Deti so syndrómom ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) alebo ADD (porucha pozornosti) vyžadujú špecifický prístup a aktivity, ktoré zohľadňujú ich potreby a pomáhajú im rozvíjať ich potenciál. Tento článok poskytuje prehľad o tom, ako zaujať neposedné a aktívne deti, s dôrazom na pochopenie ich stavu a efektívne stratégie.
Porozumenie ADHD a ADD
Je dôležité si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby, ale stavy, akými funguje mozog. Syndrómy ADHD a ADD sú biologické poruchy, nejde však o poruchu mozgu. Deti s ADHD sú často veľmi živé, neposedné a impulzívne, zatiaľ čo deti s ADD sú skôr tiché, ustráchané a nenápadné. Obe skupiny majú problémy s udržaním pozornosti, sústredením a organizáciou.
V základe rozlišujeme 3 typy poruchy ADD/ADHD:
- typ s prevahou poruchy pozornosti
- typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity
- kombinovaný typ
Všetky prejavy hyperkinetickej poruchy je potrebné vnímať komplexne, v súvislosti s vekovým obdobím, rodinným pozadím, zdravotným stavom a aktuálnou situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza.
Aktivity pre deti s ADHD a ADD
Je zrejmé, že táto porucha má výrazné biologické predispozície, ktoré v kombinácii s celým množstvom najrôznejších príčin dávajú vzniknúť poruche, prejavujúcej sa poškodením určitých dráh a centier v nervovej sústave. Príznaky ADHD začínajú byť zjavné v predškolskom a mladšom školskom veku. Deťom spôsobuje veľké problémy udržať pozornosť a kontrolovať svoje správanie.
Prečítajte si tiež: Ako sa hrať s mesačným dieťaťom
Aktivity na doma
- Vytvorenie jarnej výzdoby: Keď už nemôžeme tráviť celé dni vonku a pozorovať, ako sa príroda prebúdza, vytvorme si jarnú atmosféru doma. Môžeme si priniesť zo záhrady kytičku prvých kvietkov, ktorá nám rozvonia celý byt. Alebo si zobrať farebné papiere, nožnice a lepidlo a vytvoriť zvieratká, ktoré sú symbolom jari.
- Skákanie škôlky: Ak si tvoje dieťatko rado kreslí kriedou a potom vonku skáče škôlku, podobne sa dá zabaviť i v obývačke. Teda, ak máš tolerantných susedov. Stačí, ak použiješ maliarsku pásku a s ňou ľahko vytvoríš na podlahe "čiary" na skákanie.
- Rodinné dielo: Potrebuješ veľký kus papiera, prípadne poprilepuj na zem klasický kancelársky papier, aby vzniklo obrovské plátno na tvorenie. A celá rodinka môžete deň po dni, kúsok po kúsku maľovať, tvoriť, dokumentovať každý deň, ktorý strávite doma.
- Misky vďačnosti: Vždy ráno si každý člen rodiny napíše na papierik, za čo je vďačný a hodí ho do spoločnej misky. Potom večer pred spaním (prípadne na konci týždňa) si môžete všetky lístočky prečítať.
- Bunker: Či už z deky, paplónu alebo posteľného prestierania. Vytvoriť sa dá pod stolom alebo na posteli. Domčeková posteľ je na stavanie bunkrov ideálna a detičky v nej vedia stráviť kopec času, takže si stihnú maminy vypiť i teplú kávičku. :-)
- Pečenie: Zapojiť dieťa (najmä maličké) do prípravy jedla prináša so sebou veľa upratovania, trpezlivosti a najmä to trvá aspoň 10x dlhšie ako bez nich. Ale, veď teraz toho času zrazu máme dosť, no nie? Ak drobca zapojíš do prípravy koláčika alebo palaciniek, bude sa cítiť užitočne, trénuje si svoje zručnosti a čo si uvarí, to i ľahšie spapá.
- Kuchárska kniha: Staršie deti môžu pomôcť so spisovaním obľúbených receptov.
- Spoločné čítanie: Ten čas, kedy si môžeme drobca zobrať na kolená a ponoriť sa s ním do sveta fantázie je ozaj čarovný.
- Cvičenie a tancovanie: Detičky potrebujú pohyb. Majú v sebe obrovské množstvo energie, ktorú proste musia nejako uvoľniť.
- Domáce práce: Detičky by sme mali k domácim prácam učiť odmalička. Verím tomu, že už 2-3-ročné dieťatko by malo mať svoje povinnosti v domácnosti, ktoré patria len jemu. Učí sa tým zodpovednosti a cíti sa v rodine užitočné.
- Písanie pohľadníc: Vznikol nám aj skvelý priestor na písanie pohľadníc! Našim najmilším, s ktorými teraz nemôžeme byť.
- Pexeso: Hra, ktorá zabaví malých i veľkých. A nielen samotná hra, ale i jej príprava. Nič nie je jednoduchšie ako vyrobiť si vlastné pexeso.
- Hľadanie vecí: Menším deťom urči farbu, napr. modrú, a ich úlohou bude zhromaždiť na jedno miesto všetky veci modrej farby, ktoré nájde doma. Starším deťom môžeš určiť zase začiatočné písmeno a budú hľadať veci začínajúce sa naň.
- Hra v „krupici“: Detičky už okolo 1-1,5 roka neskutočne baví presýpanie. Najjednoduchšie je vysypať na plech na pečenie krupicu (prípadne napr. ryžu), pridať rôzne mini misky, poháriky, lyžičky, lieviky a dieťatko sa môže zabávať.
- Hra so štipcami: Štipce na bielizeň vedia byť užitočné pri mnohých aktivitách. Pre malinké detičky môžeme pripraviť kartón, ktorý zafarbíme rôznymi farbami a štipce v rovnakých farbách. Potom dieťatko pripína štipce podľa farieb.
- Beh cez prekážky: Keď sa nemôžeme hrať na ihrisku, využime čo máme doma. Vankúše, hračky, koberčeky, kúsky skladačky, po ktorých treba prejsť, potom podliezť stôl, urobiť kotrmelec, preskočiť cez gumu… aj doma nájdeš veľa zaujímavých vecí, ktoré môžeš využiť, aby sa dieťatko vyjašilo.
- Schovávačka: Nemusíme sa schovávať len my, ale môžeme skrývať i nejaké plyšové zvieratko a dieťatko usmerňovať pri jeho hľadaní.
- Tajomné vrecúško: Do vrecúška skry predmety rôznych materiálov a tvarov. Dieťatko musí mať zaviazané oči a pomocou hmatu hádať, čo drží v ruke. Potom sa môžete vymeniť.
- Preliezačka: Na chodbu alebo do dlhšej miestnosti ponaťahujeme špagát, prilepíme o steny a vytvoríme „pavučinku“, cez ktorú môžu detičky preliezať. Na špagát môžeš pripevniť i zvončeky a cieľom hry bude, aby dieťa prešlo bez toho, aby zvončeky zacinkali.
- Priraďovacia aktivita: Cieľom je, aby dieťatko správne priradilo farbu i tvar.
Aktivity v škole
Ako pomôcť dieťaťu s ADHD v škole:
- pedagóg by si mal s dieťaťom vytvoriť priateľský a dôveryhodný vzťah
- dieťa potrebuje cítiť záujem a ochotu pomôcť
- je potrebný individuálny a spravodlivý prístup, podľa nátury dieťaťa
- učiteľ by mal dieťaťu vždy presne vysvetliť, čo má robiť a čo sa od neho v danej chvíli očakáva
- spôsob výučby dieťaťa s ADHD je vyčerpávajúci, no pri správnom vedení prinesie svoje pozitívne ovocie (uľahčí prácu učiteľovi a pomôže žiakovi vzdelávať sa)
Organizácia vyučovania a práce žiaka:
- Odporúča sa vopred určiť základné pravidlá školskej práce a správania a dôsledne ich dodržiavať.
- Je vhodné stanoviť rutinný denný režim a čo najmenej ho modifikovať počas týždňa.
- Žiakovi s poruchami správania pomáha organizovať si prácu na vyučovaní a efektívnejšie zvládať úlohy:
- režim dňa, časový harmonogram aktivít pre daný deň napísaný na vyhradenom viditeľnom mieste v triede
- ak má k dispozícii na lavici počas vyučovania len tie učebné pomôcky, ktoré momentálne potrebuje
- ak má úlohu rozdelenú na viac samostatných jednotiek, ktoré rieši postupne (systémom postupných krokov)
- ak má dlhodobejšie úlohy rozdelené na viac menších úloh s určeným termínom splnenia
- ak má napísanú osnovu učebnej látky, ktorú sa má naučiť
- na určitú dobu pri samostatnej činnosti môže žiak použiť slúchadlá na uši
Špecifické postupy učiteľa na vyučovaní:
- pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy
- v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú zbytočne rozptyľovať
- vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí, vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu
- uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt
- upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania poverením určitými úlohami, napr. rozdávaním pomôcok, písaním kľúčových slov na tabuľu ap.
- požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku, či zadanie úlohy, t. j. presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene, prípadne jeho podstatu alebo znenie otázky
- udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí od žiakov jedného za druhým
- striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, resp.
Špecifické výchovné postupy
Hyperaktívne deti často hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky. Zvyčajne formálne ovládajú zásady spoločensky žiadúceho správania sa, ale majú problémy, keď ich majú v konkrétnej situácii uplatniť. Tieto deti všeobecne majú problémy so sebaovládaním. Konkrétne reedukačné postupy sa preto zameriavajú najmä na nácvik koncentrácie pozornosti, potláčanie impulzívneho správania a tréning vhodných sociálnych stereotypov správania, zručností.
Základom je vytvorenie vzťahu, v ktorom žiak cíti, že učiteľ (alebo iný odborný pracovník) je mu oporou, ktorý mu pomôže a na ktorého sa môže spoľahnúť v preňho záťažových situáciách. Je dobré ak učiteľ dokáže zachovať pokoj, tolerantný postoj aj pri žiakových impulzívnych reakciách a nekľudnom správaní. V priebehu vyučovania niekedy postačuje, ak učiteľ iba urobí dohovorené gesto, ktorým žiakovi signalizuje, že sa má upokojiť a sústrediť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Aktivity pre novorodencov
Je absolútne nevhodné pred ostatnými spolužiakmi napomínať, trestať alebo dokonca ponižovať žiaka za správanie, ktoré je dôsledkom jeho diagnózy. Na druhej strane nadmieru „ochranársky“ a všetko tolerujúci prístup vo výchove žiaka je tiež škodlivý tak preňho ako aj pre ostatných spolužiakov.
Pokiaľ je to možné, učiteľ žiaka zapája aktivít a spoločných činností v rámci vyučovania tak ako ostatných spolužiakov. Ak je žiak vyňatý z triedy napr. pri špeciálnych intervenciách psychológa, liečebného alebo špeciálneho pedagóga, nikdy to nemožno prezentovať v negatívnom zmysle. V priebehu vyučovania sa odporúča špecifickými postupmi trénovať žiakovu pozornosť a sebaovládanie, napríklad:
- po zadaní úlohy alebo otázky učiteľ požiada žiaka, aby odpovedal až po 10 - 20 sekundách, počas ktorých si odpoveď rozmyslí a sústredí sa
- učiteľ učí žiaka rozmýšľať „nahlas“, keď si pripravuje odpoveď, riešenie nejakého problému
- v priebehu vyučovacej hodiny učiteľ určí krátky časový interval na intenzívnu samostatnú prácu, vyžadujúcu koncentrovanú pozornosť. Pri úspešnom zvládnutí úlohy je možné časový interval predlžovať
- časté pozitívne hodnotenie úspechov žiaka, napr. iba úsmevom, pochvalou, pohladením, hviezdičkou aj toho najmenšieho úspechu znamená významné posilnenie utvárania žiadúcich modelov správania
Špecifiká vyučovacieho procesu:
Žiak s poruchou správania (ADD/ADHD) môže byť vzdelávaný:
- v bežnej triede základnej, s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu, s konzultáciou so školským špeciálnym alebo liečebným pedagógom, psychológom, pracovníkmi špeciálno-pedagogickej alebo pedagogicko-psychologickej poradne
- v bežnej triede základnej s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu a s pravidelnou pomocou špeciálneho alebo liečebného pedagóga na vyučovaní, prípadne aj mimo vyučovania
- časť vyučovania v bežnej triede a časť vyučovania v špeciálnej triede, resp. byť na niektorých hodinách individuálne vyučovaný školským špeciálnym pedagógom, ktorý v príprave na vyučovanie spolupracuje s učiteľom
- v špeciálnej triede základnej školy, kde je znížený počet žiakov a vyučujúci špeciálny pedagóg
- v základnej škole pri liečebno-výchovnom sanatóriu
- vo výnimočných prípadoch môže byť na základe lekárskeho odporúčania na určitý čas podľa § 37 školského zákona oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, pričom sa mu podľa § 2 ods. 3 vyhlášky MŠ SSR č. 143/1984 Zb. v znení neskorších predpisov poskytuje individuálne vyučovanie v rozsahu minimálne 2 hodiny týždenne
Vo výchovno-vzdelávacom procese žiaka sa kladie zvýšený dôraz na individuálny prístup s ohľadom na špecifické výchovno-vzdelávacie potreby žiaka.
Prečítajte si tiež: Ako efektívne motivovať deti
Tipy pre rodičov
- rodič by mal pomáhať dieťaťu budovať jeho sebavedomie, oceniť jeho i najmenšiu snahu, dieťa by malo cítiť, že je plnohodnotným členom rodiny
- rodič by sa mal vyhýbať situáciám, za ktoré je možné dieťa potrestať, dieťa má už aj tak dosť problémov a nie je vhodné prehlbovať v ňom pocit neúspechu
- rodič môže dieťa upokojovať a usmerňovať vľúdnym slovom, dotykom alebo objatím
- pri akejkoľvek aktivite je dobré striedať činnosti práce s oddychom a relaxovaním a rozdeliť tak pracovné záležitosti alebo hry na kratšie úseky
- spoločenské hry nie sú pre dieťa vhodné, lepšia je preň individuálna hra, kedy môže naplno rozvíjať svoje schopnosti
- rodičia môžu mať pocit, že výchovu svojho dieťaťa nezvládli, že sú neschopní a môžu sa cítiť menejcenní alebo zúfalí, preto je veľmi dôležité, aby si uvedomili, že zvládať hyperaktívne dieťa nie je jednoduché, vyžaduje si to nesmierne dávku sebaovládania a trpezlivosti, pozitívneho myslenia, vnútorného pokoja a veľa lásky
- okolie rodiny s dieťaťom ADHD si taktiež musí uvedomiť, že rodičia s takýmto dieťaťom potrebujú pomoc
U detí so syndrómom ADHD je zvlášť potrebný trpezlivý a chápavý prístup nielen rodičov a učiteľov, ale i okolia (širšej rodiny, príbuzných, priateľov a pod.). Je potrebné kontaktovať nielen odborníkov, ktorí rodičom pomôžu a poradia ako sa k dieťaťu správať a akým spôsobom s ním pracovať, ale je vhodné kontaktovať i iných rodičov s deťmi so syndrómom ADHD. Rodičia si tak môžu vymieňať cenné rady a majú veľmi dôležitý pocit, že so svojím problémom nie sú sami.