Bábätko v inkubátore je dojímavá téma. Je to "zázračná skrinka", ktorá pomáha nedonoseným detičkám prežiť a uľahčuje im dni, kým nebudú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Pokrok nám priniesol úžasnú a skvelú vec. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozvieme odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.
Čo je to inkubátor a ako pomáha nedonoseným deťom?
Ak sa dieťa narodí nedonosené, má nezrelé orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú prispôsobiť sa okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.
Teplota v inkubátore: Ako v maternici?
Snažíme sa prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby bola porovnateľná s prostredím v maternici. Vytvárame termoneutrálne prostredie, aby sa teplota dieťaťa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne sledujú napr. kožnú teplotu dieťatka.
Zakrývanie detičiek v inkubátore
Detičky v inkubátore často zakrývame rôznymi prikrývkami, alebo ich obliekame do drobnučkých body. Môže to slúžiť ako tepelná izolácia, ale aj taktilná stumulácia. Najlepšou taktilnou stimuláciou je však klokankovanie buď mamičkou, alebo aj oteckom, aby dieťa bolo položené telo na telo, odborne nazývané skin to skin. Má to veľký význam jednak pre dieťa, ale aj pre matku, resp. rodičov.
Hračky a pomôcky v inkubátore
Aj u nás máme rôzne pomôcky, ktoré nám pomáhajú pri polohovaní dieťatka, pri vytvorení ohraničeného priestoru v inkubátore, pretože v brušku mamy je miesta menej a zrazu sa malé telíčko ocitne vo „veľkom“ inkubátore. Je to aj celkom účinná nemedikamentózna metóda pomáhajúca tlmiť bolesti. Veľmi sa osvedčili „ruky rukaté“, ktoré je možné rôznym spôsobom tvarovať, alebo vajíčka, rôzne podložky, podkovy a pod., ktoré pomáhajú vytvoriť miesto, kde dieťa leží. Všetky pomôcky sú vyrobené z jemných, dotykovo príjemných materiálov. Spomínali ste chobotničky, ale máme dobré skúsenosti aj napr. s korytnačkami a pod, ktoré háčkujú šikovné mamičky, sestričky, doktorky alebo ich dostávame napr. z Malíčka, pomáhajú nám napr. v podložení a fixácii miesta, kde je zavedená infúzia.
Prečítajte si tiež: Všetko o seriáli Oteckovia
Ako by sa dieťatko malo cítiť v inkubátore?
Z reakcií častokrát vieme vyčítať, ako mu je. Samozrejme je to zložitejšia otázka, pretože do toho vstupujú aj rôzne ochorenia so svojimi príznakmi a nutnosťou adekvátnej liečby.
Personál starajúci sa o deti v inkubátore
Personál, ktorý sa stará o deti v inkubátore má byť odborne spôsobilý, čo je samozrejmosť, ale pre prácu s týmito detičkami a ich rodinami je potrebná aj veľká dávka empatie a okrem rozumu je potrebné dať do svojej práce aj srdce. Samozrejme je to ideál, ale kto si túto prácu vybral mal by to mať stále na zreteli. Samozrejme aj my, ktorí v tejto oblasti pracujeme sme len ľudia a preto sa občas stáva, že rodičia s našou prácou nie sú celkom spokojní. Naše detičky nám to ešte nevedia povedať, ale keď odchádzajú zdravé a hlavne keď ich vývin je primeraný a sú z nich zdravé a krásne deti to je aj vizitka celého personálu, ktorý sa o deti stará.
Typy inkubátorov a ich funkcie
Exsitujú rôzne typy inkubátorov. Jednak základné, ktoré vyhovujú pre ošetrovanie a liečbu menej závažných a stavov a potom inkubátory pre intenzívnu liečbu, ktoré sú už veľmi sofistikované a vyhovujú pre liečbu najnáročnejším stavov.
Monitorovanie cez inkubátor
Máme možnosť udržať termoneutrálne prostredie, ktoré je pre to- ktoré dieťa ideálne, máme možnosť prispôsobiť a sledovať vlhkosť vzduchu, alebo kyslíkovej zmesi podľa potrieb dieťaťa, ale máme možnosť napr. aj sledovať koncentráciu kyslíka v inkubátore. Je veľmi dôležité aj to, že máme možnosť nastaviť alarmy, ktoré nás upozornia, ak daná hodnota je vyššia, alebo nižšia ako sú nastavené parametre. Máme aj inkubátory, ktoré majú zabudované váhy a umožňujú vážiť dieťa, bez toho, aby sme ho vyberali z inkubátora. Niektoré inkubátory majú zabudovanú vysúvaciu lištu na vkladanie rtg kazety pri rádiologickom vyšetrení.
Dĺžka pobytu v inkubátore a podmienky pre "život vonku"
Nedonosené deti sú v inkubátore dovtedy, dokedy nedokážu regulovať telesnú teplotu a pobyt mimo inkubátora by bol pre nich nepriaznivý, čo sa týka udržania stabilnej teploty. Čiže je to veľmi individuálne, závisí to od stupňa nedonosenosti, od hmotnosti, ale aj od zdravotného stavu. Ak zdravotný stav je nestabilný, deti nevyberáme z inkubátora. Po zlepšení zdravotného stavu individuálne zvažujeme, kedy je najideálnejší čas na vybratie z „prechodného domčeka“.
Prečítajte si tiež: Kto sú detskí herci v Oteckoch?
Kontakt rodičov s deťmi v inkubátore
Ale aj keď sú deti v inkubátore rodičia k nim chodia, keď je to možné aspoň na krátky čas vykladáme z inkubátora, napr. na klokankovanie, na prisatie k prsníku a pod. V prípadoch, že nie je možné ani krátke vybratie z inkubátora motivujeme ich k tomu, aby deti hladili, dotýkali sa ich. Vždy však dodržiavame prísne pravidlá hygienicko epidemilogického režimu.
Špeciálny prístup k bábätku po vybratí z inkubátora
Je to zase veľmi individuálne, podľa povahy ochorenia a zdravotného stavu dieťaťa. Preferujeme však, aby mamka prišla k dieťatku jednak pre zachovanie laktácie a prikladanie k prsníku, ale aj aby sa naučila základné veci, potrebné pre ošetrovanie dieťaťa po prepustení domov. Naučíme ju napríklad kúpať dieťa, realizovať základnú stimulačnú masáž dieťaťa a pod. Ak dieťa potrebuje nejaké zvláštne postupy oboznámime ju s tým a najnutnejšie zaučíme.
Aj v tých prípadoch, keď matka nie je prijatá na oddelenie, dochádza na oddelenie buď denne, alebo podľa možností, aby bola s dieťaťom v čo najužšom kontakte. Na oddelenie pravidelne dochádzajú aj oteckovia.
Odkaz mamičkám, ktorých dieťatko je v inkubátore
Moje dlhoročné skúsenosti s nedonosenými deťmi a chorými novorodencami ma utvrdzujú v tom, že pokrok v tejto oblasti je výrazný. Inkubátory sú vynikajúcimi pomocníkmi v ošetrovaní a liečbe novorodencov, ktorí našu pomoc potrebujú. Je pochopiteľné, že mamičky, rodičia, starí rodičia, celá rodina sa boja keď vidia dieťa v inkubátore, majú pred tým veľký rešpekt. Je na nás - lekároch a sestričkách, ktorí sa tejto práci venujeme, aby sme dostatočne zrozumiteľne a s pochopením podali všetky potrebné informácie.
Otcovia na "materskej": Skúsenosti a výzvy
Keď sa študentke psychológie a sociológie na brnianskej Masarykovej univerzite Marte Fojtíkovej narodil syn Jakub, začala s manželom uvažovať o zdieľanej starostlivosti. „V určité dni by som sa o dieťa starala ja, v ostatné dni, kedy budem v práci, manžel. Práve v tej dobe som sa rozhodovala aj o téme svojej bakalárskej práce a tak som si zvolila skúmanie otcov na rodičovskej dovolenke,“ hovorí Ing. Bc. Marta Fojtíková, dnes už mama dvoch detí.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej pre otcov
Päť statočných otcov
Do Martinho bakalárskeho projektu sa zapojilo päť mužov. Manažér Dušan (35), ktorý sa začal starať o dcéru Aničku keď mala rok a 6 mesiacov, podnikateľ Jakub (43) so svojím 16-mesačným Samuelom, novinár Martin (39) s polročným Matejom, automechanik Rudolf (36) s 2 roky a 4 mesiace starým Kryštofom a projektant Josef (30), starajúci sa o syna Jiřího od jeho piatich mesiacov. Jedine Josef, ktorého opustila žena, sa ocitol v situácii otca „na materskej“ bez vlastného rozhodnutia. Ostatní chlapi sa na to dali síce z rôznych príčin, no dobrovoľne. Len jeden z nich priznal, že úlohu zohrali ekonomické faktory a jeho manželka dokázala zarobiť viac. „Závislosť na partnerke muži často zamlčujú, pretože to môže byť v rozpore s ich mužskou identitou,“ vysvetľuje M. Fojtíková.
Naivné chlapské očakávania
Oteckovia plánovali, ako sa na rodičovskej „dovolenke“ budú venovať sebe, deťom, opravia niečo na dome a ako budú tráviť voľný čas aktívne… Realita ich zaskočila a predstavy zostali viac-menej nezrealizované. „Chcel som vytvoriť komunitu mužov na materskej, chystal som sa písať blogy a tak. Ale nemal som na to energiu, vôbec sa mi nechcelo, boli to naivné predstavy,“ priznal Dušan. „Plánoval som ísť pozrieť kamaráta na Šumavu, zalyžovať si, no k ničomu som sa nedostal. Nejako na to nevyšiel čas. Bol som v podstate rád, že ani nikam chodiť nemusím,“ dopĺňa Jakub. „Podarilo sa mi síce konečne dokončiť plot, ale to je všetko,“ vraví Martin.
Strachy otcov
Ockovia pocítili aj strachy, ktoré doteraz nepoznali. „Som nervózny, aby sa niečo nestalo, keď mám dieťa na zodpovednosť ja. Bojím sa, aby si niečo neurobil, musím na Kryštofa dávať väčší pozor,“ zveril sa Rudolf. „Obávam sa chorôb, nechávam malého očkovať. Tiež mám strach, aby ho nezneužil nejaký pedofil. Musím syna strážiť, aby sa niečo nestalo, aby si sám neodomkol a neutiekol von…,“ vypočítava Josef. A Dušan priznal, že mal spočiatku rešpekt pred takými banálnymi vecami ako prebaľovanie či kŕmenie dcérky.
Tvrdá realita
Tatovia otvorene priznali, že taký zaberák pri starostlivosti o malých špuntov ich zaskočil. „Vôbec som nečakal, že dieťa dokáže za celý deň človeka tak vyšťaviť. Prišlo mi to energeticky fakt náročné, absolútne som na to nebol pripravený. Navyše ma prekvapila tá schopnosť dieťaťa rozbiť, ušpiniť, zničiť, taká tá deštrukčná sila,“ hovorí Dušan, ktorý pred nástupom na rodičovskú dovolenku netrávil s malou Aničkou čas veľmi intenzívne. „Bola to len zábavka na víkend alebo keď som prišiel skôr z práce a malá bola ešte hore. Len také príjemné rozptýlenie,“ dodáva.
Realitou bol značne šokovaný aj Josef. „Zo začiatku to bola drina, nevedel som kam skôr skočiť. Do postele som išiel o ôsmej večer uťahaný ako baník. A dodnes sa to nezmenilo.“ Pre Rudolfa, ktorý sa aj pred „materskou“ Kryštofovi veľa venoval, to ale žiadny šok nebol. „Zvykol som si rýchlo, zo dňa na deň,“ tvrdí. Podľa Marty Fojtíkovej sa naplno ukázalo, že pre otcov, ktorí pred nástupom na rodičovskú dovolenku neboli vo väčšej miere zainteresovaní na starostlivosti o dieťa, predstavovala výmena rolí s matkou značnú záťaž.
Frustrácia a boj so stereotypom
Rutina dennodennej starostlivosti o dieťa, neustále opakovanie tých istých činností - prebaľovanie, príprava jedla, kŕmenie, umývanie - a chýbajúca spoločnosť dospelého všetkých ockov riadne frustrovala. Netrpezlivo očakávali návrat ženy z práce, aby sa spolu mohli porozprávať aj o inom, ako o dieťati, cikaní a kakaní. Dalo by sa povedať, že v tomto boli na tom rovnako, ako mamy na rodičovskej dovolenke. V čom sa ale od žien niektorí tatovia do istej miery líšili, boli aktivity, ktoré podnikali s deťmi.
Jakub a Martin trávili dni tradične - raňajky, hranie, desiata, spánok, obed, prechádzka, hranie, kúpanie a do postele. Dušan bol akčnejší. „Chodili sme do zoo, na prechádzky… Vozíček za bicykel, ruksak na chrbát a takto sme jazdili minimálne dvakrát týždenne. Robili sme veci, ktoré deti bavia. Neskôr som dcére kúpil odrážadlo, trávili sme vonku celé dni, každý týždeň plávali.“ Ani Josef neobsedel doma. „Chodíme na výlety, v lete sme boli v Prahe na letisku, boli sme aj v lietadle. Dosť cestujeme, hlavne po zoo ako Brno, Jihlava, Hodonín. Snažím sa malému čo-to poukazovať, než začnem pracovať a voľna už veľa mať nebudem.“ Čas strávený s deťmi si síce všetci pochvaľovali, no zároveň pripustili, že vymýšľať stále nové, motivujúce a zábavné aktivity je dosť náročné.
Silnejšie puto s tatom
Muži sa na vlastnej koži presvedčili, že intenzívna starostlivosť o dieťa medzi nimi vytvorila aj silnejšiu väzbu. „Mám pocit, že som Aničke začal rozumieť. Viac dokážem reflektovať nejaký jej stav, náladu. To som predtým vôbec nedokázal,“ zdôveril sa Dušan. „Samuel si ku mne vybudoval väčšiu dôveru. Už po týždni sa z ničoho nič ku mne pritúlil, začal ma hladkať po tvári. Keď chcel niečo na jedenie, predtým išiel vždy za mamou. Teraz chodí stále za mnou,“ smeje sa Jakub. „Keď vezmem Mateja do náručia, on sa ku mne pritúli a hovorí tata, tata, vtedy úprimne ľutujem otcov, ktorí musia chodiť do práce, pretože o toľko prichádzajú…,“ usmieva sa aj Martin.
Vzťahy s manželkami
Príjemným poznatkom výskumu Marty Fojtíkovej je, že skúmaní otcovia nevnímali takmer žiadne zmeny vo vzťahu k partnerke a prehodenie rolí neprinieslo do fungovania ich vzťahu žiadne výkyvy. Skutočným pozitívom je, že všetkým mužom sa zmenil pohľad na ženu na materskej dovolenke. Piati otcovia, ktorí si skúsili, aká je to náročná práca, vyjadrili voči ženám väčší rešpekt a úctu. „Predtým som manželke niekedy vyčítal, že je doma bordel, že neuložila veci… Bola to moja reakcia, keď mi tvrdila, aké mala celý deň fofry a že sa takmer ani vycikať nestihla. Vtedy som to nechápal. Po pár dňoch môjho „dovolenkovania“ som sám rezignoval, neodložená ponožka nie je koniec sveta. A nejako mi ten bordel aj tak trochu prestal prekážať,“ priznáva Jakub. „Keď som bol slobodný, myslel som si, že žena na materskej nič nerobí, lebo dieťa spí a ona len pozerá na televíziu a podobne. Ale opak je pravdou! Nevedel som, čo skôr,“ dodáva Josef. „Upratovanie, pranie, varenie, je na tom všetkom to najhoršie. To s dieťaťom by ešte ušlo, ale veci okolo ma naprosto dorazili. Ak som mal nejakú chvíľku, keď malá zaspala, tak som musel vyžehliť, upratať,“ sťažuje si Dušan.
Ako to zvládajú?
Napriek menej zábavným stránkam rodičovskej dovolenky mali všetci tatovia pocit, že ju zvládali dobre a že aj ženy boli s ich výkonmi spokojné. Na jednotku sa ohodnotil Martin. „Ja si to skutočne užívam, a to je vidieť na všetkom. Deti sú spokojné, manželka tiež, organizačne a logisticky všetko funguje, ako má.“ „Keď s dieťaťom zostane otec, podľa mňa mu to prospieva z hľadiska osobnosti a vývoja v tom, že bude istejšie, stabilnejšie. Mužský a ženský prístup je úplne iný, a dieťa tak má dve cesty, viac možností,“ vraví Dušan, ktorý si na rodičovskej dovolenke dokonca preusporiadal životné hodnoty. „Viem, že niektoré veci už akceptovať nebudem. Už to nie je tak, že by som stále musel byť v práci. Až teraz som si uvedomil, že vôbec nepoznám našich susedov. Pritom bývame na slepej ulici so šiestimi domami. Dával som svojej práci absolútne všetko, a to je fakt nezdravé,“ priznáva.
Čo hovoria výskumy o starostlivosti otcov o dieťa
Americký psychológ Michael E. Lamb porovnával kompetencie matiek a otcov v starostlivosti o novorodenca a prišiel k záveru, že otcovia sú schopní poskytnúť dieťaťu rovnako kvalitnú základnú starostlivosť ako matka. Pripúšťa, že matky sú citlivejšie a vnímavejšie k potrebám dieťaťa, ale vyplýva to predovšetkým z ich naučených skúseností. Otec má viac než matka sklon hrať sa už s úplne malým dieťaťom a jeho hry sú preň všeobecne viac stimulujúce a vzrušujúcejšie. Viac sa púšťa do hmatových a pohybových hier, pri ktorých sa snaží dieťa rozšantiť, zatiaľ čo matky uprednostňujú zrakové hry vedúce deti k sústredeniu pozornosti. Dieťa, o ktoré sa staral otec, si je viac isté a zároveň aj flexibilnejšie ohľadom svojej rodovej identifikácie než dieťa vychovávané v tradičnej rodine. Dokázalo sa, že takéto deti majú menej stereotypné uvažovanie vzhľadom k genderovým roliam. Rovnako má dieťa výhodu v tom, že má dvoch vysoko angažovaných rodičov a môže z toho profitovať, čo hrá dôležitú úlohu pri jeho vývoji. Dieťa v rodine s otcom, ako primárne opatrujúcou osobou, získava viac vyrovnanú pozornosť od oboch rodičov než v tradičnej rodine, kde je silný vplyv matky a slabší vplyv otca.
Niektoré ženy zle znášali fakt, že deti sú viac naklonené otcom než im, rozčuľovalo ich, že partner je vnímaný ako hrdina iba preto, že zostal doma, zatiaľ čo pokiaľ by išlo o ne, bolo by to brané ako normálna situácia. Preč sú časy, keď boli otcovia starajúci sa o deti terčom posmechu iných mužov. Dnes už nie sú otcovia tieňovými postavami, či pasívnymi účastníkmi v živote svojich detí. Namiesto toho sú vnímaní ako neoddeliteľná a dôležitá súčasť rodičovského tímu od prvých dní života dieťaťa. Nezúčastnený otec bol v posledných desaťročiach nahradený novou modernou verziou otca, ktorý je pripravený prispieť svojim podielom k spoločnej úlohe rodičovstva. Existuje však ešte stále dosť veľa oteckov, ktorí preberajú staré kultúrne mýty o úlohe otca. Poďme ich spoločne preskúmať, nech môžu títo otcovia zahodiť bremeno konceptov a prevziať spokojne rolu rodiča partnera.
Mýty o otcovstve
Mýtus č.1: Otcov nezaujímajú bábätká
Nie je pravda. Dokonca od prvých dní života, väčšina otcov vyjadruje záujem, zvedavosť a radosť zo svojho nového potomka. Mnoho oteckov živo popisuje pocity radosti, vzrušenia a dokonca aj extázy pri pohľade na svoje novonarodené dieťa. Niektorí označujú tento moment ako jeden z najkrajších zážitkov svojho života. V posledných desaťročiach sú otcovia viac vítaní aj pri pôrode, než tomu bolo predtým. Tým, že je otec prítomný v priebehu pôrodu a že je schopný zdieľať čas so svojou partnekou a dieťaťom, je viac nastavený, aby sa neskôr sám do starostlivosti o dieťa zapojil. Štúdie, ktoré sledovali oteckov s ich bábätkami zistili, že sú náchylní pritúliť, dotýkať sa a pozerať sa na novorodencov s rovnakou láskou ako matky. Niektorí muži, sú opatrní a možno sa boja, že dieťatku ublížia. Ale väčšina oteckov s podporou a vedením partnerky v podobe užitočných rád o tom, ako držať dieťa bezpečne a najmä ako poskytnúť oporu hlavičke, sa rýchlo naučí byť istejšími a rovnako aj aktívnymi partnermi.
Mýtus č.2: Otcovia sú menej kompetentní, aby sa starali o novorodencov, než matky
Pravda je niekde uprostred. Isté je, že v detstve majú muži menej príležitostí dozvedieť sa o deťoch a rodičovských zručnostiach, ako ženy. Stačí nazrieť do chlapčenskej izby a uvidíte autá, stroje, armádu hračiek ako sú tanky a plastoví vojaci a samozrejme futbalové lopty a hokejky, ale žiadne bábiky. Naopak, je viac pravdepodobné, že bábiky, domčeky, plastové riady a drobné kočíky nájdeme v dievčenskej izbe. Chlapci vyrastajú obklopení hračkami zameranými na akciu, kým dievčatá sa stretávajú viac s hračkami rozvíjajúcimi starostlivosť. Chlapčenská skúsenosť zjavne nie je taká užitočná, čo sa starostlivosti o deti týka. To však neznamená, že muži nie sú kompetentní rodičia! Jednoducho sa toho musia v krátkom čase viac naučiť od svojej polovičky. V skutočnosti sa neschopnosť otcov postarať sa o dieťa zbytočne zveličuje. Pozorovania otcov pri kŕmení novorodencov fľašou ukázali, že deti konzumovali rovnaké množstvo mlieka, keď mal na starosti kŕmenie otec, ako keď dieťa kŕmila z fľaše matka. Rovnakou výzvou však môže byť aj výmena plienok. Prvých pár pokusov môže vypadať všelijako, ale žiadne dieťa ešte nikdy neutrpelo dlhodobú ujmu z krivo alebo naopak založenej plienky! Takže oteckovia, aj keď spočiatku nie ste tak skúsení a znalí ako väčšina mamičiek, môžete veľmi rýchlo získať a zvládnuť základy starostlivosti o bábätká.
Mýtus č.3: Otcovia nevedia, ako sa prihovárať bábätkám
Opäť nie je pravda. Vo väčšine kultúr sveta sa bábätkám prihovárame inak, než hovoríme so staršími deťmi alebo dopelými. Táto špeciálna forma sa v angličtine nazýva „Baby talk“. Ukazuje sa, že tento spôsob reči nepoužívajú len mamičky ale aj oteckovia. Keď sa deťom prihovárame, zmeníme štýl rozprávania. Hovoríme pomalšie, používame kratšie frázy. Oteckovia nastavia spôsob reči presne tak, ako to robia mamičky. Tento druh zjednodušeného jazyka je účinný spôsob, ako získať a udržať pozornosť dieťaťa. Poskytuje im dostatočnú príležitosť, aby sa zoznámili s hlasom svojich opatrovateľov a rovnako aj rysmi tváre. Stručne povedané, tento druh pútavej reči podporuje proces zoznamovania sa s opatrovateľmi dieťaťa a poskytuje zároveň mini lekcie materského jazyka. Niet divu, že rodičia po celom svete sa svojim deťom prihovárajú práve takýmto spôsobom.
Materská dovolenka pre otcov: Ako to funguje?
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec dieťaťa, pričom svoju materskú si môže čerpať podľa dohody s matkou dieťaťa, až kým dieťa nedosiahne vek tri roky. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“, ale „aj matka, aj otec“.
Podmienky pre získanie materského otcom
- Nemocenské poistenie: Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec „automaticky“ - musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote).
- Doba poistenia: V období dvoch rokov dozadu bola/bol nemocensky poistená/ý najmenej 270 kalendárnych dní. V prípade matky sa sleduje obdobie dvoch rokov dozadu ku dňu pôrodu dieťaťa. Do toho sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia, ale i doba iného, pred nástupom na materské už ukončeného nemocenského poistenia. Na tento účel má Sociálna poisťovňa pripravené tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť a odovzdať na pobočke.
- Starostlivosť o dieťa: Zákon o sociálnom poistení hovorí o prevzatí dieťaťa do starostlivosti - ale nie o prevzatí do osobnej celodennej a riadnej starostlivosti. Sociálna poisťovňa však približne od septembra 2018 skúma, či otec dieťaťa skutočne prevzal od matky starostlivosť o dieťa. Podľa názoru autora tento postup Sociálnej poisťovne nemá oporu v zákone a táto prekračuje svoje kompetencie. Metodický pokyn, podľa ktorého postupuje Sociálna poisťovňa pri skúmaní, či otec prevzal od matky starostlivosť o dieťa, Sociálna poisťovňa odmieta zverejniť.
Kedy sa materská otcovi prizná a kedy nie
- Materská sa otcovi prizná, ak otec počas materskej nemá žiadne iné nemocenské poistenie zamestnanca, v ktorom by otec počas materskej pracoval.
- Materská sa otcovi prizná, ak otec počas materskej podniká na základe živnosti, resp. všeobecne podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), a to bez ohľadu na to, či z tejto činnosti otec je alebo nie je povinne nemocensky poistený ako SZČO.
- Materská sa otcovi prizná, ak otec počas materskej vykonáva činnosť ako spoločník, resp. konateľ s.r.o., v ktorej nepoberá príjem, z ktorého by bol nemocensky poistený.
- Otec bude mať problém s priznaním materskej, ak počas materskej má, respektíve bude mať iné nemocenské poistenie zamestnanca.
- Dôvod: Podľa výkladu Sociálnej poisťovne tým, že dieťa navštevuje napr. jasle, je preukázané, že o dieťa sa otec nestará.
- Dobrovoľné nemocenské poistenie: Podľa praxe, ktorú uplatňuje Sociálna poisťovňa voči dobrovoľne poisteným otcom od marca 2019, ak je takýto otecko policajt, vojak, hasič, colník a pod., by počas čerpania materských z dobrovoľného poistenia nemal slúžiť - mal by v službe čerpať podľa príslušných zákonov rodičovskú dovolenku. Napríklad materská sa obvykle neprizná, ak iná zmluva je dohodnutá na plný rozsah pracovného času. Naopak, materská sa obvykle prizná, ak je iná zmluva dohodnutá na kratší pracovný čas - najviac na polovičný pracovný čas (max. 4 hodiny denne), ale len ak otec vie preukázať to, ako je postarané o dieťa v dobe, kedy je otec v práci. V tom čase sa však o dieťa nesmie starať matka. Ak by otec argumentoval týmto spôsobom, Sociálna poisťovňa urobí záver, že otec starostlivosť o dieťa neprevzal, keďže časť dňa sa o dieťa naďalej stará matka. Ani to však nemusí Sociálnej poisťovni stačiť. Vyžaduje totiž, aby otec prevzal čo najpresnejšie tú (takú) starostlivosť o dieťa, akú predtým zabezpečovala matka. Takže, ak má byť úspešný argument, že počas doby, kedy je otec v práci, sa o dieťa stará napr. stará mama, Sociálna poisťovňa si bude žiadať čestné prehlásenie starej mamy, že sa o dieťa stará ona.
#