Ešte pred sto rokmi boli infekčné ochorenia bežnou príčinou úmrtí. Dnes, vďaka očkovaniu, sa mnohé z týchto ochorení vyskytujú menej často alebo sú dokonca eliminované. Očkovanie je jedným z najvýznamnejších a najúčinnejších výdobytkov modernej medicíny. Na Slovensku sa deti v súčasnosti povinne očkujú proti desiatim závažným infekčným ochoreniam.
Dôležitosť očkovania
Napriek tomu, že sa viaceré ochorenia na Slovensku aktuálne nevyskytujú, povinné očkovanie je nevyhnutné. Pri súčasnej mobilite obyvateľov nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska. Okrem povinného očkovania je na Slovensku zavedené aj odporúčané očkovanie, a to nielen pre deti. Tento typ vakcinácie nie je nutné absolvovať, no ak ho lekár odporúča, má to svoje opodstatnenie. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky.
Očkovanie na Slovensku
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia, odkedy sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
Očkovanie v Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
Povinné očkovanie
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti, je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.
Prečítajte si tiež: Genetické ochorenia a plánovanie rodičovstva
Prečo je potrebné očkovať malé deti?
Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov (typ očkovacej látky, spôsob aplikácie, imunitný stav očkovaného). Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, tzv. booster dávka, vyvoláva veľmi silnú odpoveď imunitného systému a zabezpečuje dlhodobú ochranu organizmu. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom. V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov.
Prečo je očkovanie stále potrebné, keď sa u nás ochorenia z minulosti často nevyskytujú?
Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska.
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95% - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb.
Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.
Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia:
Prečítajte si tiež: Diéta pre zdravší život
- od roku 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012),
- od roku 1956 - čierny kašeľ,
- 1957 - detská obrna,
- 1958 - záškrt, tetanus,
- 1969 - osýpky,
- 1984 - ružienka,
- 1987 - mumps,
- 1998 - vírusová hepatitída typu B,
- 2000 - hemofilové invazívne nákazy,
- 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia.
Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná?
Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať. Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu? Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.
Prehľad niektorých nákazlivých ochorení a očkovania proti nim
Besnota
Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a prstoch rúk, odkiaľ sa vírus nervovými dráhami môže dostať rýchlo do mozgu. Očkovanie je jedinou efektívnou liečbou. Vo chvíli, keď už ochorenie prepukne, smrť je nevyhnutná. Proti besnote sa očkujú zvieratá aj ľudia, existuje preventívne očkovanie.
Cholera
Spôsobuje ju baktéria Vibrio cholerae produkujúca toxín zasahujúci tráviace ústrojenstvo. Je výlučne ľudské ochorenie, ktoré sa prenáša z osoby na osobu prostredníctvom kontaminovaného jedla a vody.
Chrípka
Je závažné vírusové ochorenie vyvolávajúce sezónne epidémie. Postihuje v priemere 5 - 20% populácie ročne. Najúčinnejšou formou prevencie chrípky je každoročné očkovanie. Zaočkovanosť Európanov proti chrípke je v priemere 36%. Podľa správy Sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, zaočkovanosť populácie Slovenskej republiky proti chrípke v chrípkovej sezóne 2023/2024 dosiahla hodnotu 4,9 %, čo oproti predchádzajúcej chrípkovej sezóne predstavuje zaočkovanosť vyššiu o 0,1 %. Vo vekovej skupine do 15 rokov bolo očkovaných 14 792 (1,6 % z počtu detí tejto vekovej skupiny). Bolo zaznamenané mierne medziročné zvýšenie počtu zaočkovaných osôb, ktorá bola v porovnaní s predchádzajúcou chrípkovou sezónou vyššia o 0,4 %. Vo vekovej skupine 16-58-ročných bolo v roku 2023 zaočkovaných spolu 85 253 osôb (2,8 % populácie tejto vekovej skupiny). Vo vekovej skupine 59-ročných a starších bol zaznamenaný celkový počet 164 796 očkovaných osôb (11,7 % populácie tejto vekovej skupiny).
Detská obrna (Poliomyelitída)
Je akútne, vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené poliovírusom, ktoré napáda centrálny nervový systém. V minulosti, pred zavedením očkovania, bola hlavnou príčinou úmrtí, akútnych paralýz a doživotných zdravotných postihnutí.
Prečítajte si tiež: Aktuálne štatistiky infekčných ochorení
Príznaky
Prejavy detskej obrny môžu byť rôzne. Infekcia sa nemusí prejaviť vôbec, no môže viesť až k paralýze či dokonca k úmrtiu. Približne u 70 % osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. U 20 % infikovaných má infekcia len mierne príznaky podobné chrípke (napr. horúčka, bolesť hlavy, vracanie a hnačka). K ochrnutiu dochádza u menej ako 1 % všetkých nakazených osôb. Vírus napáda mozog a časť miechy, ktorá je zodpovedná za riadenie pohybov svalov. Prejavuje sa to silnou bolesťou svalov, stratou citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela, aj keď postihnuté sú prevažne dolné končatiny. Ak paralýzy pretrvávajú viac ako 60 dní, s vysokou pravdepodobnosťou zostanú trvalé. Život ohrozujúcou komplikáciou je obrna dýchacích svalov, kedy dochádza k smrti udusením.
Prenos
Prenáša sa hlavne cez kontakt s infikovanými ľuďmi a ich telesnými tekutinami (ako sú sliny, hlieny a stolica). Najčastejšie prostredníctvom fekálno-orálnej cesty, teda keď sa vírus dostane do úst a tráviaceho traktu cez neumyté ruky, znečistené potraviny a vodu. Poliovírus sa môže tiež prenášať vzdušnou cestou, keď infikovaná osoba kašle alebo kýcha, no tento spôsob prenosu je oveľa menej bežný.
Výskyt
Svetová zdravotnícka organizácia sa usiluje o celosvetové vymiznutie (eradikáciu) tejto choroby. Výskyt tohto ochorenia sa za posledných 25 rokov znížil a viac ako 99%. Ochorenie sa už nevyskytuje v Amerike ani v Európe. Výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od r.1960, pretože sa zaviedlo povinné očkovanie od roku 1957. Stále je však prítomné v niektorých krajinách Afriky a Ázie, preto je možný prenos choroby pri cestovaní.
Liečba
V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna špecifická účinná liečba detskej obrny. Používa sa len symptomatická liečba, ktorá spočíva v tlmení príznakov ochorenia, ošetrovaní ochrnutých končatín a rehabilitácii.
Očkovanie
Pred ochorením chráni očkovanie proti detskej obrne. Základné očkovanie sa vykonáva u detí tromi dávkami vakcíny. Prvá dávka sa podáva v treťom mesiaci- od desiateho týždňa, druhá v piatom a tretia v jedenástom mesiaci. Na Slovensku sa očkuje neživou očkovacou látkou v kombinácii s očkovaním proti záškrtu, čiernemu kašľu, tetanu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám. Ide o takzvanú hexavakcínu. Súčasne, do iného ramena sa podáva očkovacia látka proti pneumokokovým infekciám. Preočkováva sa v 6. a 13. roku života. V šiestom roku sa očkuje kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu, v 13. roku života v kombinácii s očkovaním proti diftérii a tetanu. Očkovanie je bezpečné, vedľajšie účinky sú minimálne a veľmi mierne.
Očkovanie na Ukrajine
Na Ukrajine patrí očkovanie proti poliomyelitíde taktiež medzi povinné. Očkuje sa v druhom, štvrtom, šiestom a osemnástom mesiaci hexavakcínou. Na preočkovanie prichádzajú deti vo veku 6 a 14 rokov. Rozdiel oproti Slovensku je, že sa používajú aj iné formy vakcíny. Existujú dva typy. Inaktivovaná vakcína proti detskej obrne (IPV), ktorá má formu injekcie je používaná na Slovensku. Druhým typom je orálna vakcína (OPV) podávaná ústne v kvapkách. Tá sa na Slovensku už nepoužíva, no u detí očkovaných na Ukrajine mohla byť použitá aj táto forma. Sú aj prípady, keď má dieťa kombináciu oboch vakcín. Obe vakcíny sú však bezpečné a účinné.
Hepatitída B
Je vírusová nákaza, ktorá spôsobuje zápal pečene. WHO odhaduje, že okolo dve miliardy ľudí je celosvetovo infikovaných týmto vírusom. U nás sa očkuje v rámci hexavakcíny obsahujúcej kombináciu záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hepatitída B, hemofilové infekcie, detská obrna v rámci povinného očkovania detí.
Vírusová hepatitída typu B predstavuje vírusový zápal pečene, spôsobený vírusom hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. Toto ochorenie sa šíri kontaktom s krvou nakazeného, kontaktom s telesnými tekutinami nakazeného, alebo sexuálnym stykom. Rovnako sa môže nakaziť dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice pri pôrode. Počiatočné prejavy ochorenia sú nenápadné, ako napríklad zvýšená teplota, únava, vracanie, bolesti brucha, svalov, kĺbov, hlavy alebo hnačka. Približne u tretiny postihnutých pacientov sa tieto symptómy neprejavia a dôkaz tohto ochorenia je možný iba krvnými testami. Najmä u malých detí, ktoré nie sú zaočkované, prebieha toto ochorenie dlhú dobu bezpríznakovo, s následným prechodom do chronického štádia a rizikom vzniku cirhózy alebo rakoviny pečene.
HPV (ľudský papilomavírus)
Niektoré vírusy z tejto skupiny predstavujú vysoké riziko vzniku rakoviny na častiach tela, kde sa nachádza určitý druh buniek. Podľa štatistík len približne 25 % slovenských žien absolvuje pravidelné preventívne gynekologické prehliadky. HPV je zodpovedný, resp. Očkovanie: pre vekovú skupinu dievčat v 13. roku je očkovanie čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Vakcinácia je najvhodnejšia pre dievčatá, ktoré ešte nemali pohlavný styk. V rámci prevencie genitálnych bradavíc môžu byť zaočkovaní aj chlapci vo veku 9 až 26 rokov. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok.
Kliešťová encefalitída
Najčastejšia je meningitída (bakteriálny zápal mozgových blán). Na Slovensku sa ročne vyskytne 25 až 55 prípadov meningokokových ochorení, pričom úmrtnosť je na úrovni 10 až 15 %. Očkuje sa v rámci tzv.
Osýpky
Sú vysoko nákazlivým vírusovým ochorením, ktoré sa môže vyskytnúť v každom veku. Jeho dôsledky môžu spôsobiť komplikácie a až smrť. Podobne ako pri predchádzajúcich ochoreniach, aj tento vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, kýchaním alebo kašlaním. Vírus však ostáva na kontaminovaných povrchoch infekčný až 2 hodiny po expozícii. Teplota sa zvyšuje na 3. - 7. Prečo je aj dnes potrebné očkovať deti proti osýpkam a aké môže mať nákaza dôsledky?
Pásový opar
Spôsobuje ho herpetická infekcia, ktorá postihuje najčastejšie ľudí po päťdesiatke. Pravdepodobnosť vzniku pásového oparu sa v živote odhaduje na 30 %, vo vyššom veku až na 50 %. Na Slovensku je k dispozícii vakcína proti pásovému oparu obsahujúca oslabený vírus, ktorá je určená ľuďom od veku 50 rokov.
Pneumokokové invazívne ochorenia
Sú spôsobené baktériami Streptococcus pneumoniae. Šírenie prebieha najmä prostredníctvom kvapôčok z nosa alebo hrdla pri dýchaní, kašľaní alebo kýchaní. Okrem toho často spôsobuje infekciu krvi, bakteriémiu, zápal stredného ucha, pľúc alebo prínosových dutín.
Pravé kiahne
Predtým, ako sa vakcinačnou kampaňou podarilo definitívne úplne potlačiť pravé kiahne v roku 1980, toto ochorenie postihovalo 60 % svetovej populácie a usmrcovalo jedného zo štyroch pacientov.
Prameň
Ľudovo príušnice či mumps je infekcia spôsobená vírusom, ktorý sa ľahko šíri slinami alebo hlienom. Najčastejšie sa prenos deje u detí, ktoré neboli očkované. Postihnúť môže ktorúkoľvek časť tela, najmä príušné slinné žľazy. Komplikácie tohto ochorenia sú veľmi vážne, najmä ak sa infikujete v dospelosti.
Ružienka (Rubeola)
Je nákazlivá vírusová infekcia. U zdravých jedincov má zvyčajne mierny priebeh. Je veľmi riziková pre tehotné ženy, pretože ohrozuje správny vývoj dieťaťa. Práve kvôli tomu bolo očkovanie proti ružienke v roku 1985 zaradené do pravidelného povinného očkovania na Slovensku. V súčasnosti sú v Slovenskej republike hlásené len ojedinelé prípady tohto ochorenia. Rubeola sa ale vyskytuje epidemicky v cykloch v krajinách s nízkou alebo žiadnou zaočkovanosťou.
Prenos
Ružienka sa prenáša sa vzduchom kvapôčkami, ktoré sa tvoria, keď chorý človek hovorí, kašle a kýcha. Choroba sa prenáša aj počas tehotenstva z matky na plod. Zriedkavejšie rubeolu môžete dostať aj pri kontakte so slinami infikovaného, napríklad pri zdieľaní jedla a nápojov. K nákaze môže dôjsť aj infikovanými predmetmi, ktorých ste sa dotkli a preniesli tak infekciu do úst alebo očí dotykom svojich rúk.
Príznaky
Inkubačná doba, teda obdobie medzi nákazou a rozvojom prvých príznakov je pomerne dlhé, vo väčšine prípadov dva až tri týždne. No až u 50% ľudí infikovaných ružienkou sa nemusia vyvinúť žiadne príznaky alebo sú len mierne. Ochorenie sa prejavuje drobnou svetloružovou vyrážkou. Začína na tvári, rýchlo sa šíri aj na trup. Na končatinách je menej výrazná. Typické je zdurenie lymfatických uzlín za ušami a v záhlaví. Prítomná je aj mierne zvýšená teplota, zvyčajne do 38 °C, kašeľ, nádcha. Medzi časté komplikácie u dospelých osôb patrí bolesť až zápal kĺbov, najmä tých drobných na ruke.
Liečba
Neexistuje osobitná liečba ružienky. Liečba spočíva hlavne v zmierňovaní príznakov.
Ružienka v tehotenstve
Ružienka predstavuje pre tehotné ženy a ich nenarodené deti veľké nebezpečenstvo. Vírus dokáže prechádzať cez placentu z matky na plod a ohrozuje vývin dieťaťa. Najväčšie riziko hrozí, ak sa žena nakazí ružienkou v prvom trimestri. Tehotenstvo sa môže skončiť potratom alebo sa u dieťaťa rozvinie takzvaný kongenitálny rubeolový syndróm. Dieťa sa narodí s trvalým postihnutím zraku, sluchu, hluchotou, poškodením mozgu, vrodenou srdcovou chybou alebo s duševným postihnutím.
Očkovanie
Účinnou ochranou pred ochorením je očkovanie živou očkovacou látkou. Je obsiahnutá v kombinovanej, takzvanej MMR vakcíne, kde sa nachádza spoločne s očkovacou látkou proti mumpsu a osýpkam. Vakcína sa podáva pod kožu alebo do svalu. Bezpečnosť očkovania bola potvrdená mnohými klinickými štúdiami. Ojedinele sa po očkovaní môže vyskytnúť zvýšená teplota, alebo bolestivosť v mieste vpichu. Príznaky pretrvávajú 1-3 dni a väčšinou spontánne vymiznú. Optimálnym vekom pre očkovanie je 1. deň po dovŕšení 14. mesiaca veku dieťaťa, teda v 15. mesiaci života. Základné očkovanie pozostáva z jednej dávky. Preočkovávajú sa deti vo veku 11 rokov. Ženy, ktoré plánujú otehotnieť, by si ešte pred otehotnením mali overiť stav svojho očkovania, pretože počas tehotenstva nemôžu byť očkované proti ružienke.
Očkovanie na Ukrajine
Očkovanie proti ružienke patrí medzi povinné aj na Ukrajine. Taktiež sa používa MMR vakcína, v ktorej sa nachádza očkovacia látka proti osýpkam, ružienke a mumpsu. Oproti Slovensku sa líši len čas, kedy sa vakcína podáva. Na Ukrajine sa očkuje prvou dávkou v 12. mesiaci života dieťaťa. Preočkovanie sa uskutočňuje v 6. roku.
Tetanus
Je vážne ochorenie spôsobené baktériami, ktoré sa dostávajú do tela cez poranenú kožu. Spôsobuje silné svalové kŕče, záchvaty, zástavu dýchania a ochrnutie svalov.
Tetanus je akútne infekčné ochorenie nervového systému spôsobené toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Táto baktéria sa vyskytuje v pôde, do ktorej sa dostáva z výkalov zvierat. Do organizmu sa spóry dostávajú cez ranu, najčastejšie pichnutím alebo poranením znečistením predmetom. Prejavom tohto ochorenia sú kŕče žuvacieho svalstva, šijového svalstva a neskôr celého trupu pri plnom vedomí. Tieto kŕče sú silné a veľmi bolestivé a sú spôsobené tým, že toxíny produkované baktériami blokujú uvoľnenie svalového sťahu. Bez lekárskej pomoci končí toto ochorenie smrťou, v dôsledku zastavenia srdca alebo kolapsu dýchacieho systému.
Tuberkulóza
Je infekčné bakteriálne ochorenie, celosvetovo druhá najčastejšia príčina smrti na infekčné ochorenia po AIDS. Baktériou tuberkulózy je nakazených tretina obyvateľov planéty, ale táto infekcia sa nijako neprejavuje.
Týfus
Rezervoárom patogénov týfusu je výlučne človek. U nás patrí medzi tzv. cestovateľské očkovania, ktoré sa odporúčajú pri návštevách niektorých krajín. U nás sa očkuje jednou dávkou neživej vakcíny najmenej dva týždne pred odchodom do rizikovej oblasti.
Vírusová horúčka dengue
Ochorenie spôsobené arbovírusom, ktorý prenášajú moskyty.
Žltá zimnica
Vírusové krvácavé infekčné horúčkovité ochorenie, ktoré prenášajú moskyty. Podľa medzinárodného zdravotného poriadku ide o povinné očkovanie cestovateľov.
Záškrt (Diftéria)
Je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae. Očkovanie: u nás sa očkuje v rámci hexavakcíny obsahujúcej kombináciu záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hepatitída B, hemofilové infekcie, detská obrna v rámci povinného očkovania detí (tri dávky do prvého roka života). Účinnosť vakcíny s vekom klesá. Vakcína sa u nás očkuje v rámci hexavakcíny obsahujúcej kombináciu záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hepatitída B, hemofilové infekcie, detská obrna v rámci povinného očkovania detí (tri dávky do prvého roka života). Neskôr sa očkuje ešte raz v 6. roku života, to už sa podávajú štyri zložky - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna v jednej vakcíne.
Ide o relatívne zriedkavé ochorenia, a to hlavne vďaka vysokej účinnosti očkovania. Pred zavedením očkovania bolo však ochorenie sprevádzané vysokou smrtnosťou. Aj keď náhodou došlo k vzniku epidémii v krajinách východnejšie od Slovenska, tak vďaka zaočkovanosti sa ochorenie nerozšírilo na našom území. Vyššia migrácia však predstavuje riziko pre rozšírenie ochorenia, na Slovensku za rok 2022 evidovaných 5 potvrdených prípadov. Pozorujeme, že pokiaľ sa očkovanie zanedbá a dôjde k zníženiu zaočkovanosti, tak následkom je hromadenie ľudí vnímavých na infekciu a taktiež sa zvýši výskyt tohto ochorenia.
Príznaky
Symptómy sa prejavujú hlavne v hrdle, kde sa vytvárajú pablany. Prítomné sú ťažkosti s dýchaním, vysoká horúčka, únava a aj opuch lymfatických uzlín. V priebehu ochorenia môže prísť k poškodeniu nervov a následne k ochrnutiu hlasiviek a aj prehĺtacích svalov. Pri komplikovanom priebehu sa môže objaviť aj zápal srdcového svalu, obrna mäkkého podnebia a aj obličiek. Nebezpečenstvo predstavuje aj rozšírenie pablán až do dolných dýchacích ciest, kedy môže dôjsť k uduseniu chorého. Príznaky sa pri kožnej forme prejavovujú aj na koži, kde sú prítomné nehojace lézie pokryté sivou membránou.
Prenos
Ochorenie je prenášané kvapôčkami, vdychovaním kontaminovaného vzduchu, kde prameňom nákazy je chorý človek. K prenosu môže dôjsť aj pri dotyku infikovaných kožných lézií. Inkubačná doba ochorenia je 2-5dní.
Liečba
Ak sa ochorenie včas odhalí, je môžné ho liečiť antibiotikami. Súčasťou liečby je aj podanie antidifterického imunoglobulínu, ktorý zabráni prieniku toxínu do tkanív a krvi. Súčasťou liečby je aj dlhodobý pobyt na lôžku a diéta.