Očkovanie je dôležitou súčasťou prevencie proti mnohým závažným ochoreniam, ktoré môžu mať u detí ťažký priebeh a spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Na Slovensku sa detská populácia povinne očkuje proti desiatim ochoreniam, medzi ktoré patria aj osýpky, mumps a ružienka. Očkovanie proti týmto chorobám sa vykonáva kombinovanou vakcínou MMR (osýpky, mumps, ružienka). Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu a chrániť deti protilátkami vytvorenými po očkovaní. Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu 95 percent, čo je úroveň, ktorá nezabezpečuje kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. K poklesu mohli prispieť obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania.
Čo sú osýpky, mumps a ružienka?
- Osýpky (morbilli): Vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje malými vyrážkami po celom tele, horúčkou, nádchou, kašľom a uplakaným výrazom tváre. Komplikácie zahŕňajú zápal stredného ucha, zápal pľúc a zápal mozgu. Osýpky sa šíria vzdušnou cestou dychom, kašľom a kýchaním.
- Príušnice (mumps, parotitída): Ochorenie spôsobované vírusom, ktoré sa prejavuje zápalom slinných žliaz. Chorému opuchnú líca, príušná sánková oblasť a časť krku. Opuch trvá zvyčajne týždeň a je spojený s horúčkou a bolesťami hlavy. Komplikácie zahŕňajú zápal mozgových blán, zápal podžalúdkovej žľazy a pohlavných žliaz u chlapcov. Následkom mumpsu môže byť hluchota.
- Ružienka (rubeola): Mierne ochorenie spôsobované vírusom. Príznakom je o málo zvýšená teplota, vyrážky na tvári a krku, zdurenie lymfatických uzlín v zadnej časti krku. Ružienka sa šíri vzduchom, vydychovaním, kýchaním a kašľom od chorých osôb. Samotné ochorenie nie je závažné, predstavuje však veľké nebezpečenstvo pre tehotné ženy a ich nenarodené deti.
Vakcína MMR: Zloženie a účinnosť
Na Slovensku sa očkuje vakcínou MMR, ktorá obsahuje tri zložky: očkovaciu látku proti osýpkam (morbilli), príušniciam (mumps) a ružienke (rubeola). Všetky zložky vakcíny dostáva dieťa v jednom vpichu. MMR je živá vakcína, obsahuje vírusy osýpok, príušníc a ružienky, ktoré sú oslabené, a teda nespôsobujú ochorenie. Prevažná väčšina detí, viac ako 95 %, po očkovaní získava imunitu, ktorá ich chráni celý život. Očkuje sa dvoma dávkami vakcíny. Prvá sa pichá v 15. mesiaci života a druhá v 11. roku života.
Kontraindikácie očkovania MMR
Podobne ako pri iných očkovaniach, vakcináciu MMR je potrebné odložiť pri akútnom ochorení s horúčkou. Prítomnosť miernej infekcie však nie je kontraindikáciou očkovania. Očkovanie MMR je kontraindikované pre osoby so známou závažnou alergiou na neomycín alebo na inú zložku vakcíny. Očkovacia látka MMR sa nesmie podávať deťom s poruchou imunity, kde je potlačená imunitná odpoveď. Platí to pre vrodené a aj získané imunodeficientné stavy.
Možné reakcie po očkovaní MMR
Po očkovaní vakcínou MMR sa u časti detí môže objaviť slabý výsyp vyrážok a zvýšená teplota. Tieto reakcie sa začínajú 1 až 2 týždne po očkovaní a zvyčajne trvajú 1 až 3 dni. Asi u každého siedmeho očkovaného dochádza k zdureniu lymfatických uzlín. Zriedkavo môže dôjsť k bolestivosti a obmedzeniu hybnosti kĺbov, stav trvá niekoľko dní. Opisované sú kŕče zapríčinené horúčkou - febrilné kŕče, ktoré sa môžu objaviť 1 až 2 týždne po očkovaní.
Z administratívnej kontroly očkovania k 31. augustu 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, keď sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade. Úmrtie v súvislosti s očkovaním sa nezaznamenalo.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Časový odstup reakcií po očkovaní
Dôležité je sledovať nielen samotnú reakciu, ale aj jej časový odstup od očkovania. V prípade MMR vakcíny (proti osýpkam, mumpsu a rubeole) sa reakcia objavuje až s odstupom približne týždňa. Reakcia objavujúca sa v deň očkovania v tomto prípade normálna nie je. Podobne je to aj s horúčkou.
- Osýpková vakcína (časť MMR vakcíny): Okrem horúčky sa u 5 % detí môžu vyskytnúť vyrážky. Pozor však, táto reakcia sa vyskytuje 6-12 dní po podaní vakcíny. Horúčka do 39,5 °C sa objaví u zhruba 10 % detí a trvá 2-3 dni. Vyrážky nie sú nákazlivé a dieťa môže ísť medzi iné deti. Normálne sú vyrážky ružové, prevažne sa vyskytujú na trupe. Lekársku pomoc vyhľadajte, ak sú vyrážky krvavočervenej farby a trvajú dlhšie ako 3 dni.
- Mumps: Tri až štyri týždne po injekcii môže vakcína proti mumpsu spôsobiť u niektorých detí príznaky podobné mumpsu (horúčka a opuchnuté žľazy).
- Ružienka: Vakcína proti ružienke môže spôsobiť krátku vyrážku a prípadne mierne zvýšenú teplotu, najčastejšie okolo 12 až 14 dní po injekcii.
Bežné reakcie a kedy vyhľadať lekára
Medzi bežné reakcie sa radí aj mierna únava, plačlivosť a nepokojnejší spánok. Obyčajne sú spôsobené bolesťou v mieste vpichu. Občas môže dieťatku menej chutiť jesť a môže byť menej aktívne, než obyčajne. Normálne reakcie odoznejú do 2-3 dní. Pri bežných reakciách nie je nutné navštíviť lekára, hoci je vhodné to pri najbližšej návšteve aspoň spomenúť.
Ako zmierniť nežiaduce účinky po očkovaní?
- Použite lokálne anestetikum: EMLA krém či náplasť - aplikujte 30 minút pred očkovaním na miesto, kde bude dieťa očkované.
- Chladivá náplasť: Prineste si so sebou k lekárovi chladivú náplasť, ktorú dieťatku nalepíte na miesto vpichu hneď po zaočkovaní. Výnimku tvorí MMR očkovanie, kde sa reakcia môže objaviť až po 7.-10. dni.
- Sledovanie reakcií: Všetky tieto reakcie by mali do 48 hodín odznieť. Na mieste vpichu sa môže objaviť aj malá hrčka - zatvrdnutie, ktoré môže byť prítomné až 4-6 týždňov a vymizne samé.
- Teplota: Teplota po očkovaní presahuje hranicu 39 °C len zriedkavo a netrvá dlhšie ako 48 hodín.
- Synkopa: K ostatným celkovým reakciám na očkovanie možno zaradiť stratu vedomia (synkopa), ktorá je prítomná bezprostredne po alebo aj pred vpichom ihly - ide o psychogénnu odpoveď organizmu.
Obavy rodičov a vyvrátenie mýtov
Rodičia majú často obavy z očkovania a jeho možných vedľajších účinkov. Najčastejšie sa stretávame s obavami rodičov z nežiaducich účinkov vakcín a z ich zloženia. Objasnila, že je to i strach z poškodenia zdravia dieťaťa, či z rozvoja chronických ochorení, ktoré sú nesprávne pripisované očkovaniu. Tieto negatívne postoje sú generované najmä výmenou mylných, vedecky nepodložených informácií o vakcinácii na diskusných fórach sociálnych sietí či priamo medzi rodičmi.
Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že vakcína MMR spôsobuje autizmus. Vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus, neexistujú. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Ďalšou obavou rodičov je prítomnosť hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole na národnej aj medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Pri podaní vakcíny nedochádza k intoxikácii organizmu hliníkom.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Znížená zaočkovanosť a jej dôsledky
Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu 95 percent. Nedosahuje tak úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. Nízkou úrovňou očkovania klesá kolektívna imunita, osýpky sa môžu začať šíriť a spôsobovať lokálne epidémie. Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť a môžu zbytočne ochorieť neočkované deti.
K poklesu zaočkovanosti mohli prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou COVID-19 či celosvetovo rastúca váhavosť v očkovanie, prípadne obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania. Deti mohli byť opakovane infikované vírusom SARS-CoV-2, čo mohlo spôsobiť, že sa rodičia s deťmi na očkovanie nedostavili z dôvodu choroby. Zavážiť mohli i obavy zo závažnejších vedľajších účinkov po povinnom očkovaní, ak bolo dieťa ochoreniu COVID-19 vystavené.
Poradne očkovania a dôležitosť informovanosti
Ak máte akékoľvek otázky alebo pochybnosti ohľadom očkovania, neváhajte sa obrátiť na poradne očkovania zriadené na všetkých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odborní pracovníci z oblasti epidemiológie vám radi poskytnú osobné bezplatné konzultácie. Význam očkovania, ako aj riziko, ktoré hrozí dieťaťu v prípade, že nebude očkované, vám vysvetlí aj očkujúci lekár.
Úrad verejného zdravotníctva SR pokračuje v edukačných aktivitách na zvýšenie povedomia o dôležitosti očkovania, či už formou komunikačných kampaní alebo prostredníctvom zintenzívnenia činnosti poradní očkovania. Uvedomujeme si, že rodičia vnímajú očkovanie citlivo, chcú svoje deti chrániť a chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh povinného očkovania.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti