívne, behaviorálne a emocionálne spúšťače. Tie môžu byť rôzne a je potrebné pozrieť sa na ne bez ohľadu na to, cez aké diagnózy alebo spektrum diagnóz sme si prešli.
Impulz, nutkanie, spúšťač a slabá vôľa
Spoločnosť často záchvatové prejedanie pripisuje slabej vôli. Z výskumov však vyplýva, že ľudia trpiaci BED vykazujú zvýšenú dopamínovú senzitivitu, čo spôsobuje potrebu okamžitej odmeny. To ovplyvňuje schopnosť regulovať túžbu po konkrétnych potravinách, či to, ako si užívame jedenie niektorých jedál. Vykazuje sa tiež znížená schopnosť sebakontroly.
Spúšťače záchvatového prejedania
Medzi spúšťače patrí:
- využívanie jedla ako spôsobu zvládania emócií či stresu,
- skratkovité myslenie a kognitívne skreslenia,
- málo spánku a nedostatok energie,
- slabé exekutívne funkcie,
- čierno - biele myslenie,
- spôsob potrestania sa,
- tzv. vlčí hlad.
Ako prejedanie zastaviť?
Po prejedení môžu prísť veľmi nepríjemné pocity - výčitky, strach, hnus, odpor aj úzkosť. Človek sa snaží svoje „zlyhanie“ napraviť - znížiť svoj príjem a opäť diétovať. Negatívne dopady na psychický aj fyzický stav človeka sú jednoznačné, napriek tomu spoločnosť prejedanie a nadváhu stigmatizuje. Práve preto mnoho ľudí, ktorí aj trpia PPP sa hanbia vyhľadať pomoc, boja sa, že budú súdení a hodnotení, prípadne sa nechcú liečiť alebo ani nevedia, že ten bludný kruh, v ktorom sa točia a ktorý ich trýzni, je vlastne choroba.
Liečba záchvatového prejedania
Liečba spočíva v uzdravení vzťahu k jedlu a k sebe samému. Dôvodom vzniku BED totiž býva kombinácia napr.:
- sebahodnoty postavenej na štíhlosti a kontrole hmotnosti,
- nezdravých stravovacích návykov,
- negatívneho pohľadu na svoje telo,
- nedostatočnej práci emóciami,
- genetickej predispozície,
- nízkeho sebavedomia,
- inej duševnej choroby,
- prejedaní v detstve,
- histórie diétovania,
- šikany v detstve,
- emočnej traumy,
- perfekcionizmu.
Ciele liečby
Cieľom liečby je dostatočný energetický príjem, sloboda v jedle, zdravá hmotnosť a psychická pohoda. Pri procese uzdravovania je dôležité vypozorovať situácie či stav, v ktorom sa nachádzame, keď impulz na prejedanie prichádza.
Nástroje na prácu s nutkaním
Naučíme sa, že najlepšia stratégia na zabránenie ďalšieho záchvatu je netrestať sa zaň a dlhodobo pokračovať v nastavenom režime, jesť dostatočne a dopriať svojmu telu pravidelný príjem. Pomôcť môžu napríklad vnútorné ubezpečenia alebo afirmácie, ako napríklad:
- "Som dosť presne tak, ako som."
- "Nepotrebujem sa porovnávať s ostatnými, všetci sme jedineční."
- "Relapsy a negatívne myšlienky nie sú zlyhaním."
- "Jem kvôli výžive a radosti, nie kvôli postave."
- "Moje telo mi toho toľko umožňuje, zaslúži si moju lásku a rešpekt."
- "To, že požiadam o pomoc neznamená, že som pre okolie bremeno."
- "Moje šťastie nezávisí na hmotnosti alebo veľkosti, ale na tom, kto som a čo robím."
Vedomé jedenie
Pri záchvatovom prejedaní, no aj bulímii či nezdravom vzťahu k jedlu môže pomôcť aj tzv. vedomé jedenie. Vedomé jedenie je stravovací návyk, ktorý učí vnímať dôvody, prečo chceme jesť, keď nie sme hladní. Vychádza z konceptu mindfulness (všímavosť), to znamená, že pri ňom nepozeráme televíziu, nečítame noviny a nepracujeme. Vedomé jedenie môže priniesť balans do chaosu.
Hrozienková meditácia
Ide v podstate o test, akúsi skúšku vedomého jedenia. Cieľom cvičenia je detailne preskúmať - hrozienko. Postup je nasledovný:
- Držať: Vezmite bobuľku hrozienka (čerstvé alebo sušené) a držte ho v dlani alebo medzi prstami.
- Vidieť: Urobte si čas na to, aby ste hrozienko skutočne videli.
- Dotýkať sa: Otočte hrozienko medzi prstami a preskúmajte jeho štruktúru.
- Ovoniavať: Presuňte bobuľku k nosu a sledujte, čo si všimnete pri každom nádychu.
- Umiestniť: Pomaly si vezmite hrozienko k ústam a všimnite si, ako vaša ruka a rameno presne vedia, kam ho položiť. Potom ho jemne vložte do úst.
- Prežúvať: Vedome, pomaly zahryznite. Všimnite si, aké pocity to vyvolá. Aké chute sa uvoľnia? Skúmajte textúru, keď sa vaše zuby zahryznú do šupky.
- Prehĺtať: Sledujte pocity pri prehĺtaní.
- Registrovať: Nakoniec venujte pár chvíľ reflektovaniu toho, čo sa udialo.
Emočné prejedanie
Emocionálne prejedanie či syndróm záchvatového prejedania môže sabotovať snahu schudnúť. Na rozdiel od fyziologického hladu, ktorý prichádza postupne, emočný vás prepadne nárazovo a vedie k bezmyšlienkovitému jedeniu. Emocionálne prejedanie nie je v poriadku ani po zdravotnej stránke.
Charakteristika emočného hladu
Určite ste si už aj sami uvedomili, že jedlo sa stalo vašou zbraňou pre potlačenie negatívnych pocitov ako je stres, smútok, osamelosť, bezmocnosť, hnev, strach, ale aj nuda. Vyvolávajú ich životné udalosti náročné na psychiku. Ak ste v emočnej tiesni, vaše pocity vedú automaticky k impulzívnemu prejedaniu najmä sladkým či tučným jedlom. Počas jedenia sa nedokážete zastaviť a uľaví sa vám až keď dojete celé balenie keksíkov, čipsov či čokolády. Do poslednej omrvinky, aj keď ste už dávno prejedení. A dôvod si nájdete, aj keď sa vám darí. Jedlom sa odmeňujete, oslávite radosť, úspech váš aj členov vašej rodiny. Ak je vaša strava nutrične vyvážená, nemali by ste cítiť hlad dve až tri hodiny po dojedení. Je tiež možné, že jedlo využívate aj na rozptýlenie. Ak sa napríklad už vopred obávate udalosti či konfliktu, ktorý by mohol prísť. Táto potreba sa nazýva psychický hlad.
Dôsledky emočného prejedania
Nech už vás emócie vedú k prejedaniu z akéhokoľvek dôvodu, výsledok je v každom prípade rovnaký. Uspokojenie trvá krátko a emócie vás opäť rýchlo ovládnu. Navyše, pribudne vám ešte pocit viny z prejedenia nezdravým jedlom a kíl, ktoré vám pribudnú. Ide o začarovaný kruh. Cítite sa zle a pri najbližšej príležitosti sa opäť prejete.
Kroky na zastavenie emočného prejedania
- Veďte si denník: Zapisujte si, čo jete, kedy, aké množstvá a ako sa cítite pred tým ako idete jesť, počas toho aj po zjedení.
- Myslite!: Vedome si odôvodnite chuť na jedlo. Uvedomte si či ste reálne hladní, kedy ste jedli a či vaše nutkanie nepramení z nervozity či iných negatívnych pocitov.
- Potlačte myšlienky na jedlo: Nechajte túžbe pojedať čas na to, aby odoznela. Možno si budete musieť nájsť barličku, ktorá vám v tom pomôže - zdravú závislosť -dajte si žuvačku, choďte si zabehať alebo sa aspoň prejsť či navštíviť priateľov.
- Buďte k sebe trpezliví!
- Vedomé jedenie: Sústreďte svoju pozornosť iba na jedlo. Pomaly, vnímajte každé sústo a po každom si urobte prestávku. Premýšľajte nad jeho kvalitou, nad tým, čo jete a aký osoh má jedlo pre telo z výživového hľadiska.
- Potrebujete podporu: Skúste sa o svojich problémoch a nutkavých pocitoch porozprávať s najbližším človekom.
- Zbavte sa pokušenia: Nenakupujte do zásoby a nenechávajte si doma žiadne maškrty, ktoré by vám mohli ísť na chuť.
- Nerobte si starosti: Jedzte uspokojivé množstvo zdravších, kvalitných potravín a doprajte si občas aj maškrtu.
- Pripravte si zdravé dobroty: Ak cítite nutkanie jesť medzi jedlami, majte vždy po ruke zdravšiu alternatívu.
- Aromoterapia: Správna esencia môže podporiť aj vašu snahu schudnúť a krotiť chuť do jedla či vás motivovať k cvičeniu alebo ďalším aktivitám.
- Stratégia po zlyhaní: Ak máte epizódu emocionálneho pojedania, nevyčítajte si to, a na druhý deň začnite odznova. Skúste sa poučiť a pripravte si plán, ako tomu môžete v budúcnosti zabrániť.
Vplyv partnerského vzťahu na prejedanie
Výskumy preukázali, že existuje spojitosť medzi prejedaním, priberaním a nespokojnosťou v partnerskom vzťahu. Emočné faktory, vrátane stresu a nespokojnosti vo vzťahoch majú vplyv na stravovacie návyky a telesnú hmotnosť.
Spojitosti medzi prejedaním a nespokojnosťou vo vzťahu
- Emočné jedenie: V prípade nespokojnosti vo vzťahu sa uchyľujeme k jedlu ako k spôsobu kompenzácie nedostatku emocionálnej podpory, čo môže viesť k prejedaniu a následnému priberaniu hmotnosti.
- Vzájomný vplyv partnera: Ak jeden partner začína prejavovať nezdravé stravovacie návyky, môže to ovplyvniť aj druhého partnera, najmä ak spolu trávia veľa času.
- Znížená motivácia k zdravej životospráve: Nespokojnosť vo vzťahu môže mať za následok stratu záujmu o seba alebo o svoj vzhľad, čo vedie k nedostatočnej starostlivosti o svoje telo.
- Komunikácia a konflikty: Nespokojnosť vo vzťahu často súvisí s nedostatkom komunikácie alebo pretrvávajúcimi konfliktmi. Tieto problémy môžu zvyšovať stres, čo zasa podporuje emočné jedenie ako spôsob úniku alebo zníženia napätia.
Dlhodobé dôsledky emočného prejedania
V prípade, ak nebudeme venovať dostatočnú pozornosť zdravému vzťahu k jedlu a emočné prejedanie budeme ignorovať, môže tento stav viesť nielen k fyzickým (nadváha, obezita, poruchy trávenia, srdcové ochorenia, celodenná únava a pod.), ale aj psychickým problémom (úzkosť, izolácia, vyčerpanie, depresia a pod.), čím sa celý cyklus ešte viac posilní.
Ako z tohto von?
- Uvedomenie si tohto problému a chcieť pre seba zmenu.
- Psychoterapia: Najčastejšie sa používa kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), ktorá pomáha pacientom identifikovať a meniť negatívne myšlienky a správanie spojené s jedlom.
- Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže lekár navrhnúť užívanie liekov na zníženie symptómov depresie, úzkosti alebo na kontrolu chuti do jedla.
- Nutričná terapia: Spoluprácou s odborníkom na výživu môžeme dostať ideálny stravovací plán na mieru a naučiť sa zdravým stravovacím návykom.
- Podporné skupiny: Zapojením sa do podporných skupín alebo programov môžeme získať emocionálnu podporu a motiváciu.
Fyziologický vs. Emocionálny hlad
Je dôležité rozlišovať medzi fyziologickým a emocionálnym hladom. Fyziologický hlad rastie postupne a je sprevádzaný stiahnutým žalúdkom, škvŕkaním v bruchu či bolesťou hlavy. Emocionálny hlad prichádza náhle a je spúšťaný nepríjemnými pocitmi ako stres, smútok, hnev, či eufória.