Tak ako sa menia módne trendy v obliekaní, menia sa aj názory na výchovu detí a prístup k novorodencom. Kedysi bola umelá dojčenská výživa považovaná za základ stravy, dnes je v popredí dojčenie. Veda by mala ponúkať riešenia podložené faktami, ako sa o to snažil profesor Josef Švejcar, významná osobnosť československej pediatrie.
Blízkosť a láska ako základ spokojnosti dojčaťa
Profesor Švejcar vo svojej knihe "Starostlivosť o dieťa" zdôrazňuje blízkosť ako "základnú ingredienciu spokojnosti dojčaťa". Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom výchovy. Deti majú rôzne spánkové režimy, no podľa profesora Petra Fleminga, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie, čo potvrdzuje aj profesor Švejcar, ktorý hovorí, že spánkový režim sa ustáli až okolo tretieho roku života.
Spoločné spanie a citová naviazanosť
Profesor Švejcar odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa spokojnejšie a rýchlejšie sa upokojí. Vyvracia názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie, a zdôrazňuje, že citová naviazanosť je pre dieťa absolútne potrebná. Darcie F. Narvaezová, profesorka psychológie na Univerzite Notre Dame, dodáva, že ľudské mláďatá sa rodia o 9 až 18 mesiacov skôr v porovnaní so zvieratami a potrebujú nepretržitú starostlivosť.
Potreby dieťaťa a jeho vývojové štádiá
Podľa profesora Švejcara treba rozlišovať, v akom vývojovom štádiu sa dieťa nachádza. Deti do pol roka zvyčajne spávajú dobre a dlho, no po šiestom mesiaci si viac všímajú svet, čo ovplyvňuje ich spánok. Fleming tvrdí, že časté budenie súvisí s inteligenciou, zatiaľ čo Narvaezová hovorí, že deti, ktoré sú bližšie k rodičom, majú väčšiu empatiu a lepšie sebaovládanie. Štúdie potvrdzujú lepšie kognitívne schopnosti a menšie riziko depresií u detí, ktorých potreby sú napĺňané.
Dôsledky metódy vyplakania
Štúdia z roku 2011 zistila, že deti sa naučia prestať plakať, ak ich rodičia nechajú vyplakať. Avšak metóda vyplakania môže zanechať trvalé následky, pretože stres bráni nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže ovplyvniť ich vývoj. Deti sa budia v noci, aby sa ubezpečili, že im venujete pozornosť. Fleming zdôrazňuje, že je normálne, ak deti milujú spánok počas dňa a v noci chcú byť hore.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Kontakt s matkou a prevencia syndrómu náhleho úmrtia
Deti by nemali spať oddelene od rodičov. V evolučnej histórii človeka boli deti vždy v úzkom kontakte s matkou. Fleming uvádza, že u detí, ktoré spia v oddelených miestnostiach, je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Dieťa by malo mať postieľku pripojenú k posteli matky, aby bolo s ňou v kontakte aj počas spánku.
Význam dojčenia pre zdravie a vývoj dieťaťa
Profesor Švejcar vyzdvihoval prednosti dojčenia aj v časoch, keď bolo moderné nedojčiť. Materské mlieko je najvyhovujúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou, ktorá je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšia. Živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém.
Výhody dojčenia potvrdené výskumami
Výskumy neustále sledujú rozdiely medzi deťmi nedojčenými, dojčenými do šiestich mesiacov a dojčenými dlhšie. Vedci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov. Výsledky ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia mala lepší a ľahší priebeh.
Faktory ovplyvňujúce riziko infekcie
Okrem dojčenia ovplyvňujú riziko infekcie aj faktory ako vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov.
Výskum profesora Švejcara o dojčení
Profesor Švejcar realizoval dlhodobý výskum, ktorý potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Jeho závery však prekážali vtedajšej ideológii, preto sa nikdy nepublikovali.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Profesor Josef Švejcar: Zakladateľ československej pediatrie
Profesor Švejcar sa narodil v roku 1897 v Prahe. Počas svojho života vybudoval šesť detských kliník, Ústav na liečbu detskej tuberkulózy v Brne, niekoľko ozdravovní a moderný pavilón pre dojčence v Bratislave. Ako prvý priviezol do Československa vakcínu proti tuberkulóze a realizoval transfúziu krvi dieťaťu.
Prínos profesora Švejcara pre detskú výživu
Profesor Švejcar ako prvý začal odoberať krv z pätičiek novorodencov a skúmal rôzne faktory. Zistil, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené, čím dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Hľadaniu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené, zasvätil veľkú časť svojho života.
Presadzovanie dojčenia aj v časoch umelej výživy
Napriek práci s detskou výživou profesor Švejcar stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Tvrdil, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka. Jeho výskum potvrdil, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom nevyrobiteľným chemicky.
Osobný život a feminizmus
Profesor Švejcar bol zanietený feminista a tvrdil, že žena má byť kráľovná a nie slúžka. Na jeho prácu s láskou dohliadala manželka Bela, s ktorou prežil 65 rokov v šťastnom manželstve.
Vplyv génov a výchovy na vývin dieťaťa
Diskusia o vplyve génov a výchovy na náš celkový vývin je jedným z najstarších filozofických problémov psychológie. Z hľadiska genetiky je každé dieťa obrazom oboch svojich rodičov. Všetky naše gény a dedičné faktory ovplyvňujú to, kým sme - od nášho fyzického vzhľadu až po naše osobnostné charakteristiky.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Teórie o vplyve výchovy a dedičnosti
V 17. storočí propagoval John Lock dôležitosť výchovy a preslávil sa teóriou "nepopísanej dosky" (tabula rasa). Neskôr Charles Darwin zdôrazňoval biologický základ vývinu človeka. Doteraz nikto nedokázal presne určiť podiel vplyvu dedičnosti a výchovy. Odborníci sa však zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na iné zase výchova a rodinné prostredie.
Význam rodiny a rodinného prostredia
Rodina a jej fungovanie je základom každej spoločnosti a jej prvoradou úlohou je výchova detí. Má veľmi dôležitú úlohu v rámci socializácie, poskytuje dieťaťu prvé a významné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje mu ako sa máme správať jeden k druhému, spolupracovať, pomáhať si navzájom, akým spôsobom reagovať, keď sa v niečom nedarí.
Interakcia dedičnosti a prostredia
Od prvých okamihov nášho života sa formuje interakcia dedičnosti a prostredia, kto je dieťa a kým sa stane. Genetické predpoklady môžu stanoviť plán rozvoja, prostredie a výchova môžu ovplyvniť spôsob, akým sú tieto smery vyjadrené, tvarované prípadne potlačené.
Čo môžu rodičia urobiť?
Rodičia by si mali uvedomiť, čo dieťa baví, čo mu robí radosť a potom ho v tom podporovať a rozvíjať. Je dôležité poskytovať dieťaťu rôzne aktivity a sledovať, čoho sa chytí. Snažte sa s dieťaťom vytvoriť naplnený a láskyplný vzťah.
Psychomotorický vývin a jeho vplyv na držanie tela
Psychomotorický vývin dieťaťa ovplyvňujú viaceré procesy, z ktorých každý má svoje dominantné miesto v určitej etape vývine. V prvých dvoch rokoch sú to najmä zmyslovo - motorické funkcie mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v repertoári správania dieťaťa.
Vplyv rodinného prostredia na deti s mentálnym postihnutím
Ideálom pre optimálny vývin každého dieťaťa je rodinné prostredie. To platí v plnej miere aj pre deti s mentálnym postihnutím. Rodičia sú nevyhnutnou súčasťou integrálnej výchovy detí s mentálnym postihnutím. Aby sa deti s oneskoreným psychomotorickým vývinom mohli vyvíjať čo najlepšie, potrebujú včasnú pomoc a adekvátnu starostlivosť.
Postura a lokomócia
Držanie tela v priestore vplyvmi gravitácie sa volá posturálna stabilita. V každom období života je dôležité aby muskulo-skeletárny systém (svalovo-kostrový) vedel odolávať vplyvom gravitácie správnym zapájaním svalov a svalových slučiek. Postura (stabilita, stoj) a lokomócia (pohyb tela v priestore) dozrieva do tretieho roka života dieťaťa.
Vplyv školského prostredia na držanie tela
Najväčším a najčastejším problémom odchýlok v správnom držaní tela je nesprávny pohybový návyk detí v školskom veku. Niekoľko hodinové sedenie v lavici je pre dieťa náročné, nakoľko jeho pohybový aparát by skôr vyžadoval viac pohybovej aktivity.
Rodina ako základný kameň
Rodina je pre dieťa prvým a najdôležitejším prostredím, v ktorom sa učí a rozvíja. Od rodičov sa učí, ako sa správať k svojmu okoliu, priateľom, širšej rodine, cudzím ľuďom, a neskôr k partnerovi a vlastným deťom. Dôležité je, aby dieťa malo osobu, na ktorú sa môže vždy obrátiť, keď potrebuje naplniť svoje potreby, cíti sa ohrozené a hľadá bezpečie a istotu.
Detská kresba ako odraz vnútorného sveta
Detská kresba je úzko spojená s kognitívnym vývojom dieťaťa, teda s tým, ako premýšľa a rozumie svetu. Podľa teórie J. Piageta deti prechádzajú štyrmi vývojovými fázami myslenia, v ktorých sa postupne formuje ich schopnosť chápať priestor, proporcie a detaily. Detskú kresbu ovplyvňuje aj vývoj jemnej motoriky, teda schopnosti koordinovať drobné pohyby rúk a prstov.
Emócie a rodinné prostredie v detskej kresbe
Detská kresba môže reflektovať aj emócie a vnútorný svet dieťaťa. V detskej kresbe sa odrážajú blízke vzťahy a rodinné prostredie. Deti do svojich kresieb zahŕňajú postavy rodičov, súrodencov či priateľov. V zobrazovaní blízkych osôb hrá úlohu aj veľkosť postáv - tie, ktoré dieťa vníma ako dominantné, kreslí väčšie než ostatné.
Vplyv kultúry a prostredia na detskú kresbu
Možno očakávať, že na detskú kresbu budú mať vplyv aj kultúra a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Deti čerpajú inšpiráciu z každodenného života. Deti vyrastajúce v bohatom prostredí s prístupom k výtvarným materiálom majú väčšie možnosti experimentovať a rozvíjať svoje kresliace schopnosti.
Vplyv dedičnosti a výchovy
Vedci sa zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na niečo zase prostredie a výchova. Vychádza to akosi 50:50. Výskumy na túto tému sťažuje aj fakt, že gény sa kombinujú aj medzi generáciami. Dieťa síce dedí gény po rodičoch, ale v ich génoch sú zakomponované gény starých rodičov, a v ich génoch zase gény prarodičov.
Vplyv prostredia a výchovy na genetické predispozície
Vplyv prostredia a výchova však môžu určité genetické predispozície formovať, posilňovať, alebo naopak oslabovať. Pokiaľ dieťa žije v podnetnom prostredí, ktoré mu poskytuje dostatok lásky, starostlivosti a podpory, znižuje sa pravdepodobnosť vzniku negatívnych vlastností.
Vplyv necitlivej výchovy a psychotraumatizácie
Dieťa má prirodzené a spontánne inštinkty, s ktorými sa narodí. Tie v ňom môžu potlačiť ako prví rodičia a neskôr sociálne prostredie v ktorom vyrastá, a to necitlivou alebo neakceptujúcou výchovou. Ak sa dieťa necíti prijímané, necíti sa byť v bezpečí, nie je akceptované také aké je a podporované rodičmi v jeho autonómii a v individualite, môže sa cítiť nemilované alebo aj nechcené.
Psychotraumatické zranenia
U dieťaťa tak ľahko môže dôjsť k zraneniu, ktoré podporí vznik psychotraumy, ak sa traumatizácia často opakuje a trvá dlhšie obdobie. Potlačenie emócií sa neskôr obráti proti dieťaťu tak, že sa naučí autoritám prispôsobovať a podriadiť sa na úkor seba.
Psychomotorický vývoj a jeho podpora
Psychomotorický vývoj dieťaťa zahŕňa postupné osvojovanie si pohybových, senzorických a kognitívnych schopností, ktoré sú základom pre zdravý rast a rozvoj. Mozog dieťaťa sa vyvíja úžasným tempom.
Vývoj mozgu v prvých rokoch života
V prvom roku života sa mozog dieťatka zdvojnásobí. Mozog narastie do 3 rokov približne na 80 % veľkosti mozgu dospelého človeka. Vo veku 2 - 3 rokov má mozog až dvakrát viac synapsií ako v dospelosti. Po 3. roku života sa tieto mozgové prepojenia začnú pomaly redukovať.
Vplyv prostredia na vývoj mozgu
Samotný mozog dieťatka sa najlepšie vyvíja v prostredí, kde nedochádza k zanedbávaniu a prílišným stresovým situáciám. Citlivé a láskyplné rodičovstvo vytvára základ pre celoživotné pocity pohody, zdravia a výrazne ovplyvňujú vývoj mozgu a sociálno-emocionálne a kognitívne zručnosti.
Význam hry a spánku
Pre rozvoj mozgu dieťatka je nevyhnutná hra, vďaka ktorej deti skúmajú svet, ktorý ich obklopuje, testujú, ako veci fungujú, precvičujú si zručnosti a neskôr fungujú v zmenšenom svete nás dospelých. Spánok podporuje nielen fyzický rast, ale aj rast mozgu.
Medzigeneračný prenos traumy
Tvoje vlastné detstvo hlboko ovplyvňuje spôsob, akým vychovávaš svoje deti - tento vplyv siaha ďalej, než si možno myslíš. Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach počas dospelosti. Táto situácia priamo znižuje ich materinskú citlivosť a zároveň zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie.
Vplyv traumy na vývin dieťaťa
Emocionálne problémy detí, najmä úzkosť a sklony k smútku, priamo súvisia s materskou depresiou. Problémy so správaním u detí - agresivita, vzdor a porušovanie pravidiel - vznikajú viacerými cestami. Materská citlivosť tu zohráva rozhodujúcu úlohu v kognitívnom vývine.
Poradie narodenia a jeho vplyv
Bez ohľadu na poradie narodenia je pre každé dieťa najdôležitejšia rodičovská láska a prítomnosť. Už Alfred Adler opísal takzvanú teóriu o význame poradia narodených detí na rozvoj ich osobnosti. Hovorí o tom, že poradie narodenia dieťaťa ovplyvňuje jeho psychický vývoj a dieťa má niekoľko osobnostných charakteristík práve vďaka poradiu narodenia.
Aké formy výchovy existujú a aký je ich vplyv na deti?
Výchova je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Psychologička Diana Baumrind vytvorila štyri výchovné štýly v rodine, ktoré sa dodnes používajú v psychológii: autoritatívna, autoritárska, permisívna a zanedbávajúca výchova.
Autoritatívna výchova
Tento štýl výchovy kombinuje jasne stanovené hranice s láskou, rešpektom a podporou. Rodičia sú dôslední, ale zároveň počúvajú názory dieťaťa a vedú ho k samostatnosti.
Autoritárska výchova
Tento prístup je založený na prísnych pravidlách, vysokých nárokoch a nízkej miere citovej podpory. Rodičia očakávajú poslušnosť bez diskusie a často používajú tresty.
Permisívna výchova
Tento štýl je charakteristický veľkou voľnosťou a nedostatkom hraníc. Rodičia sú láskaví a podporujúci, ale nekladú deťom jasné požiadavky a pravidlá.
Zanedbávajúca výchova
Tento štýl je charakterizovaný nízkou mierou kontroly aj citovej podpory. Rodičia môžu byť emocionálne alebo fyzicky neprítomní, či už v dôsledku pracovného vyťaženia, osobných problémov alebo iných faktorov.
Aké metódy výchovy najlepšie podporujú rozvoj dieťaťa?
Každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje u jedného, nemusí byť efektívne u druhého. Moderné výskumy však ukazujú, že určité prístupy k výchove významne podporujú zdravý emocionálny, sociálny a intelektuálny vývin dieťaťa.
Rovnováha medzi láskou a hranicami
Najlepší základ pre zdravý vývin dieťaťa je rovnováha medzi láskou a hranicami. Deti potrebujú cítiť bezpodmienečnú lásku a bezpečie, no zároveň aj jasne stanovené pravidlá.
Rešpektujúca výchova
Jednou z najefektívnejších metód je rešpektujúca výchova, ktorá podporuje vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi rodičmi a dieťaťom. V rámci tejto výchovy sa berie do úvahy názor dieťaťa, podporuje sa jeho samostatnosť a zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Hra a kreativita
Deti sa najlepšie učia hrou. Rodičia môžu podporiť rozvoj dieťaťa tým, že mu umožnia experimentovať, skúmať a učiť sa na vlastných skúsenostiach. Kreatívne aktivity, ako sú kreslenie, hudba, stavanie či rolové hry, pomáhajú rozvíjať kognitívne schopnosti, jemnú motoriku aj emocionálnu inteligenciu.
Pozitívne posilňovanie
Efektívnejším prístupom je pozitívne posilňovanie - pochvala a uznanie za dobré správanie, povzbudzovanie a vedenie k náprave chýb bez ponižovania.
Bezpečné a stabilné prostredie
Pre zdravý vývoj dieťa potrebuje bezpečné a stabilné prostredie. Emočná podpora zo strany rodičov mu pomáha rozvíjať odolnosť voči stresu, schopnosť zvládať emócie a budovať si zdravé vzťahy s ostatnými.
Prečo je komunikácia kľúčová pri výchove detí?
Komunikácia je základným pilierom vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Nie je len o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, ako načúvame, aké signály vysielame neverbálnou rečou a akú atmosféru v rodine vytvárame.
Budovanie dôvery a formovanie emocionálnej inteligencie
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je komunikácia dôležitá, je budovanie dôvery. Ďalším dôležitým aspektom je formovanie emocionálnej inteligencie. Keď s deťmi otvorene hovoríme o ich pocitoch, učíme ich, ako svoje emócie pomenovať, pochopiť a zvládať.
tags: #dieta #a #jeho #prostredie