Novela Kolíska od Alfonza Bednára, ktorá je súčasťou zbierky Hodiny a minúty z roku 1954, patrí k vrcholným dielam slovenskej povojnovej literatúry. Autor v nej majstrovsky zobrazil tragédiu jednotlivca v zovretí historických udalostí, pričom sa zameral na vnútorný svet postáv a ich morálne dilemy. Dielo sa vyznačuje prepracovanou kompozíciou, retrospektívnym rozprávaním a silnou psychologickou kresbou postáv. Všetky novely v zbierke Hodiny a minúty sa zaoberajú obdobím Slovenského národného povstania, ale predovšetkým obdobím, kedy bolo už povstanie potlačené do hôr.
Alfonz Bednár: Život a dielo
Alfonz Bednár (1914-1989) bol významný slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ. Narodil sa v Rožňovej Neporadzi a študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, redaktor a dramaturg. Už počas vojny publikoval v odbornej tlači niekoľko článkov o vyučovaní slovenského jazyka. Do literatúry vstúpil po roku 1945 ako prekladateľ. Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. V tom čase vydal aj knihy veršov pre deti. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä zobrazovaniu spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne a Slovenskému národnému povstaniu. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Sklený vrch, Hromový zub a zbierka noviel Hodiny a minúty, ktorej súčasťou je aj Kolíska. Bednár bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov a ísť svojou vlastnou tvorivou cestou. Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku - aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“. Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa začal Bednár orientovať na súčasnosť. Svojimi knihami kládol nepríjemné otázky socialistickej prítomnosti. Satiricky a ironicky pranieroval nedostatky každodennej hovorovej slovenčiny, nevhodné slová, zaužívané slovné mechanizmy, nezmyselné slogany a osobitne významovú prázdnotu šlágrových textov. Zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry. Jeho knihy z toho obdobia sú kritikou ľudí modernej doby, ktorým chýbajú pozitívne vnútorné sily a citové rodinné väzby. Napísal tiež cestopis a je autorom viacerých televíznych a filmových scenárov. V roku 1963 vydal Alfonz Bednár prvý zväzok Dejín slovenskej literatúry, vysokoškolskej učebnice, kde uplatnil osobitý pohľad na problematiku a novú koncepciu literárnych dejín. V roku 1994 vyšla Bednárovej dcére Kataríne kniha o ňom pod názvom Z rozhovorov alebo Edele a iné veci tohto sveta.
Kolíska ako súčasť zbierky Hodiny a minúty
Novela Kolíska vyšla ako jedna zo štyroch noviel pod spoločným názvom Hodiny a minúty. Táto zbierka patrí k Bednárovým povstaleckým prózam, v ktorých autor konfrontuje povstaleckú epizódu so skutočnosťou. Aj v novele Kolíska sa prítomnosť stáva rámcom pre rozprávanie udalostí odohrávajúcich sa v minulosti. Jadro rozprávania sa presúva do obdobia konca druhej svetovej vojny po zatlačení odboja do hôr.
Téma a spoločenský kontext diela
Kolíska sa odohráva v troch časových rovinách: počas Slovenského národného povstania, v roku 1945 a v roku 1952. Hlavnou témou novely je okupácia Slovenska nemeckými vojskami a jej dopad na životy obyvateľov dediny Lieskov. Dielo kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch, ktoré boli často vykonštruované a slúžili na likvidáciu nepohodlných osôb. Bednár v Kolíske nezobrazuje Slovenské národné povstanie čiernobielo, ako to bolo typické pre socialistický realizmus. Ukazuje, že aj na strane partizánov sa mohli vyskytnúť pochybné charaktery a že vojna a totalitný režim deformovali ľudské vzťahy a morálku. Okrem toho sa dielo zaoberá témami ako vina, svedomie, strach a zrada.
V októbri 1944 začali nemecké jednotky vytláčať povstalecké jednotky a partizánov do hôr. A tak opúšťali partizáni teplé zemľanky a utekali do hôr. Aj v malej dedinke Lieskove partizáni ušli do hôr a dedinu obsadila nemecká hliadka. V tej dobe utečie od partizánskej jednotky partizán Majerský a vkráda sa do dediny. V snahe chrániť svoju milenku so synom postaví sa na odpor tejto hliadke. Nastáva dilema, Majerský je zbehom od partizánov, alebo hrdinom pri obrane ženy a decka. A tu sa dostáva na pretras Bednárove hodnotenia. Ľudia sa navzájom udávali, gardisti udávali spoluobčanov a potom sa udávali navzájom, pre všeličo sa udávali, vyzrádzali staré hriechy, škriepky, zvady, staré súdy, pomsty.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
Kompozícia a štýl rozprávania
Novela Kolíska sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou. Striedajú sa v nej rôzne časové roviny, pričom dej sa rozvíja retrospektívne - cez spomienky hlavných postáv. Kulisu celého deja tvorí dunivý zvuk kolísky, ktorý symbolizuje domov, bezpečie a zároveň aj neistotu a ohrozenie. V diele je viackrát spomenutý zvuk kolísky - kolíska je kulisou deja. Autor v kompozícii diela predviedol svoje majstrovstvo. Bednár používa jednoduchý, hovorový jazyk, ktorý je obohatený o francúzske a nemecké výrazy. V diele sa strieda pásmo autora (rozprávací a opisný slohový postup) s pásmom postáv (dialógy, vnútorné monológy).
Dej novely: prelínanie minulosti a prítomnosti
Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánskej skupiny. Zita si začína spomínať na rok 1945, keď dedinu Lieskov obsadili Nemci.
V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia vyšiel román A. Bednára Sklený vrch a neskôr zbierka noviel Hodiny a minúty. Obe prózy sa vymykali vtedajšiemu charakteru literatúry socialistickému realizmu, ktorý nadobudol schematickú podobu. V spomínanej zbierke Hodiny a minúty sa nachádza novela Kolíska. Dej tejto prózy začína procesom s partizánom Majerským, ktorý počúva Zita Černeková z rádia. Na súde má vypovedať aj jej manžel Mišo Černek. Proces v Zite vyvolá spomienky na noc spred siedmich rokov, kedy sa odohrala udalosť, ktorá súvisí s prebiehajúcim súdom.
Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí. Majerský utečie od svojej jednotky kvôli zdravotnému stavu. Náhodou hľadá útočisko v dome Zity Černekovej, svojej bývalej milenky a súčasne manželky veliteľa partizánskeho oddielu Miša Černeka. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa.
Zita má v dome v kolíske chorého syna. Majerského ukryje napriek tomu, že v ich dedine (Lieskovom) sa nachádzajú nemecké jednotky. V chalupe u Zity Černekovej obe postavy vstupujú do situácie s potencionálnou hrozbou smrti. Tvarovanie deja v tejto časti novely má veľmi blízko k existencialistickej próze. Postava Majerského a Zity sa ocitajú v hraničnej situácii, najmä potom, ako do domu príde jednotka SS.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Zita ho ukryla v izbe a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka.
V roku 1952 Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému.
V priebehu deja sa Zita spomína aj na svoju minulosť. Počas prvej ČSR pracovala s matkou na veľkostatku v Radotíne, kde bol šafárom Majerský. Zita sa do neho zaľúbila, no on bol ženatý a mal deti. Keď Zita otehotnela, Majerský ju opustil a dokonca ju udal na súde za krádež.
Časové roviny:
- Prítomnosť: Zita Černeková po vojne počúva prenos zo súdu obžalovaného Majerského a hnevá sa na svojho muža Miša Černeka, pretože svedčil proti nemu.
- Minulosť:
- Obdobie 1. ČSR - Zita so svojou matkou odchádzajú za prácou na veľkostatok v Radotíne. Stretne sa s Majerským, začnú sa stýkať, neskôr ju vyženie aj s matkou. Vydá sa za Ragalu, no manželstvo sa končí chvíľku po svadbe. Neskôr sa vydá za Černeka, ktorý sa v horách stretne s Majerským.
- Obdobie Slovenského národného povstania - Situácie zo života partizánskej skupiny, ktorej veliteľom bol Černek. Skrývajú sa v bunkri ukrytom v horách.
Postavy novely: obete dejinných udalostí
- Zita Černeková (Furková zaslobodna): Hlavná postava novely. Je to mladá, pekná a chudobná žena, ktorá sa stala obeťou Majerského a neskôr aj vojnových udalostí. Zita je silná a odvážna, no zároveň aj zraniteľná a plná pochybností. Z núdze sa vydala za Černeka, z núdze s ním i teraz žije - a Mišo to vie.
- Mišo Černek: Zitin manžel, veliteľ partizánskej skupiny. Je to pomstychtivý a tvrdý muž, ktorý miluje Zitu, no zároveň jej nedôveruje. Nikoho z partizánov nechcel pustiť do Lieskova, pretože tam mal ženu a chlapca. Bál sa o nich, keby vedel o niekom, kto sa chce vydať do Lieskova, nedbal by ho odstreliť.
- Jozef Majerský: Partizán, ktorý sa pridal k odboju z vypočítavosti. V minulosti Zite veľmi ublížil. Je to komplexná postava, ktorá prechádza vnútorným vývojom.
- Ján Ragala: So zámerom vyhrať stávku s Majerským sa začne stýkať so Zitou. Mal ju veľmi rád, aj napriek tomu, že sa mu mládenci smiali a hovorili mu, že sa ešte stále stretáva s Majerským. V štyridsiatom roku na veľkostatku pri Kolíne si zobral Zitu za ženu, no nebolo to šťastné manželstvo. Rozišli sa krátko po svadbe, Jano ju zvykol biť a kričať na ňu. Pridal sa k zlodejskej skupine, ktorá okrádala ľudí.
- Nemci: V novele sú zobrazení ako krutí a bezcitní okupanti. Ich správanie k Zite je ponižujúce a traumatizujúce. Sú zobrazení klasicky - krutí, nemilosrdní.
Symbolika kolísky
Kolíska v novele symbolizuje nielen domov a rodinu, ale aj strach a neistotu. Dunivý zvuk kolísky pripomína veliteľovi nemeckých vojakov jeho detstvo, no zároveň v ňom vyvoláva podozrenie a obavy. Kolíska je tak symbolom rozporuplnosti a nestability, ktoré charakterizujú život v čase vojny a totalitného režimu. Kolíska sa stáva symbolom zrodu a zároveň smrti. Vydáva pravidelný zvuk, evokuje rytmus pripomínajúci tikot hodín. V spojení s postavou Zity motív kolísky hromadí napätie. Postave Obmanna (veliteľa SS) kolísanie pripomína zvuk dieselového motora poháňajúceho mlyn. Taký mlyn vlastnila jeho rodina.
Jazyk a štýl diela
Bednár v Kolíske používa jednoduchý, hovorový jazyk, ktorý je blízky bežným ľuďom. V diele sa vyskytujú aj nemecké a francúzske výrazy, ktoré dotvárajú atmosféru doby. Autor majstrovsky využíva dialógy a vnútorné monológy na vykreslenie psychiky postáv.
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne
Znaky diela:
- málo postáv
- dej odráža každodenný život bez nároku na výnimočnosť
- vyrozpráva iba jednu udalosť
- vybočením z dejovej línie sa dosahuje väčší kontrast v téme
- francúzske a nemecké výrazy, slang, hovorový jazyk, jednoduchý štýl
- pásmo autora: rozprávací a opisný slohový postup
- pásmo postáv: dialóy, vnútorné monológy (prienik do psychiky postáv), uvažovania
Bednárove zobrazenie zla
V diele môžeme nájsť 3 podoby zla:
- individuálne zlo v podobe Majerského: čakal so Zitou dieťa, ktoré potratila. Oklamal ju - bol ženatý a mal dieťa.
Existencialistické prvky v novele
V novele Kolíska sa na vykreslení existenciálnej situácie okrem priestoru podieľa aj motív času. Čas je v konkrétnej dejovej línii ohraničený jednou nocou. Cez optiku postáv Zity a Majerského vnímame čas ako raz dlhý a inokedy príliš krátky. Postavy očakávajú vlastnú smrť alebo vyslobodenie.
V úvode scény, keď sa Majerský objaví v chalupe Zity Černekovej, sa ich dialóg stáva nelogickým, nenadväzuje na seba, v prehovoroch sa nachádzajú apoziopézy. Prejavy strachu identifikovateľné v reči postáv môžeme vnímať aj v konaní. Zita najprv váha, posiela Majerského preč, vzápätí ho ukrýva. Potom bojuje s výčitkami, či ho mala ukryť. U Majerského je to podobné. Neodchádza, a predsa ľutuje, že u Zity ostal, prehodnocuje svoj útek od partizánov atď. Ďalším dôležitým motívom, ktorý dokresľuje úzkostnú atmosféru deja, je uzavretý priestor izby, kde je Zita s chorým chlapčekom a spolu s ňou sedem nemeckých vojakov. Podobne priestorovo a dokonca aj pohybovo je obmedzená postava Majerského ukrytého pod perinami.