Materská a rodičovská dovolenka sú dôležité inštitúty pracovného práva, ktoré umožňujú zamestnancom venovať sa starostlivosti o dieťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok nároku na materskú a rodičovskú dovolenku, ako aj súvisiacich dávok a povinností zamestnávateľa.
Úvod do materskej a rodičovskej dovolenky
Materská a rodičovská dovolenka predstavujú dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle zákona o sociálnom poistení alebo zákona o rodičovskom príspevku. Tieto inštitúty sú upravené v § 166 až § 169 Zákonníka práce.
Právny rámec materskej a rodičovskej dovolenky
Nárok na čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva). Nárok na materskú a rodičovskú dovolenku nemajú zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti), nakoľko ustanovenia siedmej časti ZP vrátane časti „Podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti“ sa na nich nevzťahujú (§ 223 ods. 1 ZP).
Materská dovolenka
Dovolenka, ktorá sa poskytuje žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, sa označuje ako materská dovolenka. Žene patrí materská dovolenka v trvaní 34 týždňov, osamelej žene v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku 8. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí jej materská dovolenka v trvaní 14 týždňov. Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena alebo muž zatiaľ nastúpi do práce, materská dovolenka sa preruší (najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu). Poskytuje sa odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov.
Nárok na materské
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok na materské vzniká od začiatku 6. týždňa, najskôr od začiatku 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Ak porodí skôr, ako určil lekár, patrí jej materské odo dňa pôrodu do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské. Po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské má nárok na materské poistenkyňa, ak porodila zároveň 2 alebo viac detí a aspoň o 2 z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak ide o dve deti alebo poistenca, ktorý je osamelý, tak je toto obdobie 31 týždňov.
Prečítajte si tiež: Materská a rodičovská dovolenka a náhrada dovolenky
Výška materského
Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Poskytuje sa za kalendárne dni. Od 1. 7. 2023 platí, že denný vymeriavací základ (DVZ) nemôže byť vyšší ako 82,9863 eura. Materské sa nevypláca v jednotnej výške, ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Od 1.5.2017 je materské dané ako 75% predchádzajúceho hrubého príjmu.
Rodičovská dovolenka
V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí od narodenia dieťaťa aj mužovi ospravedlnené voľno, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu, ako patrí žene; neoznačuje sa však ako materská dovolenka, ale ako rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. Muž (zamestnanec) má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa nárok na ospravedlnené pracovné voľno s názvom „rodičovská dovolenka“ odo dňa narodenia dieťaťa. Pojem „materská dovolenka“ pre mužov v súčasnosti ZP nepozná, a preto ju zamestnávateľ nemôže mužovi poskytnúť.
Rodičovská dovolenka muža je podľa § 166 ods. 1 ZP od narodenia dieťaťa štandardne v trvaní 34 týždňov; táto doba sa na účely nároku na dovolenku považuje za výkon práce. Ak si muž uplatní nárok na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. To znamená, že v prípade, ak si muž bude čerpať rodičovskú dovolenku až po 34. týždni od narodenia dieťaťa, na pracovnoprávne účely to už nie je rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 ZP, ale ide o rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods.
S cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, taktiež rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok. V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. obnoví vyplácanie, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. obnoví vyplácanie príspevku, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.
Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.
Práca počas materskej/rodičovskej dovolenky
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa a na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu. Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.
Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť.
Povinnosti zamestnávateľa
ZP v VII. časti ustanovuje povinnosti zamestnávateľom vo viacerých oblastiach s ohľadom na spoločenskú funkciu žien v materstve a na povinnosti žien a mužov pri výchove detí a vytváraní zdravého rodinného prostredia. Zamestnávateľ je povinný posúdiť charakter, stupeň a trvanie vystavenia rizikám. prijať a vykonať potrebné opatrenia na základe zhodnotenia rizika práce a pracoviska a informovať tieto ženy a zástupcov zamestnancov o výsledkoch posúdenia rizika a o všetkých opatreniach, ktoré boli prijaté na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Ak tehotná žena, matka, do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorá je týmto ženám zakázaná, alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, materstvo alebo dojčenie, tak podľa § 162 ZP je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak by na tomto mieste dosahovala nižší zárobok ako pred preradením, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej vyrovnávaciu dávku v tehotenstve a materstve podľa zákona č. 461/2003 Z. z. poskytnúť tehotnej žene, matke, do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacej žene pracovné voľno s náhradou mzdy. Zamestnávateľ by mal preto zvážiť svoj postup a zvoliť finančne najprijateľnejšie riešenie.
Zamestnávateľ je povinný matke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytnúť podľa § 170 ZP osobitné prestávky na dojčenie okrem prestávok v práci (napr. dve polhodinové prestávky do 6. mesiaca veku dieťaťa a neskôr jednu polhodinovú prestávku na dojčenie za zmenu, ak pracuje po určený pracovný čas).
Ochrana zamestnanca po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.
Zamestnávateľ je podľa § 164 povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tento zamestnanec, t. j. ZP tak zakotvuje nárok týchto zamestnankýň a zamestnancov, ktorý v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, pretože pojem „vážne prevádzkové dôvody“ nie je právne vymedzený. Je to právny nárok, ktorý si môžu uplatňovať aj súdnou cestou. Prevádzkové dôvody je nutné prehodnotiť z pohľadu predmetu podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, organizačných a ekonomických možností a z pohľadu ich vplyvu na ohrozenie záujmov zamestnávateľa v prípade, ak by žiadosti vyhovel. Vždy sa musia posudzovať vo väzbe na konkrétny prípad podľa činností, ktoré je zamestnanec povinný na príslušnom pracovnom mieste vykonávať a celkové prevádzkové pomery zamestnávateľa, t. j.
Dovolenka a materská/rodičovská dovolenka
Podľa § 144a Zákonníka práce sa doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. Z uvedeného vyplýva, že za obdobie trvania materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. Túto riadnu dovolenku za kalendárny rok môže zamestnávateľ v zmysle ustanovení § 109 Zákonníka práce krátiť, ak z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.
Ak si zamestnanec (žena alebo muž) z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky nevyčerpá ani v budúcom roku dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok pred nástupom na rodičovskú a materskú dovolenku, ZP mu umožňuje, aby si nevyčerpanú dovolenku mohol čerpať podľa § 113 ods. Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení materskej dovolenky (žena) alebo rodičovskej dovolenky (žena alebo muž), zamestnávateľ je povinný podľa § 157 ZP zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa
Od októbra 2021 nastali zmeny v oznamovacích povinnostiach zamestnávateľa voči zdravotným poisťovniam.
Práceneschopnosť (PN)
- Krátkodobá PN (do 10 dní): Začiatok poberania náhrady príjmu oznamuje zamestnávateľ do ZP kódom 1O Z vždy. Ukončenie poberania náhrady príjmu kódom 1O K nahlasuje iba pri nemoci, ktorá trvá maximálne 10 dní.
- PN trvajúca dlhšie ako 52 týždňov: Prerušíte danému zamestnancovi povinné sociálne poistenie a oznámite Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od tohto prerušenia.
Ošetrovanie člena rodiny (OČR)
- Krátkodobá OČR (do 14 dní): Vznik a ukončenie krátkodobej a dlhodobej OČR zamestnávateľ neoznamuje do ZP. Krátkodobú OČR do 14 kalendárnych dní neoznamuje ani do SP.
- Krátkodobá OČR (viac ako 14 dní): Zamestnávateľ oznamuje krátkodobú OČR od 15. dňa do SP ako dôvod prerušenia s kódom 4.
- Dlhodobá OČR (viac ako 90 dní): Dlhodobú OČR oznamuje do SP až od 91. dňa.
Materská/rodičovská dovolenka
- Nástup na materskú dovolenku a poberanie materského: Počas poberania materskej dávky zostáva zamestnankyňa stále prihlásená v zdravotnej poisťovni. Oznámenie o nástupe na rodičovskú dovolenku a poberaní dávky materské zamestnávateľ neoznamuje do ZP ani do SP.
- Rodičovská dovolenka a poberanie rodičovského príspevku: Zamestnávateľ si oznamovaciu povinnosť voči SP plní len v prípade, keď muž čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok, alebo čerpá rodičovskú dovolenku a zároveň nepoberá materskú dávku ani rodičovský príspevok.
- Nástup na rodičovskú dovolenku po materskej dovolenke: Oznamuje sa vznik dôvodu prerušenia s kódom 6 a dátumom nástupu do SP. Do ZP sa oznamuje odhláška s kódom 2 K s dátumom dňa predchádzajúceho nástupu na rodičovskú dovolenku.