Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je zakotvená v zákone o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) a má za cieľ zabezpečiť deťom primerané podmienky pre ich vývoj a život.
Základné aspekty vyživovacej povinnosti
Trvanie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Veková hranica 18 rokov dieťaťa preto sama osebe nemá z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu osobitný význam. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť, ale musí reálne aj schopné byť sa živiť. Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Rozsah vyživovacej povinnosti
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd prihliada napr. na príjmy, majetok, zdravotný stav, vzdelanie a pod.
Určenie výživného súdom
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, rozhodne o ňom súd. Výživné plnoletého dieťaťa voči rodičovi súd upraví len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Ak ide o maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.
Zmena výšky výživného
Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Prečítajte si tiež: Povinnosti rodičov pri prevoze novorodenca
Riešenie sporov o výživné
Miestna a vecná príslušnosť súdu
Miestna príslušnosť je vymedzená v § 3 CMP. Vecná príslušnosť čerpá svoj základ v § 12 CSP. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Vo všeobecnosti je na konanie príslušný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), t.j. princíp miestnej príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu. Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje. Táto zásada je v osobitných prípadoch prelomená; ide o špecifické prípady, ktoré výslovne ustanovuje CMP. Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko (tzv. výlučná miestna príslušnosť podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.).
Návrh na súd
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).
Dôkazy
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 4 730 Sk.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe sa dlhodobo špecializuje na rodinné právo a ponúka klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vyživovacia povinnosť a plnoletosť dieťaťa
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň kedy si preberie diplom či výučný list nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.
Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. zlomeniny, je nutné vyčkať na vyliečenie a zrušenie vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy až po vyliečení a schopnosti dieťaťa zamestnať sa.
Dobré mravy a vyživovacia povinnosť
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Kedy je nevyhnutné podať návrh na súd? Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Ako zistiť, či dieťa je schopné sa samé živiť?
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Dohoda o zrušení výživného
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Obsah návrhu na zrušenie výživného
Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. emailovú adresu.
Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
Uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktoré viedli k podaniu návrhu na zrušenie výživného, t.j. skutočnosť, že dieťa ukončilo štúdium, zamestnalo sa, uzavrelo manželstvo a je schopné sa samé živiť.
K návrhu je potrebné priložiť najmä:
a) rodný list mal. dieťaťa,b) doklad o ukončení štúdia,c) pracovnú zmluvu a iné doklady.
Priebeh konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Dokedy platiť výživné?
Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na výživnom
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Alternatívne riešenia sporov o výživné
Mediácia
Je vhodné požiadať aj o mediáciu, ktorá môže pomôcť nájsť kompromisné riešenie.
Neplnenie vyživovacej povinnosti
Trestný čin zanedbania povinnej výživy
Zanedbanie povinnej výživy je trestný čin podľa § 207 Trestného zákona. Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu. Ak obvinený aj po oznámení vznesenia obvinenia naďalej neplatí výživné, ide o pokračovanie neplnenia vyživovacej povinnosti až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu (§ 122 ods. 13 Tr. zák.), pričom trestnosť činu spočíva v udržiavaní protiprávneho stavu neplnením vyživovacej povinnosti. Hranicu oddeľujúcu jeden skutok od druhého teda netvorí oznámenie uznesenia o vznesení obvinenia (ako v prípade iných trestných činov), ale až vyhlásenie rozsudku súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu.
Náhradné výživné
Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.
Podmienky poskytnutia náhradného výživného:
a) neplatenie výživného v plnej výške povinnou osobou najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou počas najmenej troch mesiacov, t. j. exekúcia je neúspešná,b) príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.
Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vo výške 3 281,40 Sk mesačne.
Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp. dôchodkov.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j. súrodencov, bratrancov, sesterníc a pod. Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí. Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších príbuzných.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a rozvedenými manželmi
Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela. Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň, po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu. Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Príspevok na výživu nevydatej matke
Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Rodičovská dohoda
Ak sa rodičia dohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, túto dohodu je vhodné nechať schváliť súdom, pretože v opačnom prípade je nevykonateľná. Návrh na schválenie dohody súdom nemusí byť komplikovane formulovaný. Je dôležité, tak ako som uviedol vyššie: označenie rodičov, dieťaťa, uvedenie výšky príjmu rodičov, to ako ste sa dohodli a to čo žiadate schváliť, t.j. petit návrhu.