Mravná výchova detí je komplexný proces, ktorý zahŕňa formovanie charakteru, postojov a hodnôt dieťaťa. Výchova detí je odrazom rodičov, ale ovplyvňuje ich prostredie, v ktorom sa pohybujú. Cieľom je pripraviť ich na život v spoločnosti a naučiť ich správnym návykom. Tento článok sa zaoberá významom mravnej výchovy, jej cieľmi, metódami a úlohou rodiny a školy v tomto procese.
Význam správnej výchovy
Správna mravná, pracovná, citová a rodičovská výchova zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní osobnosti žiaka. Z teoreticko-praktického hľadiska sa obsah výchovy člení na jednotlivé čiastkové výchovy, ako sú rozumová, mravná, estetická, telesná, citová, pohlavná, ekologická, právna, zdravotná a podobne. Tieto súčasti sa navzájom prelínajú a výchovné pôsobenie musí obsiahnuť rozvoj osobnosti ako jednotného celku.
Mravná výchova: Základné princípy a ciele
Mravná výchova je špeciálna cieľavedomá činnosť rodičov, učiteľov a vychovávateľov, ktorá smeruje k utváraniu charakteristických rysov žiaka v procese osvojovania si noriem a pravidiel správania sa. Preniká celou výchovou, telesnou i duševnou, a rozširuje sa nielen na poučenie o dobre a zle, ale aj na citové pôsobenie. Mravné vedomie charakterizujú štyri faktory:
- Obsah: Vzťah človeka k sebe a k iným, pravidlá ukazujúce, čo človek môže a čo nie.
- Pôvod: Morálka vznikla z potreby zladiť správanie jednotlivca so spoločenskou skupinou.
- Povaha: Mravné správanie závisí od príslušnosti k sociálnej skupine a funkcie v spoločnosti.
- Zdôvodnenie: Každé morálne správanie je zdôvodnené.
Základným cieľom mravnej výchovy je autonómna mravná osobnosť, dobrovoľne a samostatne mravne žijúca. Medzi čiastkové ciele a úlohy patria:
- Utváranie humánnych vzťahov a postojov: K iným ľuďom, k sebe samému, k prírode a spoločnosti. Súvisí s citovou výchovou a rozvojom spoločenských a humánnych citov.
- Výchova vzťahu k práci: Každý jednotlivec má byť tvorcom hmotných a duchovných hodnôt. Pozitívny vzťah k práci sa prejavuje v svedomitosti, zodpovednosti a pracovitosti.
- Výchova mravného svedomia: Svedomie je akt sebahodnotenia a posudzovania vlastných skutkov. Je kritériom vzťahu človeka k iným ľuďom, k sebe samému a k okoliu.
- Výchova mravných návykov a zvykov.
- Osvojenie si noriem a pravidiel disciplíny: Jedinec ich musí rešpektovať v záujme poriadku.
- Osvojenie si všeľudsky platných morálnych noriem a pravidiel: Vyjadrujú vzťah k rodičom, úctu k žene, usporiadaný pohlavný život, ochranu ľudského života a majetku.
Súbor mravných vlastností tvorí mravnú osobnosť. Kritériom mravnosti je správanie sa človeka, jeho činy a skutky. Obsahom mravnej výchovy sú autonómne (človek si sám stanovuje princípy) a heteronómne zásady (princípy stanovené okolím).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Druhy morálky
Existujú rôzne druhy morálky, ktoré ovplyvňujú správanie a hodnoty jednotlivcov:
- Morálka hedonizmu: Telesný pôžitok za akúkoľvek cenu.
- Morálka duševného blaha: Uznanie, chvála, radosť z poznania, spoločenské poslanie.
- Morálka prospechu: Zameraná iba na vlastný prospech.
- Morálka pesimizmu/optimizmu.
- Morálka egoizmu/altruizmu.
Mravné princípy určujú hlavný smer morálky v každej spoločnosti a mravné kategórie zahŕňajú blaho, šťastie, dobro a zlo.
Pracovná výchova: Dôležitosť a úlohy
V rámci pracovnej výchovy sa majú jedincovi poskytnúť vedomosti a zručnosti, ktoré sú predpokladom tvorivej pracovnej činnosti, a vychovať pozitívny vzťah k práci a charakterové vlastnosti, ktoré ovplyvnia profesijnú voľbu. Žiaci si osvojujú odborné vedomosti a všeobecné pracovné zručnosti. Medzi najnáročnejšie úlohy pracovnej výchovy patria:
- Vytvárať trvalý pozitívny vzťah k práci a poskytnúť všeobecné výrobné vedomosti, zručnosti a návyky.
- Vytvárať vzťah k vytvoreným duchovným i materiálnym hodnotám.
- Eliminovať prejavy neúcty, agresivity a vandalizmu.
- Oboznámiť s rôznymi druhmi pracovného materiálu a základnými pracovnými nástrojmi.
- Vytvárať vzťah k modernej technike a možnostiam jej využitia.
- Rozvíjať technicko-pracovnú výchovu a spájať ju s odborným vzdelaním.
Pri vytváraní mravného vzťahu k práci hrá dôležitú úlohu rodina. Dieťa by malo plniť primerané požiadavky a úlohy, ktoré sú mu zverené. Pracovná výchova na základných školách sa realizuje ako pracovné vyučovanie a na stredných školách prostredníctvom praktického vyučovania a rôznych druhov praxe. Má byť súčasťou komplexného utvárania osobnosti človeka.
Citová výchova: Rozvoj a význam
City sú významným aktivizujúcim činiteľom v konaní a správaní človeka. Sú priamo pohnútkou pre určitý čin a reprezentujú humánnosť človeka. Charakter človeka je výrazne determinovaný jeho citovým životom, preto je citová výchova nevyhnutná. Základné úlohy citovej výchovy sú:
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
- Viesť žiakov k prežívaniu kladných podnetov z okolia a prostredia.
- Usmerňovať citovú orientáciu na pozitívne mravné, estetické a kultúrne hodnoty.
- Zamerať sa na vyššie city spoločenské a mravné, ako sú intelektuálne, estetické, etické a sociálne city.
- Využívať predovšetkým kladné city - radosť, veselosť - ktoré ovplyvňujú vývin pozitívne.
- Venovať zvýšenú pozornosť deťom, ktorých rodinné prostredie je chudobné na citové prejavy.
Z hľadiska citového rozvoja je najdôležitejšie obdobie predškolského veku. U detí je citový prejav intenzívny a prudký, často sa striedajú protichodné city. Pre citový rozvoj je dôležitý osobný príklad rodičov a učiteľov. Nedostatky v citovej výchove sa prejavujú u dospievajúcej mládeže negatívnymi prejavmi ako agresivita a vandalizmus. Citová výchova je dôležitým prostriedkom humanizácie človeka a jeho prístupu k svetu.
Rodičovská výchova: Typy a vplyv
Základom prvotnej adaptácie dieťaťa v prostredí zdravej rodiny je jeho citová väzba na rodičov, ktorá mu umožňuje identifikovať sa s ich sociálnymi postojmi. Rodičovská výchova a jej typy:
- Autoritatívna: Rodičia presadzujú svoje názory, dieťa je pasívne alebo agresívne.
- Nekompromisná: Prísne požiadavky na dieťa bez výnimiek, nerešpektovanie osobnosti dieťaťa.
- Brutálna: Bezohľadné výchovné metódy, správanie dieťaťa sa hodnotí vždy negatívne.
- Liberálna: Dieťa je stredobodom pozornosti, určuje si, čo má robiť a čo nie. Je sebecké a egoistické.
- Kverulantská: Rodičia prijímajú informácie len zo strany dieťaťa, ospravedlňujú svoje dieťa bez konzultácie s učiteľom.
- Demobilizujúca: Nemobilizácia dieťaťa k štúdiu, nepodporovanie k aktivite.
- Demokratická: Láska v rodine, prejavenie dôvery, zásada primeranosti.
- Patologická: Výchova v rodine alkoholikom, neurotikom.
- Laxná: Nezáujem rodičov o deti, každý sa stará len o seba.
- Repultívna: Odmietnutie dieťaťa, ktoré vyvoláva u rodičov pocit zatrpknutosti.
Podľa Makarenka a Kovaiena existujú tri základné typy rodinnej výchovy: priveľmi liberálny, neúmerne autoritatívny a stredný typ. Stredný typ, kde rodičia citlivo pristupujú k požiadavkám a prejavujú náklonnosť, ale sú aj primerane nároční, má pozitívne výchovné výsledky.
Poznať vzťahy v rodine žiaka má veľký význam pre školu, pretože tu môžu tkvieť hlavné príčiny neadekvátneho správania žiaka.
Modely výchovy podľa Koželiho
Koželiho rozdelil modely výchovy podľa rodičovských citov na:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Teplá rodinná atmosféra:
- Harmonická výchova.
- Liberálna výchova - dieťa nie je dosť pobádané.
- Ctižiadostivá výchova - nedostatok pružnosti vo výchove.
- Nadmerne ochranná výchova - láska k dieťaťu, ktorá ho uzatvára do klietky rodičov.
Chladná rodinná atmosféra:
- Chladný demokratický typ výchovy - rodičia zaobchádzajú s deťmi ako s dospelými.
- Zanedbávajúca výchova - osamotené dieťa, sklon správať sa agresívne.
- Drilová výchova - železná disciplína, dieťa je uzavreté.
- Disharmonická výchova - málo lásky, nejasné pravidlá.
Neexistuje čistý typ výchovy. Výchovno-vzdelávací cieľ je posilňovať prosociálne cítenie a rozvíjať pozitívny vývin citových procesov.
Poruchy správania a možnosti intervencie
Poruchy správania sú charakterizované opakovaným agresívnym a vzdorovitým správaním, ktorým dieťa porušuje sociálne a právne normy. Škola môže dieťaťu pomôcť stretnutiami so školským psychológom, špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, s podporou výchovného poradcu či koordinátora prevencie. Aktivity na upokojenie detí, rozvíjanie sebakontroly, emocionálneho cítenia a verbálneho i neverbálneho vyjadrovania sa sú nesmierne dôležité pre deti s poruchami správania.
Príklady aktivít:
- Hľadanie obrázkov rôznych farieb rozstrihaných na niekoľko častí a ich skladanie.
- Analýza hodnotového stromu, kde dieťa rozpráva o svojich hodnotách a vlastnostiach.
- Výroba megafónu a vykričanie nahromadenej zlosti.
- Predvádzanie emócií mimikou.
Mravná výchova v kontexte vzdelávania
V literatúre z oblasti teórie výchovy sa zdôrazňuje význam procesuálnej stránky mravnej výchovy mládeže, ktorá kryje so vzdelaním jedinca a jeho svetonázorom, mravným presvedčením a formovaním mravných návykov a zvykov. Dôležitú skupinu mravných vlastností predstavujú konkrétne návyky a zvyky.
Zložky výchovy a ich úlohy
Výchova má niekoľko hlavných zložiek, z ktorých každá má svoje špecifické úlohy:
- Rozumová výchova: Rozvoj zmyslového poznania, myslenia a reči, praktickej činnosti žiakov.
- Mravná (etická) výchova: Utváranie vzťahov k sebe samému, ku spoločnosti a prírode, rozvoj humánnych vzťahov, tolerancie a kladných spoločensko-povahových vlastností.
- Estetická výchova: Priblíženie krásy každodenného života, rozvoj estetického cítenia a vnímania umenia.
- Pracovná výchova: Získanie vedomostí, zručností a návykov z pracovnej činnosti, rozvoj vzťahu k práci.
- Telesná výchova: Upevňovanie zdravia, rozvoj vôľových a charakterových vlastností.
Rozumová výchova: Ciele a prostriedky
Hlavnou úlohou rozumovej výchovy je odovzdať žiakom základné informácie o vývine prírody a ľudskej spoločnosti. Na základe vedomostí sa u žiakov vytvárajú zručnosti a návyky, ktoré predstavujú využívanie vedomostí v praktickom živote. Súčasťou poznávacej činnosti človeka je myslenie, ktoré umožňuje získavať dokonalejšie vedomosti. Rozumová výchova sa realizuje pomocou vyučovania a učenia.
Mravná (etická) výchova: Rozvoj osobnosti
V mravnej výchove si jedinec utvára vzťahy k sebe samému, ku spoločnosti a prírode. Etika je teóriou morálky, ktorá predstavuje súhrn noriem a zásad, ktoré vylučuje spoločnosť v súlade s jej optimálnym rozvojom. Vývoj mravnej osobnosti je zložitý proces, ktorý sa dotýka všetkých sfér osobnosti. Primárnu úlohu v tomto procese majú city a emócie.
Estetická výchova: Vnímanie krásy
Cieľom estetickej výchovy pre život v rodine je kultúrne vyspelá osobnosť s estetickým vkusom, s pozitívnym vzťahom k estetickým predmetom, schopná vnímať krásu a aktívne sa zúčastňovať na jej vytváraní v manželskom a rodinnom živote. Estetická výchova má bohatú citovú odozvu. Ovplyvňuje nielen city estetické, ale aj mravné. Dotýka sa celej osobnosti. Ovplyvňuje vzťahy človeka k ľuďom, prírode, k sebe.
Výchova v rodine: Dôležité aspekty
Túžbou každého rodiča je vychovať svoje deti čo najlepšie. Deti sa nevychovávajú len v rodinnom prostredí, ale aj školskom, či mimoškolskom. Takže ovplyvňuje ich celkovo celé prostredie, v ktorom sa pohybujú. Výchova má byť prípravou na život. Bez nej by sa deti neboli schopné zaradiť do spoločnosti a naučiť sa správnym návykom, ktoré sú nevyhnutné pre normálny život.
Zásady a metódy výchovy
Zásady výchovy sú sformulované všeobecne platné požiadavky, ktoré má učiteľ, vychovávateľ pri výchove ako cieľavedomou činnosti dodržiavať. Metódy mravnej výchovy ukazujú najúčelnejšie výchovné postupy a im zodpovedajúce prostriedky pri realizácií konkrétnych výchovných úloh.
Historický kontext mravnej výchovy v Česku
Mravná výchova sa v minulosti v českých krajinách spájala hlavne s českou otázkou, a to najmä v prejavoch profesora filozofie a prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garriguea Masaryka. Podmienkou mravnej výchovy malo byť podľa T. G. Masaryka ukončenie katolíckej klerikalizácie v Čechách, ukončenia „trpícího vlastenectví” smerom k láske k človečenstvu a k demokratizácii. Jedným z najdôležitejších nástrojov mravnej výchovy bola podľa T. G. Masaryka spontánnosť a autenticita učiteľa.
Súčasné trendy v mravnej výchove v Českej republike
Od roku 2010 bol Rámcový vzdelávací program obohatený o doplňujúci vzdelávací odbor - Etickú výchovu. Etickú výchovu si mohli školy na základe vlastného uváženia zaradiť do vyučovania, a to ako samostatný predmet alebo ako prierezovú oblasť, integrovane vo viacerých predmetoch. Tento novovytvorený doplňujúci vzdelávací odbor bol vypracovaný na základe už existujúceho projektu prof.