Otázka zaradenia párkov do stravy ročného dieťaťa je často diskutovaná medzi rodičmi. Existujú rôzne názory na to, kedy je vhodný čas na zaradenie údenín do jedálnička dieťaťa. Dôležité je zvážiť zloženie párkov, frekvenciu ich konzumácie a celkovú životosprávu dieťaťa.
Názory rodičov a odborníkov na zaradenie párkov do stravy detí
Rodičia sa rôzne stavajú k otázke podávania údenín deťom. Niektorí rodičia podávajú údeniny deťom už v jednom roku, iní čakajú do dvoch-troch rokov a ďalší až do piatich rokov. Realita je taká, že dieťa sa môže s párkami stretnúť aj v škôlke alebo v škole.
Podľa odborníkov by sa však údeniny, vrátane párkov, nemali zaraďovať do stravy batoliat. Dôvodom je vysoký obsah soli a ďalších prídavných látok, ktoré môžu zaťažovať detský organizmus.
Čo obsahujú párky?
Párky obsahujú bravčové, hovädzie alebo kuracie mäso v rôznom pomere, vodu, soľ, kože, škroby, zahusťovadlá, konzervačné látky, regulátory kyslosti a koreniny. Niektoré párky môžu obsahovať aj sušené mlieko, sóju, hrachovú či ovsenú vlákninu, kvasnicový extrakt, bravčový hemoglobín alebo bambus. Glutamáty a fosfáty, obsiahnuté v regulátoroch kyslosti, sa ukladajú v organizme a môžu zabraňovať ukladaniu vápnika, horčíka i železa, čím sa zvyšuje riziko osteoporózy. Dusičnany, napríklad E250, ktoré sa pridávajú kvôli farbe a predĺženiu záručnej doby, môžu u detí spôsobovať hyperaktivitu, niektorí odborníci ich považujú dokonca za rakovinotvorné.
Riziká konzumácie párkov u detí
Párky a iné údeniny sú ťažké na žalúdok a pri častej konzumácii môžu viesť k zlej životospráve. Obsahujú veľké množstvo soli a ďalších látok, ktoré im dodávajú chuť. Tieto spracované mäsové výrobky by nemali byť súčasťou stravy batoliat.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Alternatívy párkov
Ak chcete dieťaťu dopriať mäsový výrobok, uprednostnite kvalitné mäso pripravené doma. Vhodné je najmä červené mäso, ktoré má vysoký obsah železa. Pre bábätká je najvhodnejšie teľacie alebo jahňacie mäso.
Dôležitosť vyváženej stravy
Výsledky celoslovenského prieskumu NutriCheq ukázali, že len malé percento batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí vo veku do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Nedostatok železa sa prejavuje zaostávaním vo vývoji i spomalením rastu.
Detský organizmus potrebuje dostatok stavebných prvkov pre správny vývoj. Strava by mala byť pestrá a obsahovať zeleninu, ovocie, pečivo a bežné mliečne výrobky. Ak to bude časom (3-5r) zahŕňať aj občasný párok, nivovú omáčku alebo hubovú polievku, prečo nie? Dôležité je, aby dieťaťu chutili klasické jedlá.
Odporúčania pre stravovanie detí do 3 rokov
Podľa Alexandry Popovičovej, propagátorky zdravej výživy pre deti, by sa v strave detí do 3 rokov nemali vyskytovať:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Zavedenie príkrmov a imunologické okno
Dnes pediatri odporúčajú podávať deťom príkrmy od štvrtého, respektíve od šiesteho mesiaca. V čase od štvrtého do ukončeného šiesteho mesiaca života je v imunite bábätka takzvané imunologické okno. Podávaním potravín v tomto čase rodič minimalizuje riziko alergickej reakcie v budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Dôležitosť konzultácie s pediatrom
Pri zavádzaní nových potravín do stravy dieťaťa je dôležité poradiť sa s pediatrom. Lekár pozná zdravotný stav dieťaťa a môže poskytnúť individuálne odporúčania.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom