Pády sú bežnou súčasťou detstva a takmer každé dieťa zažije nejaký ten pád. Väčšina z nich nespôsobí vážne zranenia, no je dôležité vedieť, ako postupovať, keď dieťa spadne, a kedy vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako reagovať, keď si dieťa poraní nohu pri páde, od bežných modrín a odrenín až po vážnejšie zlomeniny.
Pády u detí: Príčiny a prevencia
Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie (36%), športoviská (23%), cesta (21%) a škola, resp. predškolské zariadenia (17%). Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto.
V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka, okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky…
Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam, k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Nevyhne sa mu asi žiadne dieťa. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme.
Najlepšou prevenciou pred detskými úrazmi je aktivita. Lekár upresňuje: „Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ. Často je jednoduchšie, keď sa dieťaťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní. Vymenovávať asi nemusím, kde všade sú nástrahy pre deti - skákanie do vody, trampolíny, pády z výšok, z bicykla a podobne.“
Prečítajte si tiež: Strava a zuby detí
Prvá pomoc po páde: Čo robiť okamžite?
V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
Ak dieťa ostalo v bezvedomí:
- Presvedčte sa, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstráňte.
- Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst.
- Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
- Ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
- Zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.
- Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
Ak dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:
- Zastavte silné krvácanie.
- Pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku.
- Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112. Ak však potrebujete výlučne zdravotnú pomoc, určite volajte číslo 155.
Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:
- ostalo dieťa v bezvedomí
- má ťažkosti s dýchaním
- utrpelo vážnejšie zranenie, krváca, má zlomeninu.
Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu.
Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu, urobte tak jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.
Bežné poranenia nôh u detí po páde
1. Modriny a odreniny
Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu.
Prečítajte si tiež: Čo Robiť, Ak Dieťa Spadne do Jamy? Príručka Prvej Pomoci
Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.
2. Rany
Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr. sklom).
Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi. V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia.
Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén.
Pozor, tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní.
Prečítajte si tiež: Zdravšie pečenie s Paleo
Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii.
Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
3. Vytknutie (Podvrtnutie)
Vytknutie (synonymum je podvrtnutie) vzniká v kĺbe, ktorého väzivá sa náhle neprirodzene natiahnu alebo natrhnú. Natiahnutie sa týka svalov a šliach, nemusí byť v oblasti kĺbu. Sval alebo šľacha sa natiahne pri nadmernom napätí, pri nadmernom alebo prudkom pohybe.
Príznaky vyvrtnutia:
- Náhla ostrá bolesť v mieste poranenia, ktorá sa pri pohybe zväčšuje. Môže vyžarovať, následne môže postihnutá oblasť stuhnúť.
- Miesto môže opuchnúť.
- Niektoré vytknutia a natiahnutia sú ľahké, iné môže sprevádzať rozsiahle poškodenie a len ťažko sa dá odlíšiť od zlomeniny.
Čo robiť pri vyvrtnutí:
- Okamžite ukončite aktivitu.
- Zapamätajte si skratku PĽSZ:
- P - POKOJ: poranenú časť dajte do pohodlnej polohy,
- Ľ - ĽAD: čo najskôr priložte na bolestivé miesto najmenej na 30 minút vrecko s ľadom alebo studený obklad,
- S - STLAČENIE: postihnutú časť stlačte obložením svalu hrubou vrstvou vaty a obviazaním - zabráni, resp. zmierni opuch,
- Z - ZDVIHNUTIE: poranenú končatinu zdvihnite.
- Podajte Paralen alebo Ibuprofen proti bolesti.
- Kontaktujte pohotovosť, ak:
- dieťa má veľké bolesti,
- po úraze dieťa na nohu nevie došľapnúť, resp. neprejde viac ako 4 kroky,
- v mieste úrazu je zväčšujúca sa modrina,
- v postihnutej oblasti je tŕpnutie alebo pocity pichania,
- má končatina neprirodzené držanie,
- sa vyvinú príznaky zápalu - zväčšujúce sa teplo, začervenanie, opuch a bolesť,
- sa stav po úraze nezlepšuje ani po 5 dňoch.
4. Zlomeniny
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu.
Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. Rovnako typické pre deti sú tzv. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti. Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne.
Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy.
Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
Ako má rodič postupovať pri zlomenine?
V prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112!
Pri jednoduchších zraneniach končatín je potrebné ju stabilizovať v kĺbe nad a pod zlomeninou pre zabránenie ďalšieho poškodenia a zníženia bolestivosti. V žiadnom prípade nedávame dieťaťu nič jesť, ani piť. Oddiali to čas operácie, ak bude potrebná, pretože žalúdok nesmie byť plný pri uspávaní. Niektorí starostliví rodičia zvyknú dieťaťu dať v tejto chvíli kolu a sladkosti, to určite nie! S tým treba počkať až po RTG snímke a dostať povolenie od lekára, ak sa nemusí stav súrne operovať.
V prípade, že je úraz ľahký, dieťa pohybuje končatinou bez výraznejšej bolesti, môžme vyčkať ako sa stav, opuch vyvinie aj do nasledujúceho rána. Sledujeme zmenu farby a teploty končatiny oproti druhej strane, prítomnosť krvácania, modriny a opuchov. Ak sa stav zhoršuje, navštívime lekára. Je normálne, že aj bežné narazenie najviac bolí cca po 2-6 hodinách, kedy opadne počiatočný stres. Vtedy sú na mieste analgetiká a chladenie miesta (nie zamraziť!). Odporúča sa studený obklad každých 5 min. a 2 min. pauza - 3x vystriedať každé 2 hodiny. Vyvýšená poloha zabráni zhoršeniu opuchu, a tým aj bolesti.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a vie posúdiť, či je len vystrašené, alebo naozaj plače od bolesti. Je preto dôležité zvážiť zbytočné vyšetrenie "pre istotu". Je jednoduché zistiť priamo na mieste mechanizmus pádu, alebo ako sa vyvíjali bolesti, prítomnosť a vývoj teploty či a aká je stolica a močenie, príjem jedla a tekutín. To pomôže aj v prípade návštevy pohotovosti lekárovi pre skoršiu diagnózu a menej zbytočných vyšetrení.
Klubová noha a ploché nohy: Problémy s klenbou nohy
Klenba nohy pripomína klenbu známu z architektúry, je usporiadaná do oblúka a zaťažená zhora. Klenba nohy je pružný celok zložený z kostí, kĺbov, väzov a svalov. Jej prvky sa klenú do oblúka z jednej strany chodidla na druhú, odtiaľ pochádza aj samotný názov. Klenbu nohy nájdeme v oblasti chodidla. Spája tri základné oporné body nohy, a to hrboľ pätovej kosti, hlavičku prvej nartovej kosti (pri koreni palca) a hlavičku piatej nartovej kosti (pri koreni malíčka).
Nožná klenba slúži najmä na oporu a pohyb. Jej pevnosť zaisťuje stabilitu, aby uniesla hmotnosť celého tela. V praxi pozdĺžna klenba funguje tak, že pri došliapnutí na pätnú kosť prenáša váhu tela postupne po klenbe smerom k prstom, zároveň sa počas toho mierne splošťuje, čím tlmí náraz. Pozdĺžnu klenbu tvoria dva oblúky, ktoré začínajú pri päte blízko seba a vejárovito sa rozbiehajú. Vnútorný (mediálny) oblúk je vyšší a smeruje k palcu, vonkajší (laterálny) oblúk je nižší a smeruje k malíčku.
Deťom sa klenba kompletne formuje až okolo tretieho roku života, takže chýbajúca klenba v skoršom veku predstavuje normálny stav. "Vbočenie členkov stačí riešiť až od dvoch rokov, prvé krôčiky nechávajte s minimálnym obmedzením," odporúča fyzioterapeutka Romana Cihlářová.
Prepadnutá klenba predstavuje deformitu chodidla, kedy pozdĺžna či priečna klenba (prípadne obe) spadnú, kompletne zaniknú a vzniká plochonožie. Najčastejšie ku spadnutej klenbe vedie zlá obuv. Ďalej zohráva úlohu genetika aj hypermobilita (povolené väzy). Ploché nohy sa častejšie objavujú u obéznych, tehotných i ľudí so zamestnaním, pri ktorom väčšinu času stoja (napr. kaderníčky).
Medzi najjednoduchší spôsob kontroly klenby patrí pozorovanie odtlačku bosej nohy v piesku či mokrej stopy na podlahe. Odtlačok chodidla môže v domácich podmienkach skresľovať, a tak je preukázanejšia odborná kontrola. Na vyšetrenie plôšok nôh môžeme použiť najrôznejšie metódy. Vnímanie bolesti patrí medzi signály spadnutej klenby. V prvom štádiu sa dostavuje obyčajná únava chodidiel z nadmernej záťaže. Tá následne prechádza do miernej bolesti chodidiel, ktorá ešte nemusí príliš obmedzovať. Pokiaľ sa včas nezakročí, môže nabrať na intenzite a znemožňovať dlhodobú záťaž či intenzívnejšie pohybové aktivity (šport).
Spadnutá klenba negatívne vplýva aj na ďalšie časti pohybového aparátu. Prichádza bolesť členkov, vznikajú kŕčové žily, dostavuje sa pocit ťažkých lýtok. Bolesť sa od chodidiel prenáša do kolien, bedier, chrbtice. Práve bolesť chrbta patrí medzi časté dôsledky toho, že sa klenba na oboch nohách neprepadá rovnakým tempom. Každé chodidlo je individuálne, navyše u plochonožia existujú tri stupne (od najľahšieho po najťažšie). Preto odporúčame stav Vašich chodidiel aj ich konkrétnu liečbu vždy konzultovať s odborníkmi (fyzioterapeuti, ortopédi, …). Ak máte aj u malých detí pocit, že ich noha nefunguje prirodzene správne, bezodkladne sa obráťte na špecialistu.
Správnu funkciu nožnej klenby môžete podporiť aj z pohodlia domova. Liečbe môže dopomôcť dostatočné pretiahnutie a prekrvenie chodidla, posilňujúce cvičenie, ale aj dostatočný odpočinok. Ortopedické vložky patria medzi často predpisovanú formu riešenia prepadnutej klenby. Na mieru tvarované vložky chodidlo podopierajú, čím zlepšujú postavenie končatiny a uľavujú od bolesti. Na druhú stranu sa jedná iba o pasívnu barličku a slabá stimulácia chodidiel opäť spôsobuje rozvoj plochonožia.
Cvičenie klenby napomáha udržiavať ju aktívnu a funkčnú. Poslúži v rámci prevencie aj na zotavenie miernejších foriem plochonožia.
Cvičenia na posilnenie klenby nohy:
- Oprite sa v stoji predpaženými rukami o stenu s jednou nohou dopredu (pokrčenú) a druhú dozadu (natiahnutú), špičky smerom k stene. Mierne sa predkloňte, až ucítite pretiahnutie v zadnom lýtku. Vydržte pol minúty, potom nohy prehoďte.
- Prejdite na štyri, kolená sa opierajú o zem pod bedrami, dlane pod ramenami, chrbát držte rovno. Prsty nôh oprite do zeme a mierne zdvihnite kolená. Päty sa snažte udržať uprostred chodidla, to by malo byť s bedrom a kolenom v jednej osi. Dýchajte do brucha a tlačte prsty do zeme, potom kolená položte späť.
- V rovnakej pozícii ako v predchádzajúcom cviku teraz nedvíhajte kolená, ale cúvajte panvou dozadu nad päty a späť.
- V sede s pokrčenými nohami položte celé chodidlo na zem. Jednou rukou odtiahnite palec čo najďalej od ostatných prstov, ale zároveň druhou rukou do protismeru tlačte pri koreni palca nártovú kosť späť k ostatným kostiam.
- Zovrite pravú ruku v päsť a jej kĺbmi si premasírujte ľavú plosku nohy.
- Postavte sa či posaďte na stoličke, aby sa nohy dotýkali zeme. Pod chodidlo umiestnite tvrdšiu loptičku (golfový, veľkú skákalku ai) a dve minúty ju miernou silou pritlačte a kotúľajte pod klenbou chodidla dopredu a dozadu.
- Dajte si mäkkú až stredne tvrdú loptičku pod chodidlo a prešľapávajte ju do zeme.
- S uvoľnenými chodidlami na zemi začnite zdvíhať palec od podlahy, ostatné prsty nechajte položené. Ďalej položte palec a zdvihnite ostatné prsty.
- V stoji umiestnite medzi oba palce nôh malú loptičku a zdvíhajte.
Cvičenie príde navnivoč, pokiaľ na záver opäť obujete topánky poškodzujúce klenbu. V topánkach s úzkou špičkou nemajú prsty (najmä palec) dostatok priestoru pre vejárovité rozloženie a správnu oporu. Keď topánky nerešpektujú anatomický tvar chodidla, dochádza k vbočeniu palca a stlačeniu na ostatné prsty. Topánky s podpätkom posúvajú ťažisko tela dopredu. Kĺby a priehlavok sú preťažované, priečna klenba oslabená. Prsty sa tlačia na koniec topánky a môžu vznikať deformity. Členok sa rúca, koleno vtáča, noha otáča v bedrách, panva nakláňa dopredu, celé telo sa vychyľuje z prirodzenej pozície.
Podobne (ne)funguje ani zdvihnutá špička. Tá presúva váhu naopak dozadu na päty, takže telo prichádza o oporu v prstoch. V oblasti päty vznikajú otlaky a menia sa pohybové vzorce. Prepnuté nohy v kolenách preťažujú kolenné väzy aj menisky, brucho povolí a vypukne, zaťaží sa bedrová chrbtica a hrozí poškodenie platničiek. Pevné topánky s neohybnou podrážkou držia pri chôdzi svoj tvar. Namiesto postupného prehupnutia sa od päty po špičku dopadá noha rovnou plochou, v topánke kĺže a hrozí aj deformácia prstov o tvrdé steny topánky. V pevnej topánke zostáva noha zafixovaná, záťaž je prenášaná na členok, prípadne u vyšších topánok koleno.
Vysoká podrážka nemusí nutne znamenať komplikáciu, ak je dostatočne ohybná a drží chodidlo v rovine so zemou. Napriek tomu u nej dochádza k strate spätnej väzby z podložia a znižuje sa stimulácia chodidla. Existujú aj topánky na posilnenie klenby, v ktorých dokáže chodidlo prirodzene fungovať. Jedná sa o flexibilné topánky so širokou špičkou, rovnou a tenkou podrážkou, pre ktoré sa uchytilo všeobecné označenie barefoot obuv.
Najdôležitejšie je dopriať nohe priestor pre slobodný pohyb. Široká špička umožňuje vejárovité roztiahnutie prstov a stabilnú oporu, čím dochádza k posilňovaniu pozdĺžnej aj priečnej klenby. Všetkými smermi flexibilná podrážka (aj celkovo mäkká topánka) umožňuje postupné odvíjanie chodidla pri chôdzi. Chodidlo je geneticky prispôsobené chôdzi naboso po nerovnom teréne, kde neustále reaguje na zmenu. Tenká podrážka približuje plosku nohy k zemi, čím zaisťuje lepšie vnímanie signálov z terénu.