Obezita u detí je čoraz závažnejší problém, ktorý presahuje rámec estetiky a ovplyvňuje zdravie a budúcnosť dieťaťa. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) malo v roku 2022 celosvetovo nadváhu 37 miliónov detí mladších ako 5 rokov a viac ako 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov, vrátane 160 miliónov s obezitou. Tento alarmujúci nárast si vyžaduje pozornosť a aktívne kroky smerom k prevencii a liečbe.
Definícia a diagnostika obezity u detí
Detská obezita je stav abnormálneho obsahu telesného tuku alebo nadmerného množstva tukového tkaniva, ktorý ovplyvňuje a zhoršuje zdravotný stav pacienta. Na rozdiel od dospelých, kde sa na určenie obezity používa BMI (Body Mass Index), u detí sa situácia komplikuje vývojom organizmu a prirodzeným kolísaním hodnôt BMI. Preto sa u detí používajú tzv. percentilové grafy, ktoré zohľadňujú vek a pohlavie dieťaťa. Hodnotu BMI vypočítanú podľa vzorca (hmotnosť v kg / (výška v m)²) je potrebné dosadiť do percentilového grafu pre chlapcov a dievčatá. Percentilové grafy dávajú na súradniciach do súvislosti detské BMI a vek. Zvlášť urobené sú pre chlapcov a pre dievčatá. Každej súradnici potom zodpovedá určité číslo - percentil. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mali byť deti vo veku 5 - 19 rokov definované ako obézni vo chvíli, keď sa nachádzajú nad 97. percentilom rastových grafov BMI, a ako s nadváhou nad 85. percentil rastových grafov BMI.
Príčiny obezity u novorodencov a detí
Príčiny detskej obezity sú komplexné a multifaktoriálne. Zahŕňajú genetické, environmentálne a behaviorálne faktory, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
Genetické faktory
Detská obezita preukázateľne súvisí s dedičnosťou. Prítomnosť obezity u niektorého z rodičov až 3-násobne zvyšuje riziko, že vznikne obezita u detí. Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva dokonca označovaná ako leptogénne gény, opakom sú potom gény obezitogénne. Niektoré zdroje dokonca odhadujú, že by gény mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
Faktory počas tehotenstva a raného detstva
Už počas prenatálneho vývoja môže životný štýl matky ovplyvvniť riziko vzniku obezity u dieťaťa. Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok a to až 1,5-2x. Ak plánujete otehotnieť, mali by ste s týmto zlozvykom čo najrýchlejšie prestať. Okrem obezity fajčenia zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti ai. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS). Drobček alebo naopak valibuk? Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaný tukovými bunkami), ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Príčinou býva aj obezita budúcej mamičky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Správna výživa matky počas tehotenstva a vyvážená strava dieťaťa v ranom veku môžu mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho metabolické zdravie. S prevenciou obezity detí je možné začať už pred počatím. Zloženie črevného mikrobiómu matky je základom mikrobiómu novorodenca. „S prevenciou obezity je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode. Kľúčová úloha spočíva v stabilizácii mikrobiómu matky. Jeho zloženie závisí od stravovacích návykov, prostredia, užívania antibiotík, prípadných chronických ochorení matky a jej metabolického stavu. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca,“ vysvetľuje MUDr. Pri prirodzenom pôrode získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest, následne vďaka kolostru, teda prvému materskému mlieku, dochádza k stabilizácii mikrobiómu. Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Neodporúča sa odkladať zaradenie lepku a iných potenciálnych alergénov. Tiež zaradenie stravy v pevnej forme do 10. mesiaca má veľký význam. Dieťa sa totiž so zeleninou a ovocím zoznámi a naučí sa ich prijímať skôr, ako prídu prvé obdobia vzdoru. Navyše pri mixovanej strave ľahšie dochádza k prekrmovaniu. Má rado jabĺčko, ale mrkvičku nie? Potravinu, ktorú dieťa odmietne hneď nezavrhujte. Často sa dieťaťu musí ponúknuť aj viac ako 3x, než ju prestane odmietať ako niečo neznáme.
Faktory životného štýlu a stravovacie návyky
Moderná doba priniesla pasívnejší spôsob života, ktorý sa odráža aj v detskom svete. Namiesto aktívneho pohybu trávia deti veľa času pred obrazovkami. Je nevyhnutné, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina. Dôležité je ukázať našim deťom, ako sme využívali voľný čas v detstve my," vysvetľuje MUDr. Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie. Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované.
Podľa výskumu vonkajšie podmienky pri rozvoji obezity prevládajú nad genetickými vplyvmi. Je zrejmé, že k nadváhe a obezite dochádza na základe energetického nadbytku, kedy je príjem energie príliš vysoký a miera pohybu naopak nízka. Vyspelé krajiny do istej miery vytvárajú tzv. obezitogénne prostredie - teda ľahký prístup k potravinám, fastfoodu, takmer neobmedzenej konzumácii jedla, a to všetko s minimálnou fyzickou námahou. Hlavný diel „viny“ ale leží na najbližšom okolí dieťaťa - teda na tom, aké stravovacie a pohybové návyky majú ich rodičia a blízki. Mladý človek od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %.
- Nie je potrebné ho loviť, zbierať a často ani variť. Jedlo je v dnešnej dobe dostupnejšie, než kedykoľvek predtým. Nanešťastie tento trend tak trochu nahráva vysoko priemyselne spracovaným, konzervovaným či „polotovarovým“ potravinám na úkor čerstvej a nutrične vyváženej stravy. Práve vysoko priemyselne spracované potraviny bývajú našliapané energiou v podobe cukrov a nezdravých tukov. Vďaka tomu (a niekedy aj s pomocou soli a rôznych dochucovadiel) si dokážu úplne podmaniť (nielen) detské chuťové bunky. Jedlo je prirodzene spojené s príjemnými životnými udalosťami. Začína to dojčením, keď je dieťa v náručí u mamičky. Neskôr potom patrí na oslavy a k najrôznejším spoločenským udalostiam. Avšak cukrovinka rozhodne nie je vhodným nástrojom odmeny pre deti. Sladkosť detskému organizmu neprináša nič hodnotné a navyše podnecujú túžbu po neprirodzene sladkej chuti. Sladká odmena odkloní zameranie dieťaťa od radosti z vydarenej činnosti. V neposlednom rade sa spojenie odmena = sladkosť fixuje ako návyk pre jeho budúci život. Okrem odmeňovania a trestania nie sú pre deti zdravé vzorce ani cukrík, "aby neplakalo," alebo dobrôtka, vďaka ktorým si ich u dieťaťa možné "podplatiť" náklonnosť.
- Necháte sa večer pohltiť napínavým dejom filmu? O čo viac asi dokážu obrazovky zaujať ešte len vyvíjajúci sa mozog dieťaťa! Či už hry na mobile, na tablete alebo sledovanie rozprávok - deti dokážu k obrazovke doslova prilepiť. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku dieťaťa, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny a hodiny času denne, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie.
- Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že potom nezostane ani dosť času na spanie. Únavu a nedostatočný spánok ale bude organizmus zase kompenzovať chuťami na sladké. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva. Následkom býva aj zhoršenie školského prospechu. Dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravého vývoja je spánok. „Zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, reguláciu emócií, kvalitu života, fyzické a duševné zdravie. Deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne,“ vysvetľuje MUDr. Fábryová.
Dôsledky obezity u detí
Obezita u detí má rozsiahle negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie.
Fyzické dôsledky
Medzi rizikami detskej obezity si ochorenie kardiovaskulárneho systému zaslúži 1. miesto. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov. „Hovoríme o 'sfarebnievaní' cukrovky, pretože donedávna sme v detskej a adolescentnej populácii boli zvyknutí viac-menej na diabetikov 1. typu. Máme k dispozícii množstvo dôkazov o prepojení obezity a cukrovky 2. typu. Hovoríme preto o tzv. Ďalším dôsledkom obezity je zhoršenie funkcie pľúc, čo spôsobuje nižšiu výkonnosť a únavu dieťaťa, no často i ochorenia dýchacích ciest. Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkového apnoe. Apnoe najviac postihujú obéznych chlapcov po 12 roku veku. Pokiaľ má dieťa zároveň obezitu a astmu, má u neho ochorenie ťažší priebeh. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. Metabolický syndróm je súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb. Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Čo môže mať široké dôsledky nielen v tráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov. Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách. Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí. Dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek), ktoré inak obvykle spájame len s tehotenským bruškom. Obezita ovplyvňuje aj hormonálny vývoj. U chlapcov sa testosterón mení na estrogén, čo môže spomaliť vývoj mužských pohlavných znakov a viesť k rozvoju prsných žliaz. „Chlapci sú frustrovaní v puberte, v období, kedy 'výzor je na prvom mieste',“ upozorňuje MUDr. Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta až neskôr. Pôsobenie estrogénnych hormónov u nich vyvoláva niektoré telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Psychosociálne dôsledky
Obezita detí a dospievajúcich má však aj nepriaznivé psychosociálne dôsledky, ovplyvňuje školské výsledky a kvalitu života. MUDr. Fábryová varuje: „U detí s obezitou dochádza aj k problémom v rámci sociálnych väzieb a zníženej sebadôvere. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť aj do psychickej poruchy, ako je depresia. Problémy obéznych detí v kolektíve rozhodne nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stanú terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty.
Prevencia a liečba obezity u detí
Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie prechádzať. Pokiaľ ale máte obézneho potomka, nevešajte hlavu. S liečbou obezity začnite pokojne hneď! Malé dieťa si desiatu samo nekúpi ani si samo nenadá horu cestovín na tanier. Presedieť pri televízii celé popoludnie mu tiež musel niekto dovoliť. A keď budú doma plné šuplíky sladkostí, určite nedokáže odolať. Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Veď všetko, čo vie, niekde muselo vidieť. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny! Dôležité je, aby zmenu v stravovaní a životnom štýle prijala celá rodina. Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované.
S prevenciou obezity detí je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode. Kľúčová úloha spočíva v stabilizácii mikrobiómu matky. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca. Pri prirodzenom pôrode získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest, následne vďaka kolostru, teda prvému materskému mlieku, dochádza k stabilizácii mikrobiómu. Správna výživa matky počas tehotenstva a vyvážená strava dieťaťa v ranom veku môžu mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho metabolické zdravie.
Zásady zdravého stravovania
Ako znížiť váhu u detí? U detí (na rozdiel od dospelých) sa najväčší podiel na rozvoji obezity prisudzuje jedlu. Napriek tomu u detí nie je miesto na drastické alebo jednostranne zamerané diéty, ktoré by zaťažovali už tak dosť namáhanú detskú pečeň. nápoje - 3 porcie by mala byť obyčajná voda, ďalšie porcie môžu byť nesladený čaj, mlieko aj riedený džús. Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa. Napríklad jedna porcia ovocia (ako súčasť raňajok). Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch hlavne vitamín A a D. Pozor ale aj na nedostatok minerálu vápnika. Vápnik je dôležitý pre pevné kosti, ale zďaleka to nie je jeho jediná funkcia v tele. Tento minerál sa zapája do metabolizmu tukových buniek. Podľa výživových odporúčaní by ho preto mal byť v jedálničku (nielen) detí s vyššou hmotnosťou dostatok. Ideálnym zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, z ktorých sa dobre vstrebáva.
Stravovanie najmenších detí je úplne v rukách rodičov. Až si dieťa neskôr (hlavne v období dospievania) bude samo určovať, čo dá do pusy a čo nie, bude nutne potrebovať mať dávno zafixované zásady zdravého životného štýlu. Na rodičovské poučky v tom čase už bude neskoro. A snáď aj o trochu skôr. Ženy plánujúce otehotnieť majú nielen zanechať fajčenie, ale mať aj zdravú telesnú hmotnosť. Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Neodporúča sa odkladať zaradenie lepku a iných potenciálnych alergénov. Tiež zaradenie stravy v pevnej forme do 10. mesiaca má veľký význam. Dieťa sa totiž so zeleninou a ovocím zoznámi a naučí sa ich prijímať skôr, ako prídu prvé obdobia vzdoru. Navyše pri mixovanej strave ľahšie dochádza k prekrmovaniu. Má rado jabĺčko, ale mrkvičku nie? Potravinu, ktorú dieťa odmietne hneď nezavrhujte. Často sa dieťaťu musí ponúknuť aj viac ako 3x, než ju prestane odmietať ako niečo neznáme. Nový režim stravovania spoločne s nástupom do škôlok a škôl má svoje nové výzvy. Dôležité je predovšetkým pravidelné stravovanie. Deti by nikdy nemali vynechávať raňajky. Po celonočnom hladovaní vyvíjajúci sa detský organizmus jednoducho potrebuje energiu. Cukrovinky a sladené nápoje by v jedálničku detí nemali mať miesto. Striktná prohibícia pochutín ale u detí naopak môže vyvolať túžbu po „zakázanom ovocí“. Ako najvhodnejšia sa preto zdá uvoľnenejšia cesta. Jeden cukrík obezitu nespôsobí, ale mal by byť ideálne doplnkom k fyzickej aktivite. Puberta a dospievanie je obdobie náročné samo o sebe. Na rady rodičov ohľadom stravovania a trávenia voľného času staršie deti často už z princípu nedajú.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Podpora fyzickej aktivity
Dostalo sa k vám už príslovie "Pohyb je liek"? Pre deti nie je nič prirodzenejšie ako práve pohyb, hry, bláznenie a šantenie. Nielen že nie je správne ich v pohybe obmedzovať, ale každé dieťa potrebuje v pohybovej aktivite povzbudzovať a mať v rodičoch podporu. Obdobie preventívnych koronavírových opatrení sa významne podpísalo na počte obéznych detí. Zatiaľ čo počas dištančnej výučby sedeli doma a nemohli sa venovať svojim športovým krúžkom, po uvoľnení reštrikcií sa mnohé z nich k pôvodným aktivitám už nevrátili. Cvičenie pre obézne alebo extrémne obézne deti potom musia rešpektovať ich fyzické obmedzenia. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu!
Farmakologická a chirurgická liečba
V pediatrii sa o farmakologickom manažmente obezity u detí naďalej diskutuje. Orlistat je silný inhibítor gastrointestinálnych enzýmov, ktorý zabraňuje vstrebávaniu tukov z potravy až o 30 %. Účinnosť tohto lieku je mierna a jeho použitie spôsobuje veľa nežiaducich účinkov. Bariatrická chirurgia je chirurgická metóda, ktorou sa môže liečiť aj obezita u detí. Používa sa v prípade, keď v následku veľmi vysokého štádia detskej obezity hrozia vážne zdravotné problémy a je nutná rýchla redukcia hmotnosti. Vzhľadom na to, že tento zákrok preukázal významnú redukciu hmotnosti a kontrolu komorbidít u dospelých, za posledných 20 rokov došlo k zvýšeniu počtu týchto procedúr aj u dospievajúcej populácie. Ich absencia môže viesť k výživovým nedostatkom a klinickým príznakom periférnej neuropatie (nedostatok B12), beri-beri syndrómu (nedostatok B1), anémie z nedostatku železa, osteopénie alebo osteoporózy.