Pochybnosti a metamorfózy materstva: Hľadanie istoty v neistých časoch

Článok sa ponára do hlbín pochybností a ich prejavov v manželských vzťahoch a v procese materstva, pričom sa zameriava na rôzne uhly pohľadu a skúsenosti žien. Prostredníctvom príbehov, odborných rád a analýz sa snaží odhaliť zložitosť emócií a výziev, ktorým čelia matky a partneri v modernom svete.

Manželské pochybnosti ako zrkadlo spoločnosti

Autorka knihy "Pochybnosti", Simona Rošková, majstrovsky vykresľuje tri rôzne manželské životy, ktoré odrážajú realitu mnohých vzťahov v súčasnej spoločnosti. V jednom manželstve trpí manžel Viktor, v druhom manželka Nina. Lena, bezcitná karieristka, a Roman, sebecký narcis, sú postavy, ktoré čitateľa privádzajú do zúfalstva. Na druhej strane, spolužitie Evky a Martina je balzamom na dušu.

  • Lena a Viktor: Lena sa po skončení vysokej školy vykašľala na svojich rodičov a dala prednosť prepychu, ktorý jej poskytol Viktor. Stala sa riaditeľkou spoločnosti realitnej kancelárie aj vďaka manželovi Viktorovi. Väčšinu dňa trávi v kancelárii. Namyslená, arogantná, drzá, sebecká, pokrytecká, neznesiteľná, nanič matka, zlá manželka, ľahká žena, alkoholička, klamárka. S Viktorom má syna Jakubka. Spolužitie manželského páru Leny a Viktora bolo na bode mrazu. Hádky medzi nimi boli na dennodennom poriadku. Viktor - úspešný architekt, obetavý manžel, milujúci otec, ktorý sám vedie chod domácnosti. Domáce práce mu nie sú cudzie. Syna Jakubka zbožňuje nadovšetko a trávi s ním voľné chvíle.

  • Evka a Martin: Spolužitie manželského páru Evky a Martina je pre čitateľa priam božské. Bezhranične si dôverujú a sú si navzájom oporou a istotou, preukazujú si rešpekt a úctu, akceptujú svoje odlišnosti a bezvýhradne sa ľúbia. Žijú usporiadaný život, vedia čo chcú a na čom im záleží. Sú si navzájom oddaní, empatickí, ohľaduplní, vrelí a ústretoví. Už dlhšie túžia po dieťati, aby naplnili svoju lásku.

  • Ninka a Roman: Spolužitie manželského páru Ninky a Romana nie je vôbec ideálne. Roman si manželku vôbec neváži, stále ju uráža, podceňuje a podvádza. Pravdupovediac človek bez chrbtovej kosti. Ninka - úžasná, silná, milujúca, oddaná, láskavá žena a matka dvoch detí. Záľubu si našla v pečení. Skamarátila sa s Evkou čo ma veľmi potešilo.

    Prečítajte si tiež: Pruh a kýla: príčiny a liečba

Kniha poukazuje na to, že spolužitie v manželstve vyžaduje lásku, úctu, rešpekt, slušnosť, hranice, kompromisy a diplomaciu. Ak tieto hodnoty chýbajú, je potrebné hľadať východiská, aby mnohí netrpeli.

Metafory a prirovnania v knihe

Autorka majstrovsky využíva metafory, prirovnania a staré múdre príslovia, čím obohacuje príbeh a umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do psychológie postáv. Pochybnosti sú vykreslené ako "červík v hlave", ktorý neustále vŕta a spôsobuje katastrofy. Manželstvo Evy a Martina je "balzamom" na dušu, zatiaľ čo Lena má "srdce z kameňa".

Pochybnosti a materstvo

Kniha sa dotýka aj témy materstva a pochybností, ktoré s ním súvisia. Ninka je úžasná matka, ktorá sa stará o svoje deti s láskou a oddanosťou, zatiaľ čo Lena zanedbáva svojho syna a uprednostňuje kariéru. Evka túži po dieťati, ale nedarí sa jej otehotnieť. Kniha poukazuje na to, že materstvo nie je vždy idylické a že matky čelia mnohým výzvam a pochybnostiam.

Emocionálna inteligencia a výchova detí

Dôležitým aspektom výchovy detí je rozvíjanie ich emocionálnej inteligencie. Deti, ktoré rozumejú svojim pocitom, majú lepšie akademické výsledky a dokážu sa jednoduchšie socializovať. Psychologička Petra Arslan Šinková zdôrazňuje, že je veľmi podstatné, aby rodičia začali rozvíjať emocionálnu inteligenciu detí už v ranom veku, pretože to dokáže výrazne ovplyvniť ich sociálnu interakciu.

Rodičia by sa mali vyhnúť potláčaniu negatívnych emócií u detí a namiesto toho by im mali pomôcť ich pochopiť a zvládnuť. Dôležité je uistiť dieťa, že to, čo cíti, je normálne, a ponúknuť mu porozumenie a pocit istoty.

Prečítajte si tiež: Ako utíšiť plačúce dieťa v noci?

Aktivity na rozvoj emocionálnej inteligencie

  • Čítanie príbehov: Príbehy sú kľúčom do detskej duše. Pôsobia ako metafory a dieťa sa s nimi dokáže oveľa rýchlejšie stotožniť.
  • Farebné koleso emócií: Vytvorte si doma farebné koleso emócií a každý deň sa s dieťaťom porozprávajte o tom, ako sa cíti v rôznych situáciách.
  • Hra na zvieratká: Predstavte si, ako sa cíti vystrašený zajko alebo nahnevaný lev. Táto hra pomáha dieťaťu rozvíjať schopnosť vcítiť sa do iných.
  • Emocionálna kocka: Vyrobte si kocky s obrázkami rôznych emócií a nechajte deti hodiť kockou a napodobniť emóciu, ktorá padne.

Dojčenie ako metafora prepojenia matky a dieťaťa

Dojčenie je pre matku aj dieťa biologicky prirodzené a je nezmysel niekoho nútiť. Pri bábätkách so špeciálnymi potrebami je podpora prirodzených procesov o to dôležitejšia. Medicína 21. storočia vynakladá maximálne úsilie na podporu zdravia matky a dieťaťa, ale niektoré zdravotné postupy majú zároveň vplyv na možnosť realizovať prirodzené procesy.

Dojčenie nie je len o prísune mlieka ako výživy. Pre túto sladkú odmenu je bábätko ochotné používať prsník ako svoje uspokojenie. Bábätká sa však neprisávajú iba z dôvodu hladu. Ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Nevedia, či sú hladné, či im je zima, či ich niečo bolí, či sú unavené a chcú spať, či chcú pohnúť trávenie alebo sa vykakať… Vedia rozlíšiť len dve polohy. „Je mi dobre“ alebo „nie je mi dobre“. Každý podnet vyhodnotený ako „nie je mi dobre“ vedie bábätko k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa. Nerozmýšľa a nehodnotí, či je mamina dosť múdra a šikovná, aký má tvar a veľkosť prsníka, či si verí alebo neverí. Bábätko chce napojenie - vzťah. To je najlepšie podhubie aj pre následný psychomotorický vývin.

Plač novorodenca ako forma komunikácie

Plač je prvá forma reči, ktorou sa novorodenec snaží rodičom naznačiť, že mu niečo chýba. Bábätká väčšinou plačú, keď sú hladné, keď potrebujú prebaliť, ale často nariekajú až do vyčerpania aj preto, že ich bolí bruško, či úplne bez príčiny - aspoň navonok.

Existujú prístroje, ktoré údajne dokážu "preložiť" plač do ľudskej reči a identifikovať, či bábätko narieka preto, že je hladné, má mokrú plienku, je unavené, vystresované, necíti sa dobre, alebo sa jednoducho nudí.

Toxické frázy vo výchove

Detská psychologička Reem Raouda upozorňuje na toxické frázy, ktoré rodičia používajú vo výchove a ktoré môžu mať negatívny vplyv na deti. Medzi tieto frázy patria:

Prečítajte si tiež: Kozmetika a postup pri kúpaní novorodenca

  • "Lebo som to povedala"
  • "Ak nebudeš poslúchať, prídeš o…"
  • "Prestaň plakať. Si v poriadku."
  • "Koľkokrát ti to musím povedať?"
  • "Vieš to predsa aj lepšie…"

Namiesto týchto fráz by rodičia mali používať empatický prístup a snažiť sa porozumieť potrebám a pocitom dieťaťa.

tags: #plac #novorodenca #metafory