Možno ste sa s tým stretli i vo vašej rodine. Dieťa zle spí, kričí zo spánku alebo je, dokonca, námesačné… Čo s tým? Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
Poruchy spánku u detí
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Medzi najčastejšie prejavy patrí:
- Rozprávanie - dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky -môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
- Nočné mory - často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom veku. Dieťa môže kričať, volať na rodiča, plakať.
- Nočný des - je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli.
- Zmätenosť zo sna - budí sa s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
- Námesačnosť - dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak.
Deti spia hlbokým spánkom omnoho dlhšie ako dospelí. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Nočné mory: Zlé sny a ako ich zvládnuť
Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť.
Vyskytujú sa neskôr noci a vzbudzujú v dieťati intenzívne pocity strachu a úzkosti. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Nočné mory môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Avšak deti, u ktorých sa vyskytujú nočné mory často, môžu byť námesačné alebo sa u nich môžu vyskytnúť nočné desy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod. Uistite sa, že dieťa spí dostatočne.
Námesačnosť: Keď dieťa spí a chodí
Námesačnosť, alebo somnabulizmus, sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny.
Nočné desy: Intenzívny strach počas spánku
Pri nočných desoch sú deti veľmi rozrušené, ale stále v stave hlbokého spánku - z ktorého sa ťažko prebúdza. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Čo sa týka frekvencie, nočné hrôzy začínajú náhle a často začínajú krikom alebo plačom. Trvajú približne 10 - 15 minút alebo aj dlhšie. Ak má vaše dieťa nočný des nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Znovu pomáha večerná rutina, rozprávky a relaxácia.
Witching Hour: Neutíchajúci plač novorodenca
Častý večerný plač novorodenca dokáže rodičov potrápiť. Ste novopečení rodičia a svoje malé klbko šťastia si konečne prinesiete domov z pôrodnice. A čo teraz? Položiť ho do postieľky? Nakŕmiť? Prebaliť? Obavy a strach „začiatočníka“ sú na mieste. Keď si po pár dňoch myslíte, že už ako tak zvládate starostlivosť o nové stvorenie, tzv. witching hour vás vyvedie z omylu. Objavuje sa s blížiacim sa večerom a počas nej spustí vaše novorodeniatko z ničoho nič neutíchajúci nárek. Ako to? Veď je napapané, netrápi ho kolika, no ono nechce prestať a plače aj celé hodiny. Čo sa s ním deje?
Niekedy počas witching hour vaše novorodeniatko neupokojí nič. Nepomáha kŕmenie, cumlík, kolísanie. Srdcervúci neznesiteľný plač sa môže skončiť po hodine, niekedy trvá aj dlhšie. Niektoré maminky tvrdia, že dokážu „kempovať“ na sedačke s bábätkom v náručí aj štyri hodiny každý večer. Tieto podvečerné záchvaty sa nielenže ťažko počúvajú, ale kazia aj spánok bábätka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Veľa rodičov je presvedčených, že ich bábätko trápi detská kolika. Veď tá sa predsa tiež prejavuje dlhodobým a intenzívnym plačom, ktorý sa začína väčšinou neskoro popoludní alebo podvečer. Odhaduje sa však, že ozajstnú koliku zažije len približne 20 percent detí. Neexistuje žiadna známa príčina, ktorá ju spôsobuje. My si ale myslíme, že je spojená s črevnými ťažkosťami - plynatosťou a trávením, ktoré spôsobujú bolesti malého bruška.
Príčiny neutíchajúceho plaču:
- Je možno preunavené - ak nemá bábätko správne spánkové návyky, preúnava môže byť jedným z dôvodov podvečernej neutíchajúcej nervozity. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené. Zamerajte sa na jeho spánok.
- Možno naň cez deň vplývalo príliš veľa podnetov - Svetlá, hluk, zvuky rôznych aktivít. Váš malý drobec sa síce do nich nezapája, no vníma ich a sleduje vás.
- Ho možno trápia prdíky, ktoré spôsobujú nepohodlie - Ak kojíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napr. korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní.
- Len potrebuje „dotankovať“ mliečko.
- Mu možno venujete menej pozornosti, pretože ste zaneprázdnení bežnými podvečernými domácimi prácami - varíte večeru, robíte si úlohy so starším dieťaťom… Skúste ho nosiť v šatke alebo nosiči.
Ak nefunguje dojčenie, kontakt koža na kožu a vyšie uvedené tipy, môžete sa dieťatko pokúsiť utíšiť pomocou teórie Harvey Karpa 5S. Neexistuje rýchly nástroj, ktorý by čarovnú hodinku natrvalo odstránil. Lepšie je nechať plynúť čas - bábätká z toho postupne vyrastú. Niekedy dieťatko stačí len hojdať, tancovať s ním, kolísať ho, aby cítilo vašu prítomnosť. Veď predsa, deväť mesiacov ste im tieto služby ponúkali 24 hodín denne a zrazu už nie.
Nočný des u starších detí: Prečo plačú v spánku?
Prichádza v noci počas spánku. Náhly, veľmi intenzívny a neutíchajúci detský plač, ktorý dokáže rodičov poriadne vystrašiť. Nočné desy sú pomerne častým javom, ktorý sa vyskytuje v mnohých rodinách. Spánok pozostáva z viacerých fáz, avšak postupnosť týchto fáz nie je u detí rovnaká ako u dospelých. Po približne 15 minútach, od kedy dieťa zaspí, sa ocitá v najhlbšom spánku, vtedy sa dieťaťu nič nesníva. Hlboký spánok detí trvá 45 - 75 minút, následne prechádza do ľahšej spánkovej fázy. Počas tohto prechodu sa dieťatko môže nakrátko prebudiť a plynule prejde do ďalšieho spánku. Ale prechod z jednej etapy spánku do druhej niekedy nemusí byť bezproblémový.
Nočný des rodičov privolá do detskej izby ako silný plač a krik ich dieťaťa. Najčastejšie sa nočný des začína tak, že sa dieťa v posteli prehadzuje a hýbe, pričom tento jeho nepokoj postupne prechádza do plaču. Dieťa je rozrušené, potí sa, pôsobí zmätene. V takomto stave sa mu nič nesníva a ráno si preto ani nebude pamätať, že zažilo nočný des. Keď má dieťa nočný des, intenzívne plače a nedá sa utíšiť. Rodičia by ho nemali za každú cenu chcieť zobudiť, aj keď je to ťažké. Plač dieťaťa pri nočnom dese môže trvať chvíľočku, ale v niektorých prípadoch aj trištvrte hodiny. Najčastejšie dochádza k nočnému desu v prvej tretine noci, obyčajne ešte pred polnocou.
Na otázku, prečo vzniká nočný des, však neexistuje jednoznačná odpoveď. Príčin môže byť viacero. Nie sú za tým zlé sny, ako sa mnohí domnievajú. Nočný des má na svedomí pohyb neurónov, ktorý je v prípade tohto nočného zmäteného prebudenia až „búrkový“. Nočný des môže dieťa aj zdediť po svojich rodičoch. Ďalšou príčinou môže byť učenie sa na nočník alebo na záchod, čo sa odohráva v predškolskom veku. Deti totiž môžu mať podvedome strach, že im v noci bude treba cikať a že sa pocikajú. Stáva sa, že sa dieťa úplne neprebudí, avšak vníma svoju potrebu ísť na wc. Toto nočné precitnutie sa teda môže prejavovať ako nočný des. Niekedy pomôže odniesť dieťatko na záchod/nočník.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako reagovať na nočný des:
Je samozrejmé, že plačúce dieťatko sa rodičia snažia okamžite utíšiť. Nie je nič príjemné, hľadieť na vlastné dieťa, ktoré srdcervúco plače a rodič ho nemôže nijakým spôsobom utíšiť. Často sa mamičky a oteckovia vystrašia a každému ako prvé napadne, či sa dieťatku niečo nestalo, či nie je choré. Preto sa rodičia usilujú v prvom rade dieťa zobudiť. Pri nočnom dese je to však vo väčšine prípadov až nemožné. Dieťa vytrvalo plače, môže tiež popritom kopať nohami, rozhadzovať rukami.
- V prvom rade sa upokojte vy.
- Nesnažte sa dieťa budiť.
- Ak sa dieťa bráni kontaktu s vami, neobjímajte ho, ani ho neberte na ruky.
- Zabezpečte, aby si dieťa kopaním a pohybom tela nemohlo ublížiť.
Čo robiť, keď dieťa plače v noci: Praktické rady
Snáď každý rodič má za sebou niekoľko prebdených nocí pri plačúcom dieťatku. Keď nevie, čo ho zobudilo, len ťažko sa mu podarí opäť ho uspať. Keď sa drobček rozplače alebo rozfňuká v noci, všetci sme vydesenejší a reagujeme s väčším strachom než cez deň. To, že dieťa sa v noci prebudí s plačom či mrnčaním však nevyhnutne nemusí znamenať, že sa deje niečo zlé. Kľúčom k úspechu je zachovať pokoj a rozvahu. Veľkou pomôckou je mať pripravený plán, lebo, priznajme si, keď sa zobudíme uprostred noci, naša stratégia obvykle nie je práve uvážená.
Možné príčiny a riešenia:
- Ušné infekcie: Ušné infekcie sa veľmi často prejavia práve v noci, v ľahu sa zvyšuje tlak na Eustachovu trubicu, lebo infikovaná tekutina sa hromadí. Ak má dieťa aj výtok z nosa, kašle či kýcha, toto je pravdepodobná príčina jeho plaču.
- Teplota: Ak sa vám nezdá, že drobčeka niečo bolí, no i tak sa zobudil s bolestivým plačom, je mrzutý a nevie sa uložiť späť na spánok, vyťahujte teplomer. Je veľmi pravdepodobné, že mu stúpa teplota. V noci toho veľa nenarobíte, preto by ste nemali váhať a hľadať alternatívy, ale uľaviť dieťatku Ibuprofenom alebo Panadolom.
- Prerezávanie zúbkov: Ďalšou z príčin je prerezávanie zúbkov, ktoré je pre malé dieťa veľmi nepríjemné a v noci, keď ho nerozptyľuje nič iné, ich vníma oveľa intenzívnejšie. Aj v tomto prípade je dobrou voľbou podanie sirupu alebo zavedenie čípku. Cez deň mu uľavíte studenými hryzátkami, v noci ťažko. Lieky proti bolestí začínajú účinkovať zhruba za 20 minút. Dieťa by malo opäť zaspať a niekoľko hodín si od bolestí a nepríjemných pocitov oddýchne.
- Motorický vývoj: Vedci nepoznajú presnú príčinu toho, prečo sa dieťa v období, keď sa začína plaziť, štvornožkovať alebo chodiť, prebúdza častejšie. Odborníci radia, aby ste k dieťaťu nebežali hneď, ako sa začne mrviť alebo slabo pomrnkávať. Veľmi často zaspí opäť samo bez pomoci. Ak sa mrnčanie zmení na plač, pohladkajte, pohojdajte a opäť ho vložte do postieľky.
- Laryngitída (zápal hrtana): Dieťaťu opúcha hrtan a to ho núti na kašeľ. Prvou pomocou je studený vzduch a vlhko, čo zmierni opuch. Ak nemáte zvlhčovač, zoberte dieťa do kúpeľne a pustite horúcu sprchu. To by malo dieťaťu uľahčiť dýchanie. Z liekov siahnite po sirupe proti kašľu a Fenistile. Pomôže aj to, keď v izbe, kde deiťa spí, otvoríte okná a necháte dnu prúdiť čerstvý vzduch. Väčšinou sa dá kašeľ zvládnuť aj takto, no ak neutícha, prípadne dieťatku začínajú modrať pery či ťažko dýcha, volajte lekársku pohotovosť.
Spánkové cykly a nočná hrôza
Niekoľko prvých hodín spánku dieťa prechádza z hlbokého spánku k ľahším fázam. Niektoré deti uviaznu v stave čiastočného vzrušenia známeho ako nočná hrôza. Nočné mory sú častejšie v záverečnej tretine noci. Ak sa dieťa neprebudí, jemne ho hladkajte a neprebúdzajte ho. Ak sa samo od seba prebudí, nechajte ho porozprávať vám o tom, čo ho vydesilo.
Vplyv matky na spánok dieťaťa
Zvlášť v noci, si plačúce dieťa vyžaduje vašu pozornosť. Nevyspatá, unavená a podráždená mama, ktorá vôbec netuší, prečo jej potomok nespí a stále plače. Aj tak môže vyzerať vaše materstvo. Podľa odborníkov, si za spánkové problémy detí, môžu častokrát matky samé. Veľa prebdených nocí kvôli neustále kričiacemu dieťaťu, je nepríjemné nielen pre ne samotné, ale znamená stres aj pre zvyšok rodiny. Veľmi často je to i dôvod partnerských nezhôd.
Každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. Prvá fáza je zaspávanie. Táto fáza trvá od niekoľkých minút až polhodinu. Potom nasleduje fáza hlbšieho povrchného spánku a potom dve fázy hlbokého spánku, po ktorom príde krátke prebudenie. Takéto prebudenia sú niekoľko sekundové a mozog pri nich veľmi rýchlo zmapuje svoje okolie. Krátke prebudenie nikto z nás nevníma a veľmi rýchlo po nich zase zaspávame. Špecifikom detí ale je, že majú krátkych prebudení za noc viac, než dospelí a dokážu sa z nich veľmi rýchlo a ľahko dostať do stavu plnej bdelosti.
Pozor na spánkové rituály:
Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.
Dlhá cesta k náprave:
Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať až zaspí. Tento spôsob je ale pre väčšinu rodičov stresujúci, preto radšej i vy radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu.
Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní. Potom už stačí ho len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy.
Iné zdravotné príčiny nočného plaču
Každé dieťa môže občas preplakať celú noc. Častou príčinou môže byť nafúknutie, pri ktorom bruško bolí, neskoršie i predierajúce sa zúbky. U dojčiat môže byť príčinou gastroesofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať. Intenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom. Zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.
Nočné mory u starších detí
Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí. Vyzerá to tak, akoby s niekým zápasilo, niekomu sa bránilo a podobne. Nočné mory rodičov často vystrašia, pretože nevedia, čo sa deje. Podľa lekárov, v zásade nejde o vážny problém. Nočné mory sú nepríjemnejšie pre okolie dieťaťa, ale samotné dieťa neohrozujú. Ak to situácia dovolí, dieťa radšej nebuďte, ale počkajte, až prestane plakať samo.
Strachy a úzkosti v rôznom veku
Povaha strachov a úzkostí sa mení ako dieťa rastie a vyvíja sa:
- Bábätká zažívajú strach z cudzích ľudí
- Deti medzi 8 - 18 mesiacom sa boria so separačnou úzkosťou
- Vo veku 4 - 6 rokov zažívajú deti obavy z vecí a postáv, ktoré nie sú reálne (príšery, duchovia)
- Starší školáci, 7 - 12 roční majú často strach z vecí, ktoré sa im môžu stať, ako zranenia, prírodné katastrofy
Ako deti rastú, ich strachy miznú a/alebo ich nahradia iné.
Nočný des: Čo robiť, keď dieťa nereaguje
To, čo popisujete VY, patri do kategórie NOČNÝ DES. Nie je úplne jasné, kedy deti začínajú snívať, ale vieme, že už batoľatá môžu hovoriť o svojich príjemných či strašidelných snoch. A hoci takmer každé dieťa má príležitostne znepokojujúce sny, ukazuje sa, že nočné mory vrcholia v predškolskom veku, kedy je u detí normálny strach z tmy. Proti nočným morám sa nedá veľmi robiť prevencia, ale to čo môžeme my rodičia urobiť je, že zabezpečíme podmienky pre pokojnú noc. Potom, keď sa aj nočná mora objaví, pocit istoty z vás rýchlo prinavráti pokoj aj dieťaťu.
Nočné mory sa objavujú častejšie v druhej polovici nočného spánku, kedy sú REM fázy dlhšie. Pokiaľ sa nočné zlé sny objavujú len zriedka, nie je dôvod sa obávať. V prípade, že sa dieťa budí s nočnými morami často, je potrebné hľadať ich dôvod. Niekedy postačí zmeniť denný režim, mieru a formu podnetov, ktoré dieťa za deň dostane (TV, knihy, udalosti, prostredie). V ťažších prípadoch je však potrebné obrátiť sa na skúseného detského psychológa, aby pomohol nielen dieťaťu, ale aj rodine situáciu zvládnuť. No niekedy napriek všetkej snahe - dieťatko sa zobudí s plačom a krikom a my mu musíme pomôcť sa upokojiť.
Ako dieťa upokojiť:
- Uistite dieťa, že ste tu. Vaša pokojná prítomnosť pomôže dieťaťu cítiť sa bezpečne. Neodkladajte zbytočne čas, kedy ku dieťaťu prídete. Nenechávajte ho vyplakať, pravdepodobne sa tým jeho úzkosť zvýši.
- Pomenujte, čo sa stalo. Povedzte dieťaťu, že to bol len sen, zlý sen a už je preč. Ubezpečte dieťa, že všetko zlé, čo sa v sne objavilo, nie je naozaj.
- Ukážte, že rozumiete pocitom dieťaťa a že sú namieste. Pripomeňte dieťaťu, že zlé sny občas mávajú všetci a že je normálne sa v tejto situácii báť.
- Vymyslite svoje kúzlo. U predškolákov a v mladšom školskom veku môže krásne pomôcť sila vašej lásky a drobné kúzlo - napr. že vy prinútite príšery zmiznúť so špeciálnym protistrašidlovým sprejom. Alebo obíďte izbu, skontrolujte WC a miesto pod posteľou, aby ste dieťa uistili, že v izbe žiadne príšery nie sú.
- Nočné svetielko.
Hypertonus: Zvýšené svalové napätie a jeho vplyv
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť? Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť? Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Pre dobré pochopenie si na začiatok musíme vysvetliť význam tohto slova. Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Prečo k tomu dochádza?
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Ako sa neriešenie tohto problému prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
#