S príchodom konca prázdnin sa opäť objavuje zbožné prianie každého rodiča - aby sa jeho dieťa rýchlo a hladko vrátilo späť do školských koľají. Pre niektoré deti je prechod na školský režim bezproblémový, iné však môžu mať ťažkosti so sústredením, zapamätávaním a poslúchaním učiteľov. V takýchto prípadoch je dôležité zistiť príčinu problémov a nájsť spôsoby, ako dieťaťu pomôcť.
Poruchy pozornosti a iné príčiny problémov so sústredením
Čoraz viac sa hovorí o rôznych poruchách pozornosti u detí, ako sú ADD (Attention Deficit Disorder) a ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Tie rozhodne netreba podceňovať, no nie vždy je za problémom so sústredením skrytá práve táto diagnóza. V mnohých prípadoch sú príčiny slabého sústredenia spôsobené životosprávou, konzumovanou potravou či emočným rozpoložením.
ADD predstavuje poruchu pozornosti, ktorá je charakteristická hypofunkciou, čiže nedostatočnou aktivitou. Deti s touto poruchou pozornosti sú ako keby zasnené a hlavou neprítomné. Môžu byť o niečo pomalšie pri podávaní výkonov v škole, no len málokedy sú problémové a neposlušné.
ADHD je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Zvyčajne je diagnostikovaná zhruba okolo 6. až 9. roku života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa. Detičky trpiace poruchou pozornosti si vyžadujú viac trpezlivosti a dobre nastavený prístup od rodičov, blízkych aj ich učiteľov. Poruchy pozornosti totiž nie sú rozmar, ale niečo, za čo dieťa nemôže a samo sa s tým snaží bojovať. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka. Ten dieťa vyšetrí a diagnózu potvrdí alebo vyvráti.
Vplyv životného štýlu na koncentráciu detí
Určite nemusíme hovoriť o tom, ako dokáže málo spánku ovplyvniť váš deň. Ste unavený, neviete sa sústrediť, ste nervózny, nič vás nebaví. Podobné to je i u detí. Dospelí by mali dodržiavať približne 8 hodín nočného spánku. A hoci zrejme len málo z nás si naozaj dopraje presne toľkoto času na oddych, pri deťoch by sme sa tejto chyby mali vyvarovať. Pokojný detský spánok by mal trvať ešte dlhšie. Líši sa to v závislosti od veku - rozpätie je zhruba 10 - 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Ako znížiť vysoké triglyceridy diétou
Medzi rodičmi sa často hovorí, že deti nechajú vybehať, aby sa unavili a potom lepšie spali. Okrem toho má však pohyb aj iný účinok. Napomáha koncentrácii. Dopamín je hormón a neurotransmitter. To znamená, že prenáša nervové signály cez nervové zakončenia do inej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunky. Ako neurotransmiter je zodpovedný za príjemné pocity a vnemy, ako hormón zas vplýva na biochemické procesy v obličkách, reguláciu krvného tlaku v niektorých orgánoch a tiež reguláciu soli a tekutín v organizme. Aj noradrenalín (norepinefrín) je hormón i neurotransmiter. Je súčasťou sympatického nervového systému a podieľa sa na núdzovej reakcii tela známej ako „bojuj-alebo-uteč“, ktorá je charakteristická pre stresové situácie. Tretím so skupiny hormónov a neurotransmiterov je serotonín. Ak ho má telo dostatok, prejaví sa to šťastím, spokojnosťou, motiváciou a tiež energiou a chuťou vložiť sa do vecí plnou parou. V mozgu reguluje motorické funkcie, vnímanie bolesti a chuti do jedla.
Dôležitosť správnej výživy pre detskú koncentráciu
Dospelý často nevenujú pravidelnej a správnej výžive dostatok pozornosti. Rýchla uponáhľaná doba a kopa povinností zapríčiňujú, že na prípravu zdravého jedla a jeho konzumáciu v pokoji už nezostáva čas. Je dôležité, aby dieťa jedlo pravidelne a zdravo. Nemalo by vynechávať raňajky - tie mu totiž dodajú energiu a dobrý štart do dňa. Jedálniček vašej ratolesti by mal obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, čerstvú zeleninu, ovocie, vlákninu, bielkoviny a tiež sacharidy - ale pozor, zdravé sacharidy.
Vplyv emočného rozpoloženia na schopnosť sústredenia
To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Riešením je v prvom rade komunikácia.
Moderné technológie a ich vplyv na detskú pozornosť
Moderné technológie, smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa. Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin.
Tipy na zlepšenie koncentrácie u detí
- Zbavte priestor rušivých elementov. V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
- Rozdeľujte činnosť na menšie celky. Deti, ktoré majú ťažkosti sa sústrediť, nevydržia dlho vnímať a učiť sa. Môže preto pomôcť, ak väčšie celky učiva rozdelíte do menších častí.
- Chváľte. Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
- Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu.
- Vytvorte si s dieťaťom režim. Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká.
- Hrajte hry na rozvoj pozornosti.
- Nájdite dieťaťu vhodné doplnky stravy a vitamíny pre deti na sústredenie. Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy. Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, kognitívne funkcie, sústredenie, pamäť i koncentráciu. Horčík je jeden z kľúčových minerálov pre zdravie a činnosť nervovej sústavy. Vitamíny skupiny B podporujú produkciu neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, ktoré ovplyvňujú náladu a regulujú emocionálnu vyrovnanosť.
Autizmus a poruchy autistického spektra
Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu.
Prečítajte si tiež: Vysoké TAG? Zmeňte stravu!
Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.
Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.
Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie- bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.
Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek) (Šedibová, 1997).
Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety, napr.
Prečítajte si tiež: Prvá pomoc pri ťažkom dýchaní a horúčke u detí
Atypický autizmus
Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.
Rettov syndróm
Je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom.
Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.
Dezintegračná porucha v detstve
A. 2.Zrejmý problém zostať sedieť. 4.Veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú). B. 1. 2. 3. 4. C. D.
Aspergerov syndróm
Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.
- Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami, čo ale neznamená, že starostlivosť o dieťa je nenáročná. Môže to byť často naopak. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.
- Druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie, sú deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigídne záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie asociálnej interakcie, ide však osekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus. Vek rozpoznania poruchy je rôzny. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.
Príčiny autizmu
Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.
Diagnostika autizmu
a diagnostickom vyšetrení sa zameriavame na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS.
- Psychologické diagnostické vyšetrenie: pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS.
- Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie, záver: na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.
Terapie pre autistické deti
Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autizmom v dennom režime. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať. „Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí,“ hovorí psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ivan Belica, ktorý sa venuje diagnostike a výskumu autizmu.
Autizmu sa viacerí rodičia doslova desia. Rodičia majú častokrát skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je. Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov. V každom prípade však ide o ochorenie, ktoré preniká a zasahuje do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa. Presne tak - autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti. Rodičia počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa. Veľká časť ich obáv je spojená aj s tým, ako sa dieťa začlení do školy, riešia, nakoľko bude v budúcnosti samostatné a podobne.
Príznaky autizmu
Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období. Prejavuje sa narušením v troch oblastiach - ide o narušenie sociálnej interakcie, narušenie komunikácie a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období. Deti s autizmom sa však môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra. Jedným z nich je najmä úroveň intelektu. Ide o deti so závažným intelektovým postihnutím, máme však aj autistické deti s priemerným až nadpriemerným intelektom. S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote. Je to tak. Evidujeme u nich poruchu pozornosti, spojenú s hyperaktivotou (ADHD), úzkostné poruchy, ale aj problémy so spánkom. Často majú aj telesné ťažkosti - poruchy imunitného systému alebo tráviace ťažkosti. Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.
Diagnostika autizmu rodičmi
Vieme autizmus diagnostikovať aj my - rodičia? Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2- 4 rokov. My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
Keď za vami prichádzajú rodičia - čo popisujú? Popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov, ktorý si všimnú, patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať. Hovoria, že nenadväzuje očný kontakt. Nereaguje, keď ho zavolajú menom, stále je v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce a podobne. Príznaky sa však objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať. Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy. Tieto príznaky si zvyknú rodičia uvedomiť ako prvé, je ich však oveľa viac. Dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť. Chýba u neho tzv. symbolická hra - nepoužíva postavy a predmety zástupne - nehrá sa s nimi „akože“ na niečo. Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Nezdieľa s rodičmi radosť, ktorú prežíva. U niektorých detí, napriek tomu že používajú reč, ide v skutočnosti len o tzv. Áno, majú ich však často naučené ako frázy z rozprávok, z reklám, alebo napočúvané z rozhovorov okolo seba. Niekedy ich môžu použiť v správnom kontexte, inokedy nie. Ich reč potom môže vyznieť neprirodzene a zvláštne. Okrem uvedených sociokomunikačných príznakov sa objavujú aj príznaky ako sú napríklas senzorické záujmy. To znamená, že dieťa preferuje zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniava predmety, dáva ich do úst. Veľakrát potrebuje niečo držať v ruke, prípadne potrebuje ohmatávať povrchy predmetov. Objavujú sa tiež repetitívne aktivity, to znamená opakujúce sa činnosti a jednoduché nefunkčné manipulácie s predmetmi ako roztáčanie a sledovanie točiacich sa predmetov, sledovanie koliesok na autíčku, opakované otváranie a zatváranie dverí alebo ukladanie predmetov do radu. Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety akými sú ventilátory alebo elektrické zásuvky. Často trepoce prstami, nezvyčajné nie je ani trepotanie celých rúk, alebo neprirodzené opakujúce sa pohyby celého tela. Deti môžu tiež vyžadovať určitú postupnosť v niektorých činnostiach, ako je obliekanie. Môžu mať problém so zmenami. Napríklad dlho trvá, než si zvyknú pri prechode letného oblečenia na zimné a naopak.
Prehliadnutie autizmu
Stáva sa, že autizmus prehliadneme? Stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. Vtedy nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy. Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS. Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom. Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom stupni, prípadne aj druhom stupni základnej školy. Obzvlášť to platí pre dievčatá. Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov, fungovaní v kolektíve a podobne.
Rady pre rodičov
Čo radíte rodičom, ktorí si myslia, že ich dieťa má poruchu autistického spektra? Kam sa môžu obrátiť? Ak majú podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete, mal by byť však k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie. Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Prognóza autizmu
To je častá otázka rodičov. A ťažko sa na ňu odpovedá, pretože vývin detí s autizmom je individuálny. Ale výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré nám čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50) majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná. Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríkad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
#