Tento článok poskytuje ucelený prehľad o tom, ako je to s platením odvodov počas materskej a rodičovskej dovolenky na Slovensku, s dôrazom na situáciu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Rozoberieme rozdiely medzi materskou a rodičovskou dovolenkou, nároky na materské a rodičovský príspevok, a ako tieto dávky ovplyvňujú povinnosť platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Materská dovolenka verzus rodičovská dovolenka a príspevok
Je dôležité rozlišovať medzi materskou a rodičovskou dovolenkou. Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, v trvaní 43 týždňov. Materská dovolenka je voľno od zamestnávateľa pred pôrodom a krátko po ňom. Pre SZČO nie je táto dovolenka relevantná, ale podnikateľka môže mať nárok na nemocenskú dávku - materské, ak si platila nemocenské poistenie. Rodičovská dovolenka je rovnako voľno od zamestnávateľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a pre SZČO tiež nie je relevantná. Všetci podnikatelia ale majú po narodení dieťaťa nárok na rodičovský príspevok.
Od materskej dovolenky ako inštitútu pracovného práva je potrebné odlíšiť materské ako dávku sociálneho zabezpečenia, ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Materské ako dávka nemocenského poistenia sa síce spravidla poskytuje počas doby materskej (rodičovskej) dovolenky, no nie vždy.
Nárok na materské pre SZČO
Ak si SZČO platila nemocenské poistenie, môže poberať materské. Podmienkou je platenie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, keď bola žena zamestnankyňou. Počas poberania materského SZČO nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie a ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V zdravotnom poistení dochádza k súbehu platiteľov - štát a SZČO, preto sa na ňu nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sa vypočíta podľa skutočných príjmov z podnikania a preddavky sa platia podľa týchto príjmov.
Minimálna platba povinného alebo dobrovoľného sociálneho poistenia (vrátane nemocenského poistenia) pre SZČO bola v roku 2025 stanovená na 237,02 eura.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Poistné a materská
Nárok na materské vzniká od začiatku 8. až 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku, osamelej žene uplynutím 37. týždňa a žene, ktorá porodila dve alebo viac detí, uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku.
Podnikanie počas poberania materského
Podnikateľka, ktorá poberá materské, môže naďalej podnikať. Na rozdiel od zamestnancov, ktorí počas poberania materského nemôžu mať príjem z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnili nárok na materské, SZČO môže vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti. Môže tak robiť osobne, s pomocou zamestnancov alebo iných podnikateľov.
Rodičovský príspevok: Právo pre každého rodiča
Na rozdiel od materského, na rodičovský príspevok má nárok každý rodič bez ohľadu na to, či platil nemocenské poistenie. Výška príspevku je 351,80 eura mesačne, ak sa predtým nevyplácalo materské, a 482,30 eura mesačne, ak sa materské vyplácalo. Ak sa narodilo viac detí súčasne, sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa.
Rodičovský príspevok sa môže poberať:
- Do troch rokov veku dieťaťa.
- Do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
- Do šiestich rokov veku dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti.
- Do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má právo na prijatie do materskej školy, ale nebolo prijaté do štátnej materskej školy (najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne povinne navštevovať materskú školu).
Podnikanie počas poberania rodičovského príspevku
Počas poberania rodičovského príspevku môže SZČO naďalej podnikať, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Nie je potrebné prerušiť alebo zrušiť živnosť.
Prečítajte si tiež: Ukončenie povinnosti platiť výživné
SZČO poberajúca rodičovský príspevok vykonáva podnikanie ako vedľajšiu činnosť. V zdravotnom poistení sa počas poberania rodičovského príspevku nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky sa platia vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov.
Rodičovský príspevok pre zamestnancov
Pre zamestnancov platia podobné princípy. Ak zamestnankyňa poberá rodičovský príspevok, zamestnávateľa to "nič nestojí", pretože štát platí odvody do dôchodkového poistenia.
Ak zamestnankyňa nastúpi na materskú dovolenku a nemá nárok na materské, ale poberá len rodičovský príspevok, štát platí odvody počas obdobia, kedy je na materskej dovolenke.
Príklad: Ak matka po materskej dovolenke nastúpi na rodičovskú dovolenku a medzičasom otehotnie s druhým dieťaťom, má nárok na materskú, ak sa druhé dieťa narodí do troch rokov veku prvého dieťaťa a jej pracovný pomer trvá.
Vyplácanie odmeny počas rodičovskej dovolenky
Ak zamestnankyni na rodičovskej dovolenke zamestnávateľ vyplatí ročnú odmenu, v mesiaci výplaty sa prihlási do zdravotnej poisťovne kódom 2 (zamestnanec) na posledný deň mesiaca.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej dovolenky v SR
Práca počas materskej dovolenky pre zamestnancov
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa, ale na inú pracovnú pozíciu alebo na základe dohody. Pre matky je často najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.
Povinnosti zamestnávateľa po návrate zamestnanca z rodičovskej dovolenky
Po skončení materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky musí zamestnávateľ zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve.
Prehľad odvodových povinností pre SZČO počas poberania materského/rodičovského príspevku
- Materské: SZČO je oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne a nemusí platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť nedoplatok na poistnom pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
- Rodičovský príspevok: SZČO musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa. Počas poberania rodičovského príspevku sa na ňu nevzťahuje minimálny vymeriavací základ v zdravotnom poistení a preddavky platí vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní.
Zmeny v platení poistného od roku 2024
Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia).
Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.
Platenie odvodov počas PN, OČR a materskej - zmeny od roku 2026
Ministerstvo financií SR plánuje od 1. januára 2026 zaviesť platenie sociálnych odvodov z príjmov počas PN (praceneschopnosti), OČR (ošetrovania člena rodiny) a materskej dovolenky. Znamená to, že odmeny vyplatené počas poberania nemocenských dávok už nebudú oslobodené od sociálnych odvodov a budú sa z nich platiť odvody rovnako ako zo mzdy.
Do konca roka 2025 platí, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo inej sociálnej udalosti dostane odmenu, táto odmena sa nepovažuje za základ na platenie poistného. Od 1. januára 2026 sa tak výnimka ruší aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ počas týchto dní zúčtuje zamestnancovi akýkoľvek príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu vznikne povinnosť odviesť poistné - a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
Príklady
- Príklad 1: Zamestnankyňa poberá v marci 2026 materské a zároveň jej zamestnávateľ vyplatí odmenu vo výške 1 000 eur. Z tejto odmeny bude musieť zaplatiť poistné.
- Príklad 2: Zamestnávateľ v januári 2026 zúčtuje zamestnancovi odmenu za obdobie, ktoré spadá ešte do roku 2025. Na túto odmenu sa ešte nevzťahujú nové pravidlá.
Zmeny sa netýkajú samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) ani dobrovoľne poistených osôb. Pre tieto skupiny zostáva všetko po starom. To znamená, že počas obdobia poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné.
Zamestnávatelia budú musieť od roku 2026 vykazovať poistné aj za obdobia, ktoré doteraz patrili medzi výnimky. Ministerstvo práce argumentuje, že ide o krok k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu výberu poistného.
Novela zákona o sociálnom poistení nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Pravidlá platné do 31. decembra 2025 zostávajú v platnosti bez zmeny.
Dopady konsolidačných opatrení na rodičov
Vláda schválila konsolidačné opatrenia, ktoré sa dotknú aj rodičov. Jedným z opatrení je, že štát nebude platiť počas rodičovskej starostlivosti sociálny odvod za matku či otca. Ďalšie zmeny zahŕňajú zrušenie sviatku 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dočasné zrušenie voľna 15. septembra (sviatok Sedembolestnej Panny Márie). Zvyšuje sa tiež DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19 % na 23 %.
Zamestnancom a živnostníkom sa zvýšia odvody do zdravotnej poisťovne o 1 %. Živnostníkov sa týkajú aj zmenené minimálne sociálne odvody (+20 %) a odvody začínajú platiť už po 6 mesiacoch podnikania.
Čo robiť, ak ste SZČO a prechádzate na rodičovský príspevok?
Ak prechádzate z materskej dovolenky na rodičovský príspevok a ste SZČO, je dôležité vedieť, aké povinnosti máte voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa: Ak vystavujete faktúry za podnikateľskú činnosť, ste povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
Konsolidačné opatrenia a ich dopad na rodiny
Parlament schválil konsolidačné opatrenia v hodnote 2,7 miliardy eur, ktoré zahŕňajú šetriace mechanizmy na výdavky a zvýšenie daní.
Zmeny sa dotknú sviatkov, kedy bude povolená práca, ako aj zvýšenia DPH na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru a soli - s výnimkami.
Zavedú sa nové dane, vyššie odvody a zmenené pravidlá sociálneho poistenia pre živnostníkov aj zamestnancov, čím sa očakáva zvýšenie výberu financií.
Opatrenia zahŕňajú zmrazenie platov poslancov na roky 2025 a 2026, ako aj pokles financovania samospráv.
Stále platí, že takmer polovica 1,3 miliardy eur by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu a samospráv. Zvyšok zaplatia ľudia a firmy cez vyššie dane, odvody alebo prácou počas vybraných sviatkov. Časť konsolidačného balíčka má tvoriť aj pomoc s cenami energií, zameraná na 90 % domácností podľa ministerstva financií - individuálne im má priniesť ročnú úsporu medzi 300 - 500 eur.
Prehľad opatrení so zmenami
- Pracovné sviatky - zmeny: Natrvalo sa ruší sviatok 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu). Dočasne sa ruší voľno 15. septembra, teda sviatok Sedembolestnej panny Márie - bude budúci rok pracovným dňom. Do práce sa chystajte budúci rok aj 8. mája - v tento deň si pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom. Pracovným dňom ostáva natrvalo aj Deň ústavy, teda 1. september. Zrušenie zákazu v maloobchodných predajniach na sviatky a počas voľna - okrem 1. januára, Veľkého piatku a Veľkonočnej nedele, ďalej 24. decembra na Vianoce po 12. hodine a tiež 25. a 26. decembra.
- Sociálne opatrenia: Štát nebude platiť počas rodičovskej starostlivosti sociálny odvod za matku či otca.
- DPH a spotrebné dane: Zavádza sa opäť vyššia DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19 % na 23 %.
- Dane a odvody: Zvýšenie odvodov do zdravotnej poisťovne o ďalšie 1 % pre zamestnancov a živnostníkov. Zmenené minimálne sociálne odvody +20 % pre živnostníkov. Odvody začínate platiť nie až po roku, ale už po 6 mesiacoch.
- Ďalšie príjmy štátu: Ak si budete privyrábať či pracovať počas PN-ky (napr. v prípade odmien na PN), materskej dovolenky alebo počas ošetrovania člena rodiny, z príjmu budete musieť odvádzať sociálne odvody.
- Výdavky štátu: Plánuje sa zníženie výdavkov na tovary, služby a mzdy, zníženie celkovej mzdovej obálky na ministerstvách a ďalších úradoch, zlučovanie a rušenie úradov, nižší podiel samospráv na dani z príjmov FO.
Ako to ovplyvní pracujúcu mamičku na materskej?
Počas trvania materskej dovolenky sa môže mamička zamestnať u iného zamestnávateľa (napr. na dohodu), pričom z tohto príjmu sa po starom nestrhávali odvody - zamestnávateľ je ale povinný platiť úrazové poistenie. Ak má teda žena popri materskej dovolenke ešte napr. dohodu a zarobí 400 €, tak po starom dostane 400 €.
Po skončení materskej dovolenky a po nástupe na rodičovskú dovolenku už sú z príjmov „riadne“ strhávané odvody, teda 9,4 % sociálne odvody a po novom 5% zdravotné.
Po novom ale na PN-ke aj na materskej by mali platiť odvody tak ako pri rodičovskej.
Orientačné sumy odvodov
| Rodičovská (po novom aj materská a PN-ka) | |
|---|---|
| A) Hrubá mzda | 400,00 € / 500,00 € / 600,00 € |
| B) Odvody SP (9,4 %) | 37,60 € / 47,00 € / 56,40 € |
| C) Odvody ZP (5 %) | 20,00 € / 25,00 € / 30,00 € |
| D) Daň ((A-B-C) x 19 %) | 65,06 € / 81,32 € / 97,58 € |
| E) Čistá mzda | 277,34 € / 346,68 € / 416,02 € |