Osvojenie dieťaťa je vážny a komplexný proces, ktorý podlieha prísnym právnym predpisom a posudzovaniu. Cieľom je zabezpečiť dieťaťu stabilné a harmonické rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj. Otázka, či si dieťa môže adoptovať aj druh a družka, je v slovenskom právnom kontexte zložitá a vyžaduje si podrobnejšiu analýzu.
Úvod do problematiky osvojenia
Osvojenie predstavuje právny akt, ktorým vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom. Slovenská legislatíva preferuje osvojenie dieťaťa do úplnej rodiny, teda do zväzku muža a ženy. Avšak, zákon o rodine pripúšťa aj možnosť osvojenia osamelou osobou, ak sú splnené určité podmienky. Táto téma je aktuálna a rezonuje v celej Európe.
Právna úprava osvojenia na Slovensku
Podľa platného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom:
- Manžel rodiča dieťaťa
- Manželia spoločne
- Pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa
- Pozostalý manžel po osvojiteľovi
- Osamelá osoba
Osvojenie osamelou osobou je možné len vo výnimočných prípadoch, pričom musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Cieľom právnej úpravy je vytvoriť klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť model osamelého rodiča a dieťaťa.
Historický vývoj právnej úpravy osvojenia
Historický vývoj právnej úpravy osvojenia na Slovensku prešiel niekoľkými zmenami. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 uvádzal, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4. Zákon jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom.
Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine.
"Nový" zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny.
Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.
Súčasná situácia a možnosti osvojenia druhom a družkou
Súčasná situácia je taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani iného podobného zväzku, ktorý by svojim obsahom pripomínal manželstvo.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť teda štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná.
Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny:
- Rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojím partnerom/partnerkou. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.
- Jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.
Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.
Skutočnosť, ak by budúci osvojiteľ žiadajúci o osvojenie ako osamelá osoba aj priznal v konaní o osvojenie svoju sexuálnu orientáciu a svoj vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd návrh na osvojenie zamietol. Skúma sa najlepší záujem dieťaťa.
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)
ESĽP sa zaoberal prípadmi, kde súdy odmietli zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Komparácia s inými právnymi úpravami v Európe
Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť krajín EÚ. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.
Praktické aspekty procesu osvojenia
Ak uvažujete o osvojení dieťaťa, je potrebné obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a požiadať o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Po splnení všetkých náležitostí a absolvovaní prípravy budete zaradení do zoznamu žiadateľov o osvojenie.
Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad:
- Doklad o majetkových pomeroch
- Potvrdenie o príjme
- Výpis z registra trestov
- Správa o zdravotnom stave
- Správa o bytových podmienkach
Dĺžka čakania na dieťa závisí od vašich požiadaviek na dieťa (vek, etnikum, zdravotný stav).