Výživné je pojem, ktorý sa najčastejšie spája s výživou na dieťa. Avšak, vyživovacia povinnosť sa nevzťahuje len na deti. Existuje vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, príspevok na výživu pre rozvedeného manžela alebo manželku, ktorí nie sú schopní sa sami živiť, a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom pre tehotné ženy a nevydaté matky. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty vyživovacej povinnosti, s dôrazom na odporcu pri určení výživného na maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Podľa § 71 zákona o rodine (číslo 36/2005 Z. z.) majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť vzniká automaticky uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd môže na návrh niektorého z nich určiť jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Ak obaja manželia žijú v spoločnej domácnosti a riadne sa svojou prácou pričiňujú o jej životnú úroveň, nie je dôvod zamýšľať sa nad pojmom vyživovacia povinnosť. Problém nastáva, ak jeden z manželov opustí spoločnú domácnosť alebo manželia prestanú spoločne hospodáriť, pričom jeden zarába oveľa viac a vzniká problém so životnou úrovňou toho druhého. V takýchto prípadoch, ak sa manželia nevedia dohodnúť, môže ten druhý požiadať súd o určenie vyživovacej povinnosti.
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach a sú povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. V prípade nedodržiavania týchto vzájomných práv a povinností môže dôjsť k uplatňovaniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti.
Je potrebné rozlišovať jednotlivé životné situácie, ktoré vedú k nepomeru v životnej úrovni manželov. Súd bude brať do úvahy, či jeden z manželov vyvíja snahu a napriek tomu nie je schopný dosiahnuť takú úroveň života ako jeho partner, alebo či je tento nepomer spôsobený jeho konaním, správaním a rozhodnutiami (napríklad holdovaním alkoholu, drogám a podobne). Výživné medzi manželmi nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Súd pri rozhodovaní zohľadní dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
Prečítajte si tiež: Povinnosti rodiča voči dieťaťu
Vyživovacou povinnosťou sú osobné potreby, stravovanie, ošatenie, vzdelanie, kultúra, bývanie a šport. Rozsah vyživovacej povinnosti by mal byť taký, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada aj na starostlivosť o domácnosť.
Určovanie výživného na maloleté dieťa
Pri určení výživného na maloleté dieťa súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 75 zákona č. 25/2006 Z. z.).
Medzi faktory, ktoré súd berie do úvahy, patria:
- Schopnosti rodičov: zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie.
- Možnosti rodičov: pracovný trh a možnosť zamestnať sa.
- Majetkové pomery rodičov: príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), pôžičky, úvery, dlhy.
Súd prihliada aj na to, či sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká.
Podľa ust.§ 62 a nasl. zákona o rodine jasne vyplýva, že "plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Prečítajte si tiež: Výživné dospelého dieťaťa a daňový bonus
Pri určení výšky výživného na maloleté dieťa súd zohľadňuje príjem povinného rodiča. Ustálená rozhodovacia prax súdov hovorí, že výška určeného výživného by mala dosahovať maximálne 20 - 30 % výšky príjmu povinného rodiča. Súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ale zohľadňuje výdavky, ktoré povinný rodič vynakladá na zabezpečenie svojich základných životných potrieb.
Podstatnou skutočnosťou pri určení výšky výživného je výška výdavkov maloletého dieťaťa. Súd má prihliadnuť aj na výdavky maloletého dieťaťa, keďže výživné má zohľadňovať práve jeho potreby a nemá nahrádzať príjem rodiča, ktorému sa bude výživné uhrádzať.
Súd pri určovaní výšky pomerov prihliada aj na to, akým spôsobom sa rodičia podieľajú na starostlivosti o maloleté dieťa a v akom rozsahu túto starostlivosť zabezpečujú. Táto zásada je podstatná najmä v prípade, ak síce nebola súdom určená striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ale styk povinného rodiča s maloletým dieťaťom je tak široký, že je porovnateľný so starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Ani toto pravidlo však nie je absolútne. Podľa zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a teda výkladom tohto ustanovenia zo zákona súd musí zohľadniť výdavky, ktoré povinný rodič musí vynakladať na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Výšku týchto výdavkov, a takisto výšku ostatných výdavkov povinného rodiča v rámci súdneho konania treba zdokladovať, pričom samozrejme, netreba dokladovať výdavky na stravu, oblečenie a obuv, výdavky na cestovné a podobne, a teda výdavky, ktorých preukázanie nie je možné, prípadne je spojené so značnými ťažkosťami.
Zmena výšky výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Zmena pomerov môže zahŕňať zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa
Výživné pre rozvedeného manžela
Podľa § 72 zákona o rodine môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, požiadať súd o príspevok na výživu od bývalého manžela. Súd pri určení rozsahu príspevku prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, pričom túto dobu je možné výnimočne predĺžiť, ak sú na to objektívne dôvody. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Príspevok pre nevydatú matku
Zákon priznáva príspevok aj nevydanej matke. Otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu matky primerane a prispievať na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Doba, počas ktorej je otec dieťaťa povinný prispievať matke dieťaťa, je stanovená na dva roky.