Obezita u detí je v súčasnosti vážny celosvetový problém verejného zdravia, ktorý sa považuje za jednu z civilizačných chorôb. V posledných desaťročiach sa obezita u detí výrazne rozšírila, a to nielen v krajinách s vysokým ekonomickým štandardom, ale aj v nízkopríjmových prostrediach. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou, pričom medzi rokmi 2020 a 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10%.
Definícia obezity a jej fyziologický základ
Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Energetický príjem a výdaj by mali byť pre potreby človeka a zdravé fungovanie tela zhruba rovnaké. Tento zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme centrálne reguluje hypotalamus, do ktorého ústia signály z tráviaceho systému, vďaka čomu dokážeme pociťovať hlad alebo naopak - plnosť či nasýtenie.
Rozšírenosť detskej obezity
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) malo v roku 2016 nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. Štatistiky z roku 2022 hovoria o 37 miliónoch detí mladších ako 5 rokov s nadváhou a viac ako 390 miliónoch detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov, vrátane 160 miliónov s obezitou. V Českej republike prekračuje počet osôb s nadváhou a obezitou 60 % populácie, pričom alarmujúci je nárast nadmernej hmotnosti u detí, kde sa počet takýchto jedincov od roku 1996 zvýšil o 15 %.
Príčiny detskej obezity
Obezita u detí je multifaktoriálne ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľajú genetické, environmentálne a behaviorálne faktory.
Genetická predispozícia a vplyv tehotenstva matky
Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaná vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Hyperglykémia u matiek s inzulínovou rezistenciou, obezitou alebo cukrovkou, ako aj obezita matiek a nadmerné priberanie na váhe počas tehotenstva, zvyšujú účinok inzulínového rastového faktora, ktorý spôsobuje nadmerný rast plodu. Prítomnosť obezity u niektorého z rodičov až 3-násobne zvyšuje riziko, že vznikne obezita u detí. Odhaduje sa, že faktory prostredia ovplyvňujú telesnú hmotnosť u detských pacientov z 20 % až 50 %.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vplyv stravy a životného štýlu
Vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Medzi hlavné príčiny patrí nadmerná konzumácia kaloricky bohatých potravín s nízkou výživovou hodnotou, ako sú sladkosti, fast food a sladené nápoje. Nedostatok pohybu, spojený s moderným spôsobom života a trávením času pred obrazovkami, prispieva k zníženému výdaju energie.
Sociálno-ekonomické faktory a nedostatok spánku
Dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálno-ekonomické faktory a nedostatok spánku zvyšuje riziko nadváhy a obezity u detí. U dospievajúcich je obezita spojená so zvýšeným rizikom hyperandrogenizmu - zvýšenej sekrécie mužských pohlavných hormónov.
Hormóny a obezita
Leptín a grelín sú hlavné hormóny zodpovedné za reguláciu pocitu sýtosti a chuti do jedla. Grelín hrá dôležitú úlohu pri stimulácii hladu a vylučuje sa istými žalúdočnými žľazami. Obezita u detí však spôsobuje, že telo dieťaťa je rezistentné (odolné) voči tomuto hormónu.
Diagnostika obezity u detí
U novorodencov a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa, ktoré prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI - index telesnej hmotnosti. Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii. Nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 90. percentilom a obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.
Následky detskej obezity
Detská obezita má závažné zdravotné, psychologické a sociálne dôsledky, ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti. Približne 3 zo 4 detí s obezitou vo veku od 5 do 17 rokov majú najmenej 1 rizikový faktor pre vývoj srdcovo-cievnych príhod.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zdravotné komplikácie
Obezita u detí predstavuje zvýšené riziko vzniku hypertenzie, dyslipidémie, infarktu, cukrovky 2. typu a môže napomáhať aj rozvoju konkrétneho typu astmy. Častým problémom je aj nealkoholická tuková choroba pečene (NAFLD), ktorá má pomerne široké spektrum prejavov, od jednoduchého stukovatenia pečene až po nealkoholickú steatohepatitídu (NASH). Pokles minerálnej hustoty kostí je u pacientov s NASH výrazne vyšší, čo by mohlo viesť k vyššiemu riziku zlomenín v dospelosti. Chronické ochorenie obličiek úzko súvisia s následkami chorôb, ako sú diabetes mellitus 2. typu. Ďalším mechanizmom, ktorý by vysvetľoval zhoršenie funkcie obličiek u pacientov, ktorých trápi detská obezita, je vývoj inzulínovej rezistencie. Proces nadmerného hromadenia tukového tkaniva spojený s obezitou môže viesť k dôležitým zmenám v počte a funkčnosti imunitných buniek. Niektoré prehľady popisujú zvýšenie hladín leptínu, CRP a cytokínov v krvnom sére, ktoré sú rizikovými faktormi pre rozvoj inzulínovej rezistencie, metabolického syndrómu, astmy a srdcovo-cievnych príhod. Niektoré údaje naznačujú, že obezita u detí môže vyvolať zníženie účinnosti vakcín.
Ďalším dôsledkom obezity je zhoršenie funkcie pľúc, čo spôsobuje nižšiu výkonnosť a únavu dieťaťa, no často i ochorenia dýchacích ciest. Obezita ovplyvňuje aj hormonálny vývoj. U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz.
Psychosociálne dôsledky
Obezita detí a dospievajúcich má aj nepriaznivé psychosociálne dôsledky, ovplyvňuje školské výsledky a kvalitu života. U detí s obezitou dochádza aj k problémom v rámci sociálnych väzieb a zníženej sebadôvere. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť aj do psychickej poruchy, ako je depresia.
Ďalšie komplikácie
Komplikácie detskej obezity môžu postihnúť aj pohybový aparát (poruchy pohyblivosti, bolesti kĺbov a zvýšené riziko zlomenín) a neurologický systém (vyššia miera migrén).
Prevencia a liečba detskej obezity
V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Primárna prevencia
Dojčenie je jedným z prvých opatrení, ktoré nazývame primárna prevencia obezity u detí. Je vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú. Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je už na matke, akú najvhodnejšiu náhradu materského mlieka vyberie.
S prevenciou obezity detí je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode. Kľúčová úloha spočíva v stabilizácii mikrobiómu matky. Jeho zloženie závisí od stravovacích návykov, prostredia, užívania antibiotík, prípadných chronických ochorení matky a jej metabolického stavu. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca.
Pri prirodzenom pôrode získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest, následne vďaka kolostru, teda prvému materskému mlieku, dochádza k stabilizácii mikrobiómu. Správna výživa matky počas tehotenstva a vyvážená strava dieťaťa v ranom veku môžu mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho metabolické zdravie.
Zásady zdravého životného štýlu
Základom prevencie obezity je zdravá a vyvážená strava. Dôležité je dodržiavať pitný režim založený na konzumácii nekalorických tekutín a obmedziť príjem sladených nápojov. Moderná doba priniesla pasívnejší spôsob života, preto je nevyhnutné, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina.
Dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravého vývoja je spánok. Deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne.
Liečba obezity
Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb.
Liečba nadváhy a detskej obezity by mala mať široký, postupný a dynamický prístup. Vzdelávanie pacienta a jeho okolia, zdravé stravovanie a fyzická aktivita sú základnými piliermi nefarmakologickej liečby a zároveň účinná prevencia obezity u detí. Odporúča sa zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny a zabezpečiť, aby deti a dospievajúci vykonávali každý deň 30 až 60 minút fyzickej aktivity so strednou intenzitou. U niektorých pacientov bude stačiť udržanie telesnej hmotnosti, pretože s rastom pacienta bude jeho BMI klesať.
Farmakologická a chirurgická liečba
V pediatrii sa o farmakologickom manažmente obezity u detí naďalej diskutuje. Orlistat je silný inhibítor gastrointestinálnych enzýmov, ktorý zabraňuje vstrebávaniu tukov z potravy až o 30 %. Účinnosť tohto lieku je mierna a jeho použitie spôsobuje veľa nežiaducich účinkov. Bariatrická chirurgia je chirurgická metóda, ktorou sa môže liečiť aj obezita u detí. Používa sa v prípade, keď v následku veľmi vysokého štádia detskej obezity hrozia vážne zdravotné problémy a je nutná rýchla redukcia hmotnosti. Vzhľadom na to, že tento zákrok preukázal významnú redukciu hmotnosti a kontrolu komorbidít u dospelých, za posledných 20 rokov došlo k zvýšeniu počtu týchto procedúr aj u dospievajúcej populácie. Ich absencia môže viesť k výživovým nedostatkom a klinickým príznakom periférnej neuropatie (nedostatok B12), beri-beri syndrómu (nedostatok B1), anémie z nedostatku železa, osteopénie alebo osteoporózy.
Na to aby bola liečba a liečebný postup vhodne zvolený, je dôležité, riadiť sa pokynmi lekára - pediatra, ktorý môže odporučiť aj vyšetrenie špecialistom.