Alfred Adler, významný psychiater a zakladateľ individuálnej psychológie, zdôrazňoval dôležitosť výchovy a jej vplyv na vývoj osobnosti dieťaťa. Jeho teórie, ktoré sú dodnes relevantné, sa zameriavajú na pochopenie pocitu menejcennosti, ktorý môže viesť k neposlušnosti a problémovému správaniu. Adler bol striktne proti rozmaznávaniu a zanedbávaniu, pričom oba tieto prístupy považoval za škodlivé pre zdravý vývoj osobnosti.
Adlerov pohľad na výchovu: Rovnováha medzi rešpektom a hranicami
Podľa Adlera je základom zdravého vývoja dieťaťa pocit spolupatričnosti a rovnocennosti v rodine. Dieťa sa musí cítiť ako cenená súčasť rodiny, kde má svoje práva a povinnosti. Rozmaznávanie a zanedbávanie sú dva extrémy, ktoré vedú k vývoju nezdravej osobnosti.
Pocit menejcennosti ako hnací motor
Adler tvrdil, že deti sa rodia s pocitom menejcennosti, ktorý sa snažia prekonávať počas celého detstva. Ak sa im to nepodarí, môžu si tento pocit kompenzovať rôznymi spôsobmi, čo môže viesť k neurózam a depresiám. V dospelosti sa to môže prejaviť ako vyžadovanie dokonalosti a snaha o dosiahnutie nerealistických cieľov.
Rozmaznávanie: Cesta k závislosti a neschopnosti
Rozmaznávané dieťa sa nenaučí samostatne riešiť problémy, byť sebestačné a veriť vo svoje schopnosti. Rodič, ktorý neustále zasahuje, rieši problémy za dieťa a chráni ho pred negatívnymi skúsenosťami, vytvára závislú osobu, ktorá sa necíti kompetentná zvládnuť svoj život. Dieťa sa naučí veľmi rýchlo využívať túto situáciu a stáva sa závislým. Nikdy sa nebude cítiť kompetentné a dostatočne podporené, aby malo vieru, že svoj život zvládne.
Zanedbávanie: Potláčanie emócií a strata sebahodnoty
Naopak, zanedbávané dieťa sa nenaučí vyjadrovať svoje pocity a myšlienky. Rodičia ho nepodporujú a nedávajú mu pocítiť, že na jeho potrebách záleží. Dieťa sa naučí, že jeho pocity a priania nie sú dôležité, čo vedie k vývoju osobnosti, ktorá sa snaží vyhovieť ostatným (tzv. "people pleaser") v snahe byť ocenené. Zanedbané dieťa sa naučí, že jeho pocity a priania nie sú dôležité a namiesto zdravej osobnosti si vyvinie osobnosť tzv. people pleaser=človek so silnou potrebou plniť priania ostatných a zavďačiť sa im v snahe byť ocenené.
Prečítajte si tiež: Zisťovanie tehotenstva pred menštruáciou
Výchova cukru a biča: Prekonaný a neefektívny prístup
Adler kritizoval výchovu založenú na trestoch a odmenách. Dieťa sa naučí, že na odmenu má nárok a začne ju vyžadovať zakaždým, aj keď si ju nezaslúži. Ak mu ju rodič odoprie, dieťa sa zatne a odmietne spolupracovať. Trest vyvoláva pocit viny a strach, čo môže mať dlhodobé negatívne následky na psychiku dieťaťa.
Neposlušnosť ako volanie o pomoc
Adler upozorňoval, že neposlušné dieťa je dieťa, ktoré stratilo odvahu. Za jeho správaním sa skrýva pocit menejcennosti a snaha dosiahnuť pocit spolupatričnosti a významnosti. Dieťa sa snaží cítiť ako právoplatná súčasť rodiny, na ktorej záleží. Ak sa mu to nedarí, začne vyvádzať a jeho správanie vykazuje negatívne prvky.
Formy neposlušného správania
- Vyžadovanie pozornosti: Dieťa vyvádza, správa sa neadekvátne alebo dáva príkazy, aby si získalo pozornosť.
- Mocenské boje: Dieťa sa zapája do konfliktov s rodičmi v snahe udržať si moc.
- Pomsta: Dieťa sa rodičom pomstí tým, že odmietne jesť, hádže jedlo po stene, neurobí si úlohy, neuprace, ublíži sebe alebo súrodencovi.
- Bezmocnosť: Dieťa sa cíti bezmocné, čo sa môže vyvinúť v apatiu, depresiu a sebadeštruktívne správanie.
Ako reagovať na neposlušnosť
Adler radil, aby sme na deti netlačili a nenútili ich meniť svoje správanie. Namiesto toho ich máme podporovať a pomáhať im, aby sa cítili cenené, výnimočné a kompetentné.
Rodičovské ciele podľa Adlera
Adler definoval niekoľko kľúčových cieľov výchovy, ktoré vedú k rozvoju zdravej a vyrovnanej osobnosti.
Odvaha k nedokonalosti
Zdravý človek si uvedomuje, že chybovať je ľudské a má odvahu byť nedokonalý. Rodičia by mali deťom umožniť robiť chyby a poukazovať na následky ich správania. Prirodzené a logické dôsledky správania umožňujú dieťaťu pochopiť a upraviť svoje správanie. Učte deti byť odvážne natoľko, aby sa nebáli svojej nedokonalosti a na chyby nazerali ako míľniky vývoja a učenia.
Prečítajte si tiež: Ako skoro ukáže test tehotenstvo?
Spojenie cez rešpekt a rovnosť
Je dôležité vytvoriť si s deťmi spojenie cez rešpekt a rovnosť. Deti musia vedieť, že sú nedielnou a dôležitou súčasťou rodiny. Zapájajte ich do chodu domácnosti, nech majú svoje povinnosti, ale aj práva. Musia cítiť, že do rodiny patria, sú vypočuté, majú svoj hlas a vážnosť.
Pocit kompetencie
Deti sa musia cítiť kompetentné. Nerobte za dieťa nič, čo už zvládne samé, podporujte ho v samostatnosti a neriešte problémy za neho. Namiesto toho ho učte, aby premýšľalo samé za seba, podporte ho v prichádzaní na riešenia svojich problémov, avšak buďte mu láskavou oporou. Ukážte mu dôsledky jeho činov a dopad jeho správania a emócií nielen na iných, ale aj na neho samé.
Istota a stabilita
Pocit istoty je základná potreba, vďaka ktorej cítime stabilitu. Ak deti naučíte, že chybovať je ľudské, ale že sú kompetentné, aby prekonali všemožné nástrahy, nadobudnú istotu, že to skutočne zvládnu.
Ako rozpoznať rozmaznané dieťa
Rozmaznané dieťa sa správa sebecky, nedospelo a očakáva, že všetko sa bude točiť okolo neho. Psychologička Michele Borba tvrdí, že rozmaznané deti očakávajú, že všetko sa musí podriadiť ich potrebám, prianiam, pocitom, a všetci ostatní sú druhoradí.
Znaky rozmaznaného dieťaťa
- Záchvaty hnevu, keď nedostane to, čo chce: Ak je dieťa staršie a školou povinné, záchvaty hnevu sú manipulácia, prostredníctvom ktorej si vydupáva to, čo mu bolo odopreté.
- Neschopnosť vysporiadať sa s domácimi prácami: Dieťa sa nenaučí starať o domácnosť a očakáva, že rodič urobí všetko za neho.
- Vyžadovanie všetkého voľného času rodičov: Dieťa sa cíti ako centrum vesmíru a očakáva, že sa mu rodičia budú venovať neustále.
- Časté sťažnosti na nudu: Dieťa sa nenaučilo snažiť v niečom vyniknúť a nemá trpezlivosť venovať sa záľubám.
- Problémy s rovesníkmi: Dieťa sa nenaučilo brať do úvahy potreby druhých a chýba mu empatia.
- Neznáša súťaženie: Dieťa sa vyhýba súťažiam, pretože sa bojí, že nebude najlepšie.
- Nízka sebadôvera: Dieťa nemalo príležitosť vybudovať si pocit kompetencie a neverí si.
- Rozpráva sa s rodičmi ako s kamarátmi: Dieťa nevníma rodičov ako autoritu a manipuluje s nimi.
- Vyžaduje špeciálne zaobchádzanie: Dieťa si vymýšľa vlastné pravidlá a trvá na ich dodržiavaní.
- Vždy si pýta viac: Dieťaťu nikdy nie je dosť a berie ostatným.
Ako odučiť dieťa od rozmaznanosti
Rozmaznanosť je naučené správanie, ktoré sa dá odučiť. Klinická psychologička Laura Merkham hovorí: „Deti konajú ako ich učíme konať. Pokiaľ sme boli príliš mäkkí a nenastavili limity, dieťa nebude zvyknuté prispôsobiť sa hraniciam.“
Prečítajte si tiež: Strešný nosič Aguri Prestige pre náročných
Kroky k náprave
- Nechajte dieťa plakať a hnevať sa, ale neustupujte: Použite empatiu, zároveň však držte pevne stanovené limity a pravidlá.
- Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že nie vždy dostane to, čo chce.
- Nenechajte dieťa vyhrať: Ak bolo zvyknuté, že vytrvalým mrnčaním, plačom a záchvatmi dostane čo chce, musí naraziť na pevnosť a neústupnosť rodiča aby sa poučilo a odnaučilo rozmaznaným manierom.
- Stanovte hranice a limity s empatiou a porozumením: Na dieťa sa vzťahujú povinnosti, ale aj práva.
- Pamätajte si, že deti akceptujú limity lepšie, ak cítia láskyplné spojenie s rodičom: Budujte vzťah založený na dôvere a rešpekte.
- Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte: Zamerajte sa na nemateriálne hodnoty.
- Učte deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých: Rozvíjajte empatiu.
- Nepodriaďujte všetko dieťaťu: Vyjadrujte sa a konajte v rodine spôsobom, aby dieťa pocítilo dôležitosť každého člena rodiny.
- Pamätajte si, dieťa lepšie reaguje na podporu, nie trest: Zamerajte sa na pozitívne posilňovanie žiaduceho správania.
tags: #test #rozmaznane #dieta