Osýpky, odborne nazývané morbilli, sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré v minulosti spôsobovalo rozsiahle epidémie. Hoci sa vďaka očkovaniu výskyt osýpok výrazne znížil, stále predstavujú riziko, a to aj pre dospelých. Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. V tomto článku sa zameriame na priebeh osýpok, ich príznaky, možné komplikácie a najúčinnejšie spôsoby prevencie.
Čo sú osýpky a ako sa šíria?
Osýpky sú akútne vírusové ochorenie spôsobené vírusom Morbillivirus z čeľade Paramyxoviridae. Osýpky vyvoláva vírus z rodiny paramyxovírusov. Ten zaútočí na hostiteľské bunky, pričom ich využije pre svoj ďalší vývoj. Vírus osýpok infikuje najskôr dýchacie cesty, a potom sa šíri (krvou) do ďalších častí tela. Hoci poznáme 24 genetických typov osýpok, v súčasnosti ich cirkuluje iba 6.
Vírus je extrémne nákazlivý a prenáša sa kvapôčkovou infekciou, teda kašľom, kýchaním alebo rozprávaním nakazených osôb. Častice vírusu, a teda aj samotné ochorenie, sa šíri kvapôčkovou cestou. Vírus sa nachádza v kvapôčkach, ktoré chorý človek vykaše, vykýchne alebo jednoducho uvoľní do prostredia pri rozprávaní.
Kvapôčky obsahujúce vírus môžu vo vzduchu pretrvávať niekoľko hodín a na kontaminovaných povrchoch až dve hodiny, čo umožňuje šírenie aj bez priameho kontaktu s infikovanou osobou. Podobne ako mnohé iné vírusy, aj osýpky sa šíria kvapôčkovou cestou. Vírus sa uvoľňuje do vzduchu hlavne pri kýchaní alebo kašľaní, ale aj pri rozprávaní. Tekuté čiastočky sa ďalej usadzujú na povrchoch a predmetoch, kde prežijú približne 2 hodiny. Takže, nakaziť sa môžeme aj cez kľučku na dverách, ak sa neskôr dotkneme tváre, či priamo úst.
Vstupnou bránou vírusu do organizmu sú dýchacie cesty a očné spojivky.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Priebeh osýpok: Dve štádiá ochorenia
Inkubačná doba osýpok, teda čas od vstupu nákazy do organizmu po objavenie sa prvých príznakov, je zvyčajne 7 - 14 dní (v priemere 10 dní). Inkubačná doba je v priemere 10 dní (s krajnými hodnotami medzi 8 - 14 dňami). U pacientov, ktorým bol aplikovaný imunoglobulínový preparát, podaná transfúzia krvi alebo plazmy, môže byť inkubačná doba predĺžená. To znamená, že keď niekto chytí osýpkový vírus, prvé príznaky osýpok sa prejavia až po tejto dobe.
Nakazená osoba však môže infekciu prenášať už pred objavením prvých príznakov. Osýpky prebiehajú v dvoch štádiách:
Prvé štádium (katarálne štádium)
Trvá približne 3 - 4 dni a prejavuje sa príznakmi podobnými prechladnutiu alebo nádche. Prvá fáza ochorenia trvá najmenej 3 dni. Príznaky ochorenia u detí prebieha typicky s trojdňovým počiatočným štádiom, ktoré je charakterizované horúčkou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. V 1. fáze sú postihnuté oči a dýchacie cesty. 1. Príznaky 1. fázy postihujú hlavne dýchacie cesty a preto sa dajú zameniť s príznakmi prechladnutia alebo chrípky. Objavujú sa ale aj príznaky typické pre osýpky. Medzi typické symptómy patria:
- Únava
- Nechutenstvo
- Zvýšená telesná teplota alebo horúčka (nad 40°C)
- Nádcha
- Kašeľ
- Zápal spojiviek (začervenané oči, slzenie, svetloplachosť)
- Svetloplachosť
Koplikove škvrny: Po niekoľkých dňoch od objavenia prvých príznakov sa môžu v ústnej dutine objaviť biele alebo sivo-belavé fľaky so začervenaným okolím - vyskytujú sa na ďasnách, vnútornej strane líc a na podnebí (v oblasti stoličiek). V tomto štádiu bývajú na sliznici v ústnej dutine v oblasti stoličiek belavé škvrny so začervenaným okolím, tzv. Koplikove škvrny. Ide o belavé škvrnky na začervenanom pozadí, ktoré sú pre osýpky typické. Po 1 - 2 dňoch od uvedených príznakov sa objavia na sliznici v ústnej dutine (na vnútornej strane líc a na podnebí) belavé škvrny so začervenaným okolím. Ide o tzv. Po niekoľkých dňoch od objavenia prvých príznakov sa môžu v ústnej dutine objaviť biele fľaky so začervenaným okolím - vyskytujú sa na ďasnách a vnútornej strane líc. V 1. šedobiele škvrny vo vnútri úst v oblasti tvárí tzv.
Druhé štádium (exantémové štádium)
Dochádza k výsevu na koži. Na 4. - 5. deň sa objavuje splývavá vyrážka. Typické červené alebo tmavočervené vyrážky (exantém) sa najprv vyskytujú v oblasti za ušami a pri línii vlasov, neskôr na tvári a krku a následne sa môžu rozšíriť na trup a končatiny. Po 3 - 5 dňoch od príznakov sa objavia typické vyrážky. Sú ploché, červené a nachádzajú sa od línie vlasov na hlave, po tvári, krku, cez celé telo, ruky a nohy. Začína na záhlaví a šíri sa na tvár, krk, brucho a končatiny. Vyrážky môžu splývať do väčších plôch, pri vyvinutom tlaku blednú, nesvrbia a zvyčajne zmiznú do štyroch až piatich dní. Vyrážky na tele môžu pretrvávať po dobu 7 dní. Sprevádza ich aj zvýšená telesná teplota alebo horúčka, ktorá môže dosiahnuť až 40 °C. Exantémové štádium začína druhým výstupom teploty.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Počas asi 4 dní sa postupne vyrážka rozšíri na celé telo. Vyrážka tvorí nepravidelné, miestami splývajúce, sýto červené až červenofialové škvrnky a pupienky (makulopapuly). Po poklese teploty dochádza v rovnakom smere k vyblednutiu vyrážky, príznaky kataru horných dýchacích ciest sa zmierňujú a nastáva rekonvalescencia. Prechodne zostávajú na koži ložiská zvýšenej pigmentácie, koža sa môže jemne olupovať. Pri ťažkom priebehu osýpok môže dochádzať ku krvácaniu vyrážky.
Osýpky u dospelých: Špecifické riziká a priebeh
Osýpky postihujú najmä malé deti, ktoré ešte neboli zaočkované, alebo deti, ktoré nie sú očkované. Prepuknúť môžu osýpky u dojčaťa, ktorý ešte nestihol byť naočkovaný, alebo u neočkovaných detí. Obzvlášť osýpky najviac ohrozujú malé deti. Celosvetovo stále patria osýpky medzi jedny z najčastejších príčin detských úmrtí.
Objaviť sa však môžu aj u dospelých, ktorí neboli zaočkovaní alebo u ktorých od očkovania ubehla príliš dlhá doba, v dôsledku čoho sa u nich znížila hladina protilátok. Vyskytnúť sa ale môžu aj osýpky u dospelých, ktorí neboli očkovaní alebo u ktorých od očkovania ubehla dlhá doba a nemajú už dostatočnú hladinu protilátok proti osýpkam. Dospelí môžu mať ťažší priebeh ochorenia a vyššie riziko komplikácií.
Komplikácie osýpok: Čo hrozí?
Osýpky výrazne oslabujú organizmus, čo môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám. Osýpky výrazne oslabujú organizmus. Kvôli tomu v súvislosti s týmto ochorením dochádza k rôznym zdravotným komplikáciám. Anamnézu: Zameraná na cestovateľskú a epidemiologickú anamnézu (kontakt s chorým, pobyt v rizikovej oblasti). Klinický obraz: Typické príznaky (horúčka, kašeľ, nádcha, zápal spojiviek, Koplikove škvrny, vyrážka).
Medzi najčastejšie komplikácie patria:
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Zápal pľúc, priedušiek, nervovej sústavy či uší
- Zápal stredného ucha
- Poškodenie centrálneho nervového systému
- Infekcie ucha môžu viesť ku až ku strate sluchu u 7-9 detí zo 100.
- Poškodenie očí kvôli osýpkam je horšie u ľudí, ktorí majú málo vitamínu A.
- Obzvlášť nebezpečnou komplikáciou osýpok je encefalitída alebo zápal mozgu. Pokiaľ k nemu dôjde, zanechá po sebe u každého 5. trvalé následky. Encefalitída je najčastejšou príčinou úmrtí na osýpky u starších detí.
- U malých detí môže smrťou skončiť zápal pľúc. Celkovo vo vyspelých krajinách zomiera na osýpky menej ako 1% nakazených detí.
- Zriedkavou ale veľmi závažnou komplikáciou je aj sklerotizujúca panencefalitída, kedy s odstupom niekoľkých rokov vzniká k nevratnému poškodeniu mozgu.
Náchylnosť na ochorenie zostáva veľmi vysoká ešte 6 týždňov od uzdravenia. Pretrvávanie horúčky po úplnom výsype vyrážky či jej znovuobjavenie je známkou komplikácie ochorenia. Komplikácie môžu byť spôsobené pridruženou bakteriálnou infekciou alebo samotným vírusom osýpok. Najčastejšie komplikácie vznikajú nasadnutím bakteriálnej infekcie na tkanivá poškodené vírusom osýpok: zápal stredného ucha, zápal priedušiek a pľúc, zápal vedľajších nosných dutín. Najzávažnejšie komplikácie spôsobené vlastným vírusom osýpok: zápal pľúc, zápal hrtanu s možnosťou dusenia, veľmi prudko prebiehajúci zápal „slepého“ čreva (apendicitída), zápal mozgu (encefalitída) s častými neurologickými následkami a úmrtnosťou 10 %.
Diagnostika osýpok
Laboratórne vyšetrenia:
- Sérologické vyšetrenie: Detekcia špecifických protilátok triedy IgM proti vírusu osýpok metódou ELISA (protilátky sú detekovateľné približne tretí deň výskytu výsevu). Vyšetrenie IgG protilátok zisťuje celkovú hladinu protilátok u osýpok, vytvorených po vakcinácii alebo po prekonaní ochorenia. Dôležité je sledovanie dynamiky tvorby protilátok, čo znamená správne načasovanie odberu 1. a 2. vzorky séra (minimálne 2 týždne medzi odbermi).
- Priama detekcia vírusu: Polymerázová reťazová reakcia (PCR) z nazofaryngeálneho steru, moču alebo likvoru.
- Izolácia vírusu: Kultiváciou na bunkových kultúrach.
- Určiť, či ide o osýpky, môže jedine lekár. Na stanovenie diagnózy používa vyšetrenie z krvi. Pokiaľ má dieťa vysoké horúčky, ktoré sa nedarí zraziť, alebo sa objaví vyrážka neznámeho pôvodu, navštívte vždy pediatra. Hoci osýpky majú aj niektoré typické prejavy, vyrážka a horúčka sprevádza aj mnoho iných detských ochorení. Napríklad môže ísť o detské vírusové infekcie ako je šiesta choroba. Z ďalších vírusových ochorení môže ísť o ovčie kiahne alebo rubeola, proti ktorým možno očkovať spoločne s osýpkami.
- Osýpky diagnostikuje lekár na základe vizuálneho zhodnotenia stavu pacienta, odobranej anamnézy a vyšetrení. Prítomnosť vírusu sa potvrdzuje vyšetrením vzorky krvi.
Liečba osýpok: Zameraná na zmiernenie príznakov
Na osýpky neexistuje špecifická antivírusová liečba. Liečba je symptomatická a zameriava sa na zmiernenie príznakov, podporu imunitného systému a prevenciu komplikácií: Priamo na osýpky liečba neexistuje.
- Pokojový režim: Dostatok odpočinku.
- Hydratácia: Zvýšený príjem tekutín.
- Antipyretiká: Lieky na zníženie horúčky (napr. paracetamol, ibuprofén).
- Vitaminoterapia: Doplnenie vitamínov, najmä vitamínu A.
- Antibiotiká: Používajú sa len v prípade bakteriálnej superinfekcie (napr.
Pacient by mal prijať zvýšené množstvo tekutín a dodržiavať pokojový režim na lôžku. Antibiotiká nie sú bežnou súčasťou liečby, nakoľko zaberajú na infekcie spôsobené baktériami a nie vírusmi. Až v prípade komplikácií, akou môže byť pridružená bakteriálna infekcia, lekár chorému predpíše antibiotickú terapiu. Hospitalizácia je nutná len v závažných prípadoch, pri komplikáciách priebehu ochorenia. Ak sa u vás objavia príznaky osýpok, kontaktujte lekára a zdržujte sa len doma. Úplne sa vyhýbajte kontaktu s inými ľuďmi.
Prevencia osýpok: Očkovanie je kľúčové
Najúčinnejšou prevenciou proti osýpkam je očkovanie. Proti osýpkam sa dá účinne chrániť očkovaním. Jeho účinnosť je až 97%. Vakcína je efektívna a bezpečná a podáva sa v dvoch dávkach MMR vakcíny. V SR sa očkovanie proti osýpkam radí medzi tie povinné už od roku 1969. Pretože sú osýpky vysoko nákazlivé, je nutná aspoň 95% zaočkovanosť, aby sa zabránilo ich šíreniu.
Na Slovensku je očkovanie proti osýpkam súčasťou povinného očkovacieho kalendára. Používa sa kombinovaná živá vakcína MMR, ktorá chráni aj proti mumpsu a ružienke. V súčasnosti sa na Slovensku používa trivalentná očkovacia látka proti osýpkam, rubeole a mumpsu. MMR vakcína je trivalentná látka proti trom ochoreniam - osýpkam, rubeole a mumpsu. Pacient je teda jedným pichnutím zaočkovaný voči všetkým trom spomenutým ochoreniam.
- Deti: Prvá dávka MMR vakcíny sa podáva najskôr začiatkom 15. mesiaca života, najneskôr však v 18. mesiaci života. Prvú dávku dostane dieťa už v 15. až 18. mesiaci života a druhú dávku v 11. roku života. Na Ukrajine sa očkuje prvou dávkou v 12. mesiaci života dieťaťa a preočkovanie sa uskutočňuje v 6. roku.
- Dospelí: Preočkovanie proti osýpkam sa odporúča u dospelých, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku nákazy, napríklad zdravotnícky personál na infekčných oddeleniach alebo ľudia, ktorí cestujú do oblastí s vyšším výskytom tohto ochorenia. Preočkovať osýpky v dospelosti je vhodné u ľudí s vyšším rizikom nákazy napríklad u zdravotníkov na infekčných oddeleniach alebo ľudí cestujúcich do oblastí s vyšším výskytom tohto ochorenia. Vakcína sa môže podať aj dospelým, ktorí nikdy neprekonali osýpky a neabsolvovali očkovanie v detskom veku. Tehotné ženy by nemali byť očkované živou vakcínou. Z dospelých nemožno proti osýpkam očkovať tehotné ženy alebo ženy, ktoré bábätko v najbližšom čase plánujú.
Vakcína obsahuje oslabený vírus, na ktorý si telo samo vytvorí protilátky. Vakcína na očkovanie osýpok patrí medzi živé vakcíny. Obsahuje oslabený vírus osýpok, na ktorý si telo samo vyrobí protilátky. Tieto protilátky potom chránia očkovaného človeka v prípade, že sa stretne s bežným vírusom. Reakcia na očkovanie býva mierna, môže sa objaviť podráždenie v mieste vpichu a zvýšená teplota. Reakcia na očkovanie osýpok býva veľmi mierna. V mieste vpichu sa môže objaviť podráždenie a dieťa môže mať zvýšenú teplotu.
V prípade kontaktu s osobou nakazenou osýpkami je možné u detí od 6. mesiaca veku vykonať núdzové očkovanie. Ak sa najmenšie deti dostanú do kontaktu s niekým, kto je nakazený osýpkami, je možné ich núdzovo očkovať už od 6. Postexpozičné očkovanie má byť vykonané do 72 hodín od expozície. Dávka vakcíny podaná vo veku 6-12 mesiacov sa do pravidelného povinného očkovania nezapočítava.
Čo ak ste neboli očkovaní a stretli ste sa s nákazou?
Ak ste boli v detstve očkovaní, nič sa nedeje, očkovanie vás ochráni. Ak ste ale očkovaní neboli, patríte medzi tzv. vnímavé osoby a je možné, že budete ohrození nákazou. Existujú dve možnosti, ako sa chrániť: aplikácia protilátok najneskôr do 6. dňa po styku s nákazou, očkovaním vykonaným do 3.dňa po styku s nákazou. Po očkovaní vzniká imunita skôr, ako v priebehu prirodzenej nákazy. Preto možno vnímavé osoby po styku s osýpkami pred ochorením očkovaním chrániť.
Aktuálna situácia na Slovensku a vo svete
Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR pozorne sledujú výskyt osýpok na Slovensku i v okolitých krajinách EÚ. Na Slovensku aktuálne nezaznamenávame výskyt nových prípadov ochorení na osýpky. Zaočkovanosť proti osýpkam na Slovensku v niektorých krajoch či okresoch klesla pod 95 %, čo je úroveň zabezpečujúca kolektívnu imunitu. Posledná kontrola zaočkovanosti detskej populácie bola na Slovensku vykonaná k 31.8. 2017. Vzhľadom na tento pokles a na pohyb osôb medzi krajinami nie je možné vylúčiť šírenie osýpok na našom území.
Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %. Naposledy Úrad verejného zdravotníctva SR zaznamenal takúto situáciu v roku 2017. Ako vyplýva z výsledkov administratívnej kontroly očkovania v ambulanciách pediatrov k 31. 8. Znamená to, že zaočkovanosť proti MMR nedosahuje v ročníku narodenia 2020 dostatočnú úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť a môžu zbytočne ochorieť neočkované deti. Riziko zavlečenia a ďalšieho šírenia osýpok sa na Slovensku v uplynulých týždňoch potvrdilo ako reálne. Od začiatku roka 2023 sme na našom území laboratórne potvrdili päť prípadov osýpok, z toho väčšinu v Národnom referenčnom centre pre morbilli, rubeolu a parotitídu ÚVZ SR. Z nich dva prípady boli importované zo zahraničia, ďalšie prípady boli zväčša v epidemiologickej súvislosti. Na úrovni krajov sa zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 proti MMR udržala nad 95 % len v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Preočkovanosť proti MMR v 11. Na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti zo všetkých kontrolovaných očkovaní (MMR, ako aj proti ostatným ochoreniam vo všetkých kontrolovaných ročníkoch) nedosiahlo 250 obvodov (22,9 %), čo je oproti minulému roku nárast o 2,3 % pediatrických obvodov.
K poklesu zaočkovanosti pod 95 % mohli prispieť obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou COVID-19 či celosvetovo rastúca váhavosť v očkovanie, prípadne obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania. Deti mohli byť opakovane infikované vírusom SARS-CoV-2, čo mohlo spôsobiť, že sa rodičia s deťmi na očkovanie nedostavili z dôvodu choroby. Zavážiť mohli i obavy zo závažnejších vedľajších účinkov po povinnom očkovaní, ak bolo dieťa ochoreniu COVID-19 vystavené. Približne 67 miliónov detí celosvetovo čiastočne alebo úplne vynechalo medzi rokmi 2019 a 2021 rutinné očkovania pre obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19 (správa UNICEF 20.04.2023). Tzv. pandemické prerušenie očkovania detí UNICEF vidí najmä z dôvodu tlaku a požiadaviek, ktoré boli počas pandémie kladené na zdravotné systémy ako aj z nedostatku zdravotníckych pracovníkov počas pandémie.
Prevencia pred ochorením na osýpky okrem očkovania
A čo môžeme urobiť, aby sme znížili možné riziko nákazy osýpkami? Preventívne opatrenia sú pri infekciách dýchacích ciest všeobecné hygienické opatrenia (čistota osobná i prostredia, vetranie, vyhýbanie sa chorým osobám s respiračným ochorením a podobne). Aby sme znížili riziko nákazy osýpkami, je potrebná rýchla detekcia a okamžité hlásenie ochorenia vrátane hlásenia do medzinárodných sietí, hospitalizácia na infekčnom oddelení, odber biologického materiálu na dôkaz infekcie. Očkovanie vnímavých osôb v ohnisku nákazy, kde sa vakcína podáva od 6 mesiacov veku. Mladším deťom sa aplikuje normálny ľudský gamaglobulín.
Mýty a fakty o očkovaní proti osýpkam
- Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
- Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).
Kde získať viac informácií?
Na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR (celkovo 36) sú zriadené Poradne očkovania, kde odborníci z oblasti epidemiológie poskytujú rodičom bezplatné konzultácie v súvislosti s očkovaním.